Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_70Ek-1433-2018.pdf
PDF · 80.26 KB
No categories available
70Ek/1433/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO 35 792 752, so sídlom: Pribinova 25, 824 96 Bratislava; proti povinnému: O. E., V.. XX.XX.XXXX, B. Y.: N. X., Y. XXX XX, o vymoženie istiny 1.254,15 eur s príslušenstvom, o návrhu na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa Návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 09.10.2018, ktorému bola pridelená spisová značka 23.10.2018, domáhal od povinného vymoženia peňažného nároku - istiny vo výške 1.254,15 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu: Rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 23.04.2018 Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, pod spisovou značkou 18/02/18, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.08.2018 a stal sa vykonateľným dňa 21.08.2018 (ďalej len „Exekučný titul“ alebo „Rozhodcovský rozsudok“).
2. Oprávnený spolu s Návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu Exekučný titul, Rozhodcovskú zmluvu č. 850080007 zo dňa 17.09.2014 (ďalej len „Rozhodcovská zmluva“), Zmluvu o revolvingovom úvere č. 850080007 zo dňa 17.09.2014 (ďalej len „Zmluva o úvere“ alebo „Zmluva o revolvingovom úvere“) a Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., platné od septembra 2014. Súd pri rozhodovaní o Návrhu na vykonanie exekúcie vychádzal z uvedených dokumentov predložených súdu v elektronickej podobe.
3. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
4. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a 1.spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, 2.rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory,
3.rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, 4.rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.
5. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.
6. Súd, po preskúmaní Návrhu na vykonanie exekúcie vrátane jeho príloh, zistil, že nároky priznané v Rozhodcovskom rozsudku vychádzajú zo Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným. Spolu so Zmluvou o úvere zmluvné strany uzavreli aj Rozhodcovskú zmluvu, v ktorej sa v bode 5 uvádza, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere alebo Dohody budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Rozhodcovský súd v Bratislave, sídlom Ventúrska 14, Bratislava, zriadený spoločnosťou Sdružení rozhodců, a.s., IČ: 63 49 66 58, so sídlom v Českej republike; Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO 44 130 481; Victoria rozhodcovský súd v Žiline, zriadený spoločnosťou Victoria legal arbiter s.r.o., IČO 44 826 460; alebo Rozhodcovský súdny dvor zriadený pri spoločnosti Arbitration Tribunal, s.r.o. so sídlom IČO 44 455 453. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva, v zmysle Rozhodcovskej zmluvy, na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.
7. Z obsahu Zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinný predmetnú zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba, nekonal v rámci podnikateľskej činnosti, a teda v tomto záväzkovoprávnom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ. Preto je potrebné predmetný záväzkovoprávny vzťah posudzovať podľa ustanovení § 52 a nals. Občianskeho zákonníka.
8. Rozhodcovská zmluva, na podklade ktorej bol vydaný Rozhodcovský rozsudok zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to tým, že prakticky znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a možnosť voľby ponecháva na strane podávajúcej žalobný návrh, ktorou je spravidla oprávnený. Takouto voľbou strany podávajúcej žalobný návrh je spotrebiteľovi (povinnému) odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Týmto Rozhodcovská zmluva vylučuje právomoc štátnych súdov a tým v podstate obmedzuje právo na súdnu ochranu priznané čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Preto nie je možné takúto Rozhodcovskú zmluvu považovať za platnú.
9. Zmluvu o úvere ani Rozhodcovskú zmluvu zároveň nemožno považovať za individuálne dojednané, nakoľko spotrebiteľ pri ich uzatváraní nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Zmluvné podmienky, v zmysle čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, neboli individuálne dojednané, ak boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. Dôsledkom takto dojednaných zmlúv je, že spotrebiteľ nemal právo sa brániť na všeobecnom súde. Zmluva o úvere a Rozhodcovská zmluva boli už vopred pripravené na formulárovom tlačive a boli (už hotové) predložené spotrebiteľovi. To, že nejde o dvojstranne vyjednanú podmienku vyplýva aj zo samotnej konštrukcie Rozhodcovskej zmluvy, ktorá je sformulovaná tak, že vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne spôsobom, ktorý si zvolí ten, čo podáva žalobný návrh. Takúto podmienku je potrebné z pohľadu Občianskeho zákonníka považovať za absolútne neplatnú. Ide o jednostrannú a neprijateľnú podmienku, ktorá bráni povinnému obrátiť sa v prípade sporu na štátny súd, a teda znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie štátnym súdom. Tak mu znemožňuje domôcť sa svojho práva a stavia ho do pozície nerovnocenného účastníka právneho vzťahu. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi ním a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. V zmysle uvedeného vyhodnotil súd predmetnú Rozhodcovskú zmluvu ako nekalú a absolútne neplatnú. V tejto súvislosti je nutné poukázať aj na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodrigues Nogueira, ktorá sa týkal výkladu smernice 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej doložke.
10. Súd pri posudzovaní Návrhu na vykonanie exekúcie postupoval v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, a teda posudzoval, či exekučný titul, ktorým je Rozhodcovský rozsudok, nie je v rozpore so zákonom. Súd zároveň skúmal, či spotrebiteľské rozhodcovské konanie, ktoré predchádzalo vydaniu Rozhodcovského rozsudku prebehlo na základe platne uzatvorenej Rozhodcovskej zmluvy, ktorá spĺňa náležitosti ustanovené v § 3 a § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) v znení účinnom v čase uzatvorenia Rozhodcovskej zmluvy, a na ktoré odkazuje prechodné ustanovenie § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZSRK“), účinného od 1.januára 2015. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená dňa 17.09.2014, teda ešte pred nadobudnutím účinnosti ZSRK. Platnosť rozhodcovskej zmluvy sa posudzuje podľa zákona účinného v čase jej uzatvorenia, teda podľa ZRK. Ak bola rozhodcovská zmluva neplatná v čase svojho uzatvorenia, ostáva neplatná aj za účinnosti nových právnych predpisov, jej neplatnosť sa nekonvaliduje. Uvedené potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn. 3Cdo 146/2011 (R 46/2012), podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.
11. Ak teda vydaniu Rozhodcovského rozsudku nepredchádzala platne uzatvorená Rozhodcovská zmluva, Rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľný, a teda nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého súd vydá Poverenie na vykonanie exekúcie.
12. Na základe uvedeného súd, po preskúmaní Návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh, dospel k záveru, že exekúciu na podklade exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 23.04.2018 Slovenským arbitrážnym súdom pod spisovou značkou 18/02/18 nemožno vykonať, a tak podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku Návrh na vykonanie exekúcie zamietol (I. výrok uznesenia).
13. V zmysle § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
14. V zmysle § 199a Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
15. V zmysle § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaná platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
16. V zmysle § 199c ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
17. Nakoľko súd Návrh na vykonanie exekúcie zamietol (t.j. došlo k zamietnutiu návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, kde účastníkom exekučného konania je iba oprávnený a konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal) z dôvodu, ktorý možno na základe vyššie uvedeného skutkového stavu oprávnenému pričítať, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov exekučného konania nepriznal (II. výrok uznesenia).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.