Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-71-2018.pdf
PDF · 109.79 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/71/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej L. M., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX M. XXX, za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 15.726,72 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 5C/473/2013-161 zo dňa 16.2.2018
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovanej ani Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778 nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Svidník (ďalej aj len ,,súd prvej inštancie´´) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: ,, I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov konania proti žalobcovi. III. Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS p r i z n á v a náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu. O ich výške súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“ V dôvodoch svojho rozsudku, ktorý bol v poradí druhým rozhodnutím vo veci, keďže pôvodný rozsudok dňa 9.11.2016 bol uznesením odvolacieho súdu z 15. júna 2017 zrušený, uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 15.726,72 eura s prísl. Podľa žaloby zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012 uzavretou medzi ním a Slovenskou sporiteľňou, a.s. postúpila Slovenská sporiteľňa a.s. ako postupca na neho pohľadávku voči žalovanej a to zo zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej 19.5.2006, súčasťou ktorej sú všeobecné obchodné podmienky postupcu. Žalovaná podmienky zmluvy nedodržala z dôvodu neuhradených splátok dlhuje sumu 15.726,72 eura. Zaplatenie tejto povinnosti jej má uložiť súd. Súd prvej inštancie konštatoval, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS namietalo aktívnu legitimáciu žalobcov, z uvedeného dôvodu navrhlo žalobu zamietnuť. Z vykonaných dôkazov mal súd za preukázané a zistené skutkové tvrdenia uvedené v žalobe. Citujúc ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatných pohľadávok. Aktívna legitimácia žalobcu podľa súdu prvej inštancie nie je daná, preto žalobu zamietol.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v konaní plne úspešná, ale trovy si neuplatnila, preto jej ich nepriznal. Náhradu trov priznal združeniu, ktoré malo plný úspech vo veci a náhradu trov konania si uplatnilo.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa žalobcu z odôvodnenia rozhodnutia vôbec nie je zrejmé, aké úvahy viedli súd k zamietnutiu žaloby. Predchádzajúce rozhodnutie súdu bolo zrušené odvolacím súdom a napriek tam vyjadrenému právnemu názoru žalobu opätovne zamietol, názor odvolacieho súdu nerešpektoval, bez bližšieho zdôvodnenia rozhodol o veci rovnako ako v pôvodnom rozhodnutí, ktoré bolo zrušené. Žalobca v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Pokiaľ súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, je to ustanovenie, zo systematického zaradenia ktorého je zrejmé, že jeho účelom je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Poukázal na to, že žalovaná ku dňu postúpenia pohľadávky bola v omeškaní po dobu 1225 dní, teda súčet jej všetkých omeškaní voči banke presiahol jeden rok. Žalobca zastáva názor, že postupca by konal v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a teda by neporušil bankové tajomstvo aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovanej nezasielal. Poukázal aj na bod 19.16 všeobecných obchodných podmienok postupcu, v zmysle ktorých sa banka s klientom dohodli na postúpení pohľadávok, čo je v súlade s ust. § 89 ods. 1 zákona o bankách. Toto ustanovenie zákona pripúšťa odchýlnu úpravu vzťahu medzi bankou a klientom od ustanovení zákona o bankách. Žalobca mal v konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal z toho, že aktívnu legitimáciu nemal, je jeho rozhodnutie nesprávne. Nesprávne je taktiež rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, ktoré priznal združeniu. Súd rozhodoval za účinnosti Civilného sporového poriadku, podľa § 255 ods. 1 CSP náhrada trov konania môže byť priznaná strane, pričom v zmysle § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný, nie je ním združenie, t.j. nie je subjektom, ktorému môže byť náhrada trov konania priznaná. Súd prvej inštancie mal teda rozhodnúť tak, že náhradu trov konania združeniu neprizná. Žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie. Žalobca uplatnil taktiež trovy odvolacieho konania.
3. Žalovaná ani Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie žalobcu preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, súc viazaný dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli ako aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 8.11.2018 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru o tom, že odvolaniu žalobcu nebolo možné vyhovieť.
5. Odvolací súd v odvolacom konaní preskúmal relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov žalobcu v kontexte s namietaným právnym posúdením, v tej súvislosti to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
6. Podstata odvolacích argumentov žalobcu bola koncentrovaná na tvrdenie o tom, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie je nepreskúmateľné. Porušené bolo právo žalobcu na spravodlivý proces, nebol rešpektovaný názor odvolacieho súdu uvedený v zrušujúcom uznesení.
7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
8. Nesprávne skutkové zistenia, sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané, alebo vyšli najavo, opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.
9. Právo na spravodlivé súdne konanie je súborom práv strany sporu, zmyslom ktorých je ich procesná ochrana. Medzi tieto práva patrí aj právo na odôvodnenie rozhodnutia, zákaz svojvôle v zmysle neprípustnosti zásahu do práv jednotlivca rozhodnutím súdu bez toho, aby bol takýto zásah odôvodnený a zdôvodnený. Ustanovenie § 391 ods. 2 CSP o viazanosti súdu prvej inštancie právnym názorom odvolacieho súdu je ustanovením, ktoré je, vychádzajúc z právnej teórie, pravidlom inštančného postupu, jedným zo zmyslov ktorého je zabezpečiť konanie bez prieťahov, pričom odvolací súd môže vyjadriť záväzný právny názor v otázke práva hmotného, aj v otázke práva procesného. V obidvoch prípadoch musí súd prvej inštancie odvolací súd plne rešpektovať. Viazanosť neplatí vtedy, ak by v ďalšom konaní došlo k zmene základu, z ktorého odvolací súd pri vyjadrení názoru vychádzal.
10. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozsudku, právnym posúdením zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa procesným pokynom odvolacieho súdu uvedeným v jeho zrušujúcom uznesení č. k. 9Co/38/2017-148 z 15.6.2017 neriadil, resp. neriadil sa ním v úplnosti.
11. Z rozsudku súdu prvej inštancie je zistiteľný skutkový stav, v zmysle ktorého bola medzi Slovenskou sporiteľnou a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom uzatvorená dňa 27.9.2012 zmluva o postúpení pohľadávok, jednou z ktorých bola aj pohľadávka zo zmluvy, na základe ktorej postupca ako veriteľ poskytol žalovanej peňažné prostriedky ako úver, žalovaná povinnosti zo zmluvy nedodržala, nakoľko nezaplatila splátky spolu vo výške 15.726,72 eura.
12. Súd prvej inštancie, citujúc ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách uviedol, že spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými, a to za predpokladu písomnej výzvy a po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Pre nepreukázanie zaslania výzvy neboli splnené zákonné podmienky postúpenia. Aktívna legitimácia žalobcu nebola daná, preto žalobu zamietol.
13. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok, t.j. k 27.9.2012 (ďalej aj len „zákon o bankách“) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
14. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako najvyššia súdna autorita v oblasti interpretácie a aplikácie zákonov v rozsudku sp. zn. 7Cdo 26/2017 z 28.3.2018, aj v uznesení sp. zn. 1Cdo/147/2017 z
24.4.2018 zhodne konštatoval, že podmienky § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách sú zákonnými podmienkami platného postúpenia pohľadávky banky, nie úpravou, s nedodržaním ktorej je spojené porušenie bankového tajomstva. Odvolací súd preto, vychádzajúc z čl. 2 ods. 2 základných princípov Civilného sporového poriadku nemal dôvod vo svetle týchto aktuálnych názorov, t.j. v zmysle nových právne významných udalostí, s rozhodnutím súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie pre nesplnené kumulatívne podmienky postúpenia pohľadávky nesúhlasiť. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobca nepredložil súdu žiadnu výzvu banky (postupcu) žalovanej, zodpovedá obsahu spisu, t.j. žalobca neuniesol dôkazné bremeno existencie jednej z podstatných podmienok pre postúpenie pohľadávky.
15. Žalobca v odvolaní taktiež poukázal aj na to, že ku dňu postúpenia pohľadávky bola žalovaná v omeškaní 1225 dní, čím omeškanie presiahlo jeden rok, čo by malo viesť k záveru, že postupca nemusel zasielať dlžníkovi písomnú výzvu. Vychádzajúc zo znenia ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, druhá veta tohto ustanovenia dáva banke možnosť postúpiť pohľadávku aj vtedy, ak dlžník omeškanú časť záväzku zaplatí v období 90 dní plynúcom od doručenia písomnej výzvy do plynutia takto zákonom určeného obdobia, pre platnosť postúpenia však vždy musí byť prioritne splnená podmienka uvedená v prvej vete tohto zákonného ustanovenia, t.j. písomná výzva banky dlžníkovi.
16. K odvolacej námietke o tom, že súdu bolo predložené oznámenie postupcu žalovanej o postúpení pohľadávky, z ktorého mal súd vychádzať bez toho, aby prejudiciálne skúmal platnosť zmluvy o postúpení odvolací súd poukazuje na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z rozhodnutia 1Cdo 147/2017 z 24.4.2018, podľa ktorého judikát sp. zn. 4Obo/210/01 (z ktorého zrejme vychádzal žalobca) nie je aplikovateľný v oblasti spotrebiteľského práva . Ak bola pohľadávka postúpená v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi.
17. V zrušujúcom uznesení odvolací súd uložil súdu prvej inštancie vysporiadať sa v novom rozhodnutí s námietkami žalobcu prezentovanými v priebehu konania a uvedenými v jeho odvolaní voči rozsudku, ktorý bol odvolacím súdom zrušený. Žalobca totiž ako jeden z dôkazných prostriedkov predložil súdu spolu so žalobou aj všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a.s. a v odvolaní voči rozsudku z 9.11.2016 poukazoval na súhlas dlžníka zo zmluvy s oprávnením banky postúpiť pohľadávku banky, ktorý je obsahom bodu 19.16. všeobecných obchodných podmienok (ďalej aj len „VOP“).
18. V rozsudku súdu prvej inštancie zo 16.2.2018 absentuje akákoľvek zmienka o tom, že by sa súd prvej inštancie tvrdením žalobcu zaoberal, aj keď dôkaz všeobecnými obchodnými podmienkami vykonal, čím procesný pokyn odvolacieho súdu v jeho zrušujúcom uznesení nerešpektoval. Odvolací súd pritom do pozornosti súdu prvej inštancie bod 19.16.VOP dal s tým, aby sa ním zaoberal, keďže znaky nevyváženosti nevykazuje.
19. Podľa § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán, prenesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
20. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že Občiansky zákonník nemá explicitnú právnu úpravu aplikácie obchodných podmienok na zmluvné vzťahy tak, ako je to v § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vo všeobecnosti však platí , vychádzajúc z princípu autonómie účastníkov záväzkového vzťahu a z toho odvodenej zásady zmluvnej slobody, ktorá patrí medzi základné princípy záväzkového práva, že ani v spotrebiteľských vzťahoch nie je vylúčená aplikácia VOP, na ktoré môže zmluva odkazovať. Uvedené vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15. Bod 19.16. VOP Slovenskej sporiteľne, a.s. sám o sebe znaky nevyváženosti nevykazuje. Ak veriteľ v zmysle tohto bodu môže aj bez súhlasu dlžníka postúpiť pohľadávku a dlžník svoj záväzok voči veriteľovi na iného len so súhlasom veriteľa, má to základ vo funkcii súhlasu, ktorým je ochrana veriteľa. Dlh by totiž mohol prevziať taký dlžník, ktorého príjmové alebo majetkové pomery by boli také, že by mohli zhoršiť alebo znemožniť uspokojenie pohľadávky veriteľa. V oblasti ochrany spotrebiteľa však treba mať na zreteli zásadu poctivosti, a to vo forme tzv. princípu dôvery. Ústavný súd Českej republiky v nálezoch II. ÚS 3/06 zo 6.11.2007 a I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013 uviedol, že uplatňovanie princípu dôvery v úkony osôb v sociálnom styku je základným predpokladom
fungovania komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text spotrebiteľskej zmluvy, osobitne keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Vychádzajúc z uvedeného, aj keď bod 19.16. VOP podľa odvolacieho súdu nevykazuje znaky nevyváženosti, neznamená to, že jeho zakomponovanie vo VOP je poctivým spôsobom úpravy vzájomných vzťahov medzi veriteľom a dlžníkom ak je dlžník spotrebiteľom. V komplexe viacerých ustanovení VOP pozornosti priemerného spotrebiteľa dôsledky tejto úpravy pravdepodobne uniknú, pri opaku je vyjednávacia možnosť v zmysle zmeny takého bodu VOP len iluzórna. Spotrebiteľ je tak vystavený riziku, že postúpením práva veriteľa zo zmluvy o úvere sa môže zhoršiť jeho postavenie, čo je, pokiaľ by pre postúpenie mala platiť len zákonná úprava, touto zákonnou úpravou eliminované. Odvolacia námietka k bodu 19.16. VOP dôvodná nebola.
21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Odvolací súd, aj vzhľadom na odvolací argument o porušení práva na spravodlivé súdne konanie, vychádzajúc z okolností posudzovaného prípadu, keď žalobca v odvolaní uplatňoval v zásade rovnaké odvolacie argumenty ako v odvolaní voči prvému rozsudku súdu prvej inštancie v danej veci, t.j. v predchádzajúcej fáze konania, mal za to, že princípu spravodlivého súdneho konania dá za dosť tým, ak dá odpovedať aj na ten argument, na ktorý súd prvej inštancie nereagoval v rozpore s pokynom odvolacieho súdu, pre potvrdenie zamietavého rozsudku súdu prvej inštancie by totiž postačovalo zaoberať sa len tým, či boli alebo neboli splnené zákonné podmienky postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, či ich žalobca preukázal, keďže išlo o podstatu posúdenia dôvodnosti žaloby. Súd prvej inštancie porušil procesné ustanovenie - § 391 ods. 3 CSP, toto porušenie však tým, že odvolací súd dal odpoveď na skoršie argumenty (vo vzťahu k relevantnosti znenia čl. 19.16. VOP postupcu) žalobcu, nemôže byť v rozpore s funkcionalitou procesnej úpravy vo vzťahu k tomu, čo je cieľom súdneho konania - dať odpoveď na to, čo bolo jeho predmetom. Odvolací súd pochybenie súdu prvej inštancie napravil v záujme eliminácie akýchkoľvek pochybností o porušení práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie.
22. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vecne správnom výroku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej t.j. v zamietavom výroku, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
23. Žalobca v odvolaní namietal aj nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, pokiaľ priznal Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS náhradu trov konania z dôvodu, že nebolo stranou sporu, súd prvej inštancie rozhodol za účinnosti Civilného sporového poriadku, ktorý priznanie náhrady trov subjektu, ktorý nie je stranou sporu neumožňuje.
24. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS oznámilo svoj vstup do konania dňa 17.1.2014, t.j. ako vedľajší účastník na strane žalovanej pred účinnosťou Civilného sporového poriadku. Vzhľadom na uvedené je potrebné zohľadniť právnu úpravu účinnú do 30.6.2016 t.j. Občiansky súdny poriadok, keďže v zmysle § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované. S ohľadom na potrebu rešpektovania zásady právnej istoty teda zostáva zachované právo takého subjektu, ktorý do konania vstúpil zákonným spôsobom upraveným v § 93 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku pred 1. júlom 2016, na náhradu trov konania.
25. Podľa § 93 ods. 2,3,4 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 31.12.2014 (ďalej aj len ,,OSP) ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba, ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Podľa § 24 OSP účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí ak ide o zastúpenie podľa § 25.
26. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ako už bolo uvedené, do konania vstúpilo dňa 17.1.2014. Z obsahu spisu vyplýva, že k žalobe sa kvalifikovane vyjadrilo. Do konania vstúpilo s cieľom zbavenia spotrebiteľa nepriaznivých dôsledkov vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu, do ktorého žalovaná ako spotrebiteľka vstúpila. Právnická osoba - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vystupovalo na strane žalovanej ako vedľajší účastník v súlade s ust. § 93 O.s.p. majúc rovnaké práva a povinností ako účastník. Právo na náhradu trov konania je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Nemožno uprieť právo zvoliť si právneho zástupcu ani právnickej osobe, ktorá v konaní vystupovala legitímne na strane žalovanej ako spotrebiteľky. Podľa názoru odvolacieho súdu združenie má právo na náhradu trov konania, ktoré boli účelne vynaložené v súvislosti s bránením práva žalovanej. Združenie v čase vstupu do konania legitímne očakávalo, že pokiaľ z konania dobrovoľne nevystúpi alebo ak súd nerozhodne o neprípustnosti jeho vstupu do konania, jeho status vedľajšieho účastníka bude zachovaný až do právoplatného skončenia konania a že v prípade kvalifikovanej obrany práv žalovanej a jej úspechu v spore mu vznikne právo na náhradu trov konania. Samotná skutočnosť, že v priebehu konania došlo k zmene právnej úpravy, nemôže byť na ťarchu združenia.
27. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil aj v súvisiacich výrokoch o nárokoch na náhradu trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP majúc za to, že súvisiace výroky o trovách konania zodpovedajú výsledku v konaní.
28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná, ako aj Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS boli v odvolacom konaní pasívni. K odvolaniu sa nevyjadrili, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnili a podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z článku 17 základných princípov CSP, zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenému žiadne trovy v konaní nevznikli by bolo zjavne nie len nelogické, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania. Preto, napriek úspechu v odvolacom konaní im nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.