Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csr/1/2018

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Katarínou Šťastnou, v spore žalobcu : Z. D., H.. XX.XX.XXXX, N. XX, právne zastúpená: Advokátska kancelária - Ján Buroci, s.r.o., Za Šestnástkou 17, Spišská Nová Ves proti žalovanému : PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený : Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

rozhodol:

I. Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu so sídlom Krížna 56, Bratislava, sp. zn. 43/11/16 zo dňa 17.10.2017.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa doručila tunajšiemu súdu dňa 15.01.2018 žalobný návrh, ktorým sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku a priznania náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 18.05.2011 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300036995, ktorou sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni finančné prostriedky a žalobkyňa sa ich zaviazala vrátiť. Toho istého dňa uzatvorili strany i rozhodcovskú zmluvu č. 8300036995, ktorej obsahom bolo, že akékoľvek spory namiesto všeobecného súdu prejedná rozhodcovský súd. Žalovaný poskytol úver za nasledovných podmienok - RPMN úveru 66,33% a revolvingu 60,20%, ročná úroková sadzba úveru 70,03% a revolvingu 80,98%. Žalobkyňa mala celkovo uhradiť sumu 1.923,36 Eur. Žalobkyňa úver pravidelne uhrádzala a celkovo splátkami uhradila sumu 2.444,27 Eur. Napriek uvedenému žalovaný podal na rozhodcovský súd žalobu, ktorej výsledkom bol rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn. 43/11/16 zo dňa 17.10.2017, ktorým súd zaviazal žalobkyňu k úhrade dlhu žalovanému.

2. Žalobkyňa ďalej uviedla, že konanie pred rozhodcovským súdom začalo podaním žaloby dňa 03.11.2016, a teda za účinnosti zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Spor strán sporu vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko žalovaný bol dodávateľom a žalobkyňa spotrebiteľom. Žalovaný nanútil uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy hneď na začiatku zmluvného vzťahu, kedy ešte ani žiadny dlh žalobkyni nevznikol. Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Použitie tejto neprijateľnej podmienky oprávneným predstavuje výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovská doložka znemožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu inak, než v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ - žalobkyňa osobne nevyjednala a nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené v § 53 ako inštitút predstavujú pretavenie princípu dobrých mravov do pozitívneho práva.

3. Žalobkyňa poukázala, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, pretože zmluva je formulárová dohoda, ktorú nemala možnosť ovplyvniť ani individuálne dohodnúť, alebo zmeniť. Rozhodcovskú zmluvu si osobne nevyjednala a nemala na výber, mohla len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam v nej dojednaných, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy treba považovať také, ktorému predchádzalo poučenie spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním na zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním.

4. Žalobkyňa ďalej namietala, že stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom a jeho výkon by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky. Rozhodcovský rozsudok taktiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odplata za poskytnutie úveru odporuje dobrým mravom. Nadiktovaná ročná úroková sadzba mnohonásobne prevyšuje priemer tejto sadzby, nakoľko táto bola v rozhodnom čase 9,74%. Žalobkyňa bola navyše zaviazaná k zaplateniu dlhu, ktorý ani neexistoval.

5. Žalobkyňa v závere návrhu poukázala, že návrh je odôvodnený v zmysle § 45 ods. 1 písm. e/ g/ i/ j/ k/ l/ zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní s poukazom, že napadnutý rozhodcovský rozsudok prevzala dňa 20.11.2017.

6. Žalovaný s návrhom v celom rozsahu nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. K neplatnosti rozhodcovskej zmluvy uviedol, že žalobkyňa poukazuje na znenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinné od 01.01.2015. Uvedené ustanovenie v takomto znení nemá spätné účinky na právne úkony vykonané pred jeho účinnosťou, čo pre tento spor znamená, že na uzavretú rozhodcovskú zmluvu zo dňa 18.5.2011 sa nepoužije. To, že žalobkyni bola rozhodcovská zmluva predložená vo forme vopred pripraveného formulára neznamená automaticky záver o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, či dokonca nemožnosti ovplyvnenia jej vzniku. Samotný fakt, že žalovaný predložil predmetnú rozhodcovskú zmluvu, ktorej uzavretie nebolo povinné, nespĺňa ani jeden z prípadov, ktoré právna úprava považuje za prípady nezákonného vnútenia a obmedzovania slobodnej vôle konajúceho. Tvrdenia uvádzané v žalobe o nejakom nútení k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy nemá oporu ani vo vlastnom konaní a vyjadrení žalobcu -nič takéto netvrdil ani v rozhodcovskom konaní. Javí sa pritom nevierohodne, že by si na takúto skutočnosť spomenul až pre účely tohto konania a podanej žaloby. Poukázala, že rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom, ktorého existencia nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy. Ide o samostatnú zmluvu a listinu, ktorá nie je súčasťou inej štandardnej zmluvy, ktorá vzniká nezávisle od uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere a ktorá nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože nezakladá výlučnú príslušnosť rozhodcovského súdu na konanie. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy, bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva je tak samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k jej zániku, a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobkyňa teda mohla nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporným, že vlastným úkonom mohla ovplyvniť vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda aj obsah vzájomného vzťahu so žalovaným. Rozhodcovská zmluva so žalobcom preto spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a je zrejmé, že žalobkyňa mohla obsah rozhodcovskej zmluvy vlastným úkonom ovplyvniť.

7. K spôsobu riešenia sporov žalovaný poukázal, že z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami a pod. Z jej obsahu je zrejmé aj to, že konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne, a teda sa

nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Uplatňuje sa len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby. K výberu rozhodcu, resp. fóra, kde sa spor bude riešiť, dochádza až pri podaní žaloby. Tento výber robí strana podávajúcu žalobu - nie teda iba jedna zmluvná strana. Obe zmluvné strany majú v zmysle úpravy ich vzájomného vzťahu rovnaké práva a nie je možné hovoriť o žiadnej nerovnováhe. Ochrana spotrebiteľa smeruje k tomu, aby zmluvné strany mali rovnakú možnosť a postavenie v rovnakej, respektíve porovnateľnej situácii. To znamená, či rozsah oprávnení žalobcu je rovnaký bez ohľadu na to, či ide o dodávateľa alebo o spotrebiteľa. Ak je v pozícii žalobcu spotrebiteľ, potom aj on určuje fórum rozhodovania sporu a v prípade voľby rozhodcovského konania rozhodcovský súd. Rozhodcovská zmluva výber spôsobu riešenia sporov zo zmluvy a tiež výber rozhodcu ponecháva na žalobcu. Ak bude žalobu podávať spotrebiteľ, bude v procesnej pozícii žalobcu, a teda jemu bude patriť právo voľby medzi štátnym súdom a rozhodcovským konaním, čo znamená že sám môže žalobou (na základe vlastnej voľby či už na príslušnom súde alebo pred rozhodcom, ktorého určí) uplatniť svoje nároky vyplývajúce alebo súvisiace so zmluvou. Môže sa domáhať určenia jej neplatnosti, resp. neplatnosti určitej časti (a to aj rozhodcovskej doložky ), splnenia povinnosti veriteľa vyplývajúcej zo zmluvy (napr. vyplatenia úveru či revolvingu, časti úrokov pri predčasnom splatení, vydaní preplatkov a pod). Je mylné a v rozpore s právnou úpravou, ak sa stotožňuje možnosť brániť sa v konaní a situáciou, kedy žalobu podáva dodávateľ. Spotrebiteľ podaním žaloby na rozhodcovský súd nestráca právo brániť sa v konaní. Žalovaný poukazuje na fakt, že v súčasnosti platný zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ktorým sa rozhodcovské konanie riadilo) vo viacerých ustanoveniach predpokladá, že výber spôsobu riešenia sporu prináleží žalobcovi, ktorým môže byť veriteľ alebo spotrebiteľ. Zároveň má stály rozhodcovský súd osobitnú poučovaciu povinnosť.

8. Žalovaný má tiež za to, že tvrdenia, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom a jeho výkon by bol v rozpore s verejným poriadkom SR, nenachádza oporu v žiadnej konkrétnej okolnosti. Rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, o ktorom bolo rozhodnuté v konaní založenom vzájomnou dohodou zmluvných strán. Jeho samotný obsah pritom vyplýva z následkov porušenia povinností žalobkyne zo zmluvy o revolvingovom úvere. Predmetom rozhodcovského konania bolo zaplatenie peňažnej sumy titulom nesplnených záväzkov zo zmluvy o revolvingovom úvere. Z právneho hľadiska išlo teda o majetkový spor, ohľadne ktorého je možné uzavrieť súdny zmier. Súčasne nešlo o žiadny prípad, ktorý je v zmysle zákona ako predmet konania vylúčený z prejednávania a rozhodovania v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský rozsudok zaväzuje žalobkyňu na peňažné plnenie, ktorého nárok bol v rozhodcovskom konaní riadne právne a skutkovo zdôvodnený, čo potvrdzuje aj výrok rozhodcovského rozsudku. V predmetnom rozsudku boli zohľadnené všetky relevantné právne predpisy vydané za účelom ochrany spotrebiteľa.

9. K výške odplaty žalovaný uviedol, že v zmluve uvedená výška odplaty je v súlade s právnou úpravou zohľadňujúcou priemernú odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Žalobkyňa namiesto právnej úpravy účinnej v čase uzavretia zmluvy nedôvodne porovnáva priemerné údaje o výške odplaty iného poskytovateľa úverov (za diametrálne odlišných podmienok schválenia, bonity, zabezpečenia atď.), navyše za stavu, kedy zákonodarca výšku odplaty reguloval explicitne. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola upravená v § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Zákonodarca v čase uzavretia zmluvy reguloval celkovú odplatu v súvislosti so spotrebiteľským úverom, nie iba jej jednu zložku - ročnú úrokovú sadzbu úveru. Logicky to vyplýva aj z tej skutočnosti, kedy pri dvoch rôznych poskytovateľoch úverov - bankových a nebankových subjektoch - síce môže byť úroková sadzba (jej výška) výrazne odlišná, avšak napríklad pri bankových poskytovateľoch celková odplata je tvorená aj správou úverového účtu, rôznymi poplatkami za vyhotovenia výpisov a pod. Zákonodarca preto výslovne stanovil, že sa bude právne regulovať celková odplata za poskytnutie finančných prostriedkov

- uvedené teda nenachádza oporu v oblasti komparácie s úrokovými sadzbami bankových subjektov. V zákone bolo teda výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Porovnávanie s údajmi bánk je samo o sebe nesprávne -banka si svoj "zisk" účtovala v danom období aj za vedenie úverového účtu, spracovanie platieb a pod., čiže úrok nebol pre ňu jediný výnos za požičanie peňazí, ale bol tam celý rad ďalších položiek, ktoré musel dlžník zo spotrebiteľského vzťahu platiť. Odplata, ktorá je regulovaná v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka vyjadruje celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa (teda okrem úroku aj prípadne ďalšie poplatky, ktoré v súvislosti s úverom má zaplatiť s výnimkou tých, ktoré nie sú povinné a teda predpokladom pre získanie úveru). Pri porovnaní výšky odplaty s hodnotu priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery je na mieste záver, že

táto nebola podstatne prevýšená. Obvyklou odplatou, vzhľadom na spôsob jej určovania v korelácii s tým, že ide o odplatu na finančnom trhu (nie na bankovom trhu) je práve hodnota priemernej odplaty určovanej Ministerstvom financií SR. Dohodnutá odplata v zmluve priemernú odplatu na finančnom trhu podstatným spôsobom neprevyšovala -za podstatné prevýšenie by bolo možné považovať odklon od priemernej sadzby o 25-27 %.

10. Žalobkyňa vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného uviedla, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a bola tak výslovne uvedená v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ OZ. Neprijateľné zmluvné podmienky v tomto ustanovení sú uvádzané demonštratívne a nie taxatívne a tieto sa postupom celospoločenského vývoja postupne výslovne uvádzajú do tohto ustanovenia. Uvedené znamená, že i pokiaľ by nebola výslovne v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľná zmluvná podmienka (čo nie je tento prípad), tak súd by i tak k uvedené dospel, v zmysle generálnej klauzuly neprijateľných zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 1 OZ, nakoľko je hrubo nerovnovážna a ide o zjavné zneužitie lepšieho postavenia dodávateľa. Rozhodcovská zmluva bola podpísaná v ten istý deň ako samotná zmluva o úvere, teda v čase, kedy žiaden spor medzi stranami neexistoval. Navyše žalobkyni nikto nevysvetľoval význam a podstatu dojednaní. Vyžadovanie uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy i zmluvy o úvere v ten istý deň zjavne evokuje jej previazanosť s poskytnutím samotného úveru. Žalobkyňa dostala úver z dôvodu, že prijala nadiktovanú rozhodcovskú zmluvu. Uvedené ja zjavným zneužitím postavenia pripraveného dodávateľa, ktorý má ekonomickú páku na spotrebiteľa s vopred pripraveným znením zmlúv.

Uvedené nemôže nijako vyvrátiť údajné právo na odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní (navyše, odstúpenie od zmluvy ani nemôže znamenať, že zmluva bola uzatvorená individuálne). Ide o lehotu, kedy ešte stále neexistuje medzi stranami žiaden spor a je pre priemerného spotrebiteľa bez relevancie skúmať čo uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy znamenalo. Spotrebiteľ až výzvou na žalobnú odpoveď zisťuje, že sa vzdal možnosti konať pred všeobecným súdom.

11. Žalobkyňa poukázala, že rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a žalobca nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere, ani rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu ako zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Význam rozhodcovskej doložky je osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu, tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia nekvalifikovaná strana sporu, si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, neuvedomuje.

12. Žalobkyňa trvala na tom, že rozhodcovská zmluva v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Na základe takejto doložky došlo k prejednaniu veci na rozhodcovskom súde, pričom však z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodca sa nezaoberal neprijateľnými podmienkami, spôsobom dojednania zmluvnej pokuty ani to, v akej výške vlastne bol dohodnutú úrok z úveru.

13. Žalobkyňa nesúhlasila s argumentáciou žalovaného, že bolo na oprávnenej strane, aby sa rozhodla, či bude riešiť spor pred rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom, nakoľko je zjavné, že žalobcom bude len dodávateľ (žalovaný), ktorý poskytol úver a má pohľadávku voči spotrebiteľovi, a tento si následne i vybral konanie na spriaznenom rozhodcovskom súde, ktorý vôbec nepreskúmaval výšku úrokov z omeškania, prijateľnosť zmluvnej pokuty a pod.. Takýmto spôsobom obchádza povinný

prieskum neprijateľných zmluvných podmienok pred všeobecným súdom a uplatňuje svoje práva v exekučnom konaní.

14. K replike žalobkyňa žalovaný už nedoručil žiadne vyjadrenie. Následne súd vo veci nariadil pojednávanie, kde vykonal dokazovanie obsahom skutkových tvrdení a listinných dôkazov.

15. Žalobkyňa ako prostriedky procesného útoku použila skutkové tvrdenia a listinné dôkazy, a to rozhodcovský rozsudok, rozhodcovskú zmluvu, zmluvu o revolvingovom úvere, oznámenie o schválení revolvingu, kartu klienta, výpis z bankového účtu, výpis z Obchodného registra žalovaného, štatistiku NBS k 5/2011.

16. Žalovaná ako prostriedky procesnej obrany použil skutkové tvrdenia a listinné dôkazy, a to súhrnné informácie o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2011, rozhodcovský spis.

17. Na pojednávaní žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu trvala na podanom návrhu a na všetkých svojich písomných vyjadreniach. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil s tým, že pojednávanie nežiadal odročiť a s poukazom, že trvá na svojom písomnom vyjadrení a žalobu navrhuje zamietnuť.

18. Z obsahu rozhodcovského spisu sp. zn. 43/11/16 súd zistil, že návrh bol podaný dňa 03.11.2016, pričom žalovaný ( v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalobcu ) žiadal, aby rozhodcovský súd zaviazal žalobkyňu zaplatiť sumu 480,59€ so zmluvnou pokutou 0,065% denne a úrokom z omeškania 0,275% ročne z presne špecifikovaných súm ako aj nahradiť trovy konania. Ako dôkazy boli predložené výpis z obchodného registra, zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300036995 zo dňa 18.05.2011, rozhodcovskú zmluvu č. 8300036995 zo dňa 18.05.2011, oznámenie o schválení úveru, oznámenie o zosplatnení, kartu klienta, prehľad základných úrokových sadzieb , pokus o zmier. Žalobkyni bola dňa 14.11.2016 doručená výzva na podanie žalobnej odpovede v lehote 30 dní od doručenia, pričom spis neobsahuje žiadnu odpoveď na túto výzvu a dňa 20.11.2017 jej bol doručený rozhodcovský rozsudok, ktorým bola zaviazaná zaplatiť dlžnú sumu v zmysle podaného návrhu.

19. Podľa Žiadosti / Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300036995 zo dňa 18.05.2011 bol žalobkyni poskytnutý úverový limit 780,-€ so splatnosťou uvedenou ako 48 splátok / 08 deň splatnosti, s výškou mesačnej splátky vrátane úrokov 40,07€, celkovou čiastkou na zaplatenie t.j. úver + úroky vo výške 1.923,36€, RPMN vo výške 66,33%, ročná úroková sadzba vo výške 70,03%, priemerná RPMN vo výške 46,56€. Poskytnutá čiastka revolvingu bola 326,97€, celková čiastka revolvingu t.j. revolving + úroky vo výške 961,68€, predpokladaná výška RPMN po poskytnutí revolvingu 60,20% , ročná úroková sadzba revolvingu 80,98%, ročná sadzba úrokov z omeškania 9,25%. Súčasťou bol aj záväzok zaplatiť z dohody o poskytnutí služby odkladu maximálne troch splátok úveru sumu 191,14€ a za službu odkladu splatnosti splátok revolvingu sumu 86,88€.

20. Podľa výpisu z bankového účtu a karty klienta žalobkyňa zaplatila na splátkach úveru sumu 2.405,15€ ( 49 splátok po 40,07€ + 11 splátok po 39,82€ + 10 splátok po 0,32€ + 2 splátky po 0,25€ ) .

21. Rozhodcovská zmluva č. 8300036995 bola uzavretá dňa 18.05.2011 podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. Znenie zmluvy je vopred pripravené na formulári, kde sa ručne vpísali osobné údaje žalobkyne , miesto , dátum podpisu a vlastnoručný podpis. Podľa bodu 2 uzatvorenie tejto zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere. Podľa bodu 3 veriteľ poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia a o riešení sporov pred rozhodcovským súdom s tým, že spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní a že výber jednej z alternatív spočíva na žalobcovi. Bod 5 obsahuje názov dvoch rozhodcovských súdov, pred ktorými sa spory strán majú riešiť s tým, že výber rozhodcovského súdu spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

22. Podľa priemerných úrokových sadzieb boli sadzby za spotrebiteľské úvery pre domácnosti so začiatkom fixácie od 1 do 5 rokov vo výške 9,74%.

23. Podľa súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2011 bola priemerná hodnota RPMN pre všetky typy spotrebiteľských úverov 20,39% a za 2. štvrťrok 2011 vo výške 20,16%.

24. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona možno rozhodovať len spotrebiteľské spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, vrátane sporov o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je; naliehavý právny záujem na určení podľa tohto zákona má len spotrebiteľ.

25. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.

26. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu,

b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,

c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania,

d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu,

e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,

f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,

i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,

k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,

l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

27. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa môže podať na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 3. Ak spotrebiteľ neuvedie skutočnosti odôvodňujúce výber dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa vzoru tlačiva uvedeného v prílohe č. 3, súd žalobu ani po neúspešnej výzve na doplnenie neodmietne a v súdnom konaní postupuje tak, aby spotrebiteľ mal právo pred súdom označiť všetky rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

28. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

29. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

30. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

31.Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii.

32. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

33. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.

34. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom podľa odseku 2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

35. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

36. Podľa § 3 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení platnom ku dňu uzavretia rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.

37. Podľa § 4 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení platnom ku dňu uzavretia rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

38. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

39. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

40. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

41. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

42. Podľa § 53 ods. 4 písmeno r/ Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

43. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

44. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

45. Predmetom tohto konania je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorú je možné podať v lehote 3 mesiacov od doručenia rozhodcovského rozsudku, preto súd v prvom rade skúmal, či žaloba bola podaná včas. Z rozhodcovského spisu mal súd preukázané, že žalobkyni bol doručený do vlastných rúk dňa 20.11.2017. Žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná na tunajší dňa15.01.2018, teda v lehote 3 mesiacov od jeho doručenia, preto súd konštatuje, že žaloba bola podaná včas.

46. Žalovaný namietal žalobu v celom rozsahu a nesúhlasil s tvrdeniami žalobkyne o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy ako ani s ostatnými dôvodmi zrušenia rozhodcovského rozsudku namietanými s poukazom na § 45 ods. 1 písmeno e/, g/, i/, j/, k/ l/ zákona č. 335/2014 Z. z. Nespornou skutočnosťou v konaní bolo, že medzi stranami vznikol zmluvný vzťah titulom zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 18.05.2011, že žalobkyňa mala v tomto zmluvnom vzťahu postavenie dlžníka a spotrebiteľa a že žalovaný na uplatnenie zaplatenia dlžnej sumy titulom revolvingového úveru začal spotrebiteľské rozhodcovské konanie.

47. Pokiaľ ide o neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, súd poukazuje na to, že ide o tzv. formulárovú zmluvu s vopred pripraveným znením, ktorú žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť. Osobitne si zmluvné podmienky nevyjednala a teda nemala možnosť ovplyvniť ani znenie rozhodcovskej zmluvy. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej podmienkam. Už vzhľadom k tomu súd považuje rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. V danom prípade nemala žalobkyňa ako povinná a spotrebiteľ ani možnosť výberu rozhodcovského súdu, pretože rozhodcovia boli presne stanovení v bode 5 rozhodcovskej zmluvy. Na vopred pripravenej predtlači zmluvy je taktiež aj poučenie o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, pričom súd má za to, že priemerný spotrebiteľ má problém porozumieť a v krátkom čase sa zorientovať a zvážiť dôsledky vyplývajúce z rozhodcovského konania. Žalobkyňa sa v porovnaní so žalovaným nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ale aj úroveň informovanosti a táto situácia vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené bez toho, aby mohla podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si žalobkyňa bola vedomá všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie.

48. Pokiaľ ide o možnosť voľby riešenia sporov, k tomu súd poukazuje, že ustanovenie bodu 3 Rozhodcovskej zmluvy síce dáva možnosť riešenia sporov alternatívne (všeobecnými súdmi alebo rozhodcovskými súdmi), avšak je namieste konštatovať, že žalobcom je spravidla veriteľ, ktorý si volí rozhodcovský súd presne stanovení v rozhodcovskej zmluve. Žalobkyňa ako dlžník teda nemala možnosť vyjadriť sa k jeho rozhodnutiu a ani ho namietať, žiadna dohoda tu neexistuje.

49. Rozhodcovskú zmluvu považuje súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj z dôvodu, že má za to, že uvedená zmluva je súčasťou úverovej zmluvy, nakoľko sa svojím číselným označením a dátumom podpisu zhodujú, a teda spotrebiteľ pri podpise oboch zmlúv nemal možnosť výberu akýchkoľvek individuálnych dojednaní respektíve dojednaní, ktoré by obsah oboch zmlúv menili. Hoci sú obe zmluvy na samostatných predpísaných tlačivách a môže to vzbudzovať dojem, že sa jedná o individuálne dojednané ustanovenia, podľa názoru súdu rozhodcovská zmluva je súčasťou úverovej zmluvy a žalobkyňa ako spotrebiteľ ju nemohla ovplyvniť, mohla len zmluvu jednak úverovú a aj rozhodcovskú ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam.

50. Súd na základe uvedených skutočností zastáva názor, že rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písmeno r/ Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy a rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Pri výklade obsahu spotrebiteľských zmlúv sa pritom vychádza z výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Takéto neprijateľné podmienky sú zo zákona neplatné a súd je povinný na nich prihliadať z úradnej moci.

51. Pokiaľ ide o námietky žalobkyne, že rozhodcovský súd nezistil správne skutkový stav, vec nesprávne právne posúdil, neriadil sa predpismi na ochranu práv spotrebiteľa a že rozhodcovský rozsudok zaväzuje žalobkyňu na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom, k tomu súd uvádza, že ich považoval za relevantné.

52. Z obsahom úverovej zmluvy mal súd preukázané, že na jej základe mal žalovaný poskytnúť žalobkyni úver 780,-€, ktorý mala vrátiť v sume 1.923,36€ a revolving 326,97€, ktorý mala vrátiť v sume 961,68€. RPMN úveru bola uvedená 66,33%, priemerná hodnota RPMN 46,56% a ročná úroková sadzba 70,03%. RPMN revolvingu bola 60,20% a ročná úroková sadzba revolvingu 80,98%. Po posúdení výšky RPMN úveru vo výške 66,33% a RMN revolvingu vo výške 60,20% dospel súd k záveru, že táto podstatným spôsobom prevyšuje priemerné sadzby za všetky typy spotrebiteľských úverov v danom období. Podľa súhrnných informácií o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch priemerná hodnota RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov predstavovala za prvý štvrťrok 2011 hodnotu 20,39% a za druhý štvrťrok hodnotu 20,16%. Žalovaným požadovaná RPMN úveru vo výške 66,33% resp. 60,20% revolvingu tak viac ako dvojnásobne prevyšuje priemerné hodnoty RPMN pri spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na neprimeraný rozdiel odplaty dohodnutej v úverovej zmluve a priemernej odplaty zo spotrebiteľských úverov, mal súd za to, že odplata bola v rozpore s dobrými mravmi ako aj s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa a ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda neplatnú, pričom rozhodcovský súd na tieto skutočnosti neprihliadol. Z výpisu bankového účtu žalobkyne ako aj z karty klienta je zrejmé,

že doposiaľ zaplatila žalovanému sumu 2.405,15€, pričom keby rozhodcovský súd prihliadol na vyššie uvedené skutočnosti, mohlo to mať vplyv na výsledok sporu.

53. Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a rozhodcovský rozsudok zrušil.

54. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa mala v konaní plný úspech, súd jej priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému. O konkrétnej výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.