Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_3Co-142-2018.pdf
PDF · 89.57 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/142/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej, členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej, v spore žalobcu: K. T., V.. XX.XX.XXXX, P. B. X, XXX XX X., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, AK Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 472,61 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, zo dňa 12.júla 2018, č. k. 12Csp/25/2018-35, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 472,61 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd p r i z n á v a žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku“.
2. Vykovaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej rozsudkom Okresného súdu Humenné, č . k. 15C/184/2014-67 zo dňa 19.03.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. 18Co/284/2015-100, zo dňa 14.09.2016 bola žalovanému uložená povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi vo výške 172,61 eur. Zároveň bolo určené, že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania č. zmluvy XXXXXXX uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach v tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahrňujúce náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 31.10.2016.
3. V konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp.zn.15C/184/2014, žalobca si úspešne uplatnil svoje právo ako spotrebiteľ a žalovaný bol zaviazaný vydať mu bezdôvodné obohatenie, ktoré nadobudol titulom plnenia na základe úverovej zmluvy, ktorá bola medzi stranami uzatvorená. Súd vychádzal z toho, že išlo o spotrebiteľský právny vzťah a žalobca poskytol žalovanému peňažné plnenie na základe zmluvnej podmienky, ktorá bola vyhlásená za neprijateľnú a teda neplatnú.
4. V súvislosti s výkladom samotného pojmu úspešné uplatnenie práva zo strany spotrebiteľa súd poukázal na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 4Obdo/45/2012 zo dňa 24.júna 2013, podľa ktorého, ,,pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa´´.
5. Žalobcovi jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť mu ujmu vo sfére jeho rodinného, súkromného a spoločenského života. Žalobca bol nedôvodne vystavený psychickému vypätiu zo strany žalovaného, najmä vzhľadom na jeho praktiky, spôsoby domáhania sa zaplatenia pohľadávky z úverovej zmluvy a tiež v nemalej miere aj tým, že samotný žalobca musel na dosiahnutie stavu relatívnej právnej istoty iniciovať súdne konanie na ochranu svojich spotrebiteľských práv, pričom samotné súdne konanie je náramne stresujúcim faktorom odôvodňujúcim priznanie finančného zadosťučinenia.
6. Vychádzajúc z uvedeného porušenia práv žalobcu, ako spotrebiteľa zo strany žalovaného, intenzity zásahu do práv spotrebiteľa, výšky nedôvodne požadovanej sumy žalovaným, dĺžky trvania závadného stavu a konania a objektívnej spôsobilosti tohto konania vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom a spoločenskom živote žalobcu, považoval súd právny základ nároku na finančné zadosťučinenie za plne dôvodný a za primerané finančné zadosťučinenie považoval sumu 472,61 eur na zaplatenie, ktorej zaviazal žalovaného. Účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované nezákonné nároky, alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný. Poskytnutie zadosťučinenia nie je sankcia za samotnú existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, aj keď určitý odstrašujúci a preventívny účinok je v zadosťučinení obsiahnutý.
7. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1,2 CSP.
8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania 100%. Uviedol, že priznanie požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už napraviť inak. Žalovaný má vedomosť a rešpektuje rozhodnutie Okresného súdu Humenné, sp. zn. 15C/184/2014, ktorým určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky a priznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia 172,61 eur. Žalobca pred podpisom úverovej zmluvy vyhlásil, že s jej obsahom súhlasí, bol oboznámený so všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru a nemal k nim žiadne výhrady. Žalovaný poskytol žalobcovi úver v dobrej viere, že sú mu známe zmluvné dojednania. Žalobca uplatňuje svoje domnelé právo svojvoľne a zjavne bezúspešne, nakoľko skutkové tvrdenia týkajúce sa nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť konaním žalovaného sú nepravdivé. Žalobca uhradil v súlade so splátkovým kalendárom riadne a včas istinu poskytnutého úveru spolu s poplatkom za poskytnutie úveru jednou splátkou vo výške 836,48 eur. Žalobcovi bolo zaslané potvrdenie o uhradení pohľadávky a žalovaný po úhrade dlhu sa so žalobcom nikdy viac nekontaktoval. Je preto nepravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že mal obavy v súvislosti s existujúcim dlhom a obavu, že mu dlh ešte narastie. Žalobcovi nikdy neboli zasielané sms, listinné ani písomné výzvy na úhradu dlhu, neviedlo sa mediačné, rozhodcovské, exekučné konanie, nakoľko žalobca nebol v omeškaní. Žalovaný ma za to, že ,,stres z pojednávania a súdnych konaní´´ je u žalobcu vyvolaný konaním jeho právneho zástupcu, ktorý uprednostňuje svoj záujem na trovách konania pred hospodárnosťou konania a ochranou svojho klienta. Právny zástupca žalobcu mohol všetky nároky žalobcu uplatniť jedinou žalobou, napriek tomu, tak neurobil a iniciuje viaceré sporové konania postupne v určitých časových intervaloch bez ohľadu na psychický stav žalobcu. Ku klamlivému vyjadreniu o strese z narastajúceho dlhu došlo práve v súvislosti so zmluvou o úvere č. XXXXXXX, ktorá bola uhradená riadne a včas, čo konajúci súd vôbec nevzal do úvahy a nezistil riadne skutkový stav, len sa zaujato priklonil k tvrdeniu spotrebiteľa. Žalobca si uplatňuje v podobnej výške finančné zadosťučinenia v troch samostatných konaniach, čo spôsobuje, že žalobca postupne získava od žalovaného také plnenia, ktoré trojnásobne prevyšujú výšku istiny neprihliadajúc na ľahostajnosť žalobcu, ktorý v rokoch 2007 až 2009 uzatvoril až 8 zmlúv o úvere a ani raz si zmluvu neprečítal, preto výška uplatneného a priznaného finančného zadosťučinenia nie je z objektívneho hľadiska primeraná a spravodlivá a v odôvodnení rozsudku ani nezdôvodnená. Primerané finančné zadosťučinenie predstavuje peňažnú protihodnotu nemajetkovej ujmy, no predstavuje náhradu za uplatnené finančné plnenie, alebo prípadnú náhradu škody. Priznanie žalobcom požadovaných finančných prostriedkov by prichádzalo do úvahy
v tých prípadoch, keď porušenie práva, už nie je možné napraviť inak. Toto však nepredstavuje daný prípad. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na konanie, v ktorom bolo rozhodnuté o žalobcovom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a v tomto konaní žalobca netvrdil, aby mu žalovaný spôsobil nejakú nemajetkovú ujmu. Priznané finančné zadosťučinenie nie je možné považovať za primerané a spravodlivé, pretože ide len o duplicitné uplatnenie a priznanie sumy bezdôvodného obohatenia. Uvedené len nasvedčuje absolútne nepochopeniu inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia, ktorým sa má kompenzovať vzniknutá nemateriálna ujma, ktorá vznikla v súvislosti s konkrétnym konaním a konkrétnou zmluvou o úvere. Konajúci súd svojim postupom porušil základný princíp civilného procesu, zakotvený v čl. 2 CSP, v zmysle ktorého má byť ochrana ohrozených alebo porušených práv spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Za spravodlivé nemožno za žiadnych okolností považovať kompenzovanie hroziacej ujmy škodcovi.
9. Žalobca, ktorému odvolanie žalovaného bolo doručené dňa 09.08.2018, sa k odvolaniu nevyjadril.
10. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.
11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
12. V spotrebiteľských vzťahoch určité povinnosti vznikajú i dodávateľom. Jednou z týchto povinností, je i povinnosť upravená v ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.
13. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nie len vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi ale aj vtedy, ak tak urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.
14. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa po tom, čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie až z právoplatného rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.
15. Vo veci 15C/184/2014 Okresného súdu Humenné sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 172,61 Eur a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Vo vzťahu k obom uplatneným nárokom mal žalobca v konaní plný úspech. Rozsudok Okresného súdu Humenné, zo dňa 19.03.2015, č. k. 15C/184/2014-67, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, zo dňa 14.09.2016, č. k. 18Co/284/2015-100, nadobudol právoplatnosť dňa 31.10.2016. Až právoplatným ukončením konania vo veci 15C/184/2014 Okresného súdu Humenné bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci žalobcovi požadovať od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie. Žaloba o primerané finančné zadosťučinenie bola podaná
dňa 21.02.2018 teda v čase, keď ešte neuplynula všeobecná 3 ročná premlčacia doba vyplývajúca z ust. § 101 Občianskeho zákonníka.
16. Žalobca si bez akýchkoľvek pochybností v inom súdnom konaní úspešne uplatnil právo na vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky voči žalovanému.
17. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od získavania plnení vyplývajúcich z neprijateľných zmluvných podmienok, a jednak to treba chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Žalobcovi jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, pretože konanie žalovaného privodilo mu ujmu vo sfére jeho osobného, rodinného a spoločenského života. Aj s prihliadnutím na postoj žalovaného vo veci Okresného súdu Humenné 15C/184/2014, v ktorom spochybňoval dôvodnosť žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, žalobca bol dlhodobo nedôvodne vystavený psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty až do doby právoplatného skončenia konania vo veci 15C/184/2014 Okresného súdu Humenné. Pritom je zrejmé, že tento stav vyvolal žalovaný, ktorý sa na úkor žalobcu snažil bezdôvodne obohatiť.
18. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a pod. Za primerané v prejednávanej veci je potrebné považovať finančné zadosťučinenie vo výške 472 Eur, tak ako to správne určil súd prvej inštancie. Žalobca v konaní 15C/184/2014 Okresného súdu Humenné uplatnil dva samostatné nároky, a preto správne postupoval súd prvej inštancie, ak pri výške primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal nielen zo sumy, o ktorú sa chcel žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť, ale aj z úspechu v ďalšej spoločnej veci - o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť, a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý závadne konal. Spotrebiteľ, teda žalobca, nie je povinný preukázať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Žalobca sa v tomto prípade úspešne domohol svojho práva, a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.
19. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, žiadne preukázateľne trovy konania mu nevznikli, ani ich nežiadal priznať a neúspešný žalovaný nemá nárok na ich náhradu.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).