Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25C-208-2016.pdf
PDF · 105.91 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/208/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcov: 1. C.. I. P., L.. XX.XX.XXXX, J. B., T. X, 2. C.. R. P.Á., O.. V., L.. XX.XX.XXXX, J. G., P. XX, proti žalovaným: 1. O. E., L.. XX.XX.XXXX, J. D., XX. L. XX, 2. W.. L. B., O.. S., L.. XX.XX.XXXX, J. D., C. XX, žalovaná v 2. rade v konaní právne zastúpená I.. B. T., S. D. D. E. G., I. XX, v konaní o zaplatenie dlžoby za nájomné, takto
rozhodol:
I. žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu X XXX Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X % ročne od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX,
II. žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu XXX Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X % ročne od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX,
III. v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie nájomného voči žalovanému v 1. rade zamieta,
IV. žalobu v časti o zaplatenie dlžôb za odber zemného plynu na základe zmluvy medzi žalovaným v 1. rade a dodávateľom O., za odberné miesto D., C. XX, voči žalovaným v 1. a 2. rade zamieta,
V. žalobu v časti o uloženie povinnosti dať do pôvodného stavu priestory pri vchode nehnuteľnosti zamieta,
VI. žalobu v časti o uloženie povinnosti dať do pôvodného stavu garážové dvere vedľa rodinného domu zamieta,
VII. žalovaný v 1. rade je povinný vypratať rodinný dom spolu s príslušenstvom, teda aj garážou, nachádzajúce sa v D. na ulici C. XX, vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade,
VIII. žalobu voči žalovanej v 2. rade zamieta,
IX. náhradu trov konania žalovanej v 2. rade voči žalobcom v 1. a 2. rade nepriznáva,
X. priznáva žalobcovi v 1. rade právo na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu XX % vo výške, ktorá bude presne vyčíslená osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku,
XI. náhradu trov konania žalobkyni v 2. rade voči žalovanému v 1. rade nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca v 1. rade svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadal o zaplatenie dlžného nájomného voči žalovanému v 1. rade vo výške X XXX Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške X %, od XX.XX.XXXX. Žalobkyňa v 2. rade žiadala zaplatiť XXX Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X %, od XX.XX.XXXX.
2. Žalobcovia ďalej žiadali:
- uhradiť dlžobu za odber zemného plynu na základe zmluvy medzi žalovaným v 1. rade a dodávateľom O., S.. D.., a to za odberné miesto D., C. XX,
- uhradiť dlžobu za odber elektriny na základe zmluvy medzi žalovaným v 1. rade a dodávateľom O., S.. D.., a to za odberné miesto D., C. XX,
- uhradiť dlžobu za odber vodného a stočného na základe zmluvy medzi žalovaným v 1. rade a dodávateľom E., S.. D.., a to za odberné miesto D., C. XX,
- dať do pôvodného stavu priestor pri vchode do rodinného domu, ktorý žalovaný v 1. rade svojvoľne vybúraním terasovej dlažby narušil,
- po technickej stránke zabezpečiť opravu garážových dverí, ktoré žalovaný v 1. rade narušil,
- odovzdať rodinný dom majiteľom, teda žalobcom.
3. Žalobkyňa v 2. rade žalobu podpísala dňa XX.XX.XXXX.
4. Žalobcovia svoj návrh odôvodnili tým, že so žalovaným v 1. rade mali uzatvorenú nájomnú zmluvu, avšak dohodnuté nájomné riadne neplatil. Žalobcovia ďalej tvrdili, že žalovaný v 1. rade neuhrádzal ani platby za zemný plyn, elektrinu, resp. vodné a stočné. Bližšiu špecifikáciu týchto svojich nárokov nepredložili a taktiež nepredložili žiadny dôkaz o tom, že by na nich prešli pohľadávky dodávateľov energií. Žalobcovia taktiež žiadali vypratať nehnuteľnosť. Uvádzali, že momentálne nehnuteľnosť neužívajú a nemajú od nej kľúče. Taktiež žiadali opravu priestorov pri vchode do rodinného domu a taktiež garážových dverí, ktoré mal poškodiť žalovaný v 1. rade.
5. Podaním zo dňa XX.XX.XXXX žalobcovia rozšírili okruh účastníkov na strane žalovaných o L. S.Ú., neskôr B.. Súd pripustil rozšírenie účastníkov na strane žalovaného uznesením č. k. XXC/XXX/XXXX- XXX zo dňa XX.XX.XXXX.
6. Podaním zo dňa XX.XX.XXXX žalobcovia navrhli zmenu žalobného návrhu v časti zaplatenia dlžného nájomného. Súd pripustil zmenu žalobného návrhu uznesením č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v tomto znení: "za obdobie od uzavretia zmluvy o nájme XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX sú žalovaní v 1. a 2. rade povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom dlžobu za nájomné vo výške X XXX Eur s navýšením o X % úrok, konkrétne žalobcovi v 1. rade sumu vo výške X XXX Eur a žalobkyni v 2. rade sumu vo výške X XXX Eur."
7. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe nevyjadril, hoci mu táto aj spolu s prílohami bola riadne a včas doručená. Taktiež sa nedostavil na pojednávanie, hoci naň bol riadne a včas predvolaný. Súd teda konal v jeho neprítomnosti.
8. Žalovaná v 2. rade so žalobou nesúhlasila, pričom nárok žalobcov neuznávala ani len sčasti. Uviedla, že nájomnú zmluvu so žalobcami uzatvoril len žalovaný v 1. rade, pričom ona nikdy nevstúpila do žiadneho zmluvného ,či zákonného vzťahu so žalobcami. Nikdy jej nesvedčala žiadna zmluvná, či zákonná povinnosť na zaplatenie dlžoby na nájomnom, tak ako sa domáhajú žalobcovia. Taktiež výlučne len žalovaný v 1. rade vstúpil do zmluvných vzťahov s dodávateľmi plnení spojených s nájmom, tak ako to žalobcovia uvádzajú v žalobe. Žalovaná namietala svoju vecnú a procesnú pasívnu legitimáciu vzhľadom na neexistenciu zmluvnej, či zákonnej povinnosti na plnenie označených povinností zo strany žalobcov. Namietala tiež solidárnosť záväzkov na strane žalovaných vo vzťahu k naturálnym nárokom žalobcov na navrátenie do pôvodného stavu priestoru pred rodinným domom a dverí do garáže. Žalovaná uviedla, že ako priateľka žalovaného v 1. rade s ním v predmetnej nehnuteľnosti bývala do XX.XX.XXXX a po ukončení vzťahu sa odsťahovala. Uviedla, že všetky platby, ktoré uskutočňovala, boli v mene a na účet O. E., a to z titulu finančnej výpomoci alebo vzájomného vysporiadania pohľadávok medzi ňou a O. E.. So žalovaným v 1. rade sa dohodli tak, že pohľadávka žalovaného v 1. rade voči žalovanej v 2. rade bude vrátená tak, že bude za neho, v jeho mene a na jeho účet platiť žalobcom nájomné. V tom čase už nehnuteľnosť neužívala. Žalovaná v 2. rade tiež uviedla, že žalobcovia nikdy nevyzvali žalovaného v 1. rade, aby zaplatil alebo doplatil nájomné, ktoré vo vzťahu k nemu evidovali ako dlžné nájomné, a
to za obdobie, keď toto nájomné platila ona v jeho mene a na jeho účet. Zároveň vzniesla námietku premlčania nároku žalobcov.
9. V priebehu konania bolo zo strany žalobcu v 1. rade do spisu doručených množstvo podaní, ktoré nijako neprispeli k objasneniu skutkového stavu, alebo k preukázaniu tvrdení žalobcov, naopak výrazným spôsobom sťažovali prácu súdu. Ďalším návrhom žalobcov na pripustenie zmeny žalobného návrhu súd nevyhovel.
10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s vyjadrením žalobcov, vyjadrením žalovanej v 2. rade , oboznámením s LV č. XXXX v kat. úz. D., zmluvou o nájme rodinného domu zo dňa XX.XX.XXXX, dodatkom k zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, dodatkom zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadreniami E., S.. D.. a E., S.. D.., kópiami poštových poukážok, výpismi z účtu žalobcu v 1. rade, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
11. Žalobcovia sú podielový spoluvlastníci nehnuteľností, každý v jednej polovici, a to rodinného domu súpisné číslo XXX na parcele XXX/XX, zapísaného na LV č. XXXX v katastrálnom území D., parcely KN C XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ako aj parcely KN C XXX/XX - záhrady o výmere XXX m2.
12. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorili žalobca v 1. rade a žalovaný v 1. rade nájomnú zmluvu na predmetný rodinný dom, a to na dobu určitú od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. V zmluve bolo dohodnuté nájomné XXX Eur mesačne, ktoré mal nájomca platiť poštovou poukážkou vo výške XX Eur pre žalobcu v 1. rade a vo výške XX Eur pre žalobkyňu v 2. rade. V ten istý deň bol uzatvorený dodatok k zmluve, kde už obaja žalobcovia zmenili výšku nájomného zo XXX Eur mesačne na XXX Eur mesačne, pričom nájomné bude platené tak, že XX Eur bude platených žalobcovi v 1. rade a XX Eur žalobkyni v 2. rade. Žalovaný v 1. rade zmenu nájomnej zmluvy v tejto časti rešpektoval, keďže už v D. XXXX bola v prospech žalobkyne v 2. rade na nájomné uhradená suma XX Eur.
13. Dňa XX.XX.XXXX bol uzatvorený dodatok k zmluve o nájme, a to medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade, s tým, že žalobca v 1. rade odsúhlasil predlženie zmluvy o rok, teda od XX.XX.XXXX zo XX.XX.XXXX. V tomto dodatku je konštatované, že žalobkyňa v 2. rade má k uzatvoreniu dodatku, od D. XXXX do S. XXXX, uhradenú sumu XXX Eur a žalobca v 1. rade má uhradenú sumu XXX Eur. V dodatku je konštatované, že sumu XXX Eur (o ktorú mal žalobca v 1. rade zaplatené nižšie nájomné v porovnaní so žalobkyňou v 2. rade) zaplatí žalovaný v 1. rade žalobcovi v 1. rade formou splátkového kalendára po XX Eur, od D. XXXX.
14. Strany si ďalej dohodli, že nájomné vo výške ako v pôvodnej zmluve bude žalovaný v 1. rade vyrovnávať svojou prácou okolo rodinného domu podľa pokynov a za prítomnosti žalobcu v 1. rade, ktorý o tom bude viesť evidenciu. Týmto spôsobom mal žalovaný v 1. rade odpracovať v priemere XX hodín za mesiac. Odmena za jednu odpracovanú hodinu bola dohodnutá paušálne na X,XX Eur, čo je hodnota v priemere XXX Eur mesačne. Dodatok bol podpísaný žalovaným v 1. rade a žalobcom v 1. rade.
15. Žalobcovia preukázali úhradu nájomného na účet žalobcu v 1. rade dňa XX.XX.XXXX vo výške XX Eur, dňa XX.XX.XXXX vo výške XX Eur, dňa XX.XX.XXXX vo výške XX Eur, dňa XX.XX.XXXX vo výške XX Eur a dňa XX.XX.XXXX vo výške XX Eur, spolu XXX Eur. Platby na účet žalobcu v 1. rade poukazovala L. S..
16. Na meno žalobkyne v 2. rade bola poštovými poukážkami uhradená dňa XX.XX.XXXX suma XX Eur, dňa XX.XX.XXXX suma XX Eur, dňa XX.XX.XXXX suma XX Eur, dňa XX.XX.XXXX suma XX Eur, dňa XX.XX.XXXX suma XX Eur, dňa XX.XX.XXXX suma XX Eur, dňa XX.XX.XXXX suma XX Eur, dňa XX.XX.XXXX suma XX Eur, dňa XX.XX.XXXX suma XXX Eur, dňa XX.XX.XXXX suma XXX Eur a dňa 24.XX.XXXX suma XX Eur, a to L. S.. Žalovaný v 1. rade dňa XX.XX.XXXX uhradil žalobkyni sumu XX Eur, dňa XX.XX.XXXX sumu XX Eur, dňa XX.XX.XXXX sumu XX Eur, dňa XX.XX.XXXX sumu XX Eur a dňa XX.XX.XXXX sumu XX Eur. Spolu tak bola žalobkyni uhradená suma X XXX Eur.
17. Zo správy E., S.. D.. zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že pohľadávku za odberné miesto C. XX, D., postúpili na vymáhanie mimosúdnej organizácií R. T. D., D.. O.. M.. J.. Zo správy E., S.. D.. zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalobca v 1. rade nebol obchodným partnerom dodávateľa elektrickej energie
a z tohto dôvodu mu nemohli poskytnúť bližšie informácie o stave účtu. Zo správy E., S.. D.., T. zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že nedoplatok na vodnom a stočnom na odbernom mieste D., C. XX, je k danému dňu XXX,XX Eur.
18. Žalobkyňa v 2. rade naďalej trvala na tom, že žalovaná v 2. rade je pasívne legitimovaná, keďže v predmetnej nehnuteľnosti žila, uhrádzala nájomné a v čase, keď žila v nehnuteľnosti, došlo k poškodeniu terasový dlaždíc a k znefunkčneniu garážových dverí. Z tohto dôvodu je zodpovedná za vzniknuté nedostatky.
19. Žalobcovia tvrdili a žalovaný v 1. rade to nepoprel, že nehnuteľnosť, ktorá bola v nájme, neužívajú a žalovaný v 1. rade tam má naďalej svoje veci.
20. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
21. Podľa § 686 ods. 1 OZ, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
22. Podľa § 696 ods. 2 OZ, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.
23. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
24. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
25. Podľa § 126 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
26. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluvou o dodávke elektriny sa zaväzuje dodávateľ elektriny dodávať elektrinu v dohodnutom množstve a v dohodnutom časovom priebehu výkonu odberateľovi elektriny a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu.
27. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluvou o dodávke plynu sa zaväzuje dodávateľ plynu dodávať plyn v dohodnutom množstve odberateľovi plynu a odberateľ plynu sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi plynu za dodaný plyn dohodnutú cenu.
28. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
29. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
30. V predmetom konaní sa žalobcovia domáhali zaplatenia dlhu na nájomnom, vypratania nehnuteľnosti, uvedenia garážových dverí a priestoru na terase do pôvodného stavu, ako aj úhrady nedoplatkov za elektrinu, plyn a vodné a stočné.
31. Čo sa týka samotného uzatvorenia nájomnej zmluvy, súd mal za to, že medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade bola uzatvorená nájomná zmluva a aj keď táto nebola podpísaná žalobkyňou v 2. rade, je zrejmé, že žalovaný v 1. rade si bol vedomý toho, že uzatvára zmluvu s oboma vlastníkmi nehnuteľnosti,
pričom táto skutočnosť vyplýva nielen z tvrdení žalobcov, ale predovšetkým z úhrad nájomného v prospech tak žalobkyne v 2. rade, ako aj žalobcu v 1. rade. Taktiež vôľu uzavrieť nájomnú zmluvu mali obaja žalobcovia, čo potvrdili na pojednávaní. Podmienkou platnosti nájomnej zmluvy nie je písomná forma, a teda súd považoval nájomnú zmluvu, uzatvorenú medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade, za platnú. V zmluve bol špecifikovaný predmet nájmu, doba platnosti zmluvy, ako aj výška nájomného.
32. Medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade bolo nesporné, že zmluva bola uzatvorená od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Hoci pôvodne bolo dohodnuté nájomné vo výške XXX Eur mesačne, so spôsobom platby každému zo žalobcov po XX Eur, ešte v daný deň bolo dohodnuté, že nájomné bude XXX Eur, pričom XX Eur sa bude platiť žalobcovi v 1. rade a XX Eur žalobkyni v 2. rade. Žalovaný v 1. rade zmenu výšky nájomného akceptoval a uhrádzal, hoci nepravidelne, či už žalobcovi v 1. rade alebo žalobkyni v 2. rade nájomné vo výške XX Eur.
33. Čo sa týka žalovanej v 2. rade, žalobcovia tvrdili, že s ňou taktiež bola uzatvorená nájomná zmluva, čo však žalovaná v 2. rade popierala. Dôkazom tvrdenia žalobcov o uzatvorení nájomnej zmluvy aj so žalovanou v 2. rade mali byť poštové poukážky, podľa ktorých žalovaná v 2. rade uhrádzala žalobcom nájomné. Iné dôkazy žalobcovia nepredložili, pričom žalovaná v 2. rade uvádzala, že dané platby uhrádzala za žalovaného v 1. rade a v jeho mene. Súd nemal preukázané tvrdenie žalobcov o uzatvorení nájomnej zmluvy, či už písomnej alebo ústnej, so žalovanou v 2. rade. Žalobcovia v tejto časti neuniesli dôkazné bremeno. Súd teda vychádzal z toho, že účastníkom zmluvy bol len žalovaný v 1. rade. Jedine on mal povinnosť uhrádzať dohodnuté nájomné podľa nájomnej zmluvy. V tejto časti súd žalovanú v 2. rade nepovažoval za pasívne vecne legitimovanou a žalobu voči nej v tejto časti zamietol.
34. Ako je uvedené vyššie, nájomná zmluva bola uzatvorená od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Pri nájomnom XXX Eur mesačne mal teda žalovaný v 1. rade za X roky (teda XX mesiacov) uhradiť spolu X XXX Eur, pričom X XXX Eur mal uhradiť žalobcovi v 1. rade a X XXX Eur žalobkyni v 2. rade. Žalobcovia preukázali, že žalobcovi v 1 rade bolo zo strany žalovaného v 1. rade uhradených XXX Eur a žalobkyni v 2. rade bolo zo strany žalovaného v 1. rade vyplatených X XXX Eur. Žalovanému v 1. rade tak zostáva zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu X XXX Eur a žalobkyni v 2. rade sumu XXX Eur. Na tieto sumy teda súd žalovaného v 1. rade zaviazal a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
35. Pri zamietnutí žaloby súd vychádzal z toho, že XX.XX.XXXX skončila nájomná zmluva medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade za pôvodných podmienok. Žalobcovia tvrdili, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorili dodatok k pôvodnej zmluve, ktorý predlžoval jej platnosť do XX.XX.XXXX. Súd ale vychádzal z toho, že zmluva dňa XX.XX.XXXX skončila a zanikla. Podľa súdu žalobcovia a žalovaný dňa XX.XX.XXXX neuzatvorili dodatok k pôvodnej zmluve, ale novú nájomnú zmluvu. V tejto nájomnej zmluve je uvedené, že nájomné sa bude vyrovnávať prácou žalovaného v 1. rade okolo rodinného domu, podľa pokynov a za prítomnosti žalobcu v 1. rade. V zmluve nebolo dohodnuté, ako sa platí nájomné v prípade, že práce uskutočnené nebudú. Súd teda vychádzal z toho, že žalobcovia uzatvorením tejto novej nájomnej zmluvy s novými podmienkami nemali automaticky právo na nájomné v pôvodnej výške podľa pôvodnej zmluvy. Ich nároky, prevyšujúce súdom priznané sumy, teda súd považoval za nedôvodné a ako také ich zamietol.
36. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
37. Podľa 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
38. Žalobcovia žiadali úrok z omeškania z celej žalovanej sumy vo výške X % ročne, za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Súd mal za to, že žalovaný v 1. rade sa nemohol dostať do omeškania so zaplatením celej sumy od XX.XX.XXXX, teda odo dňa uzatvorenia zmluvy, ale až od zániku zmluvy, ktorý nastal XX.XX.XXXX. Od XX.XX.XXXX bol teda žalovaný v 1. rade nepochybne v omeškaní so zaplatením dlžného nájomného, tak ako je uvedené vo výroku I. a II. tohto rozsudku. Keďže žalobcovia žiadali nižší úrok z omeškania než je zákonný, na čo majú právo, súd im takýto úrok z omeškania priznal.
Žalobcovia taktiež žiadali úrok z omeškania len do XX.XX.XXXX a keďže súd nemohol prekročiť žalobný návrh, v tejto časti súd žalobcom vyhovel.
39. Čo sa týka nárokov žalobcov na úhradu nedoplatkov na energiách, žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno existencie tohto dlhu, pretože nepreukázali, či daný dlh za určité obdobie existoval a či ho za žalovaného v 1. rade uhradili oni. V tejto časti žaloby žalobcovia neuniesli ani bremeno tvrdenia. Hoci sa súd pokúsil zistiť, z akého dôvodu žalobcovia žalobu v tejto časti podali, žalobcovia náležite neozrejmili skutkový stav a ani neuviedli tvrdenia, ktoré by ho následne mali preukázať. Súd prioritne vychádzal z toho, že žalovaný v 1. rade, ktorý v predmete nájmu býval, mal uzatvorené zmluvy s dodávateľmi energií a na základe týchto zmlúv bol povinný platiť dohodnuté platby, resp. platby za spotrebované energie. Pokiaľ svoje záväzky z týchto jednotlivých zmlúv žalovaný v 1. rade neplnil, vzniklo na strane dodávateľov energií právo tieto nedoplatky vymáhať, ale voči žalovanému v 1. rade. Žalobcovia nijako nepreukázali, že by pohľadávky týchto dodávateľov boli na nich postúpené, alebo iným spôsobom na nich prešli. Súd teda v časti úhrad za elektrinu, vodu a plyn žalobu ako absolútne nedôvodnú zamietol.
40. Čo sa týka uloženia povinnosti žalovanému v 1. rade dať do pôvodného stavu garážové dvere a priestor na terase, žalobcovia neuniesli bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno, keďže neuviedli, akých porušení povinností sa mal žalovaný v 1. rade dopustiť a nijakým spôsobom nepreukázali, že časť ich nehnuteľností nejakým spôsobom poškodil. Z tohto dôvodu teda súd žalobu v tejto časti taktiež zamietol.
41. Žalobcovia tvrdili, že svoju nehnuteľnosť neužívajú a že žalovaný v 1. rade tam má naďalej svoje veci a kľúče im neodovzdal. Žalovaný v 1. rade nereagoval, tieto tvrdenia žalobcov nepoprel, a teda súd mal za to, že v tejto časti možno poskytnúť žalobcom ochranu, aby sa mohli legálne dostať k svojej nehnuteľnosti. V tejto časti teda súd žalobe vyhovel a uložil žalovanému v 1. rade povinnosť vypratať nehnuteľnosť žalobcov. Keďže nebolo preukázané, že žalovaná v 2. rade bola nájomníčkou nehnuteľnosti, súd voči nej v tejto časti žalobu zamietol.
42. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
45. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
48. Žalovaná v 2. rade bola v konaní úspešná, keďže žaloba voči nej bola v celom rozsahu zamietnutá. Vzhľadom však na skutočnosť, že žalobkyňa v 2. rade bola oslobodená od súdnych poplatkov, je ZŤP a obaja žalobcovia sú starobní dôchodcovia a majú príjem len z dôchodku, majú zdravotné problémy, súd nepriznal žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania, keďže vo vyššie uvedených skutočnostiach videl dôvody hodné osobitného zreteľa pre takéto rozhodnutie.
49. Čo sa týka trov konania voči žalovanému v 1. rade, súd nepriznal náhradu trov konania žalobkyni v 2. rade, nakoľko pomer jej úspechu a neúspechu je približne rovnaký, keďže žiadala sumu X XXX Eur a bolo jej priznaných XXX Eur. Žalobca v 1. rade žiadal o zaplatenie sumy X XXX Eur a bolo mu priznaných X XXX Eur, čo predstavuje úspech XX %. Súd mu teda priznal náhradu trov konania v tomto rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.