Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoSr/11/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členov senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a JUDr. Mariána Blahu v právnej veci žalobcu M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. XXX, XXX XX I. A., zast. JUDr. Veronikou Kováčikovou, advokátkou so sídlom 913 03 Drietoma 707 proti žalovanému L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, XXX XX E., zastúpeného Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907 o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 13Csr/6/2016-274 zo dňa 3. mája 2018 takto

rozhodol:

Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 13Csr/6/2016-274 zo dňa 3. mája 2018 potvrdzuje.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím zamietol súd žalobu žalobcu o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom Arbitráž so sídlom v Martine pod sp.zn. R131/2014 vydaným dňa 30.06.2016, ktorý sa stal právoplatný dňa 30.06.2016 a vykonateľný dňom 03.07.2016. Žalobca podal žalobu na súd dňa 19.07.2016 podľa § 41 v spojení s § 40 ods.1 písm.a), body 1, 3 a 4 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení (ďalej ZoRK) pôvodne o určenie neplatnosti rozhodcovskej doložky a o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pri ktorej neskôr trval už len na rozhodnutí súdu o zrušení rozhodcovského rozsudku. V žalobe žalobca tvrdil, že bol zaviazaný na peňažné plnenie v sume 2.498,- Eur s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia v prospech žalovaného v prejednávanej veci, ktorý mal v rozhodcovskom konaní postavenie žalobcu. Tvrdil tiež, že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, keďže bola zaradená do záverečnej časti čl. 7 kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorej bola kúpa a predaj ojazdeného vozidla, pričom táto je nevyvážená čo do obsahu zmluvných povinností, ako aj vo vzťahu k predmetu zmluvy, ktorým bola použitá vec. Žalobca tvrdil, že pri prvom procesnom úkone v rámci rozhodcovského konania poukázal na špecifické postavenie účastníkov rozhodcovského konania s tým, že kúpna zmluva s rozhodcovskou doložkou neobsahovala ako prílohu rokovací poriadok a štatút rozhodcovského súdu, preto sa s nimi nemohol žalobca oboznámiť, v dôsledku čoho nemohla byť rozhodcovská doložka právnym úkonom určitým a zrozumiteľným, a to aj preto, že nebola oddelená od ostatného obsahu zmluvy.

2. Súd mal v konaní za preukázané, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu platnej kúpnej zmluvy na ojazdené auto za cenu 7.000,- Eur, súčasťou ktorej bol čl. 7 označený ako Záverečné ustanovenia, v ktorom sa zmluvné strany dohodli na tom, že okrem sporov, pri ktorých to zák.č. 244/2002 Z.z. vylučuje, predĺžia všetky spory, ktoré vznikli medzi nimi v súvislosti s takto uzatvorenou zmluvou Stálemu rozhodcovskému súdu Arbitráž zriadenému pri Arbitráž s.r.o. Martin, IČO: 46 665 145. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že v písomnom konaní pred jedným rozhodcom vymenovaným uvedeným súdom sa bude konať podľa slovenského právneho poriadku a podľa rokovacieho poriadku a štatútu tohto súdu.

3. Súd bol tiež toho názoru, že rozhodcovská doložka tak, ako ju strany uzavreli dňa 11.09.2014, zodpovedá § 4 ZoRK. Uviedol že označenie článku, ktorého obsahom bola dohoda o rozhodcovskej doložke nemá na jej obsah žiaden vplyv, a to o to skôr, že žalobca sám na pojednávaní uviedol, že túto zmluvu si prečítal a s ustanovením dohody ohľadom riešenia sporov formou rozhodcovského konania bol upovedomený, aj keď s tým nemal praktickú skúsenosť. Neplatnosť rozhodcovskej doložky nemôže spôsobiť to, že ku kúpnej zmluve neboli pripojené ďalšie listiny, a to rokovací poriadok a štatút rozhodcovského súdu, pretože Zákon o rozhodcovskom konaní predloženie takýchto listín k uzatvorenej rozhodcovskej zmluve alebo doložke nevyžaduje. Súd ďalej uviedol, že pri prejednaní veci skúmal len základné podmienky prejednania a rozhodovania veci v rámci rozhodcovského konania, pričom rozhodnutie rozhodcovského súdu z hľadiska aplikácie hmotného práva nie je oprávnený preskúmavať. Všeobecný súd nie je totižto ďalšou inštanciou pre rozhodcovské konania, ktorá by vecnú správnosť rozhodnutia rozhodcovského súdu aj z hľadiska aplikácie hmotného práva bol oprávnený posudzovať. Uviedol tiež, že námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vznesená žalobcom nebola podaná v priebehu rozhodcovského konania pri prvom úkone žalobcu vo veci samej a takáto námietka nevyplýva ani z jeho ďalších podaní doručených rozhodcovskému súdu počas rozhodcovského konania. Z podaní žalobcu vyplývajú len jeho procesné rozhodnutia, vydania ktorých sa žalobca v rámci konania pred rozhodcovským súdom domáhal, čo však na prejednávanú vec nemá podstatnejší vplyv. V § 40 ZoRK je taxatívne uvedený výpočet dôvodov, na základe ktorých sa môže účastník rozhodcovského konania domáhať žalobou voči druhému účastníkovi zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom žalobca nepreukázal ani jeden z dôvodov uvedených v § 40 ods.1 písm.a), resp. b) cit. zák. Žalobca v konaní nepreukázal, že by nemal spôsobilosť uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu, že by takáto rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo že by bol rozhodnutý rozhodcovským rozsudkom spor, pre ktorý nebola uzavretá rozhodcovská zmluva, keďže táto bola súčasťou kúpnej zmluvy na ojazdené motorové vozidlo. Rozsudok rozhodcovského súdu neprekročil dosah dohody o rozhodcovi a ani dosah rozhodcovskej doložky, v dôsledku čoho prebehlo rozhodcovské konanie takým spôsobom, na akom sa účastníci rozhodcovského konania dohodli. Súd preto žalobu žalobcu pre bezdôvodnosť zamietol.

4. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa neuspokojil žalobca a podal proti nemu odvolanie. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že už v žalobnej odpovedi zo dňa 03.11.2014 poukázal na rokovanie a moment uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 11.09.2014, návrh ktorej predložil žalobcovi v ten istý deň žalovaný prvýkrát. Z výpovede oboch strán sporu vyplýva, že do návrhu kúpnej zmluvy už bola zakomponovaná rozhodcovská doložka, pričom žalovaný žalobcovi jej obsah ani dosah nevysvetlil, pričom táto musí byť výsledkom ich slobodnej vôle. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy nevyplývajú žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom, pričom žalovaný žalobcovi ničím nepreukázal, ako mu poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Bol toho názoru, že s poukazom na § 37 ods.1 nebola rozhodcovská zmluva uzavretá platne, keď si ju žalobca iba prečítal, pričom obsahu a významu rozhodcovskej doložky vôbec neporozumel. Bol toho názoru, že rozhodcovská zmluva tak ako bola zakomponovaná v kúpnej zmluve je neplatná aj s poukazom na § 39 OZ, pretože jej cieľom bolo dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc, pričom takáto rozhodcovská zmluva splývala s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve, aj keď jej význam je osobitný, keďže súkromná osoba rozhoduje o právach a právom chránených záujmoch strán sporu. Navyše rozhodcovská zmluva nebola osobitne vyjednaná.

5. Žalobca v odvolaní tvrdil, že od začiatku namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu o veci rozhodovať v rozhodcovskom konaní pre začaté trestné konanie, pričom poukázal na jeho odpoveď zo dňa 03.11.2014, v ktorej navrhoval zastavenie rozhodcovského konania podľa § 38 ods.1 ZoRK s písomnou argumentáciou v jeho podaní zo dňa 19.10.2015 a s poukazom na § 21 ods.2 ZoRK. Poukázal na to, že rozhodcovský súd vyhodnotil dva znalecké posudky s dvoma rozdielnymi závermi v dvoch samostatných procesnoprávnych konaniach a použil výpočet údajnej reálnej ekonomickej ujmy, ktorú mohol žalovaný pri kúpe auta utrpieť a túto mu priznal z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobca v postavení žalovaného v rozhodcovskom konaní podal žiadosť o prerušenie rozhodcovského konania do právoplatného skončenia trestného konania, pričom počas celého rozhodcovského konania nemal žalobca vedomosť a žalovaný nepreukázal, že toto bolo zastavené bez vznesenia obvinenia voči konkrétnej osobe. Rozhodcovský súd pritom rozhodol na základe Znaleckého posudku č. 10/2015 vypracovaného súdnym znalcom v trestnom konaní. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že uznesením zo dňa 28.02.2017 sp.zn. 13Csr/6/2016-158 povolil súd odklad vykonateľnosti rozsudku v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 08.06.2017 sp.zn. 43CoSr/4/2017 s poukazom na už začaté exekučné konanie v tejto veci, čo osvedčuje dôvodnosť predkladaného nároku pre rozhodnutie súdu žalobcom. Záverom namietol, že Rozhodcovský súd Arbitráž zriadený pri záujmovom združení právnických osôb Arbitráž, IČO: 45 744 874 ku koncu roka 2014 zanikol bez právneho nástupcu a nemôže realizovať rozhodcovské konania.

6. Skutočnosť, že rozhodcovské konanie prebehlo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania súd v odôvodnení jeho rozhodnutia nijako konkrétne nevyhodnotil. Nezdôvodnil ani porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a nerozhodol ani o návrhoch žalobcu a žalovaného rozhodcovskými uzneseniami, preto je rozsudok rozhodcovského súdu nepresvedčivý. Navrhol preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd zruší rozhodcovský rozsudok a prizná mu nárok na náhradu trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním z 21.09.2015 (zrejme správne 2018). Uviedol v ňom, že nárok žalobcu neuznáva a jeho odvolanie nie je dôvodné. Uviedol, že súd prvej inštancie vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a na vec aplikoval správnu právnu normu, ktorú aj správne interpretoval.

8. Nesprávne právne posúdenie veci v rámci rozhodcovského konania nemôže byť predmetom konania o zrušení rozhodcovského rozsudku, pričom so skutkovou stránkou veci sa rozhodcovský súd vysporiadal v rozhodcovskom rozsudku, ktorý všeobecný súd len z tohto dôvodu zrušiť nemôže. Úlohou súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku je preskúmanie existencie dôvodu, pre ktorý by rozhodcovský rozsudok mohol byť zrušený podľa § 40 ZoRK a nie riešenie hmotnoprávnych otázok, ktoré boli predmetom rozhodcovského konania. Pokiaľ ide o námietku platnosti, resp. neplatnosti rozhodcovskej doložky, žalovaný uviedol, že žalobca nemal žiadne výhrady k nej a nepýtal si vysvetlenie od neho ohľadom rozhodcovskej doložky, preto sa domnieval, že obsahu zmluvy plne porozumel. Bol toho názoru, že je spravodlivé požadovať od každej priemerne rozumovo vyspelej osoby znalosť takého bežného inštitútu, akou rozhodcovská doložka je bez toho, že by druhá strana musela jej obsah vysvetľovať.

9. K otázke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať žalovaný uviedol, že táto námietka nie je dôvodná, pretože trestné konanie a konanie na rozhodcovskom súde týkajúce sa občianskoprávnych nárokov sú dve odlišné konania, v ktorých sa skúmajú rozdielne skutočnosti nezávisle na sebe. Vyšetrovanie podozrenia zo spáchania trestnej činnosti neznámym páchateľom nemôže byť prekážkou rozhodovať v rozhodcovskom konaní o civilnoprávnom nároku vyplývajúcom z kúpnej zmluvy, preto námietka nedostatku právomoci tohto rozhodcovského súdu konať vo veci z tohto dôvodu nie je daná. Z uvedených dôvodov navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania v prospech žalovaného.

10. K vyjadreniu žalovaného zaslal elektronickou formou žalobca stanovisko, v ktorom zotrval na svojom odvolaní v celom rozsahu, ako aj na tom jeho návrhu, aby odvolací súd rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Arbitráž sp.zn. R131/2014 zo dňa 23.06.2016 vydaný rozhodcom Mgr. Karolínou Marusovou zrušil a priznal mu náhradu trov konania.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods.3 oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

12. Zo spisového materiálu, súčasťou ktorého je rozhodcovský spis a aj vyšetrovací spis odvolací súd zistil, že dňa 11. 09. 2014 uzatvoril žalobca so žalovaným kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj a kúpa ojazdeného osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Passat, VIN: WVWZZZ3CZ6P013418 za dohodnutá sumu 7 000 Eur.

13. V článku 7, bod č. 1 kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že okrem tých sporov, pri ktorých to zákon č. 244/2002 Z. z. výslovne vylučuje, predložia všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v súvislosti s touto zmluvou Stálemu rozhodcovskému súdu Arbitráž zriadenému pri Arbitráž s.r.o., so sídlom Martin, IČO: 46 665 145, ktorý bude v písomnom konaní pred jedným rozhodcom vymenovaným Rozhodcovským súdom konať podľa slovenského právneho poriadku, podľa Rokovacieho poriadku a Štatútu Rozhodcovského súdu.

14. Vzhľadom k tomu, že žalobca ako predávajúci predal žalovanému ako kupujúcemu za kúpnu cenu 7.000,-Eur ojazdené vozidlo, na ktorom boli podľa znaleckých posudkov stočené kilometre o takmer polovicu, čo malo nesporne vplyv na výšku kúpnej ceny, ktorá mala byť nižšia, podal žalovaný v postavení navrhovateľa na Stály rozhodcovský súd Arbitráž, so sídlom v Martine žalobu o zaplatenie náhrady škody v sume 4 045,32 Eur zo dňa 22. 10. 2014. Žalobca v tejto veci, ktorý bol v postavení žalovaného v rozhodcovskom konaní zaslal v konaní pred rozhodcovským súdom po doručení žaloby žalobnú odpoveď zo dňa 03. 11. 2014, vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu zo dňa 19. 11. 2014, vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 25. 03. 2015, vyjadrenie zo dňa 19. 10. 2015, urgenciu na dodanie úplného znaleckého posudku č. 10/2015 vypracovaného T.. B. M., vyjadrenie zo dňa 22. 10. 2015 a zo dňa 02.11.2015.

15. Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. R131/2014 zo dňa 23. 06. 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 06. 2016 a vykonateľnosť dňa 03. 07. 2016 bol žalobca v tomto konaní zaviazaný zaplatiť žalovanému titulom vydania bezdôvodného obohatenia sumu 2 498,-- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne odo dňa 21. 10. 2014 zo sumy 2 498,-- Eur do zaplatenia a v prevyšujúcej časti Rozhodcovský súd žalobu zamietol, keďže žalovaný sa v rozhodcovskom konaní domáhal zaplatenia sumy 4 045,32 Eur. Zároveň rozhodol o povinnosti žalobcu v tejto veci zaplatiť žalovanému v tejto veci trovy právneho zastúpenia v rozsahu 202,36 Eur a trovy konania vo výške 107,06 Eur. V prevyšujúcej časti bol nárok žalovaného na náhradu trov konania v tejto veci zamietnutý.

16. Žalobca si žalobou zo dňa 19. 07. 2016 uplatnil na všeobecnom súde s odkazom na § 41 v spojení s § 40 ods.1 písm. a), body 1, 3 a 4 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení (ďalej ZoRK) pôvodne právo na určenie neplatnosti rozhodcovskej doložky a na zrušenie rozhodcovského rozsudku, neskôr trval už len na rozhodnutí súdu o zrušení rozhodcovského rozsudku. Zároveň podal návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, o ktorom rozhodol súd dňa 28.02.2017 tak, že mu vyhovel a odvolací súd ho uznesením č.k. 43 CoSr/4/2017 zpo dňa 08.06.2017 potvrdil.

17. Podľa § 54b ods.1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinného od 01.01.2015 (ďalej ZoRK), ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

18. Podľa § 3 ods. 1 ZoRK rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

19. Podľa § 4 ods.1 cit. zák., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

20. Podľa ods. 2 cit. ust. rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

21. Podľa § 17 cit. zák. účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

22. Podľa § 21 ods.2 cit. zák., účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

23. Podľa ods. 4 cit. ust., ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.

24. Podľa § 26 ods. 1 ZoRK, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na forme rozhodcovského konania, rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude písomné. Rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania aj na návrh účastníka rozhodcovského konania, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak.

25. Podľa § 40 ods.1, písm. a), body 1, 3 a 4 cit. zák., tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, 1. že

- nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 3.

- rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. - rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

26. Podľa § 40 ods.4 cit. ust. na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

27. Podľa § 41 cit. zák., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

28. Podľa § 37 ods. 1 zák. č. 409/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

29. Podľa § 39 cit. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Rozhodcovské konanie je alternatívnou formou riešenia súdnych sporov, v ktorej na základe slobodnej voľby účastníkov spor rozhoduje vybraný nezávislý rozhodca. Napriek skutočnosti, že ide o konanie prebiehajúce pred súkromným rozhodcovským súdom, výsledkom je rozhodnutie, ktoré má váhu právoplatného rozhodnutia súdu a je exekučným titulom vykonateľným zákonnými prostriedkami predpokladanými v exekučnom konaní. Prenos jurisdikčných právomocí zo všeobecných súdov na rozhodcovské súdy však nie je absolútny. Účastník rozhodcovského konania má možnosť domáhať sa žalobou podanou na všeobecnom súde zrušenia rozhodcovského rozsudku za podmienok presne vymedzených v siedmej časti Zákona o rozhodcovskom konaní.

31. Preskúmaním veci v rozsahu žalovaným podaného odvolania dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav a vec právne správne posúdil, keď dohodu obsiahnutú v čl. 7 kúpnej zmluvy posúdil ako platnú rozhodcovskú doložku. Z ust. § 3 Zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo môže mať formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Podstatné je, aby mala písomnú formu.

32. Odvolací súd je toho názoru, že nebolo povinnosťou kupujúceho, ktorý predložil žalobcovi ako predávajúcemu návrh kúpnej zmluvy s rozhodcovskou doložkou v nej obsiahnutou vysvetliť mu obsah ani dosah rozhodcovskej doložky, pretože žalobca v tejto veci nevystupoval vo vzťahu k žalovanému v prejednávanej veci v postavení spotrebiteľa a žalovaný nemal nemal v záväzkovom vzťahu vzniknutom na základe kúpnej zmluvy postavenie dodávateľa, preto sa na tento vzťah nepoužijú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Z uzatvorenej rozhodcovskej doložky nemusia vyplývať informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom a kupujúcemu, pokiaľ sa nejedná o spotrebiteľský vzťah zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva rozdiely pri rozhodovaní oboch súdov druhej strane vysvetľovať. Rozhodcovská doložka nemusela byť osobitne vyjednaná a vyhotovená na samostatnej listine, preto je jej dojednanie ako súčasti kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorili obe zmluvné strany na základe slobodne prejavenej vôle a žalobca ju bez výhrad podpísal v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní. Žalobca mal dostatok času si jej obsah prečítať a ak obsahu a významu rozhodcovskej doložky neporozumel, mohol buď požiadať o vysvetlenie osobu právne znalú alebo kúpnu zmluvu obsahujúcu rozhodcovskú doložku nepodpísať. Nie sú tak splnené zákonné predpoklady upravené v § 37 a ani v § 39 preto, aby mohla byť rozhodcovská doložka posúdená ako absolútne neplatný právny úkon tak, ako to žalobca v odvolaní tvrdil.

33. Odvolací súd z uvedených dôvodov súhlasí so záverom súdu prvej inštancie v tom, že medzi zmluvnými stranami bola rozhodcovská doložka platne uzavretá, preto nie je daný právny dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a/ Zákona o rozhodcovskom konaní pre jej neplatnosť. Strany, ktoré rozhodcovskú doložku v kúpnej zmluve dohodli v písomnej forme s jej obsahom súhlasili a nesporne mali spôsobilosť ju uzavrieť. Z jej obsahu nevyplýva, že bola uzavretá v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

34. Rozhodcovské konanie je jednoinštančné, pričom zákon o rozhodcovskom konaní v § 40 ods. 1 uvádza aj ďalšie dôvody, pre ktoré sa môže účastník rozhodcovského konania žalobou na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcovským súdom. Žalobu je možné podať len v prípadoch taxatívne vymenovaných v § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002. Z úpravy zákona je zrejmé, že dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku sa týkajú zákonnosti postupu rozhodcovského súdu, preto žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je možné navrhovať jeho zrušenie pre porušenie hmotnoprávnych predpisov, a teda napádať vecnú správnosť rozhodcovského rozhodnutia tak, ako to žalobca v odvolaní tvrdí.

35. Všeobecný súd prvej inštancie, na ktorý podal žalobca žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je oprávnený rovnako, ako ani odvolací súd preskúmavať správnosť právneho posúdenia veci podľa konkrétneho predpisu upravujúceho hmotné právo vzťahujúce sa k nároku, ktorý si žalovaný v tomto konaní uplatnil v rozhodcovskom konaní, preto ani tvrdenia žalobcu o tom, že rozhodcovský súd vyhodnotil dva znalecké posudky s dvoma rozdielnymi závermi v dvoch samostatných procesnoprávnych konaniach a použil výpočet údajnej reálnej ekonomickej ujmy, ktorú mohol žalovaný v tomto konaní pri kúpe auta utrpieť a túto mu priznal z titulu bezdôvodného obohatenia, právne nehodnotil. V konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku totiž všeobecný súd posudzuje výlučne splnenie procesných podmienok v zmysle § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní, nie aj podmienok hmotnoprávnych.

36. K tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že od začiatku rozhodcovského konania namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu o veci rozhodovať pre začaté trestné konanie odvolací súd uvádza, že začaté trestné konanie nebránilo rozhodcovskému súdu vec prejednať bez prerušenia konania, pretože trestné konanie s predmetom rozhodcovského konania z hľadiska uplatnenia nároku na náhradu škody nemá podstatnejší vplyv, preto obe konania môžu prebiehať súčasne. Vyšetrovanie podozrenia zo spáchania trestnej činnosti nemôže byť prekážkou rozhodovať v rozhodcovskom konaní o civilnoprávnom nároku vyplývajúcom z kúpnej zmluvy, preto námietka nedostatku právomoci tohto rozhodcovského súdu konať vo veci z tohto dôvodu daná nebola a iný dôvod, pre ktorý by nemal rozhodcovský súd právomoc na prejednanie žaloby žalobca v postavení žalovaného pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu, nenamietal.

37. Z obsahu § 21 ods.2 cit. zák. vyplýva, že účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy tak môže urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej, čo žalobca v konaní nepreukázal. Žiadnu námietku nedostatku právomoci v konaní pred rozhodcovským súdom nevzniesol, pretože za túto nie je možné považovať jeho námietku o súbežnom vedení trestného konania a z tohto dôvodu bola aj ním podaná žiadosť o prerušenie rozhodcovského konania bezpredmetná. Ak žalobca takúto námietku v konaní pred rozhodcom neuplatnil a nedostatok právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky nenamietal, pred súdom prvej inštancie s odkazom na § 40 ods. 1, písm. a) ZoRK tak už neskôr úspešne urobiť nemôže. (pozri uznesenie NS SR, sp. zn. 3 MObdo 5/2013 z 29.05.2014)

38. Pokiaľ sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku aj z dôvodu, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, keď sa rozhodcovský súd v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal so všetkými jeho tvrdeniami a námietkami odvolací súd uvádza, že žalobcovi v prejednávanej veci, ktorý mal v rozhodcovskom konaní postavenie žalovaného bol riadne doručený návrh na začatie rozhodcovského konania spolu s výzvou na žalobnú odpoveď, ktorú aj podal a následne mu boli v rozhodcovskom konaní zasielané všetky ďalšie podania žalovaného v tejto veci, ku ktorým zaujímal písomné stanoviská. Odvolací súd mal za to, že rozhodcovský súd sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými námietkami a obranou žalobcu, pričom v tomto súdnom konaní sa hmotnoprávne dôvody nároku uplatnené v konaní pred rozhodcom neposudzujú. Žalobca teda nepreukázal také prípadné pochybenie rozhodcovského súdu, ktoré by malo znamenať porušenie zásady rovnosti účastníkov konania, preto dospel k záveru, že nie je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a), bod 4 ZoRK.

39. Zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania je vyjadrená v § 17 ZoRK a vychádza z toho, že každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Otázku porušenia zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania je vždy potrebné hodnotiť so zreteľom na všetky známe okolnosti namietaného porušenia tejto zásady.

40. Účastníci rozhodcovského konania sa v tomto prípade dohodli na písomnej forme rozhodcovského konania, preto rozhodcovský súd s poukazom na svoj rokovací poriadok a § 26 ods. 1 Zák. č. 244/2002 Z.z. rozhodol, že rozhodcovské konanie bude písomné. Na výzvu rozhodcovského súdu, aby sa žalovaný, ktorý je v prejednávanej veci žalobcom písomne vyjadril k žalobe žalovaného v tejto veci, ktorá mu bola ako žalovanému v rozhodcovskom konaní riadne doručená sa žalovaný vyjadril písomným podaním zo dňa 03. 11. 2014, v ktorom okrem iného poukázal na rokovanie a moment uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 11.09.2014, návrh ktorej predložil žalobcovi v ten istý deň žalovaný prvýkrát a v ktorom navrhoval zastavenie rozhodcovského konania podľa § 38 ods.1 ZoRK s písomnou argumentáciou v jeho podaní zo dňa 19.10.2015. V konaní pred rozhodcom sa vyjadroval vo viacerých vyjadreniach, preto jeho práva ako účastníka rozhodcovského konania porušené neboli. Rozhodcovský súd mu poskytol rovnakú možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu, ako aj druhému účastníkovi rozhodcovského konania.

41. K námietke žalobcu, že Rozhodcovský súd Arbitráž zriadený pri záujmovom združení právnických osôb Arbitráž, IČO: 45 744 874 ku koncu roka 2014 zanikol bez právneho nástupcu a nemôže realizovať rozhodcovské konania odvolací súd uvádza, že táto námietka nie je pravdivá, keďže k jeho zrušeniu došlo zo zákona bez právneho nástupcu až k 31.12.2016, teda až potom, ako vo veci právoplatne rozhodol. Táto námietka vzhľadom k tomu, že v čase vydania rozhodnutia Rozhodcovský súd Arbitráž zriadený pri záujmovom združení právnických osôb Arbitráž existoval, nemá preto žiadnu právnu relevanciu. Z výsledkov súdneho konania jednoznačne vyplýva, že rozhodcovský rozsudok vydaný uvedeným súdom nebol zrušený, preto zostáva právoplatný a vykonateľný, na čo nemá zrušenie rozhodcovského súdu žiaden vplyv.

42. Z uvedeného dôvodu nemá na správnosť rozhodnutia rozhodcovského súdu, ako aj súdu prvej inštancie žiaden vplyv ani tá skutočnosť, že uznesením zo dňa 28.02.2017 sp.zn. 13Csr/6/2016-158 povolil súd odklad vykonateľnosti rozsudku v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 08.06.2017 sp.zn. 43CoSr/4/2017 a ani už začaté exekučné konanie vedené v tejto veci žalovaným ako oprávneným, keďže dôvodnosť nároku vymáhaného v exekučnom konaní žalovaným je nesporne daná.

43. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré je vo výroku vecne správne podľa § 387 potvrdil.

44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 v nadväznosti na § 262 ods.1 a § 255 ods.1 tak, že ich nárok priznal žalovanému, pretože bol v odvolacom konaní plne úspešný.

45. S poukazom na § 262 ods.2 rozhodne o výške náhrady trov odvolacieho konania súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .