Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_65Pc-1-2021.pdf
PDF · 105.24 KB
Case nature
Area
Subarea
65Pc/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III sudcom JUDr. Vladislavom Birásom, PhD., v právnej veci oprávneného z vyživovacej povinnosti: X. U., narodený XX. januára XXXX, trvalým pobytom v D., B. XXXX/XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Melničák a Semančíková, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Miletičova 1, IČO: 36 860 891, a povinného z vyživovacej povinnosti: X.. X. U., narodený XX. mája XXXX, trvalým pobytom v D., B. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Hnátom, advokátom v Bratislave, Guothova 20, o určenie výživného plnoletého dieťaťa, takto
rozhodol:
Otec X.. X. U., narodený XX. mája XXXX, je p o v i n n ý prispievať na výživu plnoletého dieťaťa X. U., narodeného XX. januára XXXX, sumou 380,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletého dieťaťa, a to počnúc 10. májom 2021.
Otec X.. X. U., narodený XX. mája XXXX, je p o v i n n ý zaplatiť plnoletému dieťaťu X. U., narodenému XX. januára XXXX, zročné výživné za obdobie od 10. mája 2021 do 10. marca 2022 v sume 2 000 eur, a to v mesačných splátkach vo výške 120,- eur spolu s bežným výživným k rukám plnoletého dieťaťa pod následkom straty výhody splátok.
Návrh na začatie konania vo zvyšku z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ (plnoletý syn) ako oprávnený z vyživovacej povinnosti sa návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Bratislava III 10. mája 2021 domáhal, aby súd (i) určil vyživovaciu povinnosť jeho otca voči nemu vo výške 500,- eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, a to počnúc dňom podania návrhu, a (ii) uložil jeho otcovi povinnosť zaplatiť mu zročné výživné od podania návrhu. 1.1. Svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že na Okresnom súde Bratislava III sa od 28. februára 2020 vedie pod spisovou značkou 40P/13/2020 konanie o rozvod manželstva jeho rodičov - otca a matky S.. O. U., narodenej 2. júna XXXX, a o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, a to k nemu (v tom čase ešte maloletému) a jeho sestre R. U., narodenej XX. júla XXXX. Počas tohto konania však nadobudol plnoletosť, čím zaniklo jeho účastníctvo v uvedenom konaní. V uvedenom konaní bolo uznesením Okresného súdu Bratislava III z 15. decembra 2020 č. k. 40P/13/2020-97 nariadené neodkladné opatrenie, ktorým poručenský súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné na navrhovateľa vo výške 180 eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky navrhovateľa, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 1.2. Ďalej vo svojom návrhu a ďalších podaniach uviedol, že spolu s matkou a sestrou odišli zo spoločnej domácnosti v byte na B. ulici XX v D. pre vzájomné nezhody matky s otcom, a keďže ďalší spoločný
byt jeho rodičov na C. ulici XX v D., ktorý majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, je aktuálne obsadený nájomcami, boli nútení nájsť si nové bývanie. Nasťahovali sa do nájomného bytu na H. námestí X v D., s čím sú spojené výdavky na nájomnom vo výške 950 eur mesačne. Keďže v byte býva s matkou a sestrou, pripadá naňho podiel výdavku na nájomnom v jednej tretine, t. j. vo výške 317 eur mesačne. V prípade zotrvania bývania v ich pôvodnom byte na B. ulici by náklady na jeho bývanie predstavovali sumu cca 120 eur mesačne (t. j. vo výške jednej tretiny sumy platieb podľa mesačného predpisu na úhrady spojené s užívaním bytu 244 eur, za elektrinu 66 eur a za plyn 46 eur). 1.3. Navrhovateľ bol v čase vyhlásenia rozsudku (t. j. 10. marca 2022) študentom maturitného ročníka strednej školy Gymnázia Jána Papánka v Bratislave v režime denného štúdia a vzhľadom na svoj vek 19 rokov a školské povinnosti nie je schopný živiť sa sám. Jeho priemerné mesačné výdavky predstavujú výdavky na vreckové 50 eur, telefón 10 eur, doučovanie nemčiny a matematiky 60 eur, školské potreby, lieky a výdavky na zdravotnú starostlivosť 30 eur, oblečenie, obuv a športové potreby 100 eur, kozmetiku 40 eur, stravu 380 eur, úrazové poistenie 48 eur a voľnočasové aktivity (dovolenka, výlety, voľný čas, benzín do auta) 100 eur. Súhrnnú sumu svojich priemerných mesačných výdavkov vrátane spomenutého výdavku na bývanie si vyčíslil v sume 1 135 eur. Všetky tieto výdavky mu hradí matka. Otec mu prispieva na výživu vo výške 180 eur na základe nariadeného neodkladného opatrenia a sám si príležitostne (počas letných prázdnin) privyrobí na brigádach.
2. Otec ako povinný z vyživovacej povinnosti k návrhu navrhovateľa uviedol, že súhlasí s priznaním výživného vo výške 350 eur mesačne a v prevyšujúcej sume ho považuje za neprimerané a nadsadené. Rovnako za nadsadené považuje výdavky na stravu či benzín a takisto aj výdavok na bývanie vznikol v dôsledku rozhodnutia matky navrhovateľa, keď si sama vybrala nájomný byt v historickom centre Bratislavy, kde sa výška nájomného pohybuje vo vyšších cenových reláciách ako v širšom centre mesta. Ďalej uviedol, že má stály príjem zo zamestnania, vlastní 11-ročné motorové vozidlo N. a dodal, že nie je stavebníkom žiadnej nehnuteľnosti ani majiteľom žiadneho víkendového domu (chaty). Je spoluvlastníkom záhrady v I., ktorú má so svojou sestrou v podielovom spoluvlastníctve a ktorú nadobudol sčasti dedením a sčasti darovaním.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými a ústnymi vyjadreniami účastníkov konania a so všetkými predloženými listinnými dôkazmi na preukázanie ich tvrdení, a to uznesením Okresného súdu Bratislava III z 15. decembra 2020 č. k. 40P/13/2020-97 o nariadení neodkladného opatrenia; rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 13. januára 2022 č. k. 40P/13/2020-249 o rozvode manželstva a úprave rodičovských práv a povinností k maloletej R. U.; potvrdením o návšteve školy a polročným výpisom klasifikácie navrhovateľa pre školský rok 2021/2022; dohodou o brigádnickej práci študentov uzavretou medzi navrhovateľom a NAY a.s. z 31. mája 2021 a jej dodatkom; nájomnou zmluvou k bytu na H. námestí X v D. z 10. novembra 2020; inzerovanými ponukami nájomných bytov v Bratislave; predpisom mesačných zálohových platieb pre byt na B. XX v D. platným od 1. apríla 2020; informáciou otca správcovi bytového domu o zmene počtu osôb bývajúcich v byte na B. XX v D.; dodatkami k nájomnej zmluve k bytu na C. XX v D.; elektronickou komunikáciou medzi navrhovateľom a jeho matkou z 2. novembra XXXX; listami matky otcovi z 13. novembra 2020 a 28. decembra 2020; listovou komunikáciou medzi matkou navrhovateľa a nájomcami bytu na C. XX v D. a žalobou o vypratanie nehnuteľnosti; výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX pre katastrálne územie (D. - m. č.) R. K.; výpisom z listu vlastníctva č. XXX a XXXXX pre katastrálne územie I.; fotografiami domu v I.; potvrdením telekomunikačného operátora o prijatí platby; výpisom o poistnom krytí úrazového poistenia a dokladom o jeho zaplatení; dokladmi o vykonaných platbách v obchodoch; rezerváciou dovolenky a dokladom o úhrade ceny; výpisom z bankových účtov navrhovateľa, jeho matky a otca; odpoveďou na lustráciu navrhovateľa, jeho matky a otca v Sociálnej poisťovni z 9. marca 2022, ako aj ostatným obsahom spisu.
4.1. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 4.2. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 4.3. Podľa § 65 ods. 3 zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. 4.4. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 4.5. Podľa § 77 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
5. V rozhodovanej veci sa navrhovateľ ako plnoletý syn domáha proti svojmu otcovi určenia výživného, a to návrhom doručeným súdu 10. mája 2021. Uvedený deň je teda v zmysle § 77 ods. 1 druhej vety zákona o rodine rozhodným dňom pre určenie začiatku obdobia, odkedy súd môže plnoletej osobe výživné priznať.
6. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. V danom prípade účastníci konania sa zhodli na tom, že vyživovacia povinnosť otca k navrhovateľovi doposiaľ trvá. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že navrhovateľ je aktuálne študentom maturitného ročníka Gymnázia Jána Papánka na Vazovovej ulici v Bratislave, a preto je evidentné, že nie je schopný dennodenne vykonávať zárobkovú činnosť a dosahovať stabilný príjem, z ktorého by si sám hradil všetky svoje potreby. Skutočnosť, že navrhovateľ vykonáva vo svojom voľnom čase popri školských povinnostiach brigádnickú prácu, na uvedenom nemôže nič zmeniť.
7. Súd ďalej pristúpil k skúmaniu odôvodnených potrieb navrhovateľa ako oprávneného z vyživovacej povinnosti a k skúmaniu schopností, možností a majetkových pomerov otca ako povinného z vyživovacej povinnosti, pričom pre náležité zistenie skutočného stavu veci súd bol podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) povinný dôsledne prihliadnuť na všetky skutočnosti a okolnosti rozhodné pre zistenie majetkových pomerov a životnej úrovne oboch účastníkov konania, ako aj majetkových pomerov a životnej úrovne matky navrhovateľa, s ktorou navrhovateľ žije v jednej domácnosti a čím sa teda na jej životnej úrovni priamo podieľa. Ak by sa k uvedenej skutočnosti neprihliadlo, rozhodnutie súdu by bolo v rozpore s reálnym skutkovým stavom a mohlo by viesť až k absurdným dôsledkom (porov. m. m. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 527/2006, ktorý je prostredníctvom argumentu príbuznosti právnych poriadkov aplikovateľný aj v slovenskom právnom prostredí).
8. Ako vyplýva z § 62 ods. 2 druhej vety zákona o rodine, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pre účely priznania výživného je teda rozhodujúca životná úroveň povinného z vyživovacej povinnosti, čiže v danom prípade otca. Inak povedané, výška určovaného výživného pre dieťa je limitovaná životnou úrovňou jeho rodiča, od ktorého sa výživné žiada. Zásada, v zmysle ktorej má byť životná úroveň dieťaťa zhodná so životnou úrovňou rodiča, predchádza hľadisko tzv. odôvodnených potrieb dieťaťa. Pokiaľ je teda životná úroveň rodiča nižšia ako životná úroveň dieťaťa, dôvodné je potom priznať len výživné primerané k tejto životnej úrovni rodiča. Ak by bola životná úroveň rodiča celkom nízka, dôvodné je priznať výživné len na základné potreby, aj keby odôvodnené potreby dieťaťa boli rádovo vyššie. Z uvedeného potom vyplýva, že ak sa chce dieťa dostať sa na vyššiu životnú úroveň, akú má jeho rodič, prípadne si už dosiahnutú vyššiu životnú úroveň udržať, musí sa o to pričiniť samo vlastnými silami a schopnosťami, pretože zákon o rodine neukladá rodičovi ani povinnosť zvyšovať svoju životnú úroveň, ani povinnosť prispievať dieťaťu na vyššiu životnú úroveň, než má sám.
9. Navrhovateľ v čase začatia konania mal 18 rokov a ku dňu rozhodnutia súdu 19 rokov. Aktuálne navštevuje maturitný ročník na gymnáziu a pripravuje sa štúdium na vysokej škole, ktoré by chcel absolvovať vo Viedni. V konaní nevyšla najavo existencia žiadneho zdravotného problému, ktorý by navrhovateľa nejakým spôsobom obmedzoval v bežnom živote.
10. Navrhovateľ si náklady na svoje životné potreby vyčíslil vo výške 1 135 eur mesačne. Tvoria ich jednak výdavky spojené s bývaním vo výške 317 mesačne (čo predstavuje 1/3 nájomného vo výške 950 eur mesačne preukázaného z predloženej nájomnej zmluvy k bytu na H. námestí v D.), a jednak ďalšie výdavky spojené so stravovaním, ošatením, vzdelaním, dopravou, zdravotnou starostlivosťou a voľnočasovými aktivitami, ktoré v návrhu podrobnejšie špecifikoval: „vreckové 50 eur, telefón 10 eur, doučovanie nemčiny a matematiky 60 eur, potreby do školy, lieky, zubár, lekárske vyšetrenia a doklady 30 eur, oblečenie, obuv, športové potreby (napr. na lyžovanie, beh) 100 eur, kozmetika 40 eur, jedlo 380 eur, úrazové poistenie 48 eur, dovolenky, výlety, voľný čas, benzín do auta 100 eur“. 10.1. Tieto výdavky podľa názoru súdu možno tak, ako boli vyčíslené, považovať za odôvodnené v zmysle § 75 ods. 1 zákona o rodine, s výnimkou výdavku na bývanie a stravu, ktoré sa nejavia
ako primerané, pričom suma výdavku 19-ročného študenta na stravu vo výške 380 eur mesačne sa vo vzťahu k priemerným výdavkom na stravovanie, ktoré sú súdu známe z vlastnej činnosti z porovnateľných prípadov pri rozhodovaní o výživnom, ako aj vo vzťahu k priemerným mesačným zárobkom v hospodárstve Slovenskej republiky či dôchodkom javí už na prvý pohľad prehnaná. 10.2. Skutočnosť, že matka navrhovateľa spolu s ním a jeho sestrou odišli zo spoločnej domácnosti s otcom a nasťahovali sa do iného bytu, bez ďalšieho neznamená, že otec je povinný platiť celý výdavok na ich bývanie (resp. celý podiel tohto výdavku pripadajúci na navrhovateľa), a to ani vtedy, ak by on sám a jeho správanie bolo rozhodujúcou príčinou pre ich odsťahovanie sa zo spoločného bytu (výživné nie je sankcia za takéto správanie ani náhrada škody spočívajúca v podobe refundácie nájomného). S bývaním sú totižto vždy spojené náklady bez ohľadu na miesto bývania a na to, kto je vlastníkom daného bytu. Nemožno povedať, že by navrhovateľa, jeho matku a sestru, pokým žili v spoločnej domácnosti na B. ulici, celkom žiadne výdavky na bývanie nezaťažovali. Rovnako tak nemožno ani tvrdiť, že ak by sa matka s deťmi nasťahovala do jej vlastného bytu na C. ulici (pokiaľ by nebol obsadený nájomcami), potom by navrhovateľovi nevznikol žiadny nárok na výživné vzťahujúci sa k bývaniu. 10.3. Porovnaním bytovej otázky otca a navrhovateľa, a teda bytu na B. ulici a bytu na H. námestí v D. vrátane výdavkov s nimi spojených, dospel súd k záveru, že bývanie priamo v historickom centre Bratislavy (m. č. Staré Mesto) je vyšším štandardom, ako bývanie v širšom centre mesta (m. č. Nové Mesto). Tomuto záveru nasvedčuje aj výška navrhovateľom deklarovaných výdavkov, keď mesačné výdavky na bývanie v byte na B. ulici predstavovali sumu pozostávajúcu zo súčtu nákladov spojených s užívaním bytu pre štyri osoby 244 eur a platieb za elektrinu 66 eur a za plyn 46 eur (z čoho na navrhovateľa by pripadal podiel vo výške cca 120 eur), oproti výdavkom spojeným s nájomným za byt na H. námestí vo výške 950 eur (z čoho na navrhovateľa pripadá podiel vo výške 317 eur). Z tohto dôvodu sa nejaví ako opodstatnené, aby otec prispieval navrhovateľovi na bývanie vo vyššom štandarde, než aký má sám, teda aby znášal výdavok na bývanie, ktoré je vo vyššom štandarde ako bývanie v porovnateľnom byte a lokalite, ako je byt na B. ulici - kde sa nájomné štandardne nepohybuje v takých výškach ako v historickom centre mesta -, a to práve s ohľadom na už spomenutú zásadu, že dieťa má právo podieľať sa len na takej životnej úrovni, akú má jeho rodič, ktorý je povinný z vyživovacej povinnosti. Navrhovateľove dôvody o praktickosti a výhodnosti výberu bývania práve na H. námestí na tom nemôžu nič zmeniť, pretože takýmto spôsobom by sa dal v podstate odôvodniť akýkoľvek vysoký výdavok spojený s bývaním. Aplikácia uvedenej zásady ale neznamená, že maximálna výška nákladov na bývanie, ktoré by mali byť kryté výživným, je stanovená ich dovtedajšou výškou (t. j. výškou 120 eur), pokiaľ majetkové pomery povinného z vyživovacej povinnosti dovoľujú priznať výživné aj vo vyššej výške. Táto výška by ale nemala byť k dovtedajším nákladom neprimeraná a niekoľkonásobne vyššia. Vzhľadom na doterajší štandard bývania a životnú úroveň navrhovateľa, ako aj na majetkové pomery otca navrhovateľa, súd za odôvodnený pre priznanie výživného považoval výdavok na bývanie vo výške 200 eur mesačne. 10.4. Sumarizujúc uvedené, súd na základe vykonaných dôkazov považoval za preukázanú výšku odôvodnených potrieb navrhovateľa v sume 900 eur mesačne, ktorá je rozhodná pre určenie výživného.
11. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ si od 1. júna 2021 sám privyrobí v rámci brigádnickej práce študentov pre zamestnávateľa NAY a.s., pričom podľa odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni výška jeho priemerného mesačného zárobku za mesiace jún 2021 až január 2022 je 510,24 eur. Súd pri určovaní výšky výživného pre dieťa nemôže túto skutočnosť opomenúť, hoci ide len o príjem nestály, pretože je hodnotou, ktorá sa dostala do jeho majetkovej sféry a z ktorej si môže niektoré svoje životné potreby uhrádzať.
12.1. Pri skúmaní majetkových pomerov a životnej úrovne otca navrhovateľa súd zistil na základe výpisov z bankového účtu priemerný mesačný príjem otca zo zamestnania v sume 2 230,50 eur (vypočítaný zo skutočne vyplatenej čistej mzdy za rozhodné obdobie od podania návrhu v máji 2021 do vydania rozhodnutia v marci 2022). Otcovi je ďalej poukazovaná mesačná platba z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (prídavky na dieťa) vo výške 51 eur a príjem má tiež z nájmu spoločného bytu na C. ulici, ktorý po odčítaní platieb spojených s „réžiou“ (užívaním) bytu, ktoré ako vlastník musí znášať, je vo výške 300 eur, z čoho na jeho podiel pripadá suma 150 eur. Otec navrhovateľa teda dosahuje priemerný mesačný príjem 2 431,50 eur. 12.2. Z predložených listov vlastníctva vyplýva, že otec navrhovateľa je podielovým vlastníkom záhrady v I. vo veľkosti 1/2 k celku, ktorú nadobudol titulom dedenia, darovania a zámeny. Otec navrhovateľa je tiež vlastníkom garáže v garážovom dome na N. ulici, ktorý má spolu s matkou navrhovateľa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré po rozvode ich manželstva doposiaľ ešte nebolo
vyporiadané. Zároveň vlastní osobné motorové vozidlo zn. N., ktoré má „vek“ 11 rokov. Tieto majetky však nie sú nijak zvlášť významné pre určenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa, pretože otec ich užíva pre vlastnú potrebu a nemá z nich žiadny príjem. 12.3. Náklady na jeho životné potreby súd zistil vo výške 360 eur mesačne, ktoré prevažne predstavujú platby spojené s užívaním bytu na B. ulici, v ktorom býva, a to vrátane ceny elektriny a plynu. Okrem vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi má ešte vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére R. (sestre navrhovateľa), ktorá bola určená najskôr uznesením o nariadení neodkladného opatrenia vydaným z 15. decembra 2020 vo výške 150 eur mesačne a neskôr rozsudkom poručenského súdu z 13. januára 2022 vo výške 350 eur mesačne. Peňažné záväzky z úverov ani hypotéky nemá.
13. Súd takisto skúmal majetkové pomery a životnú úroveň matky navrhovateľa, s ktorou navrhovateľ býva v prenajatom byte na H. námestí, s čím má spojené mesačné výdavky na nájomnom vo výške 950 eur, a z výpisu z bankových účtov zistil jej priemerný mesačný príjem zo zamestnania v sume 4 011,88 eur (takisto vypočítaný zo skutočne vyplatenej čistej mzdy za rozhodné obdobie od podania návrhu v máji 2021 do vydania rozhodnutia v marci 2022). Matka sa osobne stará o maloletú dcéru R., ktorá takisto ako navrhovateľ žije a býva s ňou v jednej domácnosti a na ktorú jej otec prispieval na základe nariadeného neodkladného opatrenia 150 eur mesačne a po vydaní meritórneho rozsudku 350 eur. Matka je spolu s otcom navrhovateľa bezpodielovou spoluvlastníčkou bytu na Šancovej ulici a tiež garáže v garážovom dome na N. ulici.
14.1. Zákon o rodine v § 62 ods. 2 prvej vete ustanovuje, že na výživu svojich detí sú povinní prispievať obaja rodičia, pričom platí, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodiča. Z tohto dôvodu nie je možné pri určení vyživovacej povinnosti otca navrhovateľa neprihliadnuť i na vyživovaciu povinnosť matky voči navrhovateľovi, hoci ona sama si túto povinnosť plní vo forme osobnej starostlivosti o navrhovateľa, ako aj vo forme finančného uhrádzania nákladov spojených s bežným chodom spoločnej domácnosti. Zákon o rodine ďalej ustanovuje, že rodičia sú povinní prispievať na výživu dieťaťa, a to každý podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Z uvedeného teda vyplýva, že vyživovacia povinnosť jedného aj druhého rodiča nemusí byť čo do peňažného vyjadrenia automaticky rovnaká, ale práve naopak, súd je povinný skúmať a zohľadniť schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého rodiča osobitne, zvlášť keď rodičia dieťaťa sú rozvedení a spolu nežijú. 14.2. Výšku výživného nie je možné vyčísliť „účtovnícky na cent presne“, ale závisí od úvahy súdu. Z porovnania dokazovaním zistených majetkových pomerov a životnej úrovne otca a matky navrhovateľa vyplýva, že zárobkové pomery a životná úroveň matky je vyššia, ako má otec, a to približne v pomere 3 : 2. Preto súd považoval za dôvodné pri určení výživného navrhovateľa tento pomer vo vzťahu k jeho odôvodneným potrebám zohľadniť, a tak vyživovaciu povinnosť otca k navrhovateľovi so zreteľom na všetky vyššie uvedené a zistené skutočnosti určil vo výške 380 eur mesačne. Návrh na začatie konania v jeho zvyšku ako neopodstatnený zamietol.
15.1. Súd zároveň uložil otcovi navrhovateľa povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zročné (splatné) výživné od podania návrhu 10. mája 2021, ktoré do dňa vydania tohto rozsudku 10. marca 2022 - t. j. za 10 celých mesiacov - predstavuje vo výsledku sumu 2 000 eur. Keďže súd za dôvodnú považoval výšku výživného navrhovateľa 380 eur mesačne a otec počas celého rozhodného obdobia pravidelne platil navrhovateľovi výživné doposiaľ určené neodkladným opatrením vo výške 180 eur mesačne, nezaplatená výška teda predstavuje rozdiel medzi sumou výživného určenou týmto rozsudkom a neodkladným opatrením 200 eur mesačne (t. j. 380 eur - 180 eur), ktorý je vynásobený počtom mesiacov rozhodného obdobia (t. j. 200 eur x 10 mesiacov). 15.2. Súd túto povinnosť uložil otcovi ako povinnému z vyživovacej povinnosti spolu s plnením povinnosti platiť bežné výživné vo výške 380 eur mesačne, pričom jej plnenie povolil v mesačných splátkach vo výške 120 eur spolu s bežným výživným k rukám plnoletého dieťaťa pod následkom straty výhody splátok. Povinnosť otca platiť výživné (bežné aj zročné) navrhovateľovi teda bude v sume 500 eur mesačne, pričom aj s výživným na maloletú dcéru R. určeným vo výške 350 eur bude plnenie oboch vyživovacích povinností predstavovať výdavok 850 eur mesačne. Súd týmto zohľadnil predpoklad, aby platby povinného rodiča na výživnom nepresahovali v súhrne sumu 30 % jeho čistého mesačného príjmu. Povolenie splátok zročného výživného vo výške 120 eur tak súd vzhľadom na okolnosti prípadu považuje za primerané, pričom pri splácaní v tomto rozsahu táto jeho povinnosť zanikne splnením o jeden rok a päť mesiacov. Samozrejme, otcovi nič nebráni túto povinnosť dobrovoľne splniť i jednorazovou platbou v celosti alebo platbami vo vyššej ako súdom určenej výške, pokiaľ sa tak sám rozhodne.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku).