Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Csp-19-2017.pdf
PDF · 83.35 KB
Case nature
Area
Subarea
22Csp/19/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Martinou Mochnáčovou, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s. r. o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanej: W. S.P., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XX, okres J. Q., zastúpená advokátkou JUDr. Zuzanou Medveckou, so sídlom Garbiarska 695, 031 01 Liptovský Mikuláš, v spore o zaplatenie 6.304,91 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 14. 09. 2017 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy istiny 6.304,91 eur, úrokov vo výške 462,14 eur, úrokov vo výške 4.184,65 eur, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny, t. j. zo sumy 6.304,91 eur, vo výške 19 % ročne zo sumy 6.304,91 eur od 08. 06. 2017 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 6.304,91 eur od 08. 06. 2017 do zaplatenia, poplatkov vo výške 63,49 eur a náhrady trov konania. Uviedol, že dňa 19. 04. 2013 bola medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou V. O., a. s. v právnom postavení veriteľa a žalovanou ako dlžníčkou uzavretá Zmluva o úvere číslo XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 06. 2017. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 7.000,- eur. Žalovaná sa podľa zmluvy zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach vo výške podľa zmluvy o úvere. Výška doposiaľ splatených finančných prostriedkov je uvedená v listine „Aktuálny stav úveru“. V zmysle Obchodných podmienok pre úver, ak je klient v omeškaní s platením čo i len jednej splátky veriteľovi vzniká nárok požadovať predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Pred „zosplatnením“ úveru bol zo strany právneho predchodcu žalobcu uplatnený postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Právnym titulom, na základe ktorého si žalobca uplatnil pohľadávku voči žalovanej, je zmluva o úvere uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V súlade s Obchodnými podmienkami vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver úroky. Zmluvne dojednaná úroková sadzba bola vo výške 19 % ročne. Výška úrokovej sadzby je špecifikovaná v listine „Aktuálny stav úveru“ zo dňa 07. 06. 2017. Žalobca si uplatnil voči žalovanej aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne. Ďalej žalobca uviedol, že v zmysle Obchodných podmienok vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky, a to vrátane poplatkov v zmysle Sadzobníka. Takto určená výška dlžných poplatkov je 63,49 eur. K žalobe bola pripojená Zmluva o úvere zo dňa 19. 04. 2013, vrátane Obchodných podmienok pre úver, Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka poplatkov, Aktuálny stav úveru ku dňu 07. 06. 2017, Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 19. 08. 2014 s podacím hárkom, Výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 05. 09. 2014 s doručenkou,
Predpis splátok k zmluve o úvere č. 2259725213, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 06. 2017 s Prílohou a rozpis úrokov a úrokov z omeškania.
2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe požiadala o splátkový kalendár žalovanej pohľadávky, keďže je na materskej dovolenke a jej mesačný príjem dosahuje sumu 213,20 eur. Ďalej uviedla, že už má „jeden splátkový kalendár“, v zmysle ktorého platí každý mesiac 50,- eur.
3. Okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom sp. zn. 22Csp/19/2017 zo dňa 18. 01. 2018, ktorým žalobu podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Na základe odvolania podaného žalobcom krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie uznesením sp. zn. 9Co/148/2018 zo dňa 30. 08. 2018, poukazujúc na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo dňa 07. 02. 2018, ktorým bolo spomínané ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. vyhlásené za protiústavné.
4. Okresný súd vykonal dokazovanie v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, pričom zistil skutkový stav nasledovne.
5. Právny predchodca žalobcu (V. O., a.s.) a žalovaná uzatvorili dňa 19. 04. 2013 zmluvu o úvere „dostupná pôžička“ č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 7.000,- eur, ktorý mal byť splatený v 72 splátkach po 172,07 eur. Celková výška nákladov spotrebiteľky mala dosiahnuť 4.769,12 eur, úroková sadzba bola dojednaná na 19 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 20,74% a priemerná ročná percentuálna nákladov 12,92%. Konečná splatnosť úveru bola určená na 19. 04. 2019.
6. Z listiny označenej ako: „Aktuálny stav úveru ku dňu 07. 06. 2017“, súd zistil, že žalovaná vyčerpala úver v sume 7.000,- eur, splatila 695,09 eur a celková nesplatená istina predstavovala sumu 6.304,91 eur. Žalovaná zaplatila poslednú splátku dňa 19. 04. 2014 vo výške 164,- eur.
7. Veriteľ vyzval žalovanú listom zo dňa 19. 08. 2014 na splatenie dlžnej časti úveru, ktorý k danému dňu predstavoval 716,17 eur. Výzva bola odoslaná žalovanej dňa 20. 08. 2014.
8. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 05. 09. 2014 „zosplatnil“ nesplatený zvyšok úveru (dlžná istina + príslušenstvo) k tomu istému dňu a žalovanú vyzval na úhradu sumy 6.830,54 eur. Výzva bola žalovanej doručená dňa 10. 09. 2014.
9. Z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 06. 2017 v spojení s Prílohou (č. l. 11 spisu) mal súd preukázané, že aktuálne má postavenie veriteľa v zmysle Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19. 04. 2013 žalobca.
10. Podaním zo dňa 16. 01. 2018 žalobca doplnil svoju argumentáciu a zopakoval, že úver sa stal splatným dňa 05. 09. 2014.
11. Po právnej stránke súd posúdil zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou ako spotrebiteľský. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 19. 04. 2013). Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Žalovaná pri uzatváraní a plnej spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). V zmluve je identifikovaná na strane dlžníka, a to svojím menom a priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a adresou bydliska. Obdobnú legálnu definíciu spotrebiteľa, zákonodarca použil aj v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, kde v ustanovení § 2 písm. a/ uvádza, že na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. Daný vzťah bol aj vzťahom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 19. 04. 2013.
12. Po rozhodnutí krajského súdu žalovaná doručila súdu dňa 09. 11. 2018 podanie, ktorým vzniesla námietku premlčania, pričom odkázala na ustanovenia § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka.
Zároveň poukázala na vady spotrebiteľskej zmluvy, ktorá skutočnosť mala za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Uvedenú argumentáciu zopakovala na pojednávaní dňa 15. 11. 2018.
13. Vzhľadom na zistené skutkové a právne okolnosti prejednávaného sporu súd konštatuje, že žalobcom uplatnený nárok je v celom rozsahu premlčaný. Z vykonaného dokazovania a z dôkazov predložených samotným žalobcom mal súd jednoznačne preukázané (§ 151 ods. 1 CSP), že právny predchodca žalobcu „zosplatnil“ nesplatený zvyšok istiny spolu s príslušenstvom poskytnutého spotrebiteľského úveru dňa 05. 09. 2014. Žalobca si mohol uplatniť svoj nárok od nasledujúceho dňa, t. j. od 06. 09. 2014. Trojročná premlčacia doba (§ 101 Občianskeho zákonníka) na uplatnenie práva na súde tak uplynula dňa 06. 09. 2017 (streda). Žalobca podal žalobu na okresnom súde dňa 14. 09. 2017, t. j. po uplynutí premlčacej doby. Hmotnoprávnym účinkom uplynutia premlčacej doby je to, že premlčané právo nemožno veriteľovi priznať (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka). S poukazom na uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
14. Pokiaľ žalobca v odvolaní proti rozsudku okresného súdu uvádzal, že splatnosť úveru nastala dňa 21. 09. 2014, odkedy sa mala počítať trojročná premlčacia doba, s uvedeným sa súd nestotožnil. Sám žalobca vo svojich skorších podaniach akcentoval moment nadobudnutia splatnosti úveru - 05. 09. 2014, čomu zodpovedajú aj údaje v jednotlivých listinných dôkazoch (Výzva na úhradu dlžnej sumy na č. l. 61, Aktuálny stav úveru na č. l. 58, ktorý jasne ukazuje splatnosť celkovej sumy 6.111,05 eur ku dňu 05. 09. 2014). Akékoľvek následne námietky žalovaného skôr ukazujú na snahu napraviť pochybenia na jeho strane po tom, čo svoj názor prezentoval súd v prvom rozhodnutí vo veci. Tvrdenia o splatnosti úveru boli od počiatku konania nesporné a následná zmena argumentácie žalobcu bola posúdená ako účelová.
15. Napokon sa žiada uviesť, že vo veci bolo nariadené pojednávanie a aj na ňom mohol žalobca uplatniť svoje nároky, navrhnúť prípadné dôkazy a byť konfrontovaný s predbežným právnym názorom súdu na danú vec, ako aj s námietkami protistrany. Pokiaľ sa na pojednávaní nezúčastnil, potom uvedené musí ísť na jej ťarchu. Jedným zo základných princípov sporového konania je princíp ústnosti (čl. 12 Základných princípov CSP), ktorým sa umožňuje stranám sporu efektívne uplatňovať procesné práva a dosiahnuť tak naplnenie práva na súdnu ochranu. Ak sa strana sporu nezúčastní na pojednávaní, je to jej výlučné právo, ktoré však môže viesť (ako je tomu v danej veci) k zavŕšeniu súdneho konania v jeho neprospech.
16. O nároku na náhradu trov konania, súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keď žalovanej ako procesne úspešnej strane bola priznaná náhrada trov v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, a to v prípade, ak si žalovaná náhradu trov uplatní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.