Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-33-2018.pdf
PDF · 134.35 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/33/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci manželky: H.. X. H., V.., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX, zastúpená JUDr. Barborou Vrbovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie Wilsonova 6, Bratislava a manžela H.. R. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. B. nad G. XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gabriel Orlík, s. r. o., Žitavanská 20, Topoľčianky, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom H.: B., nar. XX. XX. XXXX, G., nar. XX. XX. XXXX a Q., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode manželstva, zastúpeným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, o odvolaní manžela (otca maloletých detí) proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 9. februára 2018 č. k 11P/11/2016-292 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch: III. - týkajúcom sa stanovenia vyživovacej povinnosti matky na maloletú B., VI. - týkajúcom sa stanovenia vyživovacej povinnosti otca na maloletú G. a na maloletého Q., VII. - týkajúceho sa nariadenia výchovného opatrenia, VIII. - týkajúceho sa uloženia povinnosti rodičov nadviazať kontakt s ÚPSVaR Nitra a IX. - týkajúcom sa náhrady trov konania, p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd manželstvo účastníkov konania - manželky H.. X. H., V.., rod. Z., nar. XX. XX. XXXX a manžela H.. R. H., nar. XX. XX. XXXX, uzatvorené dňa 29. 09. 2001 v Bratislave I, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu O. vo zväzku D., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX rozviedol. Druhým výrokom súd na čas po rozvode zveril maloletú B. H., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti otca dieťaťa a matku zaviazal prispievať na výživu maloletej B. H., nar. XX. XX. XXXX výživným v sume 70 eur mesačne, ktoré výživné je matka dieťaťa povinná platiť k rukám otca dieťaťa vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode. Štvrtým výrokom súd na čas po rozvode zveril maloleté deti H.: G., nar. XX. XX. XXXX a Q., nar. XX. XX. XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov maloletých detí a to tak, že počas každého školského roka každý nepárny týždeň v roku od pondelka do pondelka nasledujúceho týždňa budú maloleté deti v starostlivosti otca, každý párny týždeň v roku od pondelka do pondelka nasledujúceho týždňa budú maloleté deti v starostlivosti matky, pričom odovzdávanie a preberanie detí sa bude realizovať v školskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú po skončení vyučovania detí, počas letných školských prázdnin v každom kalendárnom roku budú maloleté deti v nepárnom týždni prázdnin v starostlivosti otca a v párny týždeň prázdnin v starostlivosti matky. Odovzdávanie a preberanie maloletých detí sa počas letných školských prázdnin uskutoční v mieste bydliska preberajúceho rodiča a to v nedeľu, ktorá predchádza týždňu, v ktorom budú maloleté deti u preberajúceho rodiča o 18.00 hod., počas vianočných sviatkov budú maloleté deti od 23. 12. od 9.00 hod. do 26. 12. 18.00 hod. v nepárnom kalendárnom roku v starostlivosti matky a v párnom kalendárnom roku v starostlivosti otca, pričom k odovzdávaniu maloletých detí bude dochádzať u preberajúceho rodiča detí. V období zimných školských prázdnin po 26. 12. v každom kalendárnom roku budú maloleté deti v starostlivosti v rovnakom režime ako v čase letných školských prázdnin, a to v nepárnom týždni prázdnin v starostlivosti otca a v párnom týždni prázdnin v starostlivosti matky, odovzdávanie a preberanie maloletých detí sa počas zimných školských prázdnin uskutoční v mieste bydliska preberajúceho rodiča, v období veľkonočných prázdnin budú maloleté deti od štvrtka, ktorý predchádza začiatku veľkonočných prázdnin od 9.00 hod. do utorka, ktorý nasleduje po Veľkonočnom pondelku do 18.00 hod. v párnom kalendárnom roku u matky a v nepárnom kalendárnom roku u otca, pričom k odovzdávaniu maloletých detí bude dochádzať u preberajúceho rodiča detí. Ďalším výrokom rozhodol, že obaja rodičia maloletých detí budú maloleté deti H.: B., nar. XX. XX. XXXX, G., nar. XX. XX. XXXX a Q., nar. XX. XX. XXXX zastupovať a spravovať ich majetok. V poradí šiestym výrokom zaviazal otca maloletých detí prispievať na výživu maloletých detí H.: G., nar. XX. XX. XXXX výživným v sume 80 eur mesačne a Q., nar. XX. XX. XXXX výživným v sume 70 eur mesačne, ktoré výživné je otec detí povinný platiť k rukám matky detí vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode. Siedmym výrokom súd nariadil výchovné opatrenie maloletej B. H., nar. XX. XX. XXXX a rodičom maloletého dieťaťa H.. X. H., V.., nar. XX. XX. XXXX a H.. R. H., nar. XX. XX. XXXX, a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v otázke výchovného vedenia maloletého dieťaťa a odbornému poradenstvu v otázke fungovania rodičovských vzťahov a realizácie rodičovských kompetencií na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra v intervaloch stanovených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra po prvom stretnutí odborných zamestnancov uvedeného úradu s maloletým dieťaťom a oboma rodičmi maloletého dieťaťa. Súd uložil obom rodičom maloletého dieťaťa povinnosť zabezpečiť ich nadviazanie kontaktu s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, a to do piatich pracovných dní odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a oznámiť túto skutočnosť Okresnému súdu Nitra k sp. zn. 11P/11/2016. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
1.2. Po právnej stránke súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 18, § 23, § 24, § 25, § 61, § 62, § 75, § 76 a § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine, ako aj vykonaným dokazovaním. Zistil, že manželstvo účastníkov konania možno z hľadiska zisteného stavu označiť za vážne a trvale rozvrátené. Dôsledkom uvedeného stavu je nefunkčné, manželia spolu nežijú, nehospodária, nevedú intímny život a spoločne nevychovávajú ani maloleté deti. Manželstvo si neplní svoj spoločenský účel a neexistuje ani predpoklad, že by sa v danej situácii na stranách manželov niečo podstatné zmenilo. Medzi manželmi panuje aktuálne hlboká nedôvera, o ich kooperáciu v otázke rodičovských vzťahov sa značne pričinil stav, že v procese konania pred súdom prvej inštancie začali spolupracovať s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, čoho dôsledkom momentálne manželia dokážu fungovať formou striedania sa v starostlivosti o maloleté deti G. a Q.. Ich deti sú v takomto stave fungovania spokojné. Maloletá B. - najstaršia dcéra manželov momentálne ako rodiča akceptuje len otca, s ktorým žije, pričom matku aktuálne odmieta. Na prelomenie takéhoto postoja najstaršieho dieťaťa rodičov bude preto nutné spolupracovať s odborníkmi v oblasti rodinných vzťahov, aby B. znovu našla cestu k matke, ktorý stav rozhodne bude vyžadovať vysokú angažovanosť otca dieťaťa a podporu B. z jeho strany. Z dôvodu, že manželstvo už nemožno reparovať a nemožno dosiahnuť obnovu vzťahov manželov a funkčnosť rodiny a takýmto stavom sú dané zákonné predpoklady pre to, aby súd ich manželstvo rozviedol.
1.3. Súd po tom, čo manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol, upravil aj práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Už v priebehu konania, napriek narušeným vzťahom medzi manželmi, na intervenciu súdu sa začala spolupráca rodičov s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra - Referátom poradensko-psychologických služieb, keďže obaja rodičia prejavili záujem starať sa o maloleté deti. Súd preto venoval pozornosť striedaniu sa maloletých detí v starostlivosti rodičov, keďže vzťah maloletých detí G. a Q. bol pozitívne nastavený k obom rodičom. Iná situácia bola u maloletej dcéry B., ktorá zásadne odmietala starostlivosť matky, keďže tá jej „rozbila rodinu“, matku zo svojho života vytesnila, neudržiava s ňou žiaden kontakt, vytýka jej, že si našla priateľa, že opustila otca a oznámila im ako rodine, že sa chce rozviesť. V súčasnej dobe rodičia žijú oddelene, matka zostala žiť vo W. v rodinnom dome, kde predtým bývali ako rodina a otec s maloletou dcérou B. žije v obci K. B. nad G. a do jeho domácnosti pravidelne na týždeň prichádzajú mladšie deti G. a Q., ktorí v priebehu konania akceptovali formu starostlivosti rodičov o ne, a to striedaním sa v starostlivosti rodičov. Maloleté deti akceptovali aj priateľku otca, ktorá s nimi nebýva v spoločnej domácnosti, ale počas víkendov sa navštevujú. Základná škola a materská škola, ktorú maloletá G. a Q. navštevujú, nezaznamenali žiadne problémy v správaní detí, ani pokiaľ ide o prípravy na vyučovanie, ani zhoršenie školských výsledkov. Deti sa svedomite pripravujú na vyučovania, tak s matkou, ako aj s otcom. Rodičia majú teraz takú úroveň vzťahov, že dokážu formou striedania sa v starostlivosti o deti fungovať a už zabehnutý model tejto formy starostlivosti považoval súd za optimálny pre výkon starostlivosti o maloleté deti na čas po rozvode manželstva ich rodičov. Jedine najstaršia dcéra rodičov B. vníma situáciu medzi rodičmi inak, keď matku vníma ako toho rodiča, ktorý rozbil rodinu a berie ju na zodpovednosť za to, čo sa stalo. Absolútne dôveruje svojmu otcovi a vzťah s matkou nerozvíja. Maloletá B. je silno naviazaná na svojho otca, ktorého výchovné vedenie dcéry je dobré, ale rozhodne by si vyžadovalo, aby aktívnejšie podporoval B. v tom, aby sa s matkou porozprávala, neodmietala ju a aby sa s ňou zblížila. Je isté, že táto situácia si vyžaduje aj istý čas, v ktorom by B. všetko, čo sa v rodine udialo, spracovala, ale je potrebné, aby sa o tom porozprávala s niekým nestranným. Matka jej však v jej veku rozhodne chýba a otec jej potreby v tomto smere rozhodne nemôže saturovať, ale môže sa výrazne podieľať na tom, aby dcéra matku do jej života znovu prijala. Aktívnu snahu v tomto smere musí vyvinúť i matka, ktorá dcéru jej rozhodnutím v citlivom veku zranila, vyvolala v nej zmätok, smútok a ostala v očiach dcéry tým zlým rodičom, ktorý jej zobral rodinu. V tomto smere sa preto odborné poradenstvo ako výchovné opatrenie pre B. a jej rodičov ukazuje ako optimálne riešenie na konečné preklenutie daného stavu a nadviazania znovu normálneho vzťahu medzi matkou a najstaršou dcérou, pretože aj matka jej môže práve v tomto období veľmi veľa dať, čo sa týka výchovy, prístupov a pomoci.
1.4. Za situácie, že súd zveril maloletú B. do osobnej starostlivosti otca, určil matke vyživovaciu povinnosť podieľať sa na jej výžive výživným v sume 70 eur mesačne, ktoré matka bude platiť k rukám otca dieťaťa. Otca maloletých detí súd zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletých detí G. a Q. výživným v sume 80 eur mesačne na maloletú G. a 70 eur mesačne na maloletého Q.. Takéto plnenie výživného je rozhodne žiaduce, keďže obaja rodičia sú ekonomicky činní, majú príjmy z výkonu práce, pričom obaja rodičia sa aj doteraz na výžive maloletých detí podieľali. Príjem otca je však podstatne vyšší ako na strane matky maloletých detí a v tomto smere súd zohľadnil aj výšku výživného, ktoré zo strany otca pre maloleté deti určil na čas, keď maloleté deti sú v tom-ktorom týždni v starostlivosti matky. Súd určil výživné na strane otca, keď vykonané dokazovanie ho viedlo k záveru, že otec dosahuje vyšší príjem, a preto stanovením výživného na maloletú G. a syna Q. by im nemala poklesnúť životná úroveň ani v tom týždni, keď deti budú v starostlivosti matky. Zároveň súd upravil aj stretávanie sa rodičov s maloletými deťmi v období, keď budú v striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Pre obdobie letných prázdnin a vianočných sviatkov u maloletej B. takéto rozhodnutie súd nepripustil, keďže obnova jej vzťahu s matkou rozhodne potrebuje čas na rozhodnutie aj z úrovne odbornej spolupráce.
1.5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. (výživné na maloletú B.), vo výroku VI. (výživné na maloletú G. a na maloletého Q.), vo výroku VII. (výchovné opatrenie) a vo výroku VIII. (nadviazanie kontaktu s ÚPSVaR) napadol v zákonnej lehote odvolaním otec, ktorý sa domáhal zmeny rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch tak, že matka bude zaviazaná prispievať na výživu maloletej B. výživným vo výške 100 eur mesačne a otec bude zaviazaný prispievať na výživu maloletej G. sumou 50 eur mesačne a na výživu maloletého Q. sumou 50 eur mesačne. Poukázal na vysoké potreby u maloletej B. a to aj vzhľadom na jej vek, zdravotný stav a prípravu na budúce povolanie. Pokiaľ súd stanovil výživné na maloletú G. vo výške 70 eur zo strany matky a jeho zaviazal prispievať na výživu maloletej G. sumou 80 eur a na maloletého Q. výživným vo výške 70 eur, v tomto vidí nepomer v stanovenom výživnom pre maloletú B. na jednej strane a pre maloletú G. a Q. na strane druhej. Dôvodil tým, že i napriek tomu, že má vyšší príjem ako matka, má aj vyššie výdavky, pričom tieto výdavky nie sú jeho záľubami, ale sa vzťahujú najmä na bývanie a maloleté deti. Pokiaľ súd prvej inštancie nariadil výrokmi VII. a VIII. výchovné opatrenie v zmysle § 37 ods. 2 Zákona o rodine, má za to, že formulované výchovné opatrenie sa nevzťahuje na maloletú B., ale vzťahuje sa výlučne k rodičom. Má za to, že nie je potrebné a ani v záujme maloletej B., pretože táto má viac ako 16 rokov a jasne vyjadrila svoj postoj a názor. Nachádza sa v takom rozpoložení, že žiadne výchovné opatrenie nebude v jej záujme, ani jej nepomôže. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že tento stav u B. zapríčinila matka, on sa snažil byť nápomocný pri reparácii vzťahov, ale správanie sa matky a po odsťahovaní aj následná pasivita matky, viedla k takémuto vzťahu. Keďže u maloletej B. neboli zistené výchovné problémy, tak ani výchovné opatrenie nie je nutné. Napokon namietal, že v stanovení výchovného opatrenia absentuje časové ohraničenie výchovného opatrenia, ktoré by sa malo viazať na určitý počet hodín alebo na stanovený časový úsek. Navrhuje preto, aby odvolací súd výrok VII. zmenil tak, že výchovné opatrenie zamietne, alternatívne, aby tento výrok odvolací súd zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Pokiaľ ide o ďalší výrok (VIII.), ktorým mu bola uložená povinnosť zabezpečiť nadviazanie kontaktu s ÚPSVaR Nitra, nemá problém nadviazať kontakt s týmto orgánom, aj ho nadviaže, ale vzhľadom na odvolanie k výroku VII. je logické, že odvolanie smeruje aj voči výroku v bode VIII.
3. K podanému odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť. Má za to, že súd prvej inštancie sa v časti výživného podrobne zaoberal všetkými okolnosťami podstatnými pre spravodlivé rozhodnutie ohľadne výšky výživného na maloleté deti. Musí konštatovať, že otcovi maloletých detí ide len o peniaze a aj motivácia mať B. v osobnej starostlivosti a ďalšie dve maloleté deti v striedavej osobnej starostlivosti je spojená len a len s peniazmi. Uložené výchovné opatrenie považuje za dôvodné, keď súd o ňom rozhodol po dôkladnom dokazovaní a najmä po výsluchu maloletej B.. Už len tá skutočnosť, že sa voči tomuto výroku otec maloletých detí odvolal, svedčí o tom, že je k sebe veľmi nekritický a nechce si priznať žiadnu vinu. Rozhodnutie súdu prijala s pokorou a nepodala odvolanie, aj keď nie so všetkými výrokmi predmetného rozsudku súhlasila.
4. K podanému odvolaniu otca sa písomne vyjadril aj kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako správny v celom rozsahu potvrdiť. Súd prvej inštancie v podstate rozhodol v súlade s jeho návrhom ohľadne zverenia maloletých detí G. a Q. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ako aj zverenia maloletej B. do osobnej starostlivosti otca. V konaní navrhoval stanoviť výživné 80 eur na maloletú B. a otca zaviazať prispievať na výživu maloletej G. a maloletého Q. po 70 eur mesačne na každé dieťa. Pokiaľ ide o narušený vzťah maloletej B. s matkou, vyjadril názor, že vzťah s matkou je v živote dieťaťa veľmi dôležitý, je potrebné ho podporovať a venovať mu náležitú pozornosť. V prípade jeho narušenia je v záujme maloletého dieťaťa využiť všetky dostupné formy odbornej pomoci s cieľom dosiahnuť jeho reparáciu. Pri navrhovaní výšky výživného vychádzal z preukázaných aktuálnych možností a schopností oboch rodičov.
5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu vyplývajúceho z ust. § 65 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), pričom nebol viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 66 CMP, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
6. Podľa § 387 odsek 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Predmetom konania bol návrh manželky (matky maloletých detí) na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania H.. X. H., V.. a manžela H.. R. H., uzatvorené dňa XX. XX. XXXX v O. X rozviedol a na čas po rozvode zveril maloletú B. H., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti otca dieťaťa. Ďalším výrokom uložil matke maloletej B. prispievať na jej výživu sumou 70 eur mesačne, ktoré výživné je matka povinná platiť k rukám otca dieťaťa vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode. Ďalším výrokom (IV.) súd na čas po rozvode zveril maloleté deti H.: G., nar. XX. XX. XXXX a Q., nar. XX. XX. XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov maloletých detí, a to tak, že počas každého školského roka každý nepárny týždeň v roku od pondelka do pondelka nasledujúceho týždňa budú maloleté deti v starostlivosti otca a každý párny týždeň v roku od pondelka do pondelka nasledujúceho týždňa budú maloleté deti v starostlivosti matky, pričom odovzdávanie a preberanie detí sa bude realizovať v školskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú po skončení vyučovania, počas letných prázdnin v každom kalendárnom roku budú maloleté deti v nepárnom týždni prázdnin v starostlivosti otca a v párni týždeň prázdnin v starostlivosti matky. Odovzdávanie a preberanie maloletých detí sa počas letných školských prázdnin uskutoční v mieste bydliska preberajúceho rodiča a to v nedeľu, ktorá predchádza týždňu, v ktorom budú maloleté deti u preberajúceho rodiča o 18.00 hod., počas vianočných sviatkov budú maloleté deti od 23. 12. od 09.00 hod. do 26. 12. do 18.00 hod. v nepárnom kalendárnom roku v starostlivosti matky a v párnom kalendárnom roku v starostlivosti otca, pričom k odovzdávaniu maloletých detí bude dochádzať u preberajúceho rodiča detí. V období zimných školských prázdnin po 26. 12. v každom kalendárnom roku budú maloleté deti v starostlivosti v rovnakom režime ako v čase letných školských prázdnin a to v nepárnom týždni prázdnin v starostlivosti otca a v párnom týždni prázdnin v starostlivosti matky. Odovzdávanie a preberanie maloletých detí sa počas zimných školských prázdnin uskutoční v mieste bydliska preberajúceho rodiča. V období veľkonočných prázdnin budú maloleté deti od štvrtka, ktorý predchádza začiatku veľkonočných prázdnin od 09.00 hod. do utorka, ktorý nasleduje po veľkonočnom pondelku do 18.00 hod. v párnom kalendárnom roku u matky a v nepárnom kalendárnom roku u otca, pričom k odovzdávaniu maloletých detí bude dochádzať u preberajúceho rodiča maloletých detí. Ďalším výrokom (V.) súd rozhodol tak, že obaja rodičia maloletých detí budú maloleté deti H.: B., nar. XX. XX. XXXX, G., nar. XX. XX. XXXX a Q., nar. XX. XX. XXXX zastupovať a spravovať ich majetok. Ďalším výrokom (VI.) otec maloletých detí je povinný prispievať na výživu maloletej G. v sume 80 eur mesačne a na výživu maloletého Q. výživným v sume 70 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky do 15. dňa príslušného mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode. Ďalším výrokom (VII.) súd nariadil výchovné opatrenie maloletej B. H., nar. XX. XX. XXXX a rodičom maloletého dieťaťa H.. X. H., nar. XX. XX. XXXX a H.. R. H., nar. XX. XX. XXXX a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v otázke výchovného vedenia maloletého dieťaťa a odbornému poradenstvu v otázke fungovania rodičovských vzťahov a realizácia rodičovských kompetencií na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, Nitra, Štefánikova tr. 88 v intervaloch stanovených ÚPSVaR Nitra po prvom stretnutí odborných zamestnancov uvedeného úradu s maloletým dieťaťom a oboma rodičmi maloletého dieťaťa. Napokon VIII. výrokom súd uložil obom rodičom maloletého dieťaťa povinnosť zabezpečiť nadviazanie kontaktu s ÚPSVaR Nitra a to do piatich pracovných dní odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a oznámiť túto skutočnosť OS Nitra k sp. zn. 11P/11/2016. Posledným výrokom (IX.) súd rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V dôsledku absencie odvolania proti výroku I., ktorým súd prvej inštancie manželstvo rozviedol, proti výroku II., ktorým súd zveril maloletú B. do osobnej starostlivosti otca, voči výroku IV., ktorým boli maloleté deti G. a Q. zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov, ako aj voči výroku V., ktorým obaja rodičia sú oprávnení zastupovať a spravovať majetok maloletých detí, nadobudol v týchto výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť.
8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu zostal výrok III., ktorým bola matke uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej B. sumou 70 eur mesačne, výrok IV., ktorým otec je zaviazaný prispievať na výživu maloletej G. sumou 80 eur a na výživu maloletého Q. sumou 70 eur mesačne, výrok VII., ktorým súd nariadil výchovné opatrenie a výrok VIII., ktorým súd uložil povinnosť rodičom zabezpečiť nadviazanie kontaktu s ÚPSVaR Nitra, ako aj súvisiaci výrok o náhrade trov konania, ktoré výroky boli napadnuté odvolaním zo strany otca maloletých detí.
9. Podľa § 395 odsek 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 2 odsek 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 100 CMP v konaní o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
11. Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkony rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
12. Podľa § 24 odsek 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
13. Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schválení dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a k schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
14. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane na výživu oprávneného, a jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľa sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie, jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia tiež od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a pod. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým využitím. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadať. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom potreby rozširuje. Na strane oprávneného sa tiež preskúmavajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia iných osôb povinných poskytovať výživu, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadať na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob ich poskytovaných plnení, je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada na jeho schopnosti, a teda faktické príjmy, ale aj na jeho možnosti, teda, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, zručnosť, ako aj situáciu na trhu práce. Okrem toho je vždy potrebné vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa majetok rodičov, a jednak i životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.
16. Podstatou odvolania otca bola jeho námietka ohľadne stanovenej výšky výživného zo strany matky ako povinnej na maloletú B. vo výške 70 eur, ako aj do výroku, ktorým bola stanovená jeho povinnosť prispievať na výživu maloletej G. sumou 70 eur a maloletého Q. sumou 70 eur, pričom tieto maloleté deti sú v striedavej starostlivosti oboch rodičov. V napadnutých výrokoch rozsudku súdu prvej inštancie videl viditeľný nepomer výživného pre B. na jednej strane a pre maloletú G. a Q. na druhej strane. Poukázal na vyššie náklady u maloletej B., ktorá je žiačkou F. v K. a má zvýšené výdavky na dochádzku z K. B. nad G. do K. a späť, ako aj ďalšie výdavky spojené so zubárom, očným lekárom, ako aj výdavky spojené s jej záľubami - kone. Pokiaľ ide o náklady na maloleté deti G. a Q., tieto si delia na polovicu, pričom tieto náklady obaja definovali ako malé.
17. Odvolací súd k odvolaniu otca uvádza, že je potrebné vychádzať z ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine, podľa ktorého, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej starostlivosti každého rodiča, alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov sa výživné neurčuje. Neurčenie výživného však prichádza do úvahy iba v prípade, ak obaja rodičia majú približne rovnaké pomery, to znamená rovnaké zárobkové možnosti a schopnosti a tiež dĺžka osobnej starostlivosti oboch rodičov je rovnaká. V danom prípade sú však majetkové (zárobkové) pomery oboch rodičov značne rozdielne, keď priemerná mesačná mzda matky za obdobie od 01/2017 až 12/2017 predstavovala 687,81 eura a príjem otca dosahoval priemernú mesačnú výšku 1.750,76 eura. Práve z tohto dôvodu, aby matka aj v čase, keď sú maloletá G. a maloletý Q. v jej starostlivosti, mohla zabezpečiť rovnaké podmienky ako v čase, keď sú u otca. Pokiaľ súd určil otcovi prispievať na výživu maloletého Q. sumou 70 eur a na výživu maloletej G. sumou 80 eur, vychádzajúc z rovnakej dĺžky starostlivosti oboch rodičov o maloleté deti, avšak z podstatne rozdielnych príjmov rodičov, považoval odvolací súd aj v súlade s takmer zhodným názorom kolízneho opatrovníka rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto výroku za vecne správne. Je potrebné na adresu otca uviesť, že obaja rodičia majú zákonnú vyživovaciu povinnosť voči deťom a táto sa odvíja od individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov. Keďže u otca sú tieto majetkové pomery priaznivejšie, je jeho povinnosťou prispievať na výživu detí vyššou sumou, to znamená podľa jeho možností, schopností a majetkových pomerov a zároveň je potrebné zdôrazniť, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Potrebné je dodať, že maloletá G. a maloletý Q. sú vo veku, kedy obaja rodičia svojou osobnou starostlivosťou vyvažujú vyživovaciu povinnosť, pričom u otca, ktorý má podstatne vyšší príjem ako matka, vyvažovanie tejto vyživovacej povinnosti osobnou starostlivosťou sa musí premietnuť aj do vyššieho výživného na maloleté deti práve v zmysle zásady, že majú právo podieľať sa na jeho životnej úrovni. Matka, ktorá má podstatne nižší príjem ako otec, je tiež povinná prispievať na výživu maloletej G. a maloletého Q., avšak v nižšom rozsahu, vzhľadom k jej zárobkovým možnostiam a schopnostiam, pričom túto vyživovaciu povinnosť vo väčšom rozsahu vyvažuje osobnou starostlivosťou.
Je nesporné tvrdenie otca, že maloletá B., ktorá je žiačkou F. sv. D. a Q. v K. a je veľmi dobrou žiačkou, má vyššie náklady ako maloletá G. a maloletý Q.. Nesporne sú u nej vyššie náklady spojené nielen so štúdiom na strednej škole, ale aj náklady spojené s cestovaním do Nitry a späť, náklady spojené so zubným strojčekom (10 eur mesačne), náklady spojené s návštevou očného lekára, ako aj s jej záľubami, ktorým sa venuje. Maloletá B. je zverená do výlučnej starostlivosti otca, a preto súd prvej inštancie pristúpil k určeniu vyživovacej povinnosti matky na maloletú B.. Opätovne, tak ako bolo uvedené vyššie, je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že výška vyživovacej povinnosti je podmienená vždy zárobkovými možnosťami a schopnosťami povinného rodiča. V danom prípade je potrebné vychádzať z príjmu matky, ako aj z tej skutočnosti, že má vyživovaciu povinnosť voči dvom ďalším maloletým deťom. Keďže maloletá B. je vo veku, kedy už osobná starostlivosť o takmer dospelé dieťa zo strany rodičov je už takmer minimálna, nastupuje vo väčšom rozsahu vyživovacia povinnosť, ktorá sa už nedá vyvažovať osobnou starostlivosťou. Aj stanovenie tejto vyživovacej povinnosti je však podmienené a závislé od reálnych zárobkových možností a schopností oboch rodičov. Vzhľadom na rozdielne príjmy rodičov, tak otec zo svojho príjmu musí vo väčšom rozsahu zabezpečovať výživu a všetky náklady spojené s výchovou maloletej B. ako matka, ktorá má takmer o 2/3-iny nižší príjem ako otec.
Súd prvej inštancie v danej veci určil výživné, tak ako na maloletú B., ktorá je zverená do výlučnej starostlivosti otca, tak aj na maloletú G. a maloletého Q., pričom prihliadol na značne nerovnomerný príjem oboch rodičov. Odvolací súd preto stanovenú výšku výživného na maloletú B. vo výške 70 eur, ale aj výživné na maloletú G. vo výške 80 eur a na maloletého Q. vo výške 70 eur, považoval za primerané, keď u menších detí G. a B. táto suma zabezpečuje, aby aj matka mohla týmto deťom poskytnúť v čase, keď sú v jej starostlivosti, aspoň porovnateľne rovnakú životnú úroveň akú im môže poskytnúť otec. Pokiaľ ide o maloletú B., otec môže mať dojem, že stanovené výživné zo strany matky vo výške 70 eur je nedostatočné, vzhľadom na vyššie náklady ako majú menšie deti, avšak opätovne odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že výšku výživného bolo možné určiť matke s prihliadnutím na jej zárobkové možnosti a schopnosti, ako aj s ohľadom na dve ďalšie vyživovacie povinnosti.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol o určení vyživovacej povinnosti matky na maloletú B., ako aj rozhodol o výživnom zo strany otca na maloletú G. a maloletého Q., je toto rozhodnutie vecne správne a v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine (§ 62 ods. 1, 2 až 6 a § 75 ods. 1).
18. Otec podaným odvolaním napadol aj výroky VII. a VIII., ktorým súd naradil výchovné opatrenie a uložil obom rodičom povinnosť zabezpečiť nadviazanie kontaktu s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre.
19. Podľa § 37 odsek 2 písmeno d/ Zákona o rodine, ak je potrebné v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uložiť maloletému dieťaťu alebo jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
Podľa § 37 odsek 8 veta prvá Zákona o rodine, súd hodnotí činnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia.
V sústave výchovných opatrení sa v poslednom období ukázalo ako veľmi účinné uloženie povinnosti podrobiť sa poradenstvu v špecializovaných zariadeniach, ktoré môže súd uložiť rodičom maloletého dieťaťa alebo maloletému dieťaťu. Hoci zákon hovorí o odbornom poradenstve, využíva sa prevažne psychologické poradenstvo. Poradenstvo možno uložiť jednému z rodičov, obom rodičom spoločne, niektorému z rodičov alebo obom rodičom a maloletému dieťaťu. Poradenstvo je možné uložiť aj maloletému dieťaťu osobitne. Výhodou tohto opatrenia je, že súd je povinný sústavne sledovať vykonávanie ním nariadeného výchovného opatrenia, aby v prípade potreby mohol v záujme dieťaťa promptne zasiahnuť. Toto opatrenie realizuje v súčinnosti s orgánom sociálno-právnej ochrany, pričom priebeh, akým sa výchovné opatrenie vykonáva, zisťuje prostredníctvom predkladaných správ, ktoré si vyžiada v určitých časových intervaloch od kompetentných zariadení. Rozhodnutie súdu po zhodnotení účinnosti výchovného opatrenia môže spočívať buď v zrušení nariadeného výchovného opatrenia, alebo aj v uložení iného výchovného opatrenia, príp. v predĺžení doby trvania výchovného opatrenia. Ak súd zistí, že výchovné opatrenia splnilo sledovaný účel, svoje rozhodnutie zruší. Ak zistí, že sledovaný účel nebol dosiahnutý, môže nariadiť iné výchovné opatrenie.
Otec v podanom odvolaní namietal, že formulované výchovné opatrenie sa nevzťahuje na maloletú B. (výrok VII. rozsudku), ale vzťahuje sa výlučne k rodičom. Zároveň má za to, že nie je ani potrebné v záujme maloletej B. nariadiť výchovné opatrenie, pretože v súčasnej dobe je v takom rozpoložení, že žiadne výchovné opatrenie nebude v jej záujme. Zároveň má za to, že keďže u maloletej B. neboli zistené výchovné problémy, tak ani výchovné opatrenie nie je nutné.
20. Z vykonaného dokazovania je nesporne preukázané, že po rozvode rodičov maloletá B. sa nachádza v starostlivosti otca, ktorému bola zverená do výchovy. Rovnako je nesporné, že vzťah medzi matkou a maloletou B. je vážne narušený. Maloletá B. viní matku za rozpad rodiny a ako sama uviedla „absolútne netušila, že niečoho takého je schopná.“ Sama maloletá potvrdila vo svojej výpovedi pred súdom prvej inštancie, že s matkou mala posledný kontakt v lete 2017, kedy sa pozdravili a matka sa jej spýtala, ako sa má. Uviedla, že sama nemá potrebu stýkať sa s matkou, avšak do budúcna by chcela dostať od matky vysvetlenie, prečo to urobila. S matkou si musí raz veci vysvetliť, ale aktuálne nemá potrebu mať s ňou vzťah. Uviedla dokonca, že k matke cíti odpor.
21. V tejto súvislosti odvolací súd vychádza aj z Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý garantuje právo dieťaťa na udržanie pravidelného osobného kontaktu s obidvomi rodičmi, najmä ak dôjde k rozpadu rodiny. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu tak zdôrazňuje, že je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné väzby s obidvomi rodičmi a dostalo tak príležitosť viesť svoj vzťah s nimi, ako aj prejaviť svoje city slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča.
Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to obaja rodičia, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Rozhodujúcu úlohu však vo výchove dieťaťa majú rodičia. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už je uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd je presvedčený, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní, resp. zvažovaní, či nariadiť výchovné opatrenie, vychádzal z prvoradého hľadiska a to z najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Je nesporné, že maloletá B. v súčasnej dobe je vo veku, kedy jej matka v období jej života rozhodne chýba, i keď si to maloletá možno nepripúšťa a nechce ju pustiť do svojho života, avšak práve prostredníctvom orgánu sociálnej ochrany detí a sociálnej kurately je tu cesta, ako napomôcť riešiť problémy v rodine, a najmä prispôsobiť sa novej situácii, ktorá v rodine vznikla po rozvode manželstva rodičov maloletej B.. To, že súd prvej inštancie videl práve odborné poradenstvo ako vhodné výchovné opatrenie pre maloletú B. a jej rodičov, a ako optimálne riešenie na nadviazanie a prekonanie prerušeného vzťahu medzi matkou a dcérou, považuje odvolací súd za správne riešenie a je toho názoru, že práve uložené výchovné opatrenie môže byť účinným prostriedkom separovania narušených vzťahov medzi matkou a maloletou B..
Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že nariadené výchovné opatrenie (VII.) sa nevzťahuje na maloletú B., ale sa vzťahuje výlučne k rodičom, odvolací súd považuje túto námietku za nedôvodnú, keď z napadnutého výroku jednoznačne vyplýva, že nariadené výchovné opatrenie sa vzťahuje tak na maloletú B., ako aj na rodičov maloletej, ktorí sú spoločne povinní podrobiť sa odbornému poradenstvu v otázke výchovného vedenia maloletého dieťaťa a v otázke fungovania rodičovských vzťahov na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre. Z tohto dôvodu potom súd aj správne uložil VIII. výrokom povinnosť obom rodičom maloletého dieťaťa nadviazať kontakt s ÚPSVaR v Nitre do piatich dní od právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ otec namietal v podanom odvolaní, že nariadené výchovné opatrenie absentuje časové ohraničenie, je potrebné uviesť, že v rozhodovacej praxi súdov sa vznikne uvádzať časový úsek, po ktorý bude navrhované výchovné opatrenie trvať. V danom prípade súd prvej inštancie nestanovil dobu, po ktorú bude nariadené výchovné opatrenie trvať. Odvolací súd však má za to, že táto skutočnosť nemá za následok nesprávne rozhodnutie, pretože ako bolo uvedené vyššie, priebeh a vykonávania nariadeného výchovného opatrenia je súd povinný sústavne sledovať, pričom orgán sociálno-právnej ochrany detí a kurately je potrebný pravidelne predkladať súdu správy, z ktorých súd vyhodnotí účinky nariadeného výchovného opatrenia a v prípade, že dospeje k záveru, že výchovné opatrenie si splnilo, resp. neplní si svoj cieľ, môže nariadené výchovné opatrenie zrušiť, prípadne môže nariadiť aj iné výchovné opatrenie. Z uvedeného dôvodu je potrebné mať za to, že pokiaľ súd prvej inštancie nestanovil obdobie, po ktoré bude trvať nariadené výchovné opatrenie, je v jeho kompetencii po uplynutí určitého času a vyhodnotení jeho účinnosti sám rozhodnúť, či toto výchovné opatrenie zruší, resp. dokedy bude trvať.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 2 ods. 1 CMP a § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).