Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Csp/11/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: D. Ž., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom N. H. XXX, v konaní o zaplatenie 1.735,53 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.104,39 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 04.10.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28 %.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1.735,53 Eur so zmluvnou pokutou 0,04 % denne a úrokom z omeškania 0,55 % ročne zo sumy 1.735,53 Eur od 04.10.2015 do zaplatenia tak, že tento úrok a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500,- Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500,- Eur len úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.735,53 Eur do zaplatenia a tiež náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 91,94 Eur (ako aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia). Žalobu zdôvodnil tým, že so žalovaným ako dlžníkom uzavrel dňa 25.02.2015 zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej mu poskytol sumu 1.500,- Eur a túto sa žalovaný zaviazal vrátiť s úrokom v pravidelných mesačných splátkach v počte 42 po 47,17 Eur. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním už pri štvrtej splátke, žalobca si dňa 04.10.2015 uplatnil okamžitú splatnosť úveru. Žalovaný na úver zaplatil doteraz len sumu 245,61 Eur.

2. Žalovaný si na adrese trvalého pobytu evidovaného v Registri obyvateľov SR žalobu neprevzal, miesto jeho skutočného pobytu sa súdu zistiť nepodarilo (bolo zistené len to, že sa zdržiava niekde v Bratislave). Preto súd postupoval podľa § 116 ods. 2 prvej vety Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“) a oznámenie o podanej žalobe zverejnil dňa 31.08.2018 na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu. V zmysle § 116 ods. 2 druhej vety potom súd považoval žalobu za doručenú žalovanému po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia. K žalobe sa potom nevyjadril.

3. Na pojednávaní dňa 15.11.2018 súd rozhodol bez prítomnosti ospravedlneného žalobcu, ktorý žiadal konať v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa takisto nedostavil, predvolanie mu súd doručoval na adresu

trvalého pobytu (§ 106 ods. 1 písm. a) , no zásielka sa vrátila súdu neprevzatá v odbernej lehote dňa 06.11.2018, ktorým dňom sa podľa § 111 ods. 3 považuje predvolanie za riadne doručené. Súd preto prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti sporových strán.

4. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd potom preukázané, že sporové strany uzavreli dňa 25.02.2015 zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý v § 1 ods. 2 určuje, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Žalobca mal v procese uzatvárania tejto zmluvy postavenie veriteľa (dodávateľa) podľa § 2 písm. b) cit. zákona a žalovaný postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) cit. zákona, pričom podľa § 2 písm. d) cit. zákona sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

5. Zo zmluvy vyplýva, že žalovanému bol schválený úver vo výške 1.500,- Eur, pričom mal zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150,- Eur a tento mu bol v zmysle bodu 10.1 zmluvných dojednaní hneď zrazený žalobcom a tak fakticky žalovaný dostal na svoj bankový účet len sumu 1.350,- Eur (čo vyplýva aj z potvrdenia o bankovej operácii na č.l. 13 spisu). Podľa zmluvy mal žalovaný úver splácať v 42 mesačných splátkach po 47,17 Eur, no zo zmluvy a z oznámenia žalobcu (ako veriteľa) o schválení úveru vyplýva, že mal splácať žalovaný mesačne nielen samotný úver ale aj splátky podľa dohody o poskytovaní služieb, t.j. celkovo mesačná splátka predstavovala 81,87 Eur (47,17 Eur plus 34,70 Eur mesačná splátka podľa dohody o poskytovaní služieb). Dohoda súdu predložená žalobcom nebola a tak súd len zo zmluvných dojednaní viažucich sa k zmluve zistil, že podľa bodu 14. zmluvných dojednaní veriteľ poskytuje aj doplnkové služby na základe osobitnej zmluvy o ich poskytovaní a výška odplaty za ich poskytovanie sa riadi sadzobníkom poplatkov. Žalovaný uzavrel len zmluvu o spotrebiteľskom úvere, žiadna iná dohoda o poskytovaní uvedených služieb, podľa ktorej by mal žalovaný platiť ďalšie splátky za tieto služby po 34,70 Eur mesačne žalobcom predložená nebola (ani tvrdené jej uzavretie) a teda ak mal žalovaný uhrádzať splátky po 81,87 Eur, tieto boli stanovené bez toho, aby mali právny základ v platnej dohode o poskytovaní služieb. Preto sú v zmluve uvedené nesprávne údaje o RPMN a celkovej čiastke, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť, lebo ak mal žalovaný zaplatiť 42 mesačných splátok po 81,87 Eur, tak spolu to predstavuje 3.438,54 Eur plus poplatok za poskytnutie úveru 150,- Eur a tak celková čiastka je 3.588,54 Eur, pričom v zmluve je celková suma, ktorú musí dlžník zaplatiť určená na sumu 2.131,14 Eur. V oznámení o schválení úveru je uvedená síce aj odplata za poskytnutie služby v sume 1.457,40 Eur, no táto nie je zahrnutá do celkovej čiastky, ktorú musí dlžník zaplatiť a teda dlžník je realite nezodpovedajúcim spôsobom informovaný o celkovej čiastke, ktorú musí zaplatiť. Tento nedostatok má samozrejme aj vplyv na výpočet RPMN, lebo táto je síce v zmluve určená na 25,73 % (následne v oznámení o schválení úveru je uvedená na úrovni 25,45 %), no v skutočnosti predstavuje 78,49 %, lebo podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sú celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Celkové náklady teda tvoria základ pri výpočte RPMN a pokiaľ žalobca nezahrnul do RPMN aj náklady v súvislosti so službami, tak RPMN je v zmluve uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Preto súd vyhodnotil úver ako bezúročný a bezpoplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý hovorí, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

6. Okrem toho je obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z.) a tiež uvedenie aká je výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.). Takéto údaje však nie sú obsiahnuté v návrhu na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere (žiadosť/zmluva o spotrebiteľskom úvere na č.l. 3 spisu) podpísanom žalovaným, žalobca ich uviedol len do oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 25.02.2015 (č.l. 10 spisu) a tak toto oznámenie je v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka novým návrhom zmluvy. K písomnej akceptácii tohto

však už zo strany žalovaného nedošlo a tak je predmetný úver bezúročný a bezpoplatkov aj podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

7. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru má žalobca nárok len na vrátenie sumy 1.104,39 Eur (žalovanému vyplatená suma 1.350,- Eur mínus ním uhradená suma 245,61 Eur). Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol vrátane žalobcom uplatňovaného nároku na zmluvnú pokutu odvodzovaného od znenia bodu 8 uzavretej zmluvy. Právny základ tohto zmluvného ustanovenia síce spočíva v ust. § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, no v danom prípade zmluvná pokuta ako zmluvne stanovená sankcia je tiež v širšom zmysle poplatkom súvisiacim so zmluvou o spotrebiteľskom úvere (vyplýva to napr. z ust. § 19 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý hovorí o poplatkoch, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, resp. z ust. § 4 ods. 1 písm. l) cit. zákona operujúceho s poplatkami pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tiež z § 9 ods. 2 písm. p) cit. zákona, ktorý takisto hovorí o poplatkoch pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a preto i takto právne kvalifikovateľný nárok je z hľadiska právnych následkov nedostatkov zmluvy o spotrebiteľskom úvere potrebné považovať za poplatok, na ktorý veriteľ - v danom prípade žalobca nemá nárok vzhľadom na už citované ust. § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch spôsobujúce bezpoplatkovosť žalovaného spotrebiteľského úveru. Jednoducho povedané, kvôli bezpoplatkovosti úveru nemá žalobca nárok ani na žalovanú zmluvnú pokutu. Takisto súd zamietol žalobu aj ohľadne žalovanej sumy 91,94 Eur ako náhrady nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky, nakoľko žalobca ničím tento svoj nárok nepreukázal, nedokázal čo vlastne tieto náklady predstavujú, kedy boli zaplatené, prečo práve v takejto výške, atď., žalobca v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol.

8. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný sa dostal do omeškania s vrátením celého úveru v zmysle čl. 13.1 zmluvných dojednaní dňom 02.10.2015 (kedy uplynuli tri mesiace od štvrtej neuhradenej splátky splatnej dňa 01.07.2015, v dôsledku čoho sa stal úver okamžite splatným v celom rozsahu). Preto súd priznal úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.104,39 Eur od žalobcom požadovaného dňa 04.10.2015 do zaplatenia, keď k tomuto dňu predstavovala základná úroková sadzba ECB hodnotu 0,05 % ročne.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ktorý hovorí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal úhrady čiastky 1.735,53 Eur s príslušenstvom, úspešný bol v rozsahu 1.104,39 Eur s príslušenstvom a teda jeho percentuálny úspech predstavuje po zaokrúhlení 64 %. Zvyšok je úspechom žalovaného, t. j. 36 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje rozdiel, t. j. 28 %, v ktorom rozsahu má žalobca nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, keď s poukazom na § 262 ods. 2 o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.