Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-194-2018.pdf
PDF · 122.36 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/194/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore veci žalobkyne 1/ T.. K. C., nar. 7. Y. XXXX, bytom C. XX, XXX XX K. K., žalobcu 2/ T.. E. C., nar. XX. G. XXXX, bytom C. XX, XXX XX K. K., žalobcu 3/ E. C., nar. XX. Q. XXXX, bytom C. XX, XXX XX K. K. a žalobcu 4/ L. C., nar. XX. Q. XXXX, bytom C. XX, XXX XX K. K., zastúpení Mgr. et. Mgr. Líviou Šouc Kosťovou, advokátkou, so sídlom AK Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom proti žalovanému SATUR TRAVEL, a.s., so sídlom Miletičova 1, 824 72 Bratislava, IČO: 35 787 201, zastúpený Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., so sídlom Miletičova 1, 821 08 Bratislava, IČO: 36 860 891, o zaplatenie 400,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/68/2016-237 zo dňa 22. januára 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .
II. Žalobcom 1/, 2/, 3/ a 4/ náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/, 2/, 3/ a 4/ spoločne a nerozdielne sumu 356,35 Eur, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku (prvá výroková veta). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (druhá výroková veta). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovia 1/, 2/, 3/ a 4/ majú nárok na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 78,18%, o výške ktorej rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením (tretia výroková veta).
1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobcovia sa podanou žalobou doručenou okresnému súdu dňa 07.03.2016 domáhali od žalovaného zaplatenia sumy 400,- Eur titulom náhrady za rozdielne ceny medzi ponúkanými a poskytnutými službami, ktoré vznikli na základe zmluvy o obstaraní zájazdu. V žalobe uviedli, že medzi nimi ako objednávateľmi a žalovaným ako obstarávateľ bola dňa 31.12.2014 uzatvorená zmluva o obstaraní zájazdu, rezervačné číslo 2028724, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného obstarať zájazd pre objednávateľov do Talianska, Misano Adriatico, Parkhotel KURSAAL v termíne od 18.07.2015 do 25.07.2015 a zároveň záväzok objednávateľov zaplatiť za obstaranie tohto zájazdu dohodnutú cenu vo výške 1.253,85 Eur. Žalobcovia tvrdili, že ubytovanie bolo poskytnuté v zníženej kvalite, kedy po príchode do hotela boli ubytovaní v izbe, ktorá nespĺňala ani základný štandard a taktiež nebola v súlade s dojednanými podmienkami. Išlo o tmavú izbu bez balkóna s jedným podkrovným oknom, a z ktorej neskôr vyplynulo, že išlo o izbu pre servis. Následne druhý deň po príchode na základe sťažnosti boli žalobcovia presťahovaní do druhej izby s malou lodžiou, ktorá čo do veľkosti nespĺňala svoj účel, teda nebolo možné na nej sušiť bielizeň, bol tam obmedzený priestor a bol výlučne pre jednu osobu. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na to, že v
pobočke žalovaného dostali výslovné ubezpečenie, že sa jedná o balkón tak, ako tieto boli vyobrazené v katalógu cestovnej kancelárie. Zároveň žalobcovia namietali, že izba bola orientovaná na frekventovanú stranu do rušnej križovatky a 500m od hotela sa nachádzala železnica s veľkou premávkou vlakov. Vzhľadom na hlučnosť bolo nemožné nočné vetranie, čo bolo nezlučiteľné so spánkom maloletých detí, ale aj dospelých osôb. Zároveň žalobcovia namietali, že aj táto izba bola nižšieho štandardu ako bola vyobrazená v katalógu a taktiež bola nižšieho štandardu ako mali k dispozícii spolucestujúci žalobcov, rodina M., a to napriek tomu, že zájazd bol obstarávaný v rovnaký deň a bolo dohnuté, že izby budú kvôli deťom vedľa seba. Táto skutočnosť však dodržaná nebola a izby obidvoch rodín sa nachádzali v úplne opačných častiach hotela. Ďalšou službou, ktorá podľa tvrdenia žalobcov nebola poskytnutá riadne bolo parkovanie, ktoré malo byť poskytnuté zdarma, avšak parkovanie pri hoteli nebolo zabezpečené, pretože toto bolo poddimenzované vzhľadom na počet ubytovaných a žalobcovia boli nútení parkovať svoje osobné motorové vozidlo o tri ulice ďalej od hotela na odľahlom mieste bez možnosti kontroly. Žalobcovia uviedli, že dňa 19.07.2015 podali osobnú sťažnosť u manažéra hotela, nakoľko delegát žalovaného nebol k dispozícii. V ten istý deň podali aj telefonickú sťažnosť u delegátky cestovnej kancelárie a tak isto u vedúcej pobočky v Banskej Bystrici. Dňa 20.07.2015 podali osobnú sťažnosť u delegátky žalovaného a prevzali formulár záznam, ktorý bol odovzdaný dňa 22.07.2015 delegátke cestovnej kancelárie žalovaného. Žalobcovia tak nárok založili na to, že žalovaný im služby neposkytol riadne a včas, nevykonal príslušné opatrenia, ktorými by odstránil chybne poskytnuté služby a tieto žalobcom poskytol v nižšej kvalite ako bolo dohodnuté v zmluve. V zákonnej lehote si uplatnili právo na vrátenie rozdielu ceny medzi dohodnutými a skutočne poskytnutými službami, žalovaný takýto nárok neuznal.
1.2 Žalovaný žalobný návrh žalobcov neuznal a mal za to, že je potrebné preukázať rozdiel medzi poskytnutými a objednanými službami tak, aby bolo možné oprávnenosť žalobného návrhu preskúmať, čo doposiaľ v konaní preukázané nebolo. Uviedol, že izba, v ktorej boli žalobcovia ubytovaní nebola izbou pre servis a jednalo sa o klasickú izbu, kde sú bežne ubytovaní klienti s tým, že táto izba nemala balkón, ale toto bolo kompenzované tým, že dve ďalšie postele neboli prístelkami, ale boli štandardnými lôžkami. Ďalej uviedol, že balkón nebol individuálne dojednaný v zmluve a fotografie a popisy z katalógov sú len všeobecné alebo ilustračné. Nebolo možné dohodnúť veľkosť alebo rozlohu takéhoto balkóna. Zároveň uviedol, že prideľovanie izieb je úplne v réžii hotela a nie je možná výmena a je potrebné túto dojednať len s vedením hotela resp. s delegátkou. Podľa jeho názoru sa v blízkosti nenachádza taká frekventovaná križovatka resp. železničná stanica ako je popisované v žalobe a teda nemohlo dôjsť k rušeniu tak, ako je to popisované zo strany žalobcov. Žalovaný ďalej uviedol, že pri hoteli je zabezpečené bezplatné parkovanie tak, ako to bolo dojednané a je na strane žalobcov, aby preukázali, že tomu tak nebolo. Na záver uviedol, že údajné objednanie orientácie izby s výhľadom na more je v katalógu charakterizované ako služba, ktorá je poskytovaná na vyžiadanie a za doplatok, pričom takáto služba zo strany žalobcov objednaná nebola.
1.3 Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že strany sporu uzatvorili dňa 31.12.2014 zmluvu o obstaraní zájazdu rezervačné číslo 2028724, pričom objednávateľom tohto zájazdu bol žalobca 2/ a osobami oprávnenými z tejto zmluvy boli aj žalobcovia 1/, 3/ a 4/ ako spotrebitelia z uvedenej zmluvy. Zmluvu o obstaraní zájazdu zo dňa 31.12.2014 súd prvej inštancie posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú s poukazom na § 6 zákona č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o zájazdoch“) a § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka. Uvedenou zmluvou o obstaraní zájazdu si žalobcovia označení ako cestujúci objednali u žalovaného zájazd do Talianska s miestom Misano Adriatico ubytovanie, Hotel KURSAAL, v termíne od 18.07.2015 do 25.07.2015 s typom dopravy - vlastnou. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že bola objednaná jedna dvojlôžková izba s dvomi prístelkami, s typom stravovania light all inclusive. Ďalšie služby, ktoré boli objednané a to dvakrát osoba na základnom lôžku, jedenkrát dieťa do 7 rokov na prístelke, jedenkrát dieťa 2 až 12 rokov na prístelke, štyrikrát komplexné cestovné poistenie KC2 zóna A, za celkovú sumu 1487,- Eur. Z uvedenej ceny bola žalobcom poskytnutá zľava v rozsahu 233,15 Eur. Spolu teda žalobcovia uhradili na základe zmluvy o obstaraní zájazdu sumu 1253,85 Eur. Z kópie propagačného katalógu žalovaného, týkajúcej sa daného hotela, okresný súd zistil, že poloha hotela je v prvej rade hotelov pri pláži, pričom centrum mesta Misano Adriatico je vzdialené približne 200m, vybavenie hotela poskytuje parkovanie zdarma, pričom ubytovanie sa ponúka ako zrekonštruované pohodlné a svetlé izby s kúpeľňou, sušičom na vlasy, klimatizáciou (individuálna), telefónom, SAT TV, trezorom, Wi-Fi a balkónom. Typ izby je uvedený ako štandardná, predstavujúca dve lôžka s možnosťou 1 až 2 prísteliek na poschodovej posteli, s výhľadom na more,
ktoré je na vyžiadanie za doplatok a tak isto je možnosť za doplatok priestrannejšej izby. Okresný súd mal v konaní preukázané, že žalobcovia uplatnili svoje práva v súlade s lehotami tak, ako sú uvádzané v § 741i ods. 1 Občianskeho zákonníka, riadne a včas, jednak žalobcami 1/ a 2/ a taktiež ako zákonnými zástupcami pre žalobcov 3/ a 4/.
1.4 Žalobcovia podaním zo dňa 21.02.2017 špecifikovali žalobný návrh so špecifikáciou jednotlivých objednaných služieb a poskytnutých služieb a zároveň s uplatňovanou zľavou za chybne poskytnutú službu. Žalobcovia uviedli, že objednaná služba bola: § Dvojlôžková izba s dvoma prístelkami - štandardná, pričom v období od 18.07.2015 do 19.07.2015 bola poskytnutá izba neštandardná - izba pre servis. Ako dôkaz tohto tvrdenia predložili katalóg žalovaného za rok 2015, kde je uvedené, že štandardná izba predstavuje dve lôžka, možnosť prístelky jednej až dvoch, poschodová posteľ s výhľadom na more na vyžiadanie za doplatok, priestrannejšia. Z uvedeného si uplatnili zľavu 10 %, z dôvodu poskytnutia služby nižšej kvality s poukazom na vybavovanie reklamácie a presunov z izby do inej izby celej rodiny. § Žalobcovia tvrdili, že objednaná služba bola dvojlôžková izba s dvomi prístelkami a balkónom, pričom v období od 18.07.2015 do 19.07.2015 im bola poskytnutá služba bez balkónu a následne im bola poskytnutá izba s lodžiou, ktorá predstavuje betónovú dosku, ktorá môže byť zarovno so stavbou alebo je vsunutá do domu resp. z nej môže vytŕčať von a teda tento priestor nemal potrebné rozmery a bol nepoužiteľný na sedenie resp. sušenie bielizne a ani ako odkladací priestor na športové potreby. Z uvedeného si žalobcovia uplatnili zľavu vo výške 20 % z dôvodu poskytnutej služby nižšej kvality. § Žalobcovia tvrdili, že dvojlôžková izba mala byť s výhľadom (orientáciou) na more s polohou hotela v prvej rade hotelov pri pláži. Služba, ktorá im však bolo poskytnutá bola dvojlôžková izba s dvomi prístelkami v čase od 18.07.2015 do 19.07.2015 bez výhľadu na more, s izbou s jedným strešným oknom a od 19.07.2015 bez výhľadu na more s výhľadom a orientáciou na frekventovanú stranu rušnej cestnej križovatky, pričom 173 m od hotela sa nachádzala železnica so značnou premávkou vlakov a 160 m od hotela sa nachádzala diaľnica so značnou premávkou motorových vozidiel. Hlučnosť bola teda spôsobená práve touto polohou a o tejto skutočnosti zo strany žalovaného neboli žalobcovia upovedomení. Z dôvodu chybne poskytnutej služby nižšej kvality si žalobcovia uplatnili zľavu vo výške 30 %. § Žalobcovia tvrdili, že si objednali službu a to dvojlôžkovú izbu s dvomi prístelkami, zrekonštruovanú, pohodlnú a svetlú izbu, izbu v súlade s fotografiou uvedenou v katalógu. Naopak bola im poskytnutá služba v čase od 18.07.2015 do 19.07.2015 ako izba tmavá s jedným strešným oknom nižšieho štandardu, ktorá je v nesúlade s fotografiou uvedenou v katalógu. Z uvedeného si potom uplatnili zľavu vo výške 5% z dôvodu poskytnutia služby nižšej kvality. § Žalobcovia tvrdili, že si objednali službu ubytovanie spolu s rodinou M. vedľa seba, pričom poskytnutá služba bola tak, že obidve rodiny boli ubytované na úplne opačných častiach hotela napriek tomu, že táto požiadavka žalobcov bola poznamenaná zo strany žalovaného vo voucheri „C. + M.“. Z uvedeného si potom žalobcovi uplatňovali zľavu 5% z dôvodu poskytnutia služby nižšej kvality. § Žalobcovia tvrdili, že si objednali službu parkovisko zdarma, pričom poskytnutá služba bola taká, že toto parkovisko nebolo dostupné z dôvodu poddimenzovanosti parkovacích miest a svoje motorové vozidlo museli parkovať na vzdialených parkoviskách resp. iných uliciach vzdialených od hotela. Z uvedeného si uplatnili zľavu vo výške 20% z dôvodu nižšej kvality poskytnutej služby. § Žalobcovia tvrdili, že mali objednanú službu delegát, pričom poskytnutá služba v skutočnosti bola taká, že delegát absentoval počas všetkých dní jeho pobytu a z uvedeného si potom uplatnili zľavu vo výške 5 % z dôvodu nižšej kvality poskytnutej služby. Z uvedeného potom žalobcovia uviedli, že vadné poskytnuté plnenia a uplatňovaná zľava vychádza v celkovej výške 95% z ceny zájazdu. Napriek tomu si uplatňujú nárok len vo výške 400,- Eur, ktorá zodpovedá 1/3-tine celkovej ceny zájazdu, t.j. 32%.
1.5 Pri výpočte rozdielu zaplatenej ceny medzi objednanou a skutočne poskytnutou cenou si súd prvej inštancie osvojil odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 14Co/76/2012 zo dňa 10.12.2013 a pri rozhodovaní za vadné poskytnutie služby či neposkytnutie služby priznal nárok žalobcom percentuálnym vyjadrením. Súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ si žalobcovia uplatnili nárok z objednanej služby a to dvojlôžkovej izby s dvoma prístelkami štandardný, kde táto izba mala obsahovať dve lôžka resp. jednu až dve prístelky a napriek tomu boli žalobcovia ubytovaní v izbe, ktorá bola podkrovná bez balkónu so strešným oknom označená v situačnom pláne hotela ako izba pre servis, v období jedného dňa t.j. od 18.07.2015 do 19.07.2015, pričom takáto izba nebola zo strany žalobcov objednaná a napriek tomu v období od 18.07.2015 do 19.07.2015 bola žalobcom poskytnutá, nárok žalobcov vo výške 10% je dôvodný. Ohľadom skutočnosti, že k izbe neprislúchal balkón, ale lodžia,
pričom jej veľkosť a situačný plán preukazovali fotografiami, okresný súd ustálil, že napriek tomu, že táto služba nebola výslovným spôsobom dohodnutá, je možné konštatovať, že z ponukového katalógu žalovaného pre obdobie roku 2015 vyplýva, že ubytovanie sa poskytuje v zrekonštruovaných pohodlných a svetlých izbách, ktoré okrem iného príslušenstva majú aj balkón, preto je možné konštatovať, že služba, ktorá bola zo strany žalovaného ponúkaná a žalobcovia z nej vychádzali nebola poskytnutá týmto spôsobom a preto priznal žalobcom nárok za takto vadne poskytnutú službu v rozsahu 10 %. Pokiaľ sa žalobcovi domáhali, že objednaná služba bola dvojlôžková izba s dvomi prístelkami spolu s výhľadom na more a napriek tomu im táto služba poskytnutá nebola, súd prvej inštancie uzavrel, že v tejto časti nárok žalobcov nie je dôvodný, pretože priamo z katalógu žalovaného vyplýva, že služba a to izba s výhľadom na more resp. izba, ktorá je priestrannejšia, je len na vyžiadanie a za doplatok. Zo zmluvy o obstaraní zájazdu v žiadnom prípade nevyplýva, že by žalobcovia si takúto službu u žalovaného objednali. V tejto časti preto žalobcom nárok na zľavu z dôvodu nižšej poskytnutej služby nepriznal. Pokiaľ sa žalobcovia domáhali služby, ktorá im mala byť poskytnutá vadne a to tak, že v období od 18.07.2015 do 19.07.2015 im nebola poskytnutá zrekonštruovaná pohodlná a svetlá izba a bola im poskytnutá izba tmavá s jedným strešným oknom nižšieho štandardu, v tejto súvislosti okresný súd uviedol, že toto poskytnutie služby v nižšej kvalite zohľadnil už v prvom bode uplatneného nároku, kedy sa žalobcovia domáhali vadne poskytnutej služby a to ubytovania v inej než objednanej izbe. Preto nárok v tejto časti žalobcom nepriznal. Žalobcovia sa ďalej domáhali ďalšieho nároku s tvrdením, že objednanou službou bolo ubytovanie rodiny žalobcov s inou rodinou vedľa seba. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na ustanovenia, ktoré vyplývajú zo všeobecnej informácie pre poskytovanie zájazdov, že prípadné želania či žiadosti, ktoré sú uvádzané len v poznámkach nie je možné zo strany žalovaného zabezpečiť. Okresný súd konštatoval, že takéto prianie či želanie je možné klientom splniť len v prípade kapacitných možností ubytovacieho zariadenia a prideľovanie izieb je plne v kompetencii tohto ubytovacieho zariadenia. Z uvedeného dôvodu preto tomuto nároku žalobcov nevyhovel. Ohľadom nároku žalobcov na parkovisko zdarma, mal okresný súd preukázané jednak fotografiami a tak isto aj z výpovede svedkyne (Q. J.), že toto parkovanie je síce zabezpečené formou zdarma, avšak kapacitne neumožňuje aspoň v rozhodnom období ho využiť takouto formou. Preto v tejto súvislosti nároku žalobcov vyhovel a priznal im nárok za vadne poskytnutú službu zo strany žalovaného v rozsahu 10%. Okresný súd nepriznal žalobcom nárok, ktorý si uplatnili v súvislosti s objednanou službou v prítomnosti delegáta a jeho absencie počas všetkých dní pobytu, pretože takýto nárok žalobcom nevyplýva ani zo zmluvy o obstaraní zájazdu ani z iných zmluvných podmienok cestovnej kancelárie žalovaného. Okresný súd zároveň nepriznal žalobcom nárok ohľadne vadne poskytnutej služby a to ubytovania v takej izbe, ktorá bola ohrozená hlučnosťou či už zo strany železničnej stanice či železničnej trate, resp. diaľnice a prevádzky na nej, nakoľko z katalógu žalovaného vyplýva, že poloha hotela sa nachádza 200 metrov od centra mesta Misano Adriatico, z čoho je možné vyvodiť, že sa jedná takmer o centrum mesta, s ktorým je spojená aj určitá hlučnosť dopravy v tomto mieste. Žalobcovia nepreukázali, že by si nejakým spôsobom vymienili a objednali službu, ktorá by spočívala v mieste bez miestnej cestnej či železničnej dopravy. Preto ani tento nárok žalobcom nepriznal. 1.6 Okresný súd vychádzal z toho skutkového a právneho stavu, že pokiaľ žalobcovia zaplatili za uvedený zájazd celkovo sumu 1.253,85 Eur, z ktorej suma 66,- Eur predstavovala poistenie, cena zájazdu po poskytnutej zľave predstavovala sumu 1.187,85 Eur. Vzhľadom k tomu, že priznal žalobcom nárok na zľavu z uvedeného zájazdu v rozsahu 30 %, t.j. percentuálneho vyjadrenia ceny, ktorá predstavovala rozdiel medzi objednanými službami a službami poskytnutými vadne resp. neposkytnutými vôbec, okresný súd konštatoval, že žalobný návrh žalobcov 1/ až 4/ je dôvodný v časti o zaplatenie sumy 356,35 Eur (30% zo sumy 1.187,85 Eur), ktoré priznal ako nárok voči žalovanému za vadne poskytnuté služby resp. služby neposkytnuté riadne podľa ich objednania vyplývajúce zo zmluvy o obstaraní zájazdu. Na základe uvedeného potom okresný súd vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
1.7 O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd s poukazom na ustanovenie § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) tak, že žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 78,18%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. Uvedené percento úspechu vyplýva z toho, že žalobcovia boli úspešní v rozsahu 89,09% a neúspešní v rozsahu 10,91%, preto rozdiel a čistý úspech žalobcov predstavuje 78,18%.
2. Proti prvej a tretej výrokovej vete rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) C.s.p..
2.1 V podanom odvolaní tvrdil, že zásadným nedostatkom žalobcami uplatneného nároku je skutočnosť, že žalovaná suma 400,- Eur nebola definovaná v zmysle zákona ako rozdiel ceny medzi ponúkanými a poskytnutými službami. Žalobcovia síce predložili podanie zo dňa 21.02.2017 obsahujúce osem údajných nedostatkov, percentuálnych čísel, avšak uvedené všeobecné tvrdenia neboli špecifikované do konkrétnej podoby uplatneného nároku. Ani na základe tohto podania nie je zrejmé z čoho suma 400,- Eur pozostáva. Žalobcovia nešpecifikovali za aké konkrétne nedostatky si uplatnili nárok na zľavu vo výške 32%. Okresný súd napriek skutočnosti, že z ôsmych namietaných vád, uznal za dôvodné tri a ďalších päť vád uznal ako nedôvodné, vyhovel žalobe takmer v celom rozsahu. Okresný súd sa dopustil nesprávneho hodnotenia aj vo vzťahu k nedostatkom, ktorých výskyt potvrdil, nakoľko v bode 35 konštatoval, že žalobcom bola na jednu noc poskytnutá izba odlišná od izby, ktorá bola dohodnutá, pričom sa jedná o nedostatok vo výške priznanej zľavy 10% z ceny zájazdu. Tento záver okresného súdu považoval žalovaný nezodpovedajúci skutkovému stavu, nakoľko aj v prípade, ak by došlo k poskytnutiu izby nižšieho štandardu na jednu noc, okresný súd mohol priznať len rozdiel v cene dohodnutej a skutočne poskytnutej na jednu noc. Pri zohľadnení rozsahu zmluvne dohodnutých služieb, poskytnutie izby nižšieho štandardu na jeden deň preto nezakladá nárok na 10% z ceny zájazdu. Ohľadom priznaného nároku za neposkytnutie služby izby s balkónom žalovaný namietal, že sám okresný súd konštatoval, že otázka balkóna a lodžie nebola medzi stranami dohodnutá. Okresný súd otázku neposkytnutia balkóna odmietol ako nedôvodnú a konštatoval len poskytnutie izby, ktorá nebola dohodnutá. Balkón, ktorý bol poskytnutý, zodpovedal balkónom tak, ako sú tieto špecifikované aj na fotografiách v katalógu. Ohľadom priznaného nároku za neposkytnutie služby parkovisko zdarma žalovaný namietal, že svedkyňa neuviedla, že kapacitne parkovisko nebolo možné využiť a taktiež nekonštatovala, že táto kapacita by bola nedostatočná. Zároveň uviedol, že, že žiadnym dôkazným prostriedkom nebola preukázaná zákonná požiadavka, t.j. rozdiel ceny dohodnutých a skutočne poskytnutých služieb. Priznanie 10% z ceny zájazdu nemá oporu v skutkovom dokazovaní a ani v príslušnej právnej úprave. Okresný súd ignoroval, že písomný záznam priamo na mieste spísala žalobkyňa 1/ len za seba, pričom ostatní žalobcovia záznam na mieste priamo nespísali, ďalej ignoroval, že reklamácia bola podaná len žalobcami 1/ a 2/ - žalobcovia 3/ a 4/ reklamáciu nepodali, ako aj skutočnosť, že k reklamácii bol doložený len písomný záznam žalobcu 1/ - ostatní žalobcovia písomný záznam nespísali. Uvedený postup preto bráni priznaniu uplatneného nároku, keď spísanie záznamu, jeho predloženie a podanie reklamácie sú hmotnoprávnymi podmienkami pre uplatnenie si nároku objednávateľa v zmysle § 741i ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia takýmto spôsobom nepostupovali. V slovenskom právnom poriadku nemá oporu postup súdu, ktorý vo veci rozhodne o pristúpení ďalších účastníkov do konania, bez zmeny petitu a že vo veci rozhodne v rozpore s navrhovaným petitom, keď spôsob, ako bolo rozhodnuté, nebol ani navrhovaný a ani následne menený v rámci súdneho konania. Rozsudok okresného súdu je arbitrárny. Žalovaný je toho názoru, že v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu jeho práv účastníka súdneho konania odňatím mu možnosti konať pred súdom (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, neaplikoval správne hmotnoprávne predpisy, čo malo za následok vadné vedenie dokazovania, odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku je preto nekompletné a nezrozumiteľné. Výrok o trovách nemá oporu v príslušnej právnej úprave. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/68/2016-237 zo dňa 22. januára 2018 v napadnutom rozsahu zrušil.
3. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrili.
4. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti prvej a tretej výrokovej vety podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
5. V zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného vo veci nie je dôvodné. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pretože tento
vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver. Rozhodnutie súdu bolo podložené zabezpečenými listinnými dôkazmi.
7. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali od žalovaného zaplatenia sumy 400,- Eur titulom náhrady za rozdielne ceny medzi ponúkanými a poskytnutými službami, ktoré vznikli na základe zmluvy o obstaraní zájazdu, rezervačné číslo 2028724, ktorú žalobcovia ako objednávatelia a žalovaný ako obstarávateľ uzatvorili dňa 31.12.2014. Predmetom uvedenej zmluvy bol záväzok žalovaného obstarať zájazd pre objednávateľov do Talianska, Misano Adriatico, Parkhotel KURSAAL v termíne od 18.07.2015 do 25.07.2015 a zároveň záväzok objednávateľov zaplatiť za obstaranie tohto zájazdu dohodnutú cenu vo výške 1.253,85 Eur.
8. Odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu o tom, že zmluva obstaraní zájazdu zo dňa 31.12.2014, rezervačné číslo 2028724, ktorej objednávateľom bol žalobca 2/ a osobami oprávnenými z tejto zmluvy boli aj žalobcovia 1/, 3/ a 4/, je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalovaný pri jej uzatváraní vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobcovia v postavení spotrebiteľov, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného okresný súd na predmetnú zmluvu správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu vyplýva aj z ustanovenia § 6 Zákona o zájazdoch.
9. Odvolanie nie je dôvodné. Námietku žalovaného o nekompletnom a nezrozumiteľnom odôvodnení napadnutého rozsudku považoval odvolací súd za nedôvodnú. Súd prvej inštancie dostatočne jasne a zrozumiteľne, v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. uviedol skutočnosti, ktorými podoprel svoje rozhodnutie, keď rozhodol o priznaní nároku vo výške 356,35 Eur a o zmietnutí žaloby vo zvyšnej časti. Odôvodnenie rozsudku tak zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, pričom následnosť jednotlivých častí odôvodnenia, ako aj ich obsahová náplň, zakladá súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie nie sú v danom prípade nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, preto rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za arbitrárny. V súvislosti s námietkou žalovaného o tom, že v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu jeho práv účastníka súdneho konania odňatím mu možnosti konať pred súdom odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/60/2013 zo dňa 22.05.2013, v ktorom najvyšší súd vyslovil záver, že „za porušenie základného práva, zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu (v tomto prípade žalovaného)“.
10. Rovnako za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku žalovaného o tom, žalovaná suma 400,- Eur nebola definovaná v zmysle zákona, ako rozdiel ceny medzi ponúkanými a poskytnutými službami, nakoľko žalobcovia v podaní zo dňa 21.02.2017 presne špecifikovali nedostatky (celovo osem), za ktoré si uplatňujú na nárok na zľavu vo výške 400,- Eur.
11. V súvislosti s námietkami žalovaného týkajúcich sa nesprávneho hodnotenia vo vzťahu k nedostatkom, ktorých výskyt okresný súd potvrdil, odvolací súd uvádza, že tvrdenie žalovaného o tom, že poskytnutie izby nižšieho štandardu na jeden deň nezakladá nárok na 10% z ceny zájazdu neobstojí, nakoľko žalovaný preukázateľné žalobcom poskytol v období od 18.07.2015 do 19.07.2015 izbu nižšej kvality a s tým spojený následný presun celej rodiny z tejto izby do inej izby, odôvodňuje priznanie nároku vo výške 10% z ceny zájazdu.
11.1 Ohľadom priznaného nároku za neposkytnutie služby izby s balkónom odvolací súd uvádza, že izba s balkónom, resp. lodžiou nebola síce medzi stranami dohodnutá, avšak z ponukového katalógu žalovaného pre obdobie roku 2015 vyplýva, že ubytovanie sa poskytuje v zrekonštruovaných pohodlných a svetlých izbách, ktoré okrem iného príslušenstva majú aj balkón. Ak žalovaný ponúkal túto službu a žalobcovia z nej vychádzali, pričom táto nebola poskytnutá týmto spôsobom, súd prvej inštancie správne priznal žalobcom nárok za takto vadne poskytnutú službu v rozsahu 10%.
11.2 Ohľadom priznaného nároku za neposkytnutie služby parkovisko zdarma mal odvolací súd z priložených fotografií (č.l. 164, 165 spisu) preukázané, že v čase uvedeného zájazdu nebolo možné toto parkovisko možné žalobcami využívať, keďže poskytnuté parkovisko bolo preplnené. Uveril tak, že z uvedeného dôvodu boli žalobcovia tak nútení parkovať na vzdialenejších parkoviskách. Z uvedeného dôvodu okresný súd správne priznal žalobcom nárok za takto vadne poskytnutú službu v rozsahu 10%.
12. Skutočnosť, že písomný záznam priamo na mieste spísala len žalobkyňa 1/, že reklamácia bola podaná len žalobcami 1/ a 2/, ako aj skutočnosť, že k reklamácii bol doložený len písomný záznam žalobcu 1/ nebráni priznaniu uplatneného nároku, pretože v tomto prípade nejde o nerozlučné procesné spoločenstvo podľa § 91 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (žaloba bola podaná za účinnosti O.s.p.), kedy by na strane žalobcov museli vystupovať všetci účastníci zájazdu, ale stačilo, ak by na strane žalobcu vystupovala žalobkyňa 1/ sama. Z uvedeného dôvodu je postačujúce, keď písomný záznam na mieste spísala len žalobkyňa 1/ a reklamáciu podali len žalobcovia 1/ a 2/.
13. Skutočnosť, že okresný súd rozhodol o pristúpení ďalších účastníkov do konania nie je dôvodom na zmenu petitu. Tvrdenie žalovaného o tom, že okresný súd rozhodol v rozpore s navrhovaným petitom neobstojí, nakoľko je v rozpore s obsahom spisu a obsahom napadnutého rozhodnutia. Žalobcovia sa v žalobe domáhali, aby súd zaviazal „žalovaného uhradiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 400,- Eur...“), súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou rozhodol tak, že „žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/, 2/, 3/ a 4/ spoločne a nerozdielne sumu 356,35 Eur...“. Okresný súd tak rozhodol v zhode s navrhovaným petitom.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd považoval priznaný nárok na zľavu vo výške 30% z ceny zájazdu za primeraný, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu (výrok I.) a vo výroku o náhrade trov konania, ktorý je výrokom závislým podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., ako vecne správne potvrdil.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobcovia boli v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešní a vznikol im proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Zo spisu však odvolací súd zistil, že žalobcom 1/, 2/, 3/ a 4/ žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, preto im ich náhradu nepriznal.
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).