Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/43/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Oľgy Lichnerovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého Y. P., narodeného dňa XX.XX.XXXX a maloletú F. P., narodenú dňa XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny V., deti rodičov: H.. R. P., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom J. L., P. XXXX/XX, zastúpenej E.. G. F., advokátkou, so sídlom J. L., B. XX/ XX a A.. V. P., J.., narodeného dňa XX.XX.XXXX, bytom J. L., P. XXXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 25. apríla 2018, č.k. 11P/18/2018-84, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zvýšil otcovi výživné na maloletého Y. zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 120 Eur mesačne, na maloletú F. zo sumy 80 Eur na sumu 110 Eur mesačne, u každého dieťaťa od 01.05.2018, ktoré výživné otec bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletých detí. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 09.05.2016, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 6P/66/2015 zo dňa 28.02.2017, v časti o určení výživného na maloleté deti. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkom nemá právo na náhradu trov konania.

2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že výživné bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 09.05.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 6P/66/2015 zo dňa 28.02.2017, a to tak, že po rozvode rodičov maloletých boli deti zverené do osobnej starostlivosti matke, pričom otec bol zaviazaný prispievať na maloletého Y. po 100 Eur mesačne a na maloletú F. po 80 Eur mesačne, od právoplatnosti uvedeného rozsudku, t. j. od 20.03.2017. Tomuto rozsudku predchádzalo rozhodnutie Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 11P/165/2015-132 zo dňa 16.11.2016, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 13.04.2017, ktorým rozsudkom súd určil otcovi výživné len za obdobie od 01.09.2015 do 31.05.2016, na maloletého Y. po 100 Eur mesačne a na maloletú F. po 80 Eur mesačne. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.05.2017. Pri poslednej úprave výživného zo strany otca súd vychádzal z priemerného zárobku matky za rok 2015 vo výške 589,83 Eur a z príjmu otca do decembra 2015 vo výške 849 Eur, pričom za mesiac január až máj 2016 bol tento príjem otca znížený na sumu 480,24 Eur až 498 Eur. Tieto údaje boli preukázané v konaní Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 11P/165/2015, pričom v konaní, sp. zn. 6P/66/2015, ktoré rozhodnutie bolo časovo posledné, je konštatovaný príjem matky 554,52 Eur, príjem otca po úprave

523,92 Eur až 541,70 Eur. V dobe tejto úpravy výživného rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemali. Y. bol žiakom X. ročníka základnej školy a F. navštevovala materskú školu. V súčasnej dobe je mal. F. žiačkou X. ročníka základnej školy a mal. Y. je žiakom X. ročníka základnej školy. Matka za obdobie 4/2017 - 3/2018 dosahovala priemernú netto mzdu 666,70 Eur, inú vyživovaciu povinnosť nemá, platí nájom za byt a za služby spojené s užívaním bytu, v ktorom s deťmi býva vo výške 350 Eur mesačne, hradí obedy maloletým deťom spolu 45 Eur mesačne, Y. sa venuje hádzanej, matka mu musela zabezpečiť športovú obuv a odev, hradí náklady na rôzne športové podujatia, bol mu nasadený zubný strojček (500 Eur). Mal. F. matka platí družinu 4 Eur, ZUŠ 8 Eur mesačne a 30 Eur poplatok do konca školského roku, dieťa nosí okuliare. Otec výživné platí, dlh nemá. Otec maloletých dosahuje priemernú mzdu vo výške 481,26 netto, dostáva cestovné náhrady, ktoré za rok 2017 a 2018 boli vo výške cca 215 Eur mesačne. Nakoľko matka namietala relevantnosť týchto údajov (tvrdila, že otec má vyšší plat a zamestnávateľ mu úmyselne uvádza nižší príjem), súd prvej inštancie preveril relevantnosť týchto údajov, vyžiadal mzdové listy od zamestnávateľa otca, zisťoval údaje prostredníctvom sociálnej poisťovne a zistil, že tieto údaje sa zhodujú s potvrdením zamestnávateľa. Taktiež overoval u zamestnávateľa príjmy iných zamestnancov v obdobnom postavení ako otec (IT asistent) a zistil, že dosahujú obdobný príjem ako otec. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny J. L. oznámil, že vzhľadom na kvalifikáciu otca - ekonóm, by mohol dosahovať príjem 1.083 Eur brutto mesačne v rámci trenčianskeho kraja. Otec preukázal, že žiada zamestnávateľa o zvýšenie platu alebo preradenie na lepšiu pozíciu, zamestnávateľ mu nevyšiel v ústrety z dôvodu, že nedisponuje takýmto miestom. Otec k svojim výdajom uviedol, že býva u rodičov, kde platí nájom 45 - 50 Eur mesačne. Je spolu s matkou vlastníkom bytu v J. L., ktorý je prázdny, iný majetok nemá. Ďalej poukázal otec, že matka si zobrala 7.000 Eur zo spoločných prostriedkov a z týchto finančných prostriedkov môže hradiť náklady deťom, ktoré spomínala.

3. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že došlo k určitej zmene pomerov, a to nepatrnej na strane matky, ktorá pri poslednej úprave výživného dosahovala príjem 554,52 Eur, pričom v súčasnej dobe dosahuje priemerný príjem vo výške 666,70 Eur. U otca došlo k miernemu poklesu príjmu, avšak tento pokles z pohľadu výšky príjmu je zapríčinený tým, že pri poslednej úprave výživného súd vychádzal z obdobia, kde otec dosahoval vyšší príjem, nakoľko pracoval na inej pozícii, z ktorej nie vlastnou vinou bol premiestnený na pozíciu s nižším príjmom. V čase posledného rozhodovania však už otec dosahoval príjem takmer totožný s príjmom, ktorý dosahuje v súčasnej dobe. Okrem príjmu otec poberá aj preplatenie nákladov spojených s cestovaním v rámci výkonu práce, takže z tohto pohľadu túto čiastku potom súd nezohľadnil pri výpočte priemerného mesačného príjmu otca. Z pohľadu porovnania týchto príjmov, ako u matky, tak i u otca, nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala novú úpravu výživného. K výraznej zmene pomerov došlo však na strane maloletých detí. Deti sú staršie a vyspelejšie a matka má s nimi zvýšené náklady, jednak z pohľadu zabezpečovania každodenných potrieb, ako aj z pohľadu mimoškolských aktivít. K výraznej zmene došlo u maloletej F., ktorá začala navštevovať základnú školu, je žiačkou 2. ročníka, pričom už toto samo osebe zvyšuje nákladovosť na dieťa. Napriek tomu, že opatrovník bol toho názoru, že nedošlo k takej zmene pomerov na strane Y., ktorá zmena by odzrkadľovala novú úpravu výživného, sa súd prvej inštancie nestotožnil s touto argumentáciou a dospel k záveru, že u oboch detí je treba pre zabezpečenie riadnej výživy výživné upraviť primerane k možnostiam otca ako povinného s tým, že po zrelej úvahe dospel k záveru, že nie je možné spravodlivo žiadať, aby otec platil tak ako žiadala matka, t. j. 150 Eur na Y. a 120 Eur na F. a upravil výživné tak, že zvýšil výživné na Y. zo 100 Eur na 120 Eur a na F. zvýšil o 30 Eur, napriek tomu, že je mladšia ako Y.. Zohľadnil práve nástup F. do základnej školy, a teda celková suma 110 Eur na F. je suma adekvátna jej potrebám. Aj po odrátaní výživného zo strany otca, otcovi ostane ešte dostatok finančných prostriedkov, aby zabezpečil svoju riadnu výživu, na hradenie svojich voľno-časových aktivít, bude otec musieť vynaložiť v budúcnosti väčšie úsilie zabezpečiť si takú pracovnú pozíciu, kde bude dosahovať dostatok finančných prostriedkov. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 75 ods. 1 veta prvá, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletých detí a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh zamietne, t. j. aby zostala výška výživného nezmenená, alternatívne žiadal, aby výživné z jeho strany pre maloleté deti bolo znížené pre maloletého Y. zo sumy 100 Eur na sumu 80 Eur a pre maloletú F. zo sumy 80 Eur na sumu 60 Eur. Vytýkal súdu prvej inštancie, že zmenil výplatný termín výživného, keď výplata mu chodí v čase od 20. do 25. v mesiaci a výplatný termín bol stanovený na deň 15-teho, pričom v pôvodnom rozsudku bol termín platenia výživného 30-teho v mesiaci. Ďalej uviedol, že od posledného rozhodnutia o výživnom

vzrástol príjem matky zo sumy 554 Eur netto na sumu 666 Eur netto a jeho príjem bol nezmenený vo výške 480 Eur mesačne. Zdôraznil, že cestovné náhrady, ktoré poberá, nie sú príjmom, ale náhradou za už vynaložené náklady a tieto nie je možné zahrnúť do jeho príjmu. Poukázal na skutočnosť, že u jeho zamestnávateľa je jeho príjem príjmom bežným i u ostatných zamestnancov, viac zarábajú iba právnici s dlhoročnou praxou alebo riaditelia. Tvrdil, že matka detí počas manželstva previedla z ich účtu sumu 6.097 Eur a sumu 1.200 Eur na účet svojho otca, pričom sa jednalo o spoločné zdroje, ktoré môžu byť používané pre maloleté deti. Ďalej uviedol, že matka je vlastníčka ich spoločného luxemburského investičného fondu, kde majú cca 6.000 Eur, ku ktorým dnes má prístup iba matka. Matka teda disponuje minimálne sumou 12.000 Eur, ktoré získala počas manželstva, ktoré môže používať na výživné pre deti. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nevzal do úvahy skutočnosť, že spolu s matkou sú vlastníkmi neobývaného bytu, kde môže matka s deťmi zadarmo bývať, čo matka odmieta, prípadne by mohol byť daný do prenájmu, z čoho by mohli byť získané peniaze, čo matka odmieta. Odmieta tak preukázateľne získať príjem, ktorý by maloletým deťom pomohol. Poukázal na skutočnosť, že doposiaľ nie je skončené konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorého súčasťou sú i dlhy, ktoré on spláca vo výške 125 Eur mesačne, aby nedošlo k exekučnému konaniu. Ďalej súdu vytýkal vymyslený výdavok matky - nájom za byt, kde matka s deťmi býva, za ktorý údajne platí svojmu otcovi, ktorý byt patrí podpredsedovi Okresného súdu Považská Bystrica, kde má matka platiť 350 Eur mesačne. Poukázal tiež na skutočnosť, že vo všetkých súdnych konaniach je matka zastúpená právnym zástupcom, pričom on nemá finančná prostriedky na to, aby právneho zástupcu platil a vytýkal tak matke, že míňa finančné prostriedky na právnikov. Vyslovil názor, že vzhľadom na svoje finančné pomery platí nadštandardnú výšku výživného a poukazoval na iné konanie o výživnom na rovnakom súde, v ktorom bola výška výživného stanovená v inom pomere (príjem povinného/výživné). Ďalej uviedol, že od roku 2015 nemá s deťmi žiaden styk v dôsledku rozhodnutí súdov a mal za to, že deti by nemali byť zneužívané matkou len pre získavanie peňazí a pre právne šikanovanie ich otca. Záverom zhrnul, že matka detí má príjem 650 Eur mesačne, výživné z jeho strany 180 Eur mesačne, jeho príjem je 460 Eur mesačne mínus 180 Eur výživné, pričom matka zámerne neuviedla, že poberá 48 Eur rodičovský príspevok a úľavu na dani 44 Eur každý mesiac. Matke tak podľa jej údajov zostáva každý mesiac suma 256 Eur (650 Eur mzda + 48 Eur príspevok + 4 Eur úľava + 180 Eur výživné

- 87 Eur náklady na deti - 350 Eur nájom - ostatné náklady uvádzané v jej návrhu - 45 Eur - 30 Eur - 8 Eur - 4 Eur - 14 Eur - 50 Eur - 40 Eur - 33 Eur = 348 Eur), má teda každý mesiac ako voľné finančné prostriedky na svoj luxus mimo náklady na deti. Na deti podľa jej informácií míňa odhadom 87 Eur, čo je polovica zo sumy, ktorú na deti dáva on (180 Eur výživné). On zarába 460 Eur mesačne, platí výživné 180 Eur mesačne, rodičom platí nájom 50 Eur mesačne, ktorá suma sa bude zvyšovať na 100 Eur, platí polovicu nájmu spoločného, dodnes nevyporiadaného bytu, 21,20 Eur fondový účet, 23,55 Eur prevádzkový účet, 5 Eur telefón, stravu 100 Eur mesačne, internet 17 Eur mesačne, cestovné 18 Eur, mesačná splátka dlhov z manželstva 125 Eur. Mesačne je tak v mínuse 80 Eur a nezostáva mu na jedlo a žije len na základe pomoci od iných. Pokiaľ by mu rodina s výživným nepomáhala, nemal by ako prežiť, resp. skončil by vo väzení pre neplatenie výživného, avšak nie zo svojej viny.

5. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Uviedla, že pôvodné výživné bolo určené pred viac ako dvomi rokmi a za toto obdobie došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí, keď maloletá F. bola škôlkarka, dnes je žiačkou základnej školy, čím sa zvýšili jej odôvodnené náklady v súvislosti s návštevou školy, školského klubu, rôznymi krúžkami. Maloletý Y. bol v tom čase druhák a od nasledujúceho školského roku začal navštevovať športový krúžok, s ktorým má spojené výdavky na športové vybavenie, stravu počas turnajov a podobne. Všetky finančné prostriedky, ktoré od otca dostane, použije na stravu, oblečenie, darčeky pre deti, nejaký výlet, ich oslavu. Tábory, školu v prírode, plavecké výcviky hradila výlučne ona s pomocou svojej rodiny. V dôsledku neprimeraného správania sa otca, ktorý prenasledoval ju i deti, deti kameroval, vystavoval ich rôznym konfrontačným otázkam a bez jej súhlasu všetko zverejňoval na sociálnych sieťach, majú deti zhoršený psychický stav, v dôsledku čoho bol otcovi uložený zákaz priblížiť sa k deťom na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov a kontaktovať ich telefonicky, cez sociálne siete alebo akýmkoľvek iným spôsobom. Deti pravidelne navštevujú detskú psychiatričku a syn aj neurológa. Ďalej uviedla, že otec detí je vyštudovaný ekonóm, vždy pracoval na pozícii, ktorá zahŕňala znalosti z oblasti informatiky, a pokiaľ spolu žili, jeho príjem predstavoval sumu 900 Eur netto. Až v období rozvodu došlo k zníženiu jeho príjmu, čo považuje za účelové, je presvedčená, že by si mohol dokázať zabezpečiť ďaleko vyšší príjem, ako deklaruje. Tvrdenia otca ohľadne jej majetkových pomerov sú nepravdivé, zavádzajúce a sú predmetom dokazovania v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Byt, v ktorom žili pred

rozvodom manželstva, bol zakúpený výlučne z jej finančných prostriedkov, po jej odchode spolu s deťmi z tohto bytu otec v byte zostal žiť a neskôr urobil v byte také zásahy, vďaka ktorým je byt neobývateľný. Z tohto dôvodu žije s deťmi v podnájme, nájomný vzťah s majiteľmi bytu majú jej rodičia s tou možnosťou, že tam môžu bývať i ich rodinní príslušníci. Doposiaľ platí polovicu nájmu za byt, v ktorom s otcom detí bývali pred rozvodom ich manželstva. Ako platí svojho právneho zástupcu, považuje pre dané konanie za irelevantné.

6. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že aj súčasné výživné matka používa hlavne na rôzne nové súdne spory, trestné udania a deti z tohto výživného nič nemajú. Zdôraznil, že on na právnika nemá. Uviedol, že matka podala na neho 14 - 15 trestných oznámení, pričom on tri roky deti nevidel a tento počet trestných oznámení nepriamo spolufinancuje on sám cez rastúce výživné. Poukázal na skutočnosť, že náklady matky na bývanie, ktoré od nej údajne žiada jej otec, sú 350 Eur mesačne, pričom on svojím rodičom platí sumu 45 Eur mesačne. Opätovne uviedol, že majú voľný neobývaný byt, kde matka môže bývať, čo dlhodobo odmieta. Zabezpečil i pár ľudí, ktorí by si byt okamžite prenajali, ale matka tvrdí, že byt je zdemolovaný a neobývaný, čo nie je pravda. Matka by tak z nájmu bytu mohla získavať mesačne sumu 200 Eur, aj preto žiada návrh zamietnuť. Doložil fotografie predmetného bytu.

7. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému vyjadreniu otca uviedla, že zotrváva na svojich doterajších stanoviskách. Otec vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by mohli nejakým spôsobom dôkaznú situáciu, vyhodnotenú súdom prvej inštancie, zmeniť. Jedná sa o invektívy, lži a polopravdy. V súvislosti s bytom, v ktorom žili počas manželstva, o ktorom predložil otec fotografie, je smutné, že nepredložil fotografie, ako znefunkčnil vykurovacie telesá, poškodil dvere, vymontoval sporák, chladničku, znehodnotil podlahy a podobne. Zdôraznila, že predmetný byt kúpila zo svojich výlučných prostriedkov, a preto otec detí má záujem, aby mala s týmto bytom čo najvyššie náklady v súvislosti s jeho opravami a potrebnou rekonštrukciou.

8. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu a vyjadreniam oboch účastníkov, napriek tomu, že zastupuje maloleté deti v konaní, nevyjadril.

9. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388 tak, že návrh matky zamietne.

10. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine).

11. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov tak na strane detí, a to v dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom ich odôvodnených potrieb, ako aj na strane rodičov, a to zvýšením alebo znížením príjmu, prípadne pribudnutím alebo odbudnutím ďalších vyživovacích povinností.

12. Súd prvej inštancie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami správne postupoval, keď zameral svoje dokazovanie na preukázanie toho, či na strane oprávnených alebo povinného od posledného rozhodnutia súdu o výživnom pre maloleté deti došlo k takej zmene pomerov, ktorá je dôvodom na zvýšenie výživného.

13. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že posledná úprava výživného zo strany otca pre maloletého Y. a maloletú F. bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 09.05.2016, č.k. 6P/66/2015-132 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.02.2017, č.k. 6P/66/2015-193, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.03.2017 ohľadne určenia výživného.

Citovanými rozsudkami (okrem iného) bola stanovená povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletého Y. sumou 100 Eur mesačne a maloletej F. sumou 80 Eur mesačne s účinnosťou od rozvodu manželstva rodičov, t. j. od 09.06.2016. Pri určení výšky výživného súdy vychádzali z priemerného mesačného zárobku matky vo výške 554,52 Eur mesačne netto a zo zárobku otca 523,92 Eur až 541,70 Eur mesačne netto (v čase začatia konania bol zárobok otca 877,37 Eur mesačne). Obe maloleté deti (v čase rozhodovania odvolacieho súdu - február 2017) navštevovali prvý stupeň základnej školy. V súčasnosti sa príjem matky zvýšil na sumu 666 Eur mesačne netto, príjem otca predstavuje sumu 481 Eur mesačne. Obe maloleté deti navštevujú 1. stupeň základnej školy. Náklady maloletých detí, vyčíslené matkou pred súdom prvej inštancie, sú porovnateľné s nákladmi, ktoré uvádzala v predchádzajúcom konaní.

14. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že porovnaním príjmov rodičov maloletých detí v čase predchádzajúceho rozhodnutia a v súčasnosti nedošlo k takej zmene pomerov (príjem matky sa čiastočne zvýšil, príjem otca sa čiastočne znížil), ktorá by odôvodňovala novú úpravu výživného. S týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje.

15. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že k výraznej zmene pomerov došlo na strane maloletých detí, ktoré sú staršie, vyspelejšie, matka má s nimi zvýšené náklady z pohľadu zabezpečovania každodenných potrieb, ako aj z pohľadu mimoškolských aktivít, maloletá F. začala navštevovať základnú školu, maloletý Y. sa venuje športovým aktivitám. Z týchto dôvodov považoval za dôvodné zvýšenie výživného pre maloletého Y. o 20 Eur mesačne a u maloletej F. o 30 Eur mesačne.

16. S týmto záverom sa odvolací súd nestotožňuje.

17. Odvolací súd v danej veci považuje za významnú skutočnosť, že o výške výživného 100 Eur mesačne pre maloletého Y. a 80 Eur mesačne pre maloletú F. rozhodoval odvolací súd dňa 28.02.2017, jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.03.2017. Vychádzajúc z premisy, že pre súd je vždy rozhodujúci stav v čase jeho rozhodovania, je potrebné uzavrieť, že súd odvolací v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom vzal do úvahy skutočnosť, že obe maloleté deti navštevujú 1. stupeň základnej školy, zhodnotil náklady na uspokojovanie potrieb maloletých detí, vychádzal z príjmu rodičov zistených súdom prvej inštancie a považoval i v čase svojho rozhodovania výšku výživného za primeranú odôvodneným potrebám maloletých detí i schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom ich rodičov. Matka podala návrh na zvýšenie výživného dňa 27.02.2018, t. j. necelý rok po rozhodnutí odvolacieho súdu v predchádzajúcom konaní s tým, že dôvodila, že maloleté deti sú staršie a ich náklady sa zvýšili.

18. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu dospel k záveru, že nedošlo k takej zmene pomerov na strane maloletých detí, ktorá by odôvodňovala zmenu doposiaľ určenej výšky výživného zo strany otca detí. Obe maloleté deti doposiaľ navštevujú 1. stupeň základnej školy, ich náklady, vyčíslené matkou, predstavujú obedy pre obe maloleté deti 45 Eur mesačne, ZUŠ 8 Eur mesačne a 30 Eur do konca školského roka, školská družina 4 Eur mesačne pre mal F., hygienické potreby, drogéria 40 Eur mesačne, náklady (nevyčíslené) na športové aktivity a zdravotnú starostlivosť (náklady na zubný strojček sú matkou deklarované, ale nepreukázané) maloletého Y.. Je nepochybné, že obe maloleté deti majú ďalšie náklady na stravu, ošatenie, obuv a podobne, ktoré sú primerané ich veku, ako i náklady na školské potreby, prípadne lieky, športové aktivity, výlety a pod. Nie je tak osvedčené, že by odôvodnené náklady maloletých detí presahovali sumu, ktorú matka na uspokojovanie ich potrieb vynakladala v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu, ako i sumu, ktorou otec doposiaľ na výživu oboch maloletých detí prispieva. Pokiaľ matka porovnávala pomery detí v roku 2015 a v čase podania svojho návrhu, t. j. vo februári 2018 a dôvodila, že k zmene pomerov mal. detí došlo už len samotným uplynutím času od posledného rozhodnutia o výživnom, odvolací súd sa s týmto jej názorom nestotožňuje, nakoľko naposledy bolo o výške výživného rozhodované odvolacím súdom vo februári 2017, t. j. necelý rok pred podaním návrhu matky. Odvolací súd preto uzatvára, že na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že na strane maloletých detí od poslednej úpravy výšky výživného, a to ani ku dňu tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu výšky výživného.

19. Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh matky na zvýšenie výživného ako nedôvodný zamietol.

20. O trovách konania rozhodol podľa § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď nezistil, žiadne okolnosti stanovené v § 54 CMP, pre ktoré by mal o trovách konania rozhodnúť iným spôsobom.

21. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza (§ 76 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.