Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/154/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcov: 1. W. F., N.. XX.X.XXXX, A. S. N. XXX/XX, K., 2. F. F., T.. R., N.. X.X.XXXX, A. S. N. XXX/XX, K., obaja zastúpení JUDr. Janou Murárovou, advokátkou so sídlom Advokátska kancelária, ul. 1. mája 220/19, Poprad, proti žalovaným: 1. Q. A., N.. XX.X.XXXX, A. A. M. XXXX/X, K., 2. V. A., T.. S., N.. XX.XX.XXXX, A. A. M. XXXX/X, K., 3. Š. P., N.. XX.XX.XXXX, A. X. XXXX/XX, K., 4. K. P., T.. A., N.. X.X.XXXX, A. X. XXXX/XX, K., v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaných v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 31. októbra 2017, č. k. 2C/20/2013-153 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 06.08.2018 č. k. 2C/20/2013-191, takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok

II. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní zaplatiť žalobcom v 1/ a 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

III. Žalobcom v 1/ a 2/ rade nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovaným v 3. a 4.rade.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Súd z r u š u j e a v y p o r i a d a v a podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre obec a k.ú. K. reálnou deľbou na základe znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalca J.. Q. C. zo dňa 1.9.2016 a geometrického plánu J.. Q. D. Č.. XXX/XXXX zo dňa 6.9.2016, úradne overeného J.. J. K. dňa 6.10.2016 pod č. X. XXX/XXXX Okresný úrad K., katastrálny odbor takto:

- do bezpodielového spoluvlastníctva Q. A., N.. XX.X.XXXX P. V. A., T.. S., N.. XX.XX.XXXX, Y. C. A. A. M. XXXX/X, K. prikazuje tieto nehnuteľnosti - rodinný dom súp. č. XXX na pozemku E. K. XXX/X, pozemok E. K. W.. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemok E. K. W.. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, všetko v podiele 1/1,

- súd zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v práve uloženia inžinierskych sietí vlastníkov rodinných domov na pozemkoch E. K. W.. Č.. XXX/X P. XXX/X,

- do bezpodielového spoluvlastníctva Š. P., N.. XX.XX.XXXX, C. A. X. XXXX/XX, K. P. K. P., T.. A., N.. X.X.XXXX, C. A. A. M. XXXX/X, K. prikazuje tieto nehnuteľnosti -rodinný dom bez súp. čísla na pozemku E. K. XXX/X, pozemok E. K. W.. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, všetko v podiele 1/1,

- do bezpodielového spoluvlastníctva W. F., N.. XX.X.XXXX P. F. F., T.. R., N.. X.X.XXXX, Y. C. A. S. N.V. XXX/XX, K. prikazuje tieto nehnuteľnosti - rodinný dom bez súp. č. na pozemku E. K. XXX/X, pozemok

E. K. W.. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemok E. K. W.. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, všetko v podiele 1/1,

- do podielového spoluvlastníctva strán sporu prikazuje spoločný dvor - pozemok E. K. W.. Č.. XXX/X

- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, a to v tejto veľkosti spoluvlastníckych podielov - Q. A. P. V. A., T.. S. v podiele 1 k celku, Š. P. P. K.N. P., T.. A. v podiele 2/12 k celku, W. F. P. F. F., T.. R. v podiele 8/24 k celku.

II. Znalecký posudok č. XXX/XXXX z 1.9.2016 J.. Q. C. a geometrický plán č. XXX/XXXX J.. Q. D. zo 6.9.2016, úradne overený 6.10.2016 Okresným úradom K., katastrálnym odborom tvoria súčasť tohto rozsudku.

III. Súd návrh žalobcov na zriadenie vecného bremena k pozemku E. K. W.. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 tak spočívajúceho v tom, že vlastníci uvedeného pozemku ako povinní z vecného bremena sú povinní trpieť prechod cez podbránie rodinného domu súp. č. XXX na E. K. XXX/X pre oprávnených vlastníkov rodinných domov postavených na pozemkoch E. K. W.. Č.. XXX/ X, XXX/X z a m i e t a .

IV. Súd návrh žalovaných v 1.a 2.rade zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve užívania drevárne v prospech vlastníkov rodinného domu na parcele E.-K. XXX/Xz a m i e t a.

V. Trovy konania súd stranám n e p r i z n á v a“.

Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 06. 08. 2018, č. k. 2C/20/2013-191 súd prvej inštancie vyslovil, že strany sporu sú povinné spoločne a nerozdielne nahradiť v prospech Slovenskej republiky - Okresného súdu Kežmarok náhradu trov konania, ktoré štát platil v rozsahu 100%. 2. Vec právne odôvodnil ust. § 141 ods. 1 a § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 CSP.

3. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že strany sporu sú spoluvlastníkmi nehnuteľností rodinného domu so súpisným č. XXX stojaceho na pozemku, parcelách K., XXX/X, XXX/X a k pozemkom s parc. číslom K., XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX katastrálne územie K.. Veľkosť podielov k nehnuteľnostiam u každého zo žalobcov v 1/ a 2/ rade je 4/24, spoluvlastnícky podiel žalovaných v 1/ a 2/ rade predstavuje 1/2 a spoluvlastnícky podiel žalovaných v 3/ a 4/ rade predstavuje 2/12. Medzi spoluvlastníkmi nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, a preto súd v konaní nariadil znalecké dokazovanie znalcom J.. Q. C., z odboru stavebníctvo, ktorý konštatoval, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, sú reálne deliteľné. V závere znaleckého posudku znalec vypracoval návrh delenia a strany sporu súhlasili s takto navrhovaným reálnym rozdelením na nehnuteľnosti. Keďže žalobcovia v 1/ a 2/ rade v zmysle záverov znaleckého posudku navrhli pripustiť zmenu žaloby, súd uznesením zo dňa 05.05.2017 pripustil zmenu petitu žaloby. Žalovaní v 1/ a 2/ rade v priebehu konania (v súvislosti so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva v intenciách znaleckého posudku) žiadali zriadiť vecné bremeno spočívajúce v ich práve užívať dreváreň nachádzajúcu sa v rodinnom dome stojacom na parcele E. (ktorý po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva mal pripadnúť do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov) odôvodňujúc, že dreváreň dlhodobo užívajú, pričom už ich právni predchodcovia túto užívali od roku 1951. Súd uzavrel, že v prejednávanej veci, podľa znaleckého posudku reálna deľba nehnuteľnosti je možná. Keďže spôsob reálnej deľby medzi stranami sporu nie je v súlade s účelným využitím veci aj s prihliadnutím na jej dlhoročné reálne užívanie, súd žalobe vyhovel. Sporným zostalo len žalovanými v 1/ a 2/ rade navrhované zriadenie vecného bremena k drevárni. Súd konštatoval, že dreváreň, ku ktorej žalovaní v 1/ a 2/ rade žiadali zriadiť vecné bremeno sa nachádza priamo v časti rodinného domu, ktorý po vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zostane v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov. Takýto zásah do vlastníctva žalobcov súd považoval za neprimeraný a nie nevyhnutný vychádzajúc aj z ohliadky na mieste samom. Poukázal na nie práve najoptimálnejšie vzťahy medzi žalobcami a žalovanými, kedy by nebolo vhodné, aby žalovaní v 1/ a 2/ rade uskladňovali svoje veci priamo v rodinnom dome žalobcov. Aj keď žalobcovia doposiaľ predmetnú dreváreň nevyužívali (užívali ju žalovaní v 1/ a 2/ rade), uskladnenie dreva nemusia žalovaní v 1/ a 2/ rade nevyhnutne riešiť v drevárni nachádzajúcej sa v dome žalobcov. Žalovaní v 1/ a 2/ rade majú možnosť uskladnenie dreva realizovať na pozemku, parcele č. XXX/X, ktorá po vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zostane

v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Na uvedenom pozemku žalovaní v 1/ a 2/ rade môžu riešiť uskladnenie dreva vybudovaním jednoduchého prístrešku alebo uskladnením dreva v priestore, v ich časti rodinného domu, ktorý v súčasnosti využívajú ako sklad. Naviac časť rodinného domu, ktorá po vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prípadne do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaným v 1/ a 2/ rade, je podpivničená. V tejto súvislosti súd uznal, že skladovanie dreva do pivničných priestorov, nie je vzhľadom na vek žalovaných vhodné. Súd nevyhovel ani návrhu žalobcov na zriadenie vecného bremena k pozemku parcele č. XXX/X spočívajúce v tom, že vlastníci uvedeného pozemku ako povinní z vecného bremena sú povinní trpieť prechod cez podbranie rodinného domu, ktorý je vo vlastníctve žalovaných v 1/ a 2/ rade v prospech žalobcov a žalovaných v 3/ a 4/ rade. Ohliadkou bolo zistené, že žalobcovia k svojej nehnuteľnosti majú prístup z K. N., a preto nepotrebujú mať vstup aj z S. N., čím by obmedzovali vlastnícke právo žalovaných v 1/ a 2/ rade. Súd ale zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve uloženia inžinierskych sieti v prospech vlastníkov rodinných domov na pozemkoch, parcele č. XXX/ X P. XXX/X, ktoré sú tam už uložené, pričom s týmto riešením aj strany sporu súhlasili. O trovách konania a trovách štátu súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1,2, § 262 ods. 1 CSP. Prijal záver, že žiadna zo sporových strán nebola úplne úspešná v konaní a preto vyslovil, že trovy konania stranám sporu nepriznáva. Keďže štát má nárok na náhradu trov konania, ktoré v konaní platil, a nemožno žiadnu zo sporových strán označiť za plne úspešnú, či neúspešnú, je spravodlivé, aby obe strany sporu spoločne a nerozdielne nahradili Slovenskej republike - Okresnému súdu Kežmarok trovy konania v rozsahu 100%.

4. Proti tomuto rozsudku len proti IV. výroku rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v 1/ a 2/ rade. Uviedli, že súd zamietnutie ich návrhu na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve užívania drevárne odôvodnil tým, že dreváreň sa nachádza priamo v časti rodinného domu, ktorý po vyporiadaní má byť vo vlastníctve žalobcov a že takýto zásah do vlastníctva považuje za neprimeraný a nie nevyhnutný. S týmto záverom odvolatelia nesúhlasia, lebo nehnuteľnosť ako celok v januári 1951 kúpili štyria spoluvlastníci, z nich dvaja boli predkovia žalovaného v 1/ rade (starí rodičia a matka). Nehnuteľnosť si podľa výšky investovanej sumy rozdelili a dohodli sa komu budú patriť konkrétne miestnosti na bývanie, na skladovanie dreva a chov zvierat. V zadnom trakte vo dvore boli pod obytnými miestnosťami na parcele č. XXX/X, štyri miestnosti - drevárne. Každý zo spoluvlastníkov mal jednu dreváreň a starým rodičom a matke žalovaného v 1/ rade prináležali dve drevárne ( prvá a štvrtá miestnosť). Žalobca v 1/ rade užíva svoj podiel viac ako 20 rokov a žalovaní mu vyšli v ústrety a na jeho žiadosť súhlasili s výmenou drevárne, z ktorej si urobil kotolňu. Po smrti matky žalovaného v 1/ rade od roku 1997 až do dnes žalobcovia užívajú dvor takmer sami, žalovaní prechádzajú cez dvor v zime len pre drevo do drevárne a v lete užívajú záhradku na pozemku, parcele č. XXX/X. Až kúpou domu na pozemku, parcele č. XXX/X, žalobca v 1/ rade začal žiadať reálnu deľbu nehnuteľnosti. Dreváreň, ku ktorej odvolatelia žiadajú zriadiť vecné bremeno užívajú od roku 1951 až doposiaľ, teda 67 rokov. Dreváreň má samostatný vchod zo spoločného dvora, nie je z nej prístup zo žiadnej inej časti resp. miestnosti rodinného domu, odvolatelia dreváreň upravili, vybetónovali celú podlahu a okrem uskladnenia dreva ju používajú aj ako dielničku, v ktorej majú uskladnené rôzne iné veci a náradie. Návrh súdu, aby si odvolatelia drevo uskladňovali v záhradke na pozemku, parcele č. XXX/X, kde majú vybudovať prístrešok, nie je relevantný. Skutočnosť, že žalobcovia majú v súčasnosti drevo uskladnené na pozemku, parcele XXX/X nie je rozhodujúca, nakoľko majú k dispozícií okrem kotolne ešte ďalšie dve drevárne, kde si môžu drevo kedykoľvek uskladniť. Navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku IV, zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve užívania drevárne v časti rodinného domu, na pozemku, parcele E., v prospech vlastníkov rodinného domu stojaceho na pozemku, parcele E..

5. K odvolaniu žalovaných v 1/ a 2/ rade, žalovaní v 3/ a 4/ rade uviedli, že súhlasia s odvolaním v celom rozsahu, keďže skutočnosti v ňom uvádzané sú im známe.

6. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade k odvolaniu žalovaných v 1/ a 2/ rade uviedli, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie vrátane ohliadky na mieste samom, ktoré dôkazy aj správne vyhodnotil. Na dôvody podaného odvolania nemožno relevantne prihliadnuť, keďže v minulosti bol medzi podielovými spoluvlastníkmi (išlo o rodinný majetok) určený, resp. dohodnutý spôsob užívania spoločného majetku. Rodinný dom, súpisné č. U., postavený na pozemkoch, parcelách č. XXX/X, XXX/X P. XXX/X bol až do rozhodnutia súdu prvej inštancie v podielovom spoluvlastníctve. Žalobcovia nadobudli vlastníctvo k podielu v roku 1997. Medzi podielovými spoluvlastníkmi neexistovala žiadna dohoda o spôsobe užívania spoločnej veci. Preto nevidia reálny dôvod, aby po rozdelení nehnuteľnosti, keď sa stanú vlastníkmi rodinného domu postaveného na pozemku parcele č. XXX/X mali vo vzťahu k svojmu vlastníctvu

niečo strpieť. Nie je rozhodujúce tvrdenie odvolateľov, odkiaľ je vchod do drevárne, ale skutočnosť, že dreváreň sa nachádza v rodinnom dome, ktorý pripadne do vlastníctva žalobcov v 1/ a 2/ rade. Je len vecou žalovaných v 1/ a 2/ rade, ako si vo svojom dome vyriešia skladovanie. Riešením zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa riešili i užívacie vzťahy. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil a priznal im náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

7. K vyjadreniu žalobcov, žalovaní v 1/ a 2/ rade uviedli, že nesúhlasia, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok potvrdil; právni predchodcovia strán sporu nadobudli dom so súpisným č. XXX, postavený na pozemku, parcelách XXX/X, XXX/X P. XXX/X do podielového spoluvlastníctva kúpou v roku 1951. Nie je pravdou, že išlo o rodinný majetok a tiež nie je pravdou, že po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu žalobcami v roku 1997, neexistovala dohoda spoluvlastníkov o spôsobe užívania spoločnej veci. Tá existovala a dodržiavala sa od kúpy domu v roku 1951. Na základe ústne uzavretej dohody jednotliví spoluvlastníci samostatne užívali im vyčlenené časti spoločnej nehnuteľnosti podľa výšky spoluvlastníckeho podielu. Pri prevode spoluvlastníckych podielov prechádzali práva a povinnosti z tejto dohody na právnych nástupcov. V čase kúpy nehnuteľnosti kupujúci neboli upozornení, aby v zmluve do detailov uviedli, ktoré konkrétne miestnosti patria do ich podielov. Tieto údaje nie sú požadované ani pri zápise do katastra nehnuteľnosti. V priebehu konania predložili súdu čestné vyhlásenie bývalej spoluvlastníčky, v ktorom uviedla, ktoré konkrétne miestnosti tvorili jej podiel v dome, ktorý následne predala starým rodičom žalobcu v 1/ rade. Rozdelením nehnuteľnosti žalobcovia nadobudli dreváreň, ktorú žalovaní v 1/ a 2/ rade užívali na základe dohody spoluvlastníkov od roku 1951. Vzhľadom k tomu, že inú možnosť uskladnenia dreva nemajú, je ich návrh na zriadenie vecného bremena dôvodný. Zriadením vecného bremena žalobcovia neutrpia žiadnu ujmu, lebo dreváreň nikdy nevyužívali, nevynaložili žiadne prostriedky na jej údržbu a nadobudli ju bez poskytnutia protihodnoty nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 oprávnenou osobou (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 1/a 2/ rade nie je dôvodné.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS 78/05).

10. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia, keď sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolatelia v podanom odvolaní neuviedli, žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijať iný právny záver. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach na ne poukazuje aj odvolací súd.

11. V predmetnej veci sa žalobcovia žalobou zo dňa 25.01.2013 domáhali proti žalovaným zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie K., t. j. k rodinnému domu so súpisným č. XXX stojaceho na pozemku, parcelách č. XXX/X, XXX/X P. XXX/X v centrálnej časti mesta K. a k pozemkom, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Veľkosť podielových spoluvlastníkov tak, ako to vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. K. je nasledovná: u žalobcu v 1/ rade predstavuje 4/24, u žalobkyne v 2/ rade podiel predstavuje 4/24, spoluvlastnícky podiel žalovaných v 1/ a v 2/ rade predstavuje 1/2

a spoluvlastnícky podiel žalovaných v 3/ a 4/ rade predstavuje 2/12. Žalobcovia už v žalobe tvrdili, že už v minulosti sa snažili o dohodu s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi, ktorá je reálna, pretože nehnuteľnosti možno funkčne a účelne rozdeliť, ale k dohode nedošlo. Hlavným dôvodom podania žaloby bola skutočnosť, že spoločným užívaním predmetnej nehnuteľnosti žalobcami a žalovanými viedlo k viacerým nezhodám. Žalobcovia nimi užívanú časť nehnuteľnosti zrekonštruovali a vzhľadom na vložené investície do rekonštruovanej časti domu nechceli ďalej zotrvať v podielovom spoluvlastníctve a žiadali, aby súd do konania pribral znalca, ktorý navrhne spôsob reálneho rozdelenia veci.

12. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď vo veci nariadil znalecké dokazovanie za účelom vyhotovenia znaleckého posudku. Uvedené malo prispieť k objasneniu reálneho rozdelenia nehnuteľnosti, budovy, súp. č. XXX stojacej na parcelách XXX/X, XXX/X, XXX/X zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. K. a pozemkom, parcelám č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X zapísané na LV č. XXXX, k. ú. K. medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov, každého z podielových spoluvlastníkov, ako aj podľa spôsobu užívania nehnuteľnosti jednotlivými spoluvlastníkmi,

13. V konaní ustanovený znalec J.. Q. C. z odboru stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti uzavrel, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti rodinného domu, súp. č. XXX medzi spoluvlastníkov je možné z dôvodu, že stavba je reálne deliteľná. Navrhol aj spôsob rozdelenia, ktoré obe strany sporu akceptovali. Žalovaní v 1/ - 4/ rade so záverom znalca súhlasili, súhlasili s reálnym rozdelením nehnuteľnosti navrhovaným v znaleckom posudku s tým, že znalcom navrhovaná reálna deľba zohľadňuje veľkosť spoluvlastníckych podielov a pri návrhu reálnej deľby znalec vzal do úvahy súčasný stav užívania stavby. Zároveň žalovaní v 1/ a 2/ rade poukázali na skutočnosť, že dreváreň, ktorú dlhodobo užívajú a ktorú užívali už ich právni predchodcovia od roku 1951 sa nachádza na prízemí rodinného domu na parcele č. XXX/X, ktorá časť po reálnej deľbe pripadne do vlastníctva žalobcov v 1/ a 2/ rade. Vzhľadom k tomu, že dreváreň je nevyhnutná pre riadne užívanie ich nehnuteľnosti, žalovaní v 1/ a 2/ rade navrhli, aby súd zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve užívania drevárne v prospech vlastníkov rodinného domu na parcele XXX/X (č. l. 123 spisu).

14. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o žalobnom návrhu správne zohľadnil zásadu, že nikto nemôže byť spravodlivo nútení, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, s čím súvisí aj právo každého spoluvlastníka podať na všeobecný súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

15. Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pri tom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

16. V nadväznosti na uvedené je potrebné tiež poznamenať, že súd nie je viazaný návrhmi strán sporu, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán (iudicium duplex), teda aj proti vôli spoluvlastníka, môže súd prikázať reálnu časť zo spoločnej veci, lebo táto časť zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu a predstavuje len to, čo spoluvlastník do rozhodnutia súdu vlastnil v ideálnom pomere z veci. Pri vyporiadaní súd prihliada na veľkosť podielov a na účelné využitite veci. Ak nie je rozdelenie veci (prvý spôsob autoritatívneho vyporiadania) dobre možné súd pristúpi k druhému spôsobu vyporiadania a prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (tretí spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva). V danom spore žalobcovia, aj žalovaní jednotlivé byty a nebytové priestory nachádzajúce sa v budove so súp. č. XXX reálne užívajú a majú záujem ich aj naďalej využívať a nadobudnúť do výlučného vlastníctva. Znalcom navrhované vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam strany sporu akceptovali. V priebehu konania žalovaní v 1/ a 2/ rade poukázali na skutočnosť, že dreváreň je nimi dlhodobo užívaná, užívali ju už ich právni predchodcovia od roku 1951, pričom táto po reálnej deľbe pripadne do vlastníctva žalobcov. V drevárni majú dlhodobo uskladnené drevo, inú možnosť pre uskladnenie (dreva, iných vecí a náradia) nemajú a zriadením vecného bremena žalobcovia neutrpia žiadnu ujmu, lebo dreváreň nikdy nevyužívali, žalobcovia dreváreň upravili (vybetonóvali) a do drevárne vedie samostatný vchod zo spoločného dvora, Preto navrhli, aby súd zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve užívania drevárne v prospech žalovaných v 1/ a 2/ rade.

17. Súd prvej inštancie správne postupoval, ak v intenciách znaleckého posudku zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu, tiež správne postupoval, ak zamietol návrh žalovaných v 1/a 2/ rade zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve užívania drevárne. S dôvodmi uvádzanými v rozsudku sa odvolací súd plne stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Len pre zvýraznenie správnosti dodáva:

18. Súd prvej inštancie pri vykonanej ohliadke na mieste samom zistil, že dreváreň, ku ktorej žalovaní v 1/ a 2/ rade žiadali zriadiť vecné bremeno sa nachádza priamo v časti 1. NP rodinného domu, ktorý po vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zostane vo vlastníctve žalobcov. Súd prvej inštancie správne prihliadol na to, že takýto zásah do vlastníctva žalobcov by bol neprimeraný a niet žiadneho reálneho dôvodu, aby žalobcovia, ktorí sa rozdelením spoločnej veci - rodinného domu stali vlastníkmi rodinného domu postaveného na pozemku, parcele č. XXX/X, mali vo vzťahu k tomuto vlastníctvu niečo strpieť. Nejde o zriaďovanie vecného bremena s povinnosťou vo forme práva prejazdu cez pozemok, strpenia prechodu cez pozemok, tiež nejde o využitie zariadenia vybudovaného k účelnému a lepšiemu využitiu celej pôvodne nerozdelenej nehnuteľnosti (studne vodovodného a plynového potrubia, kanalizácie, prístupu ku komunikácii, vjazdu), ktorá pripadla do vlastníctva žalobcov. Keďže v iných než zákonom predvídaných prípadoch vecné bremeno nemožno zriadiť a to ani vtedy, pokiaľ by sa jeho zriadenie javilo s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam ako vhodné, či nutné riešenie vzniknutej situácie, správne postupoval súd 1. inštancie, ak v tejto časti žalobu zamietol. Odvolací súd zdôrazňuje, že je vylúčené založenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v prospech žalovaných v 1/ a 2/ rade ku drevárni, nachádzajúcej sa v časti rodinného domu, ktoré pripadá do vlastníctva žalobcom. Súd by mohol zriadiť vecné bremeno v predmetnom konaní, len ak by toto právo malo slúžiť inej samostatnej nehnuteľnosti, ku ktorej prístup, prejazd by zabezpečovalo právo vyplývajúce zo spoluvlastníckeho vzťahu. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde.

19. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných v ust § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalovaných v 1/ a 2/ rade, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

20. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si jeho dôvodov ako správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 tak, že úspešným žalobcom bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešným žalovaným v 1/ a 2/rade v plnom rozsahu. Keďže žalovaní v 3/ a 4/ rade proti rozsudku nepodali odvolanie, žalobcom v 1/ a 2/ rade súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovaným v 3/ a 4/ rade.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .