Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49P-223-2017.pdf
PDF · 91.25 KB
Case nature
Area
Subarea
49P/223/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: B. H., nar. XX.XX.XXXX, C. H., nar. XX.XX.XXXX a Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, deti matky B. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, C., t.č. bytom Q. XX, C., zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom Hladkým, so sídlom Zadunajská cesta 3, Bratislava a otca Z.. C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, C., o návrhu otca na úpravu styku s maloletými deťmi, takto
rozhodol:
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým B. H.Č., nar. XX.XX.XXXX, maloletým C. H., nar. XX.XX.XXXX a maloletým Z. H., nar. XX.XX.XXXX v prvom párnom týždni v každom kalendárnom mesiaci v sobotu od 9.00 hod do 19.00 hod a v nedeľu od 10.00 hod do 16.00 hod.
Otec si prevezme deti v mieste bydliska matky a po ukončení styku ich na tom istom mieste odovzdá matke.
Pokiaľ sa určený styk neuskutoční z dôvodu prekážok na strane otca, otec je povinný oznámiť túto skutočnosť matke minimálne 48 hodín pred určeným termínom.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27.11.2013 č.k. XXP/XX/XXXX-XX v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa 8.7.2014 č.k. XXCoP/XX/XXXX-XX v časti výroku o úprave styku.
Vo zvyšku súd návrh otca zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava II, sa otec domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd upravil jeho styk s maloletými deťmi každý druhý týždeň v mesiaci od piatku od 18.00 hod do nedele do 18.00 hod. Potrebu úpravy styku odôvodnil tým, že matka detí nedodržiava ústne dohody a bráni mu v styku s maloletými deťmi.
Matka sa vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu ohradila voči nepravdivým tvrdeniam otca, že mu neumožňuje styk s maloletými deťmi. Otec je s nimi v kontakte často, keďže obaja rodičia bývajú na jednom sídlisku, len niekoľko metrov od seba. Zároveň sa otec stretáva s deťmi aj u starej matky, u ktorej bývajú deti veľmi často. Matka preto nepovažovala za potrebné meniť rozsudok o rozvode manželstva v časti úpravy styku s deťmi. Otec by úpravu styku aj tak nedodržiaval, nakoľko aj v súčasnosti sa opakovane stáva, že napriek dohodnutému času stretnutia sa styk s deťmi napokon nerealizuje. Presne
upravený styk by obmedzoval aj maloleté deti, ktoré zvyknú bývať počas prázdnin u starých rodičov v Q.. Pri vzájomných stretnutiach otec spravidla osočuje matku a jej rodinu pred maloletými deťmi. Medzi otcom a rodinou maloletých detí opakovane dochádza k incidentom, ktoré nesvedčia o záujme otca rozvíjať vzťah medzi ním a deťmi. Napríklad v januári 2017 sa stalo, že otec pred maloletými deťmi napadol ich starú matkou, vec riešila aj polícia. Následne sa zhoršilo správanie maloletého C. doma aj v škole, v dôsledku čoho začal navštevovať školskú psychologičku. Odvtedy matka trvá na tom, aby bol styk realizovaný síce po dohode rodičov, ale za prítomnosti inej dospelej osoby. Realizuje sa najmä za prítomnosti starej matky detí, ktorá býva s otcom v jednom byte. V januári 2018 zase otec napriek tomu, že nie je vlastníkom tohto bytu, neoprávnene vymenil zámok na dverách bytu, nikoho o tom neinformoval a nové kľúče otec vydal až po zásahu polície. Matka preto s návrhom na úpravu styku nesúhlasila a navrhovala ho zamietnuť s tým, že styk sa bude naďalej realizovať na základe dohody rodičov.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, maloletých detí, kolízneho opatrovníka detí, oboznámil sa so správou so sociálneho šetrenia, výpisom z listu vlastníctva, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 27.11.2013 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. XXCoP XX/XXXX-XX zo dňa 8.7.2014 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a na čas po rozvode boli maloleté deti H. - B., nar. XX.XX.XXXX, C., nar. XX.XX.XXXX a Z. H.. XX.XX.XXXX zverené do osobnej starostlivosti matky s právom oboch rodičov zastupovať ich a spravovať ich majetok. Otec bol povinný prispievať na výživu mal. B. sumou 140 eur mesačne, na výživu mal. C. sumou 130 eur a na výživu mal. Z. sumou 130 eur, vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode. Styk otca s maloletými deťmi sa neupravoval. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.1.2014 s výnimkou výroku o výživnom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.8.2014 a vykonateľnosť dňa 16.8.2014.
Otec vo svojich výpovediach pred súdom zotrval na svojom písomnom návrhu na úpravu styku. Matka nedovolí deťom, aby sa s ním stretávali. Stalo sa, že volal synovi a on mu povedal, že mama deťom nedovolí to, aby prišli k otcovi. Otec mal problém spojiť sa aj s matkou, ktorá mu nezdvihla telefón. Aj starí rodičia deťom zakazujú telefonovať s otcom. Deti do K. nezobral, nakoľko B. namietal, že tam nie je teraz čo robiť, že by radšej išiel v lete. Mladší C. chcel ísť, ale keď ho otec vyzval, aby išli, tak sa chcel dohodnúť s bratom, ale potom sa už neozval. Otec pri svojich vyjadreniach na adresu matky a jej rodičov pred deťmi nepoužíval vulgarizmy, ale hovoril o tom, že mu ukradli byt.
Matka pred súdom vypovedala, že s navrhovaným stykom nesúhlasí. Syn C. sa venuje futbalu a často mávajú soboty zápasy, a to aj mimo Bratislavu. Nevedela si predstaviť, ako by to otec dokázal realizovať. Matka videla problém aj v príprave detí do školy a obávala sa, že deti by boli v nedeľu nepripravené. Na základe dlhoročných skúseností by sa podľa nej stanovené stretnutia aj tak nerealizovali. Keď sa v minulosti s otcom aj predbežne dohodla, stretnutie otca s deťmi sa neuskutočnilo. Otec má možnosť deti stretnúť, keďže rodičia bývajú blízko seba. Otcovi v styku s deťmi nebráni, s deťmi sa stretáva. Otec sa však pred deťmi vulgárne vyjadruje o matke aj o matkiných rodičoch. Matka nechcela, aby boli deti prítomné pri nejakých kolíziách otca so starou mamou. Nesúhlasila s tým, aby otec vyhadzoval jej mamu z bytu, pokiaľ by sa tam stretol s deťmi. Pokiaľ by otec v dostatočnom predstihu písomne prostredníctvom sms oznámil, že má záujem sa s deťmi stretnúť, tak by matka súhlasila so stykom na niekoľko hodín. V konaní matka navrhovala vypočuť školskú psychologičku Mgr. C. a starú matku, ktorá by podľa nej dokázala objasniť, ako sa otec správa k maloletým deťom a že v skutočnosti nemá záujem o rozvíjanie vzťahu s deťmi.
Zo správy zo sociálneho šetrenia v domácnosti matky, pri ktorom kolízny opatrovník vykonal aj pohovor s maloletými deťmi, bolo zistené, že maloletý Alexander navštevuje 8. ročník, mladší C. B. Z. zasa 5. ročník základnej školy. Maloletý B. sa vyjadril, že s otcom má dobrý vzťah. Keď sa s ním chce otec stretnúť, tak napíše mame smsku. S otcom sa stretáva 1-2x do týždňa u babky, pričom tieto stretnutia trvajú väčšinou 15-30 minút. Otec sa ho pýta na školu. Maloletý by chcel, aby ho otec zobral niekam do mesta do nejakých nákupných centier a aby s ním išiel na nákup oblečenia. S otcom si sem - tam zavolá, chcel by sa s ním stretávať 1 x za týždeň. Maloletý Z. sa vyjadril, že keď je s otcom, tak nerobia spolu nič, iba pozerajú TV alebo sa rozprávajú o škole. Otec ich viackrát oklamal, že ich vezme na prázdniny do K., ale nestalo sa. Otca niekedy stretne vonku na sídlisku. Maloletý by sa chcel stretávať s otcom 1 x za týždeň. U otca by však nechcel prespať, bojí sa, že by ich tam nechal samých. Maloletý C. uviedol, že
s otcom sa niekedy stretáva v okolí bytovky, keďže bývajú kúsok od seba alebo ho vidí u babky. Bavia sa o škole a známkach. V lete ho chcel otec zobrať na zmrzlinu, ale mama to nedovolila. Otec ich už viackrát oklamal, že ich vezme do K.. Maloletý by tam chcel ísť. Maloletý C. sa vyjadril, že s otcom má pekný vzťah, chcel by sa s ním stretávať 3x do týždňa a chcel by u neho aj prespať, ak by to bolo možné. Maloletý navštevuje školskú psychologičku kvôli poznámkam a zlému správaniu.
Kolízny opatrovník maloletých detí mal za to, že styk otca s deťmi netreba upravovať.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.
Právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, stretávať sa s týmto dieťaťom, je jedným z jeho základných práv. Na rozdiel od iných rodičovských práv a povinností môže súd upraviť styk rodiča s dieťaťom len vtedy, ak sa rodičia v tejto otázke nedohodli. Vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojou matkou, ale aj so svojím otcom. Len ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Výchovné pôsobenie len zo strany jedného rodiča má spravidla za následok nedostatky správania a myslenia. Rodič, ktorému maloletého dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, uplatňuje pri styku s ním svoju úlohu pri výchove dieťaťa danú mu v ust. § 26 Zákona o rodine. Úlohou druhého rodiča, ktorý maloleté dieťa vychováva, je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa, ktorý je prioritný, vytváral priaznivé podmienky na styk druhého rodiča s dieťaťom. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom
a s vylúčením nezákonných zásahov podľa článku 7a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd upravil styk otca s maloletými deťmi tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku s prihliadnutím na právo maloletých detí na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, teda aj otcovi, ktorému neboli zverené do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia, otec týchto práv pozbavený nebol a ich súčasťou je podieľať sa na výchove maloletých detí, aj keď len v obmedzenom rozsahu v porovnaní s matkou, ktorej bola maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti. Stretávanie maloletých detí s otcom je hlavne v ich záujme, nakoľko vyrovnaný vzťah k rodičom je dôležitý pre ich ďalší citový vývoj. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia nie sú schopní sa dohodnúť, resp. len s ťažkosťami a konflikty, ktoré kvôli neupravenému styku vznikajú len zhoršujú ich už aj tak narušený vzájomný vzťah. Rodičia nedokážu spolu komunikovať, bez toho, aby spomínali na minulé krivdy, osočovali a kritizovali jeden druhého. Ich vzťah je poznačený spolužitím, ktoré skončilo rozchodom, a popri tom rodičia vedú resp. viedli aj iné majetkovo právne spory. Pokiaľ by rozhodnutie o styku bolo ponechané na dohode rodičov, len by to zvyšovalo už existujúce napätie, samozrejme s negatívnym dôsledkom na deti a styk by sa uskutočňoval v minimálnom rozsahu ako doposiaľ t.j. len príležitostne. Súd bral do úvahy výpovede maloletých detí, nakoľko všetky maloleté deti prejavili vôľu sa s otcom stretávať, rozdiel bol len vo frekvencii stretávania. Argumenty matky, že otec by sa s deťmi aj tak nestretával neobstoja. Ide o matkin predpoklad, ktorý je zrejme ovplyvnený negatívnym vzájomným vzťahom medzi matkou a otcom. Súd určil styk otca v takom rozsahu, že v žiadnom prípade nemôže ohroziť prípravu do školy, prípadne zápasy chlapcov. Matka tvrdí, že sa styku otca s maloletými nebráni, na druhej strane, však nesúhlasila ani s minimálnym rozsahom styku, čo vyvoláva pochybnosti a úprimnosti jej slov. Pokiaľ teda matka styku nebráni, nie je dôvod aby neakceptovala styk otca s maloletými deťmi v rozsahu 18 hodín mesačne, čo predstavuje 2,5 % z celého mesiaca , pričom ide o styk cez víkend a bez prespatia. Súd zároveň zaviazal otca oznámiť matke vopred , že sa styk neuskutoční, aby tak matka v prípade neuskutočnenia styku nebola viazaná a mohla si s deťmi urobiť náhradný program. Súd nevykonal výsluch svedkov, ktorých navrhla matka, nakoľko v jednom prípade išlo o starú matku, ktorá bola v sporovom konaní s otcom a je predpoklad, že by stále na strane svojej dcéry a boli by tak pochybnosti o jej nezaujatosti. Druhým navrhovaným svedkom bola školská psychologička, vykonanie dôkazu jej svedeckou výpoveďou považoval súd za nehospodárne a neúčelne, nakoľko by sa mohla vyjadriť len k prípadným výchovným problémom maloletých detí a tie pokiaľ sa aj vyskytujú, nemajú výpovednú hodnotu čo sa týka vhodnosti resp. nevhodnosti stretávania sa s otca s deťmi.
O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.