Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-183-2018.pdf
PDF · 139.69 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/183/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu Š. U., J. J. XX, zastúpeného LEGAL IURIS - advokátska kancelária s.r.o., Rožňava, Tehelná 11, IČO: 47 242 795, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 2 880 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 11Csp/77/2016-72 z 20.10.2017 Okresného súdu Rožňava
rozhodol:
M e n í rozsudok tak, že žalobu zamieta. Žalovanému p r i s u d z u j e náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2 880 € spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z uvedenej sumy od 4.11.2016 do zaplatenia. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. 2. V odôvodnení rozsudku, o. i., reprodukoval podstatný obsah žaloby, podstatný obsah odporu podaného žalovaným proti platobnému rozkazu (ďalej len PR) 11Csp/77/2016-10 z 19.12.2016, vymenoval dôkazné prostriedky, ktorými na vo veci nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie a zistil nasledovné, konkrétne, čo zo zmluvy o revolvingovej pôžičke č.136379-72585, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli prílohy a to splátkový kalendár, blankozmenka a dohoda o zrážkach zo mzdy, uzavretej 12.8.2011 (ďalej len Zmluva o úvere; poznámka súdu), vyplýva, čo z dohody o zrážkach zo mzdy spoludlžníka č.136379-72585 z 12.8.2011 a z potvrdenia zamestnávateľa žalobcu bolo preukázané, čo z predložených listín a pripojeného spisu Okresného súdu (ďalej len OS) Rožňava 6Csp/68/2016 je zrejmé, že v rámci oboznámenia so spisom sa oboznámil aj s uznesením Krajského súdu (ďalej len KS) v Košiciach 3Co/46/2017 z 15.3.2017 (citoval z jeho odôvodnenia) a bez ďalšieho prevzal jeho závery a, že preto po oboznámení sa s obsahom zmluvy konštatuje, že táto má charakter zmluvy spotrebiteľskej a v prejednávanej veci „sa jedná“ o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ust. O. z., ako aj zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na čom nemení nič ani tvrdenie žalovaného o tom, že žalobcovi nemožno takéto postavenie priznať, pretože z obsahu zmluvy - podľa žalovaného - je zrejmé, že žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovanou na základe vyhlásenia dlžníka, že poskytnuté finančné prostriedky použije na výkon podnikania a teda nemá postavenie spotrebiteľa. Ďalej uvádza: Poskytovateľ úveru určoval obsah zmluvy bez možnosti akéhokoľvek ovplyvnenia zo strany žalobcu sám vypĺňal údaje týkajúce sa využitia, nie je preto možné vyvodiť záver ako to tvrdí žalovaný, že „sa nejedná“ o zmluvu spotrebiteľského charakteru. Nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, ktorý sa dovoláva, že dlžník nemal postavenie spotrebiteľa, pričom poukazuje na známu mu prax, že pokiaľ došlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutom úvere medzi žalovaným ako poskytovateľom a dlžníkom, ktorý
mal charakter podnikateľského subjektu náležitým spôsobom v samotnom záhlaví, takto uzatvorených zmluvných vzťahov bol dlžník označený IČOM, DIČOM, resp. predkladal doklady preukazujúce jeho bonitu ako podnikateľského subjektu/daňové priznanie/, čo v danom prípade ani pri uzatváraní samotnej zmluvy o úvere nebolo učinené, „dlžníka“ bol označený menom, dátumom, narodenia, rodným č. a trvalým bydliskom. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia 2 880 € je dôvodná a preto jej v tejto časti vyhovel. Nárok žalobcu je v súlade s § 451 a n. O. z. v znení účinnom do 12.12.2011, t.j. v čase uzavretia Zmluvy o úvere. Citujúc znenie § 451,§ 456 prvej vety,§ 52 ods.1,3,4,§ 53 ods.1 prvej vety,ods.5,§ 54 ods.1,2 O. z.,§ 1 ods.2,§ 9 a § 11 ods.1 zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platného do 12.12.2011, t.j. ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere (ďalej len zák. o spotrebiteľských úveroch; poznámka súdu), uviedol ďalej: Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.136379-72585 z 12.82011 je v rozpore s § 9 ods.2 písm. k) zák. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované cit. ust., t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V samotnej Zmluve o úvere totiž nie je uvedená výška, počet ani termín splatnosti ani len samotných splátok, keď je uvedená mesačná splátka sumou 120 € a je tam uvedený počet splátok 36, avšak nie je uvedený termín ich splatnosti. V Zmluve o úvere bolo určené, že zmluvná odmena predstavuje 2 320 €, čo podľa poskytnutého úveru prestavuje viacej ako 60 % a tak toto dojednanie predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov za neprijateľnú podmienku, ako to „má na mysli“ § 53 ods.5 O. z. Navyše poukazuje na § 11 ods.1 písm. b) zák. o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.2, okrem iných aj písm. k), a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje v Zmluve o úvere, o tom z akých položiek pozostáva navýšenie úveru, ako aj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a tiež vzhľadom na to, že dlžník úver čerpal, zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi účastníkmi konania považoval za platnú, avšak poskytnutý úver považoval podľa cit. § 11 ods.1 písm. b) zák. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc z uvedeného, dospel k záveru, že žalovaný mal v súlade s § 9 ods.2 a § 11 ods.1 písm. b) zák. o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 52 a n. O. z. nárok len na plnenie, ktoré poskytol dlžníkovi, čo v danom prípade predstavuje 4 320 €. K vznesenej námietke res iudicata zo strany žalovaného uvádza nasledovné: Vo veci bol vydaný zmenkový platobný rozkaz (ďalej len ZPR) OS Bratislava V 10.9.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 27.12.2013. Novelizáciou Exekučného poriadku (ďalej len EP) zák.č.438/15 Z. z. sa však zákonodarca rozhodol prelomiť materiálnu právoplatnosť rozhodnutí vydaných v konaniach, v ktorých sa uplatňoval nárok zo zmenky, vrátane zmenkových PR a stanoviť právnu domnienku - hoci vyvrátiteľnú (§ 243f ods.4 EP) - že pri rozhodnutiach vydaných v takýchto konaniach dôvody na zastavenie exekúcie dané sú (§ 243f ods.4 EP), pričom dôkaz o opaku (teda o tom, že v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zák.) by musel vychádzať z listín predložených oprávneným. Zákonodarca ustanovil „hromadné retroaktívne preskúmavanie súdnych rozhodnutí“ (úvodzovky súd) táto tvrdosť zák. je zmiernená možnosťou podať návrh (od 1.7.2016 žalobu) na obnovu konania (§ 228 ods.1 písm. g) O. s. p.;§ 3 zák.č.125/16 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov). V danom prípade až v tomto konaní podrobil prieskumu úverovú zmluvu a ako predbežnú otázku týkajúcu sa rozhodnutia vo veci vydania bezdôvodného obohatenia musel posúdiť túto úverovú zmluvu, tak že určil že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je pre to že neobsahuje podstatné náležitosti podľa zák.č.129/10 Z. z. postihnutá tým že ju považuje za bezúročnú a bezpoplatkovú. S poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len SD EÚ), najmä na rozhodnutie C-618/10, bol v danej veci tej mienky, že už pri vydávaní PR bol zmenkový súd ex offo povinný poskytnúť mu ako spotrebiteľovi ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Judikatúra SD EÚ, vrátane rozhodnutia C-618/10, ktoré sa týka prípadov, v ktorých predmetom súdneho konania boli záväzky spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Podľa judikatúry je vnútroštátny súd povinný skúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel (napr. vec C-243/08). Povinnosť súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je totiž zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch,
kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskumu ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu musí prihliadať ex lege. Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, keď pri úvere, poskytnutom mu vo výške 4 320 €, od neho v splátkach, resp. zrážkami zo mzdy prijal sumu spolu 6 712 €, napriek tomu, že poskytnutý úver sa podľa cit. ust. zák. o spotrebiteľských úveroch považoval za bezúročný a bez poplatkov, dospel k záveru, že žaloba žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodná, a preto jej v tejto časti vyhovel. V časti týkajúcej sa úrokov z omeškania „žalobu“ vyhovel. Cituje znenie § 488,§ 489,§ 517 ods.1 prvej vety,ods.2 a § 563 O. z. a uvádza, že z cit. zákonných ust. je zrejmé, že záväzkovo právne vzťahy pre ktoré je charakteristické, že veriteľovi zakladajú právo na plnenie a dlžníkovi povinnosť plniť vznikajú nielen z dvojstranných právnych úkonov (zmlúv), ale aj mimozmluvne pri splnení zák. stanovených podmienok a teda, o. i., i z bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie predstavuje teda záväzkovo právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. Pokiaľ tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nie je v povinnosti vydať vec, ale v povinnosti platobnej, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, z ktorého riadnym a včasným nesplnením spája § 517 O. z. nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania [porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu (ďalej len NS) ČR 25Cdo 2895/99 z 29.3.2001]. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalovanému vzniklo na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať formou peňažného plnenia. Nepriaznivým právnym dôsledkom porušenia povinností zaplatiť peňažný dlh podľa tejto úpravy je vznik omeškania spojený s nárokom veriteľa na úrok z omeškania. Rozhodujúce je teda kedy nastala splatnosť dlhu. Osoba zodpovedná zo zodpovednostného záväzkovoprávneho vzťahu sa dostáva do omeškania zásadne vtedy, ak dlh nesplní v deň nasledujúci po dni kedy bola veriteľom o plnenie požiadaná a od toho dňa môže požadovať úroky z omeškania. Doba splatnosti záväzku z bezdôvodného obohatenia nie je ustanovená právnym predpisom, ak nebolo ani dohodnuté, platí podľa § 563 O. z., dlžník je povinný splniť dlh v prvý deň po tom, kedy bol o plnenie veriteľom požiadaný. Napokon, citujúc znenie § 262 ods.1,2 a § 255 ods.1 CSP uviedol: Žalobca mal v konaní plný úspech a preto má právo aj na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 3. Proti uvedenému rozsudku, v celom rozsahu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a jeho podanie odôvodnil nasledovne: súd a) sa nesprávne a bez opory v zák. vyporiadal s účinkami zmenkového PR, b) nesprávne posúdil otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, c) nesprávne posúdil povahu zmluvy o revolvingovom úvere ako spotrebiteľskej zmluvy. Ďalej, o. i., uviedol: Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že 10.9.2013 vydal OS Bratislava V pod č. k. 5Zm 821/2013-11 ZPR, ktorým uložil žalobcovi (ako avalistovi vlastnej zmenky) a vystaviteľovi zmenky, aby uhradili majiteľovi zmenky
- tu jemu (žalovanému) zmenkovú sumu 7 656 € s zmenkovým úrokom, zmenkovou odmenou a náhradou trov konania. Súd odmietol uznať a rešpektovať účinky uvedeného súdneho rozhodnutia poukazujúc na novelizáciu EP zák.č.438/15 Z. z., ktorý podľa jeho záverov by mal znamenať hromadné retroaktívne preskúmavanie súdnych rozhodnutí a prelomenie materiálnej právoplatností rozhodnutí vydaných v zmenkových konaniach. Tvrdí, že uvedený zák.č.438/15 Z. z. novelizujúci, o. i., aj EP neumožnil prieskum žiadneho súdneho rozhodnutia a záver súdu je v tomto ohľadne nesprávny. Postup podľa § 243f EP spočíva len v tom, že exekučný súd preskúma len povahu kauzálneho vzťahu súvisiaceho so zmenkou v tom smere, či ide alebo nejde o spotrebiteľský vzťah. Žiadne materiálne preskúmavanie súdnych rozhodnutí vydaných v zmenkových konaniach exekučný súd ani nevykonáva a ani vykonávať nemôže. Podstatné pre toto súdne konanie však je, že ani uvedené a ani žiadne iné zákonné ust. neposkytuje oprávnenie pre postup súdu v tomto konaní, aby vykonal či už materiálny prieskum ZPR alebo postupoval spôsobom obdobným ako upravuje označené ust. EP. Pre takýto postup súd nemal danú právomoc, čo v spojení s čl.1 ods.2 Ústavy SR značí, že si ju ani nemohol odvodzovať či dotvárať. Ak tak súd konal, potom postupoval nad rámec svojej právomoci. Postup, kedy súd nerešpektuje právoplatnosť rozhodnutia a dovodzuje svoju právomoc ho dokonca preskúmavať alebo popierať jeho účinky bez opory v zák., porušuje atribúty predvídateľnosti postupu v konaní. Cituje, čo NS Slovenskej republiky (ďalej len SR) v uznesení 7Cdo/42/2010 uviedol. Z judikatúry ESĽP pritom vyplýva, že jedným zo základných prvkov vlády práva je princíp právnej istoty, ktorý, o. i., vyžaduje, aby v prípade, keď súdy rozhodnú vo veci s konečnou platnosťou, ich rozhodnutie
nebolo viac spochybňované. Odklon od tohto princípu je odôvodnený iba v prípadoch, keď sa vyskytnú okolnosti podstatného a naliehavého charakteru, pričom sa môže realizovať len spôsobom upraveným právnym poriadkom. Zmena právoplatného rozhodnutia (a to nielen formálne, ale aj materiálne, teda popretím či negovaním účinkov právoplatného rozhodnutia, napr. tým, že sa na takéto rozhodnutie neprihliada) je možná len za predpokladu, že ide o postup právom predvídaný, že právny poriadok umožňuje znovuotvorenie právoplatného súdneho rozhodnutia a pre takýto postup sú dané právom predvídané prípady. Podaná žaloba a konanie o nej „nie“ v zmysle právneho poriadku SR právom predvídaný postup k negovaniu účinkov súdneho rozhodnutia. Cituje, čo napr. v rozhodnutí Bulgakova proti Rusku (rozsudok z 18.1.2007, § 34) ESĽP uvádza. Tvrdí, že súd nemohol svojím konaním postupovať ani len obdobne, ako upravuje EP v § 243f. Súd nebol oprávnený negovať účinky ZPR. Ak takto postupoval, potom svojím postupom konal aj nad rámec toho, ako by vyplývalo z uvedeného ust. EP a vytvoril si právomoc pre prípad, ktorý právny poriadok nepozná. Nahradil tak v konečnom dôsledku aj procesnú pasivitu žalobcu a nevyužitie zákonných možností uplatniteľných sporovou stranou aj voči právoplatnému súdnemu rozhodnutiu (ktorým je napr. obnova konania). Kým žalobca uvedené prostriedky využiť mal a mohol, on (žalovaný) v súvislosti s vydaným ZPR a procesnou situáciou vyplývajúcou z napádaného rozhodnutia takúto možnosť teraz ani nemá, pretože CSP dôvod obnovy zodpovedajúci pôvodnému ust. v O. s. p. v § 228 ods.1 písm. g) nepozná a nepripúšťa a využiteľnosť pôvodného dôvodu sa nedá odvodiť ani na základe § 470 CSP, ktorý sa vzťahuje na začaté a neskončené konania (teda nie konania začaté po 1.7.2016). Obnovu konania by v súvislosti so ZPR nemohol ani navrhnúť aj z dôvodu, že nie je procesne k tomu oprávnený (nie je stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté zmenkovým rozhodnutím). Tvrdí, že súd mal účinky ZPR rešpektovať ako účinky právoplatného súdneho rozhodnutia. Mal skúmať, či žalobca využil jemu dostupné opravné prostriedky a len na základe toho a ich využitia by mohol vo veci konať. Podaná žaloba takým prostriedkom nie je. Z postupu súdu je zrejmé, že je založený na konaní bez právomoci a spôsobom, ktorý právny poriadok nepozná. Súd svojím postupom navyše nahradil fakticky postup žalobcu (v konaní 5Zm 821/2013 ako žalovaného), ktorý ani v pôvodnom konaní svoj záväzok nespochybňoval nepodal námietky a nerobil tak ani následne formou mimoriadneho oprávneného prostriedky. Súd v tomto konaní postupoval tak, ako by tu dané rozhodnutie ani nebolo. Je pritom pomerne pozoruhodné, že tvrdenia o spotrebiteľskom postavení žalobca neuvádzal ani v zmenkovom konaní v r.2013 a ani následne 3 roky. Dokonca ani po tom, ako sa začali vykonávať zrážky zo mzdy. Všeobecne je teda možné povedať, že žalobcove tvrdenia neboli produkované v priamej časovej súvislosti či už s pôvodným zmenkovým konaním, alebo začatím výkonu zrážok zo mzdy. Ale účelovo v čase, kedy je za spotrebiteľský vzťah už považovaný akýkoľvek vzťah a vo vzťahu k dodávateľom je vyvíjaný postup, ktorý nemá oporu v zák. Poukazuje aj na paradox vyplývajúci z „analógie“ (úvodzovky žalovaný) s exekučným konaním, ktorou súd odôvodňuje svoj postup. Ak v exekučnom konaní dôjde k zastaveniu exekúcie postupom podľa § 243f EP, potom plnenia vymožené dovtedy v rámci exekúcie nenadobúdajú povahu „bezdôvodného obohatenia.“ (úvodzovky žalovaný). EP ich nepovažuje za neoprávnené nároky; určuje len to. že ďalej v exekučnom konaní nie je možné pokračovať. Tzn., že ide o nároky vymožené riadne a v zmysle platného exekučného titulu. Hoci o takejto úprave a jej súlade s Ústavou SR a s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv je možné pochybovať (nakoľko oprávnený v exekučnom konaní zastavenom po 1.7.2016 nemá žiadny prostriedok na možné vymoženie nároku, ktorý si pôvodne vymáhal v exekučnom konaní na základe rozhodnutia súdu, ani na jeho opätovné žalovanie, keďže aj do 30.6. 2016 mohol podávať len návrh na obnovu konania a nie podávať znovu žalobu), postup súdu v tomto konaní vedie k dôsledkom, ktoré nie sú ani len podobné tým, ktoré vyplývajú zo spomenutého ust. EP. Zastavením exekúcie sa plnenia vymožené do zastavenia nepovažujú za bezdôvodné obohatenie. Je teda zjavné, že súd už pri formulovaní a zdôvodňovaní svojej právomoci postupuje spôsobom, ktorý je analogický len potiaľ, kým to vyhovuje spotrebiteľovi, čo je dôkazom nerovného prístupu súdu. Namieta tiež závery súdu o povahe zmluvy o revolvingovom úvere č.136379-72585. Súd záver o tom, že ide o spotrebiteľský vzťah vyvodil z toho, že síce sa v zmluve uvádza, že sa peňažné prostriedky použijú na účel výkonu podnikania, ale to nestačí, lebo ide o predformulovaný text a dlžník nie je označený údajmi o IČO a DIČ. Závery súdu sú jednostranné, pričom nemajú oporu v žiadnom dôkaze vykonanom v tomto konaní. Žalobca v konaní uvádzal paušálne tvrdenie o tom, že je spotrebiteľ. Bez toho, aby uviedol vôbec, z čoho vlastne vyplýva jeho spotrebiteľské postavenie. Jeho tvrdenie o tom, že uzavrel kartu klienta, ktorá má byť zmluvou, bolo vyvrátené. Vo vzťahu k samotnému obsah zmluvy o revolvingovom úvere neuviedol a ani nenavrhol dôkaz preukazujúci to, že by jej obsah bol nepravdivý a že dlžník, ktorý zmluvu uzavrel, by poprel jej obsah. Teda bez toho, aby bola tvrdená a preukázaná nepravdivosť obsahu zmluvy o revolvingovom úvere súd nemohol dospieť k tomu, že nejde o podnikateľsky vzťah. Žiadne ust. právneho poriadku neurčuje, že zmluva sa považuje za spotrebiteľskú, pokiaľ nie je preukázaný opak. O. z. v § 54
ods.2 určuje postup len v prípade, ak je pochybnosť o obsahu zmluvy (resp. zmluvnej podmienky), čo však nie je prípad prejednávanej veci pre to, lebo takáto „pochybnosť“ (úvodzovky žalovaný) ohľadne zmluvy tvrdená nebola. Súd pritom nie je oprávnený nahradzovať skutkové tvrdenia strany. Závery súdu týkajúce sa zmluvy a jej obsahu nie sú výsledkom hodnotenia dôkazov a nemajú oporu ani vo vykonanom dokazovaní. Súd vychádza z akejsi domnienky, pričom jeho výklad nezodpovedá ani žiadnemu ust. O. z. o výklade právneho úkonu. Tvrdí preto, že právne hodnotenie povahy zmluvného vzťahu je neobjektívne a jednostranné, nemá oporu v dokazovaní a v jeho výsledkoch a ani v platnom ust. právneho poriadku. Ako podstatnú skutočnosť namieta nesprávne posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby a uplatňovanie ním tvrdeného nároku. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania pred súdom je nesporné, že žalobca pristúpil ako spoludlžník k záväzkom dlžníka zo zmluvy o revolvingovom úvere č.136379-72585. Išlo o pristúpenie k záväzku podľa § 533 ods.1 O. z. (cituje jeho znenie). Týmto pristúpením sa nemení obsah záväzku, ku ktorému spoludlžník pristupuje, čo znamená, že hlavným dlžníkom zo záväzku je len pôvodný dlžník (a nie spoludlžník). Aj Najvyšší súd SR v rozsudku 3Cdo 133/2010 z 28.6.2012 konštatoval zabezpečovací charakter pristúpenia spoludlžníka pristupujúceho k záväzkom dlžníka podľa § 533 ods.1 O. z. (cituje, čo uviedol). Na základe pristúpenia k záväzku nedochádza k zmene záväzku, rozširuje sa len okruh subjektov tak, že popri primárnom dlžníkovi vystupuje ešte ďalší subjekt. Ak tento ďalší subjekt poskytne plnenie, potom plní záväzok hlavného dlžníka zo vzťahu medzi ním a veriteľom. Preto k bezdôvodnému obohateniu ohľadne takéhoto vzťahu by nemohlo dôjsť medzi spoludlžníkom a veriteľom, ale medzi hlavným dlžníkom a veriteľom, keďže plnenie dávané spoludlžníkom je plnením za hlavného dlžníka a na jeho záväzok. Návrh na rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti podáva proti rozsudku odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. b),d),f) a h) CSP a navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Uplatňuje si nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za odvolanie a z trov právneho zast. 144,06 € vrátane DPH (1 úkon - odvolanie 133,45 € vrátane DPH /111,21 € + 20 % DPH/, režijný paušál 10,61 € vrátane DPH 78,84 € + 20 % DPH/). 4. Žalobca k odvolaniu žalovaného podal nasledovné vyjadrenie: S uvedenými dôvodmi žalovaného sa nestotožňuje. Nevidí žiaden relevantný dôvod na zmenu rozhodnutia súdu v danej veci. Rozsudok súdu vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť 2 880 € s prísl. a aj vo výroku o priznaní mu náhrady trov konania považuje za vecne a právne správne a preto navrhuje odvolanie zamietnuť ako nedôvodné. Súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť 2 880 € s prísl. a zaviazal ho nahradiť mu trovy konania v plnej výške. Žalovaný bol v celom rozsahu neúspešný. Podľa jeho právneho názoru, nie je možné zmenku použiť na zabezpečenie záväzku spotrebiteľa. Zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako špeciálny právny predpis vymedzuje presné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj ďalšie obmedzenia, za účelom zvýšenej ochrany slabšieho účastníka zmluvy, spotrebiteľa. Zák. vylučuje možnosť zabezpečenia ako aj splnenia dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom. Zmluva o revolvingovom úvere č.136379-72585 bola medzi účastníkmi uzavretá 12.8.2011, teda spadá už pod právny režim zák.č.129/10 Z. z. Účelom predmetného zák. je zabezpečenie ochrany spotrebiteľa. Bežný spotrebiteľ nemá predstavu o fungovaní a dôsledkoch zmenkových záväzkov, nie je schopný posúdiť právne dôsledky uzavretej dohody o zabezpečení záväzkového vzťahu zmenkou, a to posilnenie práva a jeho vymožiteľnosti na strane dodávateľa na jeho úkor. Bežný spotrebiteľ bez akéhokoľvek právnického vzdelania nevie vyhodnotiť aké riziko pre neho znamená podpísanie zmenky a ako tým „uľahčí“ (úvodzovky žalobca) vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa. Kogentné ust. zák. sú v jeho prospech: Cituje znenie § 5a ods.1 písm. a),b) zák.č.250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.372/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, alebo zmenkou alebo šekom. V rámci uplatnenia práv zo zmenky sa premieta klasická rímska právna zásada (princíp) vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým alebo nech si každý stráži svoje práva alebo zák. sú písané pre bdelých). Je rozhodným, že kým nevyužitie postupu podľa čl. I § 10,§ 17 zmenkového a šekového zák. zo strany iných dlžníkov v prípade uplatnenia práv zo zmenky jej majiteľom znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať zmenku a aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je! Princíp vigilantibus iura scripta sunt ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa cit. uznesenie NS SR vo veci 6MCdo 9/2012 (cituje z jeho odôvodnenia). Cituje z odôvodnenia rozsudku KS Prešov 15Co/9/2015 z 13.5.2015. Má za to. že v danom prípade mu prináleží aktívna procesná legitimácia, nakoľko sa nemá možnosť brániť iným spôsobom voči neoprávneným zrážkam zo mzdy z už splneného záväzku. Je aktívne vecne legitimovaným a to spoločne a nerozdielne s pôvodným dlžníkom. Navyše predmetom sporu je
bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré vzniklo nezákonným nadmerným vykonávaním zrážok z jeho mzdy na podklade dohody o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. K čomu aj v danom prípade došlo a žalovaný sa bezdôvodne obohatil. Cituje z odôvodnenia rozsudku 2Cdo 205/2009 z 29.6.2010 NS SR. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje, aby bola pohľadávka vyplývajúca zo spornej zmluvy uhrádzaná v prospech dodávateľa. Zo strany žalovaného došlo k zásahu do jeho majetkovej sféry uplatňovaním zabezpečovacieho inštitútu na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola dohodnutá neplatne, bez jeho písomného súhlasu. Dohoda o zrážkach zo mzdy môže byť vykonávaná len so súhlasom dlžníka a on so zrážkami nesúhlasil a nepodpísal ju preto ju považuje v celom rozsahu za neplatnú a v rozpore s dobrými mravmi. Žiadnym spôsobom nebol osobitne oboznámený zo strany žalovanej o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch. Bránil sa podaním neodkladného opatrenia (ďalej len NO), avšak bezúspešne. Uznesením OS Rožňava 6Csp/68/2016-10 zo 16.11.2016 v konaní o nariadenie NO konajúci súd zamietol jeho návrh na nariadenie NO. NO žiadal, aby bola uložená jeho zamestnávateľovi povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy. Žalovaný sa z neplatného právneho úkonu bezdôvodne obohatil na jeho úkor. Voči uvedenému súdnemu rozhodnutiu OS Rožňava sa odvolal. Až rozhodnutím KS v Košiciach 3Co/46/2017 o jeho odvolaní proti uzneseniu OS Rožňava 6Csp/68/2016-16 zo 16.11.2016 rozhodol tak, že zmenil toto uznesenie tak, že nariadil NO a zakázal platiteľovi mzdy vykonávať zrážky zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy č.136379-72585 z 12.8.2011, ktorá je súčasťou spotrebiteľskej zmluvy o úvere č.136379 z 24.8.2011 v prospech žalovaného až do právoplatného skončenia konania o určenie neexistencie práva vedeného na OS Rožňava 6Csp/68/2016, ktoré je v súčasnej dobe prerušené až do právoplatného skončenia tejto kauzy. Cituje z odôvodnenia uznesenia KS Banská Bystrica 16Co/677/2015 z 20.8.2015, rozsudku KS Trenčín 17Co/230/2013 z 19.2.2014 a rozsudku KS Prešov 3Co/38/2016 zo 6.9.2016 (bod 25.). Právny vzťah založený zmluvou o revolvingovom úvere č.136379-72585 uzavretej medzi účastníkmi 12.8.2011 je vzťahom spotrebiteľským. Vychádzajúc z ust. Zák. o ochrane spotrebiteľa č.250/07 Z. z., O. z., Zák. o spotrebiteľských úveroch č.129/10 Z. z. a smernice Rady (ES) č.93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách preto považuje dojednaný revolvingový úver za neplatný právny úkon pre nedodržanie zák. stanovených podstatných náležitostí, predovšetkým podľa § 9 ods.2 písm. k) zák.č.129/10 Z. z. Zároveň tento záväzkový vzťah nebol dostatočným spôsobom individualizovaný, neboli zachované zákonné náležitosti vyplývajúce zo zák. o spotrebiteľských úveroch a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Cituje z odôvodnenia rozsudku KS Prešov 20Co/96/2016 z 28.3.2017 a rozsudku KS Trnava 24Co/432/2014 z 15.4.2015. Žalovaný v konaní pred súdom vôbec nespochybnil a nenamietal výšku vydania bezdôvodného obohatenia a tým považoval túto vec za nespornú. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, po preskúmaní, napadnutý rozsudok ako vecne a právne správny potvrdiť a zamietnuť odvolanie žalovaného ako nedôvodné a priznal mu trovy odvolacieho konania 144,50 € (za vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo 7.2.2018 111,21 € + 9,21 € za režijný paušál, t.j. 120,42 € a spolu s DPH = 144,50 €). 5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a zistil, že neboli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zrušenie, lebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP], preto ho, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že žalobu zamietol. 6. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký [medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia]. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje jeho pochybenie. O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zák. normuje ako samostatné odvolacie dôvody. 7. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 365 ods.1 písm. b) CSP, sú a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.
8. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť strán sporu v konaní pred súdom využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zák. zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. 9. Pod pojmom procesný postup sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. 10. Skutočnosti uvedené v odvolaní nedávajú podklad pre záver, že súd svojim procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva do takej miery, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, preto nie je tento odvolací dôvod daný. 11. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 12. Žalovaným v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby konanie na súde prvej inštancie bolo takou inou vadou postihnuté. 13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad. 14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k
zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 15. Obidva tieto žalovaným uplatnené odvolacie dôvody sú dané. 14. Súd z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, čo je zrejmé zo skutočností uvedených v odvolaní, ktoré odvolací súd považuje v celom rozsahu za opodstatnené. 15. Právne závery, ku ktorým súd dospel (bod 36. odôvodnenia) nemajú oporu v žiadnom právnom predpise. 16. ZPR 5Zm 821/2013-11 z 10.9.2013 OS Bratislava V, ktorý vo vzťahu k žalobcovi (ten nebol
- ako je to nepochybne zrejmé zo Zmluvy o revolvingovej pôžičke č.136379-72585 z 12.8.2011 - spotrebiteľom, lebo mu na jej základe nebolo zo strany dodávateľa poskytnuté žiadne plnenie, ale bol iba spoludlžníkom), keďže proti nemu námietky nepodal, nadobudol právoplatnosť 24.4.2014, bol vydaný podľa § 175 O. s. p., účinného do 22.12.2015. 17. Podľa § 175 (Zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz) ods.3 prvá veta cit. O. s. p. ak odporca nepodá námietky včas alebo ak ich vezme späť, má zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz účinky právoplatného rozsudku. 18. Zmenu alebo zrušenie právoplatného ZPR bolo možné dosiahnuť iba mimoriadnymi opravnými prostriedkami podľa ust. O. s. p., pričom je zrejmé, že žalobca takúto možnosť nevyužil. 19. Súdne rozhodnutia, na ktoré žalobca v priebehu konania poukazoval, nebolo možné zohľadniť, lebo sa týkali iného skutkového a právneho stavu, pretože nešlo o právoplatné rozhodnutia všeobecných súdov, ale o rozhodnutia rozhodcovských súdov a o exekučné konania, v ktorých exekučným titulom boli rozhodnutia rozhodcovských súdov. 20. Vzhľadom na právoplatnosť uvedeného ZPR už nie je možné v prejednávanej veci, ktorá je sporom o vydanie bezdôvodného obohatenia, posudzovať vo vzťahu k predmetnej Zmluve o revolvingovej pôžičke č.136379-72585 z 12.8.2011, skutočnosti uvádzané súdom. 21. Žalobca, pokiaľ platil žalovanému, plnil iba svoju povinnosť uloženú mu uvedeným právoplatným ZPR (pričom je evidentné, že ju ešte v celom rozsahu nesplnil), čo znamená, že nemohlo ísť ani o jednu zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, upravených v § 451 ods.2 O. z. 22. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 23. Podľa ods.2 cit. ust. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 24. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 25. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 26. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 27. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu bola priznaná náhrada jeho trov v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie. 28. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.