Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-138-2017.pdf
PDF · 105.96 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/138/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova 11, 010 11 Žilina proti žalovanej: G. Š., X.. X.X.XXXX, L. E. XXXX/XX, XXX XX J., o zaplatenie 1.481,46 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.481,46 eura, úroky vo výške 103,29 eura s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.584,75 eura od 2.6.2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 12.6.2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.481,46 eura, úroku 103,29 eura, úrokov z omeškania 1,77 eura, úroku 19,90 % ročne z nezaplatenej istiny 1.481,46 od 23.5.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny 1.481,46 eura od 23.5.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatených úrokov 103,29 eura od 23.5.2017 do zaplatenia, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 20.11.2012 uzatvoril so žalovanou úverovú zmluvu č. 0000000000018700, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 2.000 eur. V zmysle bodu 1.1. Zmluvy, sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy Všeobecné obchodné podmienky - Prima banka Slovensko, a.s., a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú v uvedených obchodných podmienkach. Bonita žalovanej bola zo strany žalobcu overená pred poskytnutím úveru v súlade s § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoSÚ). Poskytnutý úver a úroky sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bola žalovaná povinná splatiť do 16.11.2021. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti (prestala uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas), a preto žalobca na základe Výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 22.5.2017 v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka (OZ), v súlade s Úverovou zmluvou a VOP a to po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia Druhou upomienkou/Opakovaným upozornením zo dňa 20.3.2017 v znení: „Prima banka Slovensko, a. s. Vás upozorňuje, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy uplatní svoje právo vyplývajúce z § 565 OZ a požiada Vás o zaplatenie celej svojej pohľadávky.“
V súlade s čl. 19 bod 19.8 Všeobecných obchodných podmienok Prima banky Slovensko, a. s. sa písomnosť banky adresovaná klientovi považuje za doručenú: -tretím dňom po jej odoslaní prostredníctvom poštového podniku. Pohľadávka žalobcu voči žalovanej ku dňu predčasného zosplatnenia (22.5.2017) predstavovala 1.646,61 eura a pozostávala z: -istiny poskytnutého úveru vo výške 1.481,46 eura - žalovanému bol na základe Zmluvy poskytnutý úver vo výške 2.000 eur; do dňa zosplatnenia uhradil žalovaný na istinu sumu 518,54 eura na základe čoho dlžná istina ku dňu zosplatnenia predstavovala sumu 1.481,46 eura (poskytnutá suma 2.000 eur mínus splátky istiny spolu vo výške 518,54 eura =1.481,46 eura), -úrokov 103,29 eura - predstavujú dohodnutý úrok v zmysle Zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia. Úroková sadzba vo výške 19,90 % p.a. vyplýva zo Zmluvy, -úrokov z omeškania 1,77 eura - každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 8 % p.a. Úrok z omeškania bol dohodnutý v Zmluve v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (ObchZ), a to v článku Následky porušenia zmluvných povinností: „Ak klient neuhradí úver v lehote splatnosti úveru, je povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania, a to až do jej zaplatenia. -poplatkov 60,09 eura - za upomienky (15 Eur/za každú) a výzvu na predčasné splatenie úveru (30 eur) v zmysle Sadzobníka poplatkov, prípadne poplatky za vedenie úverového účtu, ktoré boli účtované na ťarchu uvedeného účtu, ich výška vyplývala priamo zo Zmluvy bod 1.2., a ktoré si žalobca od žalovaného v súdnom konaní neuplatňuje, žalovaná po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby neuskutočnila žiadnu úhradu. Žalobca v petite rozdelil požadované úroky do zosplatnenia vyčíslené pevnou sumou a po zosplatnení nasledovne: -zmluvný úrok z nezaplatenej istiny do dňa zosplatnenia vyčíslený pevnou sumou - naakumulovaný zmluvný úrok z neuhradenej istiny do dátumu predčasnej splatnosti úveru -úroky z omeškania z neuhradených splátok do dňa zosplatnenia vyčíslené pevnou sumou, -úroky z omeškania z nezaplatenej istiny po zosplantení - žalobca uvedený úrok požaduje odo dňa nasledujúceho po zosplatnení do zaplatenia, -úroky z omeškania z nezaplatených úrokov po zosplatnení - žalobca uvedený úrok požaduje odo dňa nasledujúceho po zosplatnení do zaplatenia. Poukázal v tejto súvislosti na ustanovenie § 503 ods. 1 ObchZ. K uplatnenému zmluvného úroku po zosplatnení žalobca uviedol, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení s poukazom § 502 ods.1 ObchZ a 503 ods. 3 ObchZ.
2. V rámci prípravy pojednávania súd prípisom zo dňa 25.7.2018 vyzval žalobcu, aby doručil listinné dôkazy a podal vysvetlenie, či bola žalovanej poskytnutá výška úveru 2.000 eur alebo ponížená o sumu 40 eur., ohľadom úrokov z omeškania vo výške 1,77 eur, ako aj úrokov 19,90 % ročne z nezaplatenej istiny 1.481,46 eura od 23.5.2017 do zaplatenia., súd poukázal na judikované rozhodnutia s tým, že úroky z omeškania v prípade zosplatnenia úveru možno priznať len v súvislosti s omeškanou istinou a úrokmi, nie s predchádzajúcimi splátkami a úrok z úveru po zosplatnení úveru je možné priznať len úroky z omeškania z istiny a nie úrok z úveru až do zaplatenia. Žiadal ďalej o predloženie dôkazu, že opakované upozornenie z 20.3.2017, ako aj výzva na predčasné splatenie úveru z 22.5.2017 boli skutočne žalovanej ako spotrebiteľke doručené, nakoľko pokiaľ žalobca odkazuje na článok 19, bod 19.8 VOP Prima banky Slovensko, a. s. na doručovanie písomností; bolo judikované súdnymi rozhodnutiami, že takúto písomnosť nie je možné doručovať na fikciu doručenia a pritom žalobca nepredložil dôkaz o tom, kedy tieto písomnosti aj doručoval.
3. Na to žalobca reagoval vyjadrením zo dňa 27.8.2018, v ktorom uviedol k poplatku za poskytnutie úveru, že žalovanej bol na základe úverovej zmluvy poskytnutý úver vo výške 2.000 eur, z ktorého žalobca časť finančných prostriedkov vo výške 40 eur použil na úhradu poplatku za poskytnutie úveru. Použitie časti poskytnutej sumy žalovaným na úhradu poplatku dohodnutého priamo v úverovej zmluve, a to v bode 1.2. Základné podmienky, nijako nespochybňuje výšku sumy úveru poskytnutej žalovanému ani neznižuje istinu dlhu žalovaného. Súd neuviedol ustanovenie zákona, v rozpore s ktorým by podľa jeho názoru mal byť takýto postup. Poplatok bol v zmluve uvedený jasne, zrozumiteľne, vyznačený aj tabuľkou spolu s ostatnými kľúčovými podmienkami poskytnutia úveru.
K špecifikácii úrokov z omeškania vo výške 1,77 eura uviedol, že nezaplatené úroky z omeškania - 1,77 eura - každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 8 % p.a. úrok z omeškania bol dohodnutý v Zmluve v zmysle § 369 ods. 1 ObchZ. Úroky z omeškania sú nakumulované neuhradené úroky z omeškania do dátumu zosplatnenia. K zmluvnému úroku po zosplatnení, úrok z omeškania z úrokov uviedol, že strany si dohodli dobu trvania nároku na zmluvné úroky až do splatenia úveru a opätovne poukázal na ustanovenie § 502 a 503 ObchZ. Poukázal v tejto súvislosti aj na aktuálnu rozhodovaciu prax a to rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/12/2017-90 zo dňa 31.1.2017 vydaný vo veci vedenej na Okresnom súde Ružomberok pod sp.zn. 5C/26/2016, aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 43Co/23/2017-92 zo dňa 29.11.2017 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.2.2018 č.k. 43Co/28/2017-94 a zo dňa 31.5.2018 č.k. 43Co/7/2018, ako aj na ďalšie rozhodnutia, ktoré priznali žalobcovi nárok na zmluvný úrok po predčasnom zosplatnení úveru. Ohľadom doručenky oznámil, že predkladá doručenku k výzve na predčasné splatenie úveru, avšak dokladom o doručovaní opakovaného upozornenia nedisponuje. Podľa zaslanej návratky doručenky, výzva na predčasné splatenie bola doručená dňa 25.5.2017.
4. Žalovaná sa k veci samotnej vyjadrila až na pojednávaní konanom dňa 4.10.2018, pričom uviedla, že chcela by splácať dlh žalobcovi, ale z tých príjmov, ktoré doteraz boli v rodine sa to nedalo. Mohla by ho splácať vo výške 50 eur, pokiaľ by s tým žalobca súhlasil. Žalobca s jej návrhom nesúhlasil.
5. Pri predbežnom právnom posúdení veci na pojednávaní konanom dňa 4.10.2018 súd naďalej považoval za sporný nárok na úroky vo výške 19,90 % ročne a úroky z omeškania vo výške 1,77 % ročne, k čomu žalobca sa už následne nevyjadril.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením listinných dôkazov a to: úverová zmluva z 20.11.2012, VOP účinné od 17.11.2012, Všeobecné obchodné podmienky účinné od 15.1.2017, Sadzobník poplatkov účinných od 1.1.2017, Sadzobník poplatkov účinný od 17.11.2012, opakované upozornenie z 20.3.2017, výzva na predčasné splatenie dlhu z 22.5.2017, prehľad splácania dlhu do predčasného zosplatnenia a po predčasnom zosplatnení, stav omeškaných splátok na úvere, výzva súdu z 25.7.2018, vyjadrenie z 27.8.2018 a k nemu pripojené listinné dôkazy - návratka doručenky z 25.5.2017, rozsudok Krajského súdu v Bratislave vo veci 3Co/108/2017 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci 14Co/542/2016 a zistil tento skutkový stav:
7. Žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 20.11.2012 „Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000018700
- Pôžička podľa § 497 a nasl. ObchZ, OZ a ZoSÚ „ pričom podľa bodu 1.2 tejto zmluvy Základné podmienky boli nasledovné: Výška úveru: 2.000 eur, druh úveru: Pôžička, účel úveru: Bezúčelový úver/splatenie záväzkov klienta, typ a výška úrokovej sadzby: fixná do splatnosti 19,9 % ročne, typ poistenia: nie, poplatok za poskytnutie úveru 40 eur, poplatok za správu úverového účtu 3,99 eur/mesačne, poplatok za poistenie schopnosti splácať úver 0 eur/mesačne, výška anuitnej splátky: 40,21 eura, termín splatnosti 1.anuitnej splátky 17.12.2012, počet anuitných splátok 108, periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky: mesačne, v 16.deň kalendárneho mesiaca, splatnosť úveru: 16.11.2021, spôsob splácania úveru: Inkasom z osobného účtu v banke/príkazom na úhradu v prospech Inkasného účtu, výška RPMN: 26,71 %, priemerná RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy 19,37 %, celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť (súčet výšky úveru a celkových nákladov klienta spojených s úverom 4.813,60 eura. V zmluve sa uvádza, že banka poskytne klientovi peňažné prostriedky za podmienok uvedených v tejto zmluve, v OP) a vo Všeobecných obchodných podmienkach, (VOP), ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť.
8. Listom zo dňa 20.3.2017 Opakované upozornenie žalobca vyzval žalovanú k zaplateniu omeškaných splátok s tým, že ich výška predstavuje 95,81 eura. Žiadal o zaplatenie tejto sumy, aj zmluvnej pokuty vo výške 15 eur do 23.5.2017 pod hrozbou zosplatnenia úveru.
9. Listom zo dňa 22.5.2017 Výzva na predčasné splatenie úveru vyzval žalovanú na predčasné splatenie úveru s tým, že celý dlh predstavuje sumu 1.616,61 eura a vrátane výzvy spoplatnenej sumou 30 eur činí 1.646,61 eura s príslušenstvom. Žiadal o zaplatenie tejto sumy do 1.6.2017.
10. Žalovaná pri výsluchu na pojednávaní konanom dňa 4.10.2018 uviedla, že
„v tom čase bola veľmi krátko zamestnaná ako krajčírka, pretože má skončené základné vzdelanie, manžel v tom čase bol invalidný dôchodca s príjmom 450 eur. Keďže bola predtým nezamestnaná dlhý čas, kým krátko pred uzavretím tejto zmluvy získala prácu krajčírky v odevnej fabrike, nemali žiadne finančné prostriedky a blížili sa Vianoce, išla si požiadať o túto pôžičku s tým, že keď začne pracovať a zarábať, tak ju bude môcť splácať. Tak sa aj stalo, aj pôžičku splácala, ale v roku 2013 manžel zomrel. Zostala len na jej príjme, pričom vdovský dôchodok berie iba vo výške 100 eur. Aby mohla vôbec uhradiť výdavky spojené s pohrebom, tak si musela z Poštovej banky zobrať úver a ten spláca vo výške 200 eur mesačne. Bol to úver vo výške 15.000 eur, lebo mala pôžičku predtým z ČSOB vo výške 6.500 eur a v podstate z tohto úveru vyplatila predchádzajúci úver v ČSOB banke a uhradila výdavky za manželov pohreb. Toho času je starobná dôchodkyňa s príjmom 450 eur mesačne, pričom býva v 4-izbovom byte, ktorý mali s manželom. Do tohto bytu prichýlila svoju teraz rozvedenú dcéru s dvomi deťmi. Dcéra jej na domácnosť prispieva. Chcela by splácať dlh aj Prima banke, ale doteraz sa z týchto príjmov, ktoré boli, nedalo. Zamestnala sa od septembra tohto roku ako upratovačka, čiže mohla by splácať úver Prima banke vo výške 50 eur mesačne, pokiaľ by s tým Prima banka súhlasila.“
11. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
12. Predmetom konania je zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinnom a platnom v deň uzatvorenia zmluvy (ZoSÚ) s prihliadnutím na ustanovenia §§ 52 a nasl. OZ., s poukazom na to, že na tieto právne vzťahy sa prednostne použijú ustanovenia OZ pred ObchZ.
13. Podľa § 497 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/>ObchZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 502 ods. 1 ObchZ <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/>, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/>, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
15. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Súd zvážil všetky okolnosti prípadu a zaoberal sa predmetným právnym vzťahom k ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, pričom je zrejmé, že žalovaná uzatvárala zmluvu v čase, kedy jej osobné a zárobkové pomery umožňovali úver splácať a výška splátok je primeraná jej vtedajším možnostiam a úver bol rozvrhnutý do deviatich rokov splácania. Pokiaľ však došlo po piatich rokoch k podstatnej zmene jej osobných a zárobkových pomerov, s touto okolnosťou nebolo možné, aby žalobca uvažoval v čase uzavretia zmluvy. Dôvodný je teda nárok žalobcu na zaplatenie istiny a úrokov ku dňu zosplatnenia.
17. Vo vzťahu k úrokom z omeškania vo výške 1,77 eur, ktorý nárok mal vzniknúť z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru, súd poukazuje na to, že predmetný právny vzťah sa spravuje ustanoveniami OZ a nie ObchZ., po zosplatnení úveru má žalobca nárok iba na úroky z omeškania z nezaplatenej istiny a úrokov ku dňu zosplatnenia.
18. Pokiaľ žalobca uplatnil úrok vo výške 19,90 % ročne z nezaplatenej istiny až do zaplatenia, súd v tejto súvislosti poukazuje na judikovanú prax súdov v obvode Krajského súdu v Prešove, s ktorou sa v celom rozsahu stotožňuje.
19. Ako príklad uvádza rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30.júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014, podľa ktorého „splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.“
20. Preto súd považoval za dôvodný iba nárok žalobcu na istine vo výške 1.481,46 eura, na úrokoch vo výške 103,29 eura ako aj nárok na úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške 8 % ročne v zmysle § 517 ods. 2 OZ a ustanovení vládneho nariadenia 87/1995 Z.Z. od 2.6.2017 do zaplatenia, keďže žiadal vo výzve na predčasné splatenie dlhu úhradu tejto zmluvy najneskôr do 1.6.2017.
21. Preto súd vo zvyšku žalobu zamietol.
22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP, podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
23. Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu je neúspech žalobcu v danom prípade zanedbateľný, a preto súd rozhodol o tom, že žalobcovi patrí voči žalovanej nárok na 100 % náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).