Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Csp/42/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš - sudca JUDr. Daniel Marcián v spore žalobcu Platiť sa oplatí, s.r.o., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 45684618, zastúpeného spoločnosťou Jakubčák, Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47255706, proti žalovanému R. Y., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom E. XXX, N. K. R., o zaplatenie 111,55 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 111,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 91,75 eur od 1. 4. 2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 19,80 eur od 6. 5. 2014 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou na tunajší súd mailom 28. 2. 2017 (a doplnenou v listinnej podobe doručenej na tunajší súd 7. 3. 2017) sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 111,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 91,75 eur od 1. 4. 2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 19,80 eur od 6. 5. 2014 do zaplatenia. Uvedený návrh odôvodnil nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Žalobou uplatnenú pohľadávku nadobudol žalobca od svojho právneho predchodcu - Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 8, Bratislava, IČO: 35763469 na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z 27. 8. 2015 a odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok z 3. 9. 2015. Postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu bolo žalovanému oznámené listom zo 4. 9. 2015, čím bola založená aktívna vecná legitimácia žalobcu ako postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky v tomto konaní. Právny predchodca žalobcu ako telekomunikačný operátor a žalovaný sa na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. zmluvy o pripojení a ich dodatkov dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanému poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaný mu bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Jednalo sa o služby spojené s užívaním SIM karty, ku ktorej bolo pridelené telefónne číslo XXXX XXX XXX. Na základe tohto vzťahu boli žalovanému právnym predchodcom žalobcu poskytované služby, ktoré mu boli vyfakturované, avšak žalovaný si záväzok uhradiť ich cenu riadne a včas nesplnil, a to ani po opakovaných výzvach na zaplatenie. Konkrétne, právny predchodca žalobcu vystavil za poskytnuté služby žalovanému faktúru č. 7402834550, splatnú 31. 3. 2014, na sumu vo výške 91,75 eur a faktúru č. 7403827331, splatnú 5. 5. 2014, na sumu vo výške 19,80 eur. Žalobca zdôraznil, že si uplatňuje v tomto konaní výlučne nárok na nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby. Vzhľadom na omeškanie žalovaného so zaplatením dlžných súm požadoval žalobca aj príslušné úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

2. Žalovaný sa napriek výzve súdu k žalobe nijako písomne nevyjadril.

3. Žaloba bola žalovanému doručená uplynutím 15 dní od zverejnenia oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli tunajšieho súdu a na webovej stránke tunajšieho súdu 28. 8. 2018.

4. Nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, pričom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, a nakoľko vzhľadom na absenciu vyjadrenia žalovaného možno konštatovať, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) na prejednávanie tohto sporu nenariaďoval pojednávanie. Dňa 25. 9. 2018 súd podľa § 219 ods. 3 oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Rozsudok bol následne na tunajšom súde verejne vyhlásený 15. 11. 2018.

6. Súd na zistenie skutkového stavu vykonal nasledovné žalobcom navrhnuté a pripojené listinné dôkazy (žalovaný žiadne dôkazy vykonať nenavrhoval).

7. Zo (žalobcom predloženej) zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej 24. 1. 2014 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným a z dodatku k tejto zmluve uzavretého medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 24. 1. 2014, súd zistil, že právny predchodca žalobcu sa zaviazal žalovanému poskytovať v zmluve určené elektronické telekomunikačné služby, a žalovaný sa zaviazal zaplatiť mu cenu (odplatu) za tieto služby.

8. Zo (žalobcom predloženej) faktúry s variabilným symbolom č. 7402834550 vyhotovenej právnym predchodcom žalobcu 15. 3. 2014 (ďalej len faktúra č. 1) vyplynulo, že právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému za poskytnuté telekomunikačné služby (mesačné poplatky, hlasové služby a iné poplatky a služby) spolu (s DPH) sumu 103,69 eur, a to so splatnosťou do 31. 3. 2014.

9. Zo (žalobcom predloženej) faktúry s variabilným symbolom č. 7403827331 vyhotovenej právnym predchodcom žalobcu 15. 4. 2014 (ďalej len faktúra č. 2) mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby (iné poplatky a služby) aj (s DPH) spolu vo výške 19,80 eur, a to s lehotou splatnosti do 5. 5. 2014.

10. Zo (žalobcom predloženého) písomného oznámenia postupcu - právneho predchodcu žalobcu o postúpení pohľadávok žalobcovi zo 4. 9. 2015 mal súd preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní.

11. Skutkové tvrdenie žalobcu, že žalovaný vyfakturované sumy neuhradil nebolo žalovaným popreté, a preto sa podľa § 151 ods. 1 v spojení s § 290 až 300 považuje za nesporné.

12. Vzhľadom na to, že medzi ust. § 290 až § 300 CSP, ktoré predstavujú osobitné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských sporov, sa nenachádza žiadne, ktoré by vylučovalo aplikáciu § 151 v spotrebiteľských sporoch, teda aj vo vzťahu k spotrebiteľovi, súd v súlade s § 300 dospel k záveru, že takýto postup (podľa ustanovenia § 151 , je možný aj v spotrebiteľských sporoch. Navyše podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ platí, že vnútroštátny súd má ex offo (aj bez návrhu spotrebiteľa) prihliadať na nekalú povahu zmluvných ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, teda na tzv. neprijateľné podmienky. Z uvedeného preto vyplýva, že spotrebiteľ nemá povinnosť tvrdenia vo vzťahu k nekalým podmienkam, resp. k neprijateľným podmienkam obsiahnutým v spotrebiteľských zmluvách. Pokiaľ však ide o povinnosť tvrdenia (spotrebiteľa) vo vzťahu ku všetkým ostatným významným skutkovým okolnostiam (okrem existencie neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve) judikatúra Súdneho dvora EÚ túto otázku neupravuje, a teda ani (v tomto smere) neprikazuje vnútroštátnemu súdu nevšímať si nesplnenie povinnosti tvrdenia spotrebiteľa ako v prípade nesplnenia si povinnosti tvrdenia vo vzťahu k neprijateľným podmienkam v spotrebiteľskej zmluve. Súd preto dospel k záveru, že povinnosť spotrebiteľa tvrdiť (mimo rámec skutkových okolností týkajúcich sa existencie nekalých podmienok či neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách) zostala (pre spotrebiteľa) aj v spotrebiteľských sporoch zachovaná. Tento záver potvrdzuje aj argument, že inak by bolo možné dospieť k absurdnému záveru, že spotrebiteľ ako žalobca nemá povinnosť v žalobe uvádzať žiadne skutkové tvrdenia, resp. že spotrebiteľ ako žalovaný vo vyjadrení k žalobe nie je povinný ani len uviesť, či uznáva alebo neuznáva žalobou uplatnený nárok. Zhodný právny názor vyplýva aj z komentára k ustanoveniu § 295 CSP, str.

1030 až 1031, Civilný sporový poriadok, autor - Števčík a kolektív, rok vydania 2016, vydavateľstvo C.H.BECK.

13. Rovnako v zmysle tzv. negatívnej dôkaznej teórie dôkazné bremeno o úhrade vyfakturovaných súm zaťažovalo žalovaného, a nie žalobcu, pretože ten ťažko môže preukázať, že sa niečo nestalo.

14. Takisto treba považovať za žalovaným nepopreté, a tým za nesporné skutkové tvrdenie žalobcu, že písomné oznámenie o postúpení pohľadávok zo 4. 9. 2015 bolo žalovanému doručené ešte pred podaním žaloby na tunajší súd.

15. Takto zistený skutkový stav (na základe vykonaného dokazovania a na základe nesporných skutkových tvrdení žalobcu) súd podrobil svojmu právnemu posúdeniu, pričom aplikoval nasledovné hmotnoprávne ustanovenia.

16. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (účinného v čase uzatvorenia vyššie uvedenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. jej dodatku, ďalej len „ZEK“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.

17. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) ZEK podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

18. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) ZEK účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

19. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia vyššie uvedenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. jej dodatku, ďalej len „OZ“) dlh musí byť splnený riadne a včas.

20. Podľa § 52 ods. 1 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

21. Podľa § 52 ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb (a jej dodatok) podľa § 44 ods. 1 ZEK. Uvedená zmluva tiež napĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl., nakoľko táto zmluva bola uzavretá medzi žalobcom ako dodávateľom podľa § 52 ods. 3 OZ, teda ako osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a žalovaným ako spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ, teda ako fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Žalovaný v rozpore s ustanovením § 43 ods. 1 a ods. 12 písm. b) ZEK, § 559 ods. 2 OZ, a obsahom uvedenej zmluvy, resp. jej dodatku, riadne a včas nezaplatil právnemu predchodcovi žalobcu v zmluve, resp. dodatku dojednanú cenu (odplatu) za poskytnuté elektronické telekomunikačné služby v úhrnnej výške 111,55 eur, a preto súd podľa § 43 ods. 1 a ods. 12 písm. b) ZEK, a § 559 ods. 2 OZ, a obsahu uvedenej zmluvy (resp. jej dodatku) v tejto časti žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na úhradu tejto sumy žalobcovi, na ktorého bola táto pohľadávka právnym predchodcom žalobcu riadne postúpená.

25. Podľa § 517 ods. 1 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

26. Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia vyššie uvedenej zmluvy resp. jej dodatku, ďalej len „nariadenie“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba F. A. P. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Žalovaný sa podľa § 517 ods. 1 dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy odplaty za poskytnuté služby vo výške 91,75 eur (aj s DPH) deň po uplynutí lehoty splatnosti určenej vo faktúre č. 1, t.j. 1. 4. 2014, a zo zaplatením dlžnej sumy odplaty za poskytnuté služby vo výške 19,80 eur (aj s DPH) deň po uplynutí lehoty splatnosti určenej vo faktúre č. 2, t.j. 6. 5. 2014.

29. Ku všetkým dvom uvedeným dátumom začiatku omeškania predstavovala podľa § 3 nariadenia výška percentuálnej sadzby zákonného úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 5,25 % ročne, avšak keďže súd je podľa § 216 viazaný žalobným návrhom, ktorý nemôže v zmysle zásady ne ultra petitum prekročiť, priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania (iba) v ním uplatnenej sadzbe 5 % ročne, a to z vyššie uvedených (súdom priznaných) dlžných súm odplaty za poskytnuté služby (s DPH), teda zo sumy 91,75 eur od 1. 4. 2014 do zaplatenia a zo sumy 19,80 eur od 6. 5. 2014 do zaplatenia.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a ods. 2 tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože porovnaním žalobného petitu a výroku rozsudku je zrejmé, že žalobca bol v konaní plne úspešný. Súčasne súd vyslovil, že o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.