Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-86-2020.pdf
PDF · 200.23 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/86/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Petrou Priečinskou v sporovej veci žalobcu: Súkromná škola umeleckého priemyslu animovanej tvorby, so sídlom: Vlastenecké nám. 1251/1, 851 01 Bratislava, IČO: 36 068 284, zastúpený: Mgr. et Mgr. Jozef Krkošek, advokát so sídlom: Pečnianska 1, Bratislava, IČO: 50 093711, proti žalovanému: ESO Travel, s.r.o., so sídlom Bazová 10, 821 08 Bratislava, IČO: 35 858 559, zastúpený: Advokátska kancelária SEMANČÍN & PARTNERS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A Bratislava, IČO: 50 567 942 o zaplatenie 18 128 € s príslušenstvom takto,
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 15 400 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 15 400 € od 21.03.2020 do zaplatenia.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 69,90 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) dňa 21.05.2020 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 12.10.2020 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny výške 18 128 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 18 128 € od 21.03.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania, titulom vrátenia storno poplatku za zájazd do Tokia, Japonsko.
2. Podanú žalobu odôvodnil tým, žalobca si dňa 17.12.2019 u žalovaného objednal na základe písomnej Zmluvy o zájazde pre svojich študentov školský zájazd do Tokia. Zájazdu sa malo zúčastniť 44 účastníkov (študentov a pedagógov žalobcu). Termín zájazdu bol stanovený na 23. 06. 2020 - 28. 06. 2020 (6 dní/4 noci). Celková cena zájazdu vrátane poistenia bola dohodnutá na 108 328,- €, pričom záloha vo výške 54.164 € mala byt zaplatená do 17.12.2019 a zostatok ceny zájazdu v rovnakej výške mal byť uhradený do 23.5.2020 („zájazd"). Žalobca prvú polovicu kúpnej ceny uhradil dňa 17.12.2019, čo preukazuje potvrdenie o realizovaní transakcie VUB banky. Svetová zdravotnícka organizácia ohlásila ochorenie covid-19 za pandémiu: http://w\AW.euro.who.int/en/health-topics/healthemergeneies/ coronavirus-covid 19/news/news/2020/3/who-announces <http://w\AW.euro.who.int/en/health-topics/ healthemergeneies/coronavirus-covid%2019/news/news/2020/3/who-announces> covid-19-outbreak- a-pandemic a v dôsledku tejto pandémie prijala na prelome februára a marca 2020 Slovenská republika a väčšina krajín množstvo protiepidemiologických opatrení s cieľom zabrániť šíreniu tohto ochorenia. Z uvedeného dôvodu boli tiež napr. po prvý krát v histórii presunuté letné olympijské hry 2020, ktoré sa mali v Tokiu uskutočniť od 24. júna 2020 do 9. augusta 2020 (https://www.trend.sk/ spravy/padlo-rozhodnutie-olympiadu-odkladaju-prvykrat-historii), teda v rovnaký čas ako bol plánovaný
začiatok zájazdu. Pre Japonsko aj v čase podania žaloby platí zákaz vstupu (https://www.mzv.sk/ cestovanie/covid19/ obmedzenia-na-hraniciach). Žalobca preto listom zo dňa 19.3.2020 zájazd zrušil s odvolaním sa na covid-19: „Vzhľadom na :- koronavírus covid 19 šíriaci sa obrovskou rýchlosťou a s tým spojené vyhlásenie pandémi, - ochranu zdravia našich študentov, - súčasné prijaté opatrenia, vrátane zatvorených letísk a uzatvorenia hraníc v celej Európe, -stále nejasnú situáciu, - odporúčanie Ministerstva zahraničných vecí necestovať do všetkých krajín sveta. Pevne veríme, že nám vrátite plnú výšku uhradenej zálohy, t.j. 54.164,- €. Zároveň Vás žiadame o písomné potvrdenie výšky vrátenej zálohy a termínu jej vrátenia na náš účet." Žalovaný na tento list odpovedal obratom a to vystavením dokumentu „Vratka zálohy č. XXXXX" dňa 20.3.2020. Žalobcovi však vrátil iba časť zálohy vo výške 36 036,- €. V zmysle zákona č. 170/2018 Z.z. (ďalej len „zákon o zájazdoch") z dôvodov, ktoré žalobca v odstúpení od zmluvy jasne definoval a ktoré sú objektívne, neodvrátiteľné a žalobcom nepredvídateľné, žalobca požadoval o vrátenie plnej výšky zálohy, t.j. všetkých platieb, ktoré za zájazd zaplatil. Situácia ohľadom nákazy covid-19 nepochybne významne ovplyvňuje poskytovanie zájazdu a prepravu cestujúcich, ktorá je v čase podania žaloby fakticky nemožná o to viac, že v danom prípade ide o školský zájazd. Otázne je, či žalovaný nemal v zmysle § 20 ods. 2 a 3 zákona o zájazdoch sám aktívne zájazd zrušiť a nečakať až na list žalobcu. V danom prípade ide o školský zájazd a preto nie je možné dodržiavať nevyhnutne odstupy medzi žiakmi a ani ostatné protiepidemiologické opatrenia. Skutočnosť, že covid-19 možno považovať za práve tento dôvod odstúpenia od zmluvy, potvrdzuje aj Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá na svojej stránke uvádza: „V kontexte výskytu koronavírusu a jeho šírenie predstavuje významné riziká pre ľudské zdravie, je bez pochýb mimoriadnou a neodvrátiteľnou okolnosťou. Cestovné kancelárie by preto mali zvážiť svoj postoj a na základe všetkých dostupných informácií o tejto spôsobujúcej závažné ochorenie, odstúpenie cestujúceho od zmluvy o zájazde akceptovať a vrátiť cestujúcemu všetky finančné prostriedky za zájazd." Nakoľko žalovaný časť zálohy vo výške 18.128 € nevrátil, právny zástupca žalobcu zaslal žalovanému a sprostredkovateľovi zájazdu spoločnosti Bittner Travel s.r.o., so sídlom Lichnerova 19, 903 01 Senec dňa 6.4.2020 Predžalobnú výzvu, kde zrekapituloval nároky žalobcu a naposledy vyzval žalovaného na dodržiavanie zákona o zájazdoch a o vrátenie celej zálohy v lehote 7 dní. Sprostredkovateľ poistenia si predžalobnú výzvu prevzal 8.4.2020 čo preukazujú priloženým elektronickým podacím hárkom Slovenskej pošty. Žalovaný si doposiaľ predžalobnú výzvu neprevzal, dňa 29.04.2020 zaslal právnemu zástupcovi žalobcu stanovisko, kde nárok žalobcu v celom rozsahu odmietol a svoje stanovisko označil za „končené a nemenné".
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz pod č.k. 21Up/992/2020 zo dňa 15.06.2020, ktorým zaviazal žalovaného v lehote 15 dní uhradiť sumu uvedenú v žalobnom návrhu vrátane trov konania, alebo v rovnakej lehote podať odpor s odôvodnením vo veci samej.
4. Žalovaný v zákonnej lehote doručil súdu odpor zo dňa 01.07.2020, v ktorom uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným ako cestovnou kanceláriou došlo dňa 17. 12. 2019 k uzavretiu Zmluvy o zájazde (ďalej len „Zmluva"), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky účasti na zájazdoch CK ESO TRAVEL, a to v zmysle zákona o zájazdoch, s miestom pobytu zájazdu cestujúcich v Japonsku/Tokio, v termíne od 23. 06. 2020 do 28. 06. 2020. Dňa 19. 03. 2020 bolo žalovanému doručené Storno zájazdu do Tokia 23.6. - 28.6.2020, ktorým žalobca záväzne stornoval zájazd do Tokia (ďalej len „Odstúpenie od Zmluvy ). Žalovaný obratom vrátil zálohu zaplatenú žalobcom s odpočítaním výšky odstupného v zmysle Zmluvy a Všeobecných podmienok účasti na zájazdoch CK ESO TRAVEL. Žalovanému bola od jeho obchodného partnera, spoločnosti BITTNER Travel, s.r.o, so sídlom Lichnerova 19, 90301 Senec, ktorý zájazd žalobcovi sprostredkoval, doručená predžalobná výzva, kde žalobca žiadal, aby mu bolo odstupné (tzv. storno poplatok) vo výške 18 128 € bezodkladne vrátené na jeho účet. Žalovaný reagoval na Predžalobnú výzvu dňa 29. 04. 2020 zamietnutím uplatňovaného peňažného nároku žalobcu ako bezdôvodného. Žalobca svoj uplatňovaný peňažný nárok voči žalovanému založil na tvrdení, že odstupujúcim dôvodom od Zmluvy malo byť uplatnenie § 21 ods. 2 Zákona o zájazdoch, na základe ktorého mu nemala vzniknúť povinnosť zaplatiť žalovanému odstupné a nie na uplatnení odstupovacieho dôvodu v zmysle § 21 ods. 1 Zákona o zájazdoch, pri ktorom by bol povinný odstupné zaplatiť. Podľa odbornej literatúry Odstúpenie od zmluvy z dôvodu mimoriadnych okolností je možné uplatniť len vtedy, ak cestovná kancelária nemôže plniť, pričom táto nemožnosť plnenia musí byť následná (až po uzatvorení zmluvy o zájazde) a trvalá a bez ohľadu na to, z akého dôvodu k tejto nemožnosti došlo. Teda len ak ide o následnú a trvalú nemožnosť plnenia, môže dôjsť k zániku záväzku cestovnej kancelárie poskytnúť zaplatené služby cestovného ruchu podľa zmluvy o zájazde s následkom povinnosti vrátenia všetkých platieb, ktoré cestujúci za
zájazd zaplatil. O objektívnej nemožnosti plnenia ide vtedy, ak cestovná kancelária objektívne a s určitosťou nemôže cestujúcemu poskytnúť plnenie z dôvodov okolností, ktoré nastali mimo jej sféry, teda okolností, ktoré cestovná kancelária nespôsobila. Pre posúdenie, či ide o objektívnu nemožnosť plnenia, je rozhodujúce, či plnenie je alebo nie je možné v čase splatnosti záväzku. Už v Odstúpení od Zmluvy žalobca uviedol skôr subjektívne pocity strachu, obavu o zdravie študentov a neistotu, čo možno očakávať v súvislosti s covid-19 v budúcnosti. Subjektívne dôvody však nezakladajú automaticky možnosť posúdenia dôvodu Odstúpenia od Zmluvy ako odstúpenie z dôvodu mimoriadnych okolností bez povinnosti zaplatiť odstupné. Európska únia vydala svoje odporúčanie k aplikácii smernice Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2015/2302 z 25 novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách (ďalej len Smernica") v súvislostí s covid-19 kde uviedla, že subjektívne pocity strachu nestačia na možnosť odstúpenia od zmluvy z dôvodu mimoriadnych okolnosti. Žalobca a ani žalovaný v čase prijatia odstúpenia od zmluvy dňa 19. 03.2020 objektívne nemohli určiť, či zájazd v dohodnutom termíne, ktorý mal byt až v júni 2020, bude môcť byť poskytnutý podľa Zmluvy alebo nie, a či bude alebo nebude môcť žalovaný plniť. Vychádzajúc zo skutočností a okolností, ktoré boli známe alebo mohli byť predpokladané v čase prijatia odstúpenia od Zmluvy, vrátane informácií o stave v Japonsku z hľadiska šírenia ochorenia covid-19, jeho predpokladanom vývoji a stave ochorenia vo svete, ako aj o možnosti prepravy na miesto zájazdu, nebolo možné dňa 19. 03. 2020 a ani v bezprostredne predchádzajúcich dňoch objektívne určiť, že v čase od 23.6.2020 do 26.6.2020 by nebolo možné poskytnúť služby cestovného ruchu podľa Zmluvy. Žalobca v podanom odstúpení od Zmluvy nešpecifikoval ustanovenie Zákona o zájazdoch, podľa ktorého odstupuje od zmluvy. Zároveň žalobca viedol s cestovnou agentúrou BITTNER Travel ako predajcom dlhšiu komunikáciu ohľadom možnosti odstúpenia od Zmluvy a výške odstupného, pričom bol upovedomený o presnej výške odstupného podľa § 21 ods. 1 Zákona o zájazdoch a Všeobecných podmienok účasti na zájazdoch CK ESO TRAVEL. Na základe vyššie uvedených skutočností považoval žalovaný odstúpenie od Zmluvy žalobcom za odstúpenie od Zmluvy s povinnosťou zaplatiť odstupné v zmysle § 21 ods. 1 Zákona o zájazdoch a bodu VI. Všeobecných podmienok účasti na zájazdoch CK ESO TRAVEL. Aby sa žalobca mohol odvolávať na odstúpenie od Zmluvy v zmysle § 21 ods. 2 Zákona o zájazdoch, musí byť splnená podmienka, že mimoriadne okolnosti v súvislosti so sírením ochorenia covid-19, pre ktoré chcel žalobca odstúpiť, budú trvať aj v čase splatnosti pohľadávky, teda v čase, keď majú byť služby cestovného ruchu poskytnuté, tzn. v čase nástupu na zájazd. Pred splatnosťou (pred termínom nástupu na zájazd), môže dôjsť k nemožnosti plnenia len vtedy, keď je isté, že stav spôsobujúci nemožnosť plnenia, teda mimoriadne okolnosti spojené so šírením ochorenia covid-19, ktoré by mohli zakladať nemožnosť plnenia, sa v Japonsku nezmenia ani v dobe splatnosti pohľadávky, tzn. v čase nastúpenia na zájazd. Odstúpenia od zmluvy z dôvodu mimoriadnych okolností, ktoré súvisia s covid-19, je potrebné posudzovať prípad od prípadu; podľa toho, či v danej cieľovej destinácii sú vyhlásené cestovateľské obmedzenia alebo je obmedzené poskytovanie cestovných služieb (napr. zrušenie leteckej dopravy a pod.), avšak uvedený odstupovací dôvod je možné aplikovať len s ohľadom na to, či tieto mimoriadne okolnosti v Japonsku trvajú alebo budú s istotou trvať aj v čase zájazdu. Uvedené žalovaný preukazuje dôkazmi, ktoré vykresľujú vývoj situácie v spojení so šírením ochorenia- covid-19 v Japonsku v čase bezprostredne pred podaním aj po podaní odstúpenia od Zmluvy. Stav Japonska ako cieľovej destinácie zájazdu v zmysle Zmluvy bol pred podaním odstúpenia žalobcom dňa 19.03.2020 veľmi priaznivý. Prvá správa Ministerstva zahraničných veci a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len „MZVSR") o obmedzeniach v Japonsku z dôvodu šírenia ochorenia covid-19 sa objavila až 6. 03.2020, pričom zákaz vstupu do Japonska sa vzťahoval na úzko vymedzený okruh cudzincov, ktorí prichádzali z tzv. „nebezpečných krajín", medzi ktoré Slovenská republika nepatrila. Slovenská obchodná inšpekcia (ďalej len „SOI") na svojej webovej stránke dňa 10. 03. 2020 zverejnila stanovisko, ktorým uviedla, že výskyt koronavírusu a jeho šírenie predstavuje významné riziká pre ľudské zdravie, je preto bez pochýb mimoriadnou a neodvrátiteľnou okolnosťou. Avšak pre posúdenie možnosti bezplatného odstúpenia na základe § 21 ods. 2 Zákona o zájazdoch je podľa SOI dôležité oficiálne vyhlásenie MZVSR o odporučení necestovať do konkrétnej oblasti alebo krajiny z akéhokoľvek dôvodu. Takúto správu o obmedzení cestovania do Japonska , ako aj odporúčanie pre slovenských občanov necestovať do žiadnej krajiny sveta, nebolo dňa 19.03.2020 MVZSR zverejnené. Japonsko vyhlásilo stav núdze až dňa 08.04.2020 pre Tokio, pričom tento stav mal pretrvávať do 31. 04. 2020 pre celé Japonsko. Tento stav však japonská vláda odvolala predčasne ku dňu 25. 05. 2020 pre celé územie Japonska. Skutočnosti, ktoré nastali v čase bezprostredne pred odstúpením od Zmluvy jednoznačne vykresľujú Japonsko ako krajinu, ktorá aj napriek svojej veľkosti zvládala boj so šírením ochorenia covid-19 výborne a aj keď situácia spojená so šírením ochorenia covid-19 sa neustále vyvíja a mení, bolo možné predpokladať, že v júni 2020 bude možné poskytnúť všetky služby cestovného ruchu žalobcovi podľa Zmluvy. Trvalo priaznivý vývoj
a zvládanie situácie v Japonsku ako bezpečnej krajiny preukazujú aj štatistiky Japonska v porovnaní s inými krajinami sveta. Zájazd sa mal konať s miestom odletu a príletu z/do Viedne a v čase pred skutočným dňom nástupu na zájazd, tzn. 23. 06. 2020 bolo možné do Tokia z Viedne cestovať leteckou dopravou. Uvedené žalovaný preukazuje aj informáciami o možnosti leteckej prepravy z Viedne do Tokia a spät. Je nerelevantné a špekulatívne tvrdenie žalobcu, že v čase v ktorom sa mal uskutočniť zájazd do Japonska, boli zrušené letné olympijské hry 2020, ktoré sa mali uskutočniť od 24. 06 2020 do 9. 08. 2020. Aj napriek tomu, že zájazd sa mal uskutočniť v termíne od 23. 06. 2020 do 28. 06. 2020, uvedený zájazd neobsahoval aj zabezpečenie účasti cestujúcich na letných olympijských hrách v Tokiu. Letné olympijské hry sa zrušili v dostatočnom predstihu, aby sa ich organizátori vyhli prípadným finančným stratám ktoré by mohli neskorším zrušením vzniknúť, športovci, ktorí sú z rôznych krajín sveta, kde je rozdielna agresivita šírenia ochorenia covid-19 a kde sú rozdielne opatrenia príslušných štátnych orgánov sa nemohli na olympijské hry dostatočne pripraviť a uvedená situácia ovplyvňovala hlavne ich športovú prípravu. Zrušenie letných olympijských hier v Tokiu teda nijakým spôsobom neovplyvňuje skutočnosť, že žalovaný nebol v čase konania zájazdu schopný poskytnúť žalobcovi všetky služby cestovného ruchu podľa zmluvy. Žalovaný nespochybňuje existenciu mimoriadnych okolností ako takých, ale na to, aby bolo možne odstúpiť od zmluvy z dôvodu mimoriadnych okolností je dôležitý moment, kedy takýto odstupovací dôvod uplatňuje odstupujúca strana (žalobca). Žalovaný poukazuje aj na nejasností v určeniach odstupovacích dôvodov ktoré žalobca menil v Predžalobnej výzve a potom v Návrhu, čo možno považovať za špekulatívne najmä keď v odstúpení od Zmluvy žalobca neuviedol žiadny odstupovací dôvod. Žalovaný najprv v Predžalobnej výzve uvádzal ako dôvod odstúpenia od Zmluvy § 20 ods. 2 a 3 Zákona o zájazdoch. Nakoľko žalovaný nebol nútený podstatne zmeniť niektorý zo základných znakov služieb cestovného ruchu a objektívne nemohol 19. 03. 2020 predpokladať aký bude stav v júni 2020, v čase i čase plánovaného nástupu na zájazd, zmenu zájazdu žalobcovi nemal dôvod ponúknuť. Žalovaný oprávnene nepostupoval podľa § 20 ods. 2 Zákona o zájazdoch, nemohol žalobca odstúpiť od zmluvy ako reakciu na neprijatie zmeny zájazdu, a na základe uvedeného dôvodu odstúpenia požadovať od žalovaného vrátenie všetkých platieb, ktoré za zájazd zaplatil. Vzhľadom k času, kedy žalobca odstúpil od Zmluvy, žalobca nemohol postupovať podľa ustanovení Zákona o zájazdoch týkajúcich sa okolností (§ 21 ods. Zákona o zájazdoch) ako sa na tento odstupovací dôvod odvolával žalobca, a rovnako sa ani nemohol účinne odvolávať na odstúpenie od zmluvy v zmysle § 20 Zákona o zájazdoch, nakoľko v čase odstúpenia od Zmluvy žalovaný nebol nútený podstatne zmeniť niektorý zo základných znakov služieb cestovného ruchu. Žalovaný nemohol a nebol povinný vrátiť všetky platby za zájazd, ktoré žalobca zaplatil, nakoľko neboli splnené podmienky uplatnenia odstupovacích dôvodov. Žalovaný správne vyhodnotil dôvod odstúpenia žalobcu podľa § 21 ods. 1 Zákona o zájazdoch a čl. VI. Všeobecných podmienok účasti na zájazdoch CK ESO TRAVEL a obratom mu vrátil zálohu za zájazd, ktorú zaplatil so započítaním odstupného, vrátane poistného. Na základe Odstúpenia od Zmluvy zo dňa 19. 03. 2020 žalobca odstúpil od Zmluvy o viac ako 60 dní pred začatím zájazdu, s povinnosťou zaplatiť najnižší možný stornopoplatok. Podľa Zmluvy a Všeobecných podmienok účasti na zájazdoch CK ESO TRAVEL si žalobca so žalovaným dohodli v prípade odstúpenia od zmluvy zaplatenie odstupného, vo výške skutočne vzniknutých nákladov odstupňovaných podľa počtu dní, ktoré zostávajú do začatia zájazdu. Žalobca je však povinný minimálne zaplatiť žalovanému určité percento ceny objednaných služieb a poistné, ktoré žalovaný hradí príslušnému poskytovateľovi cestovného poistenia. Žalovaný vrátil bezodkladne žalobcovi zaplatenú zálohu zníženú o výšku odstupného, vrátane poistného. Započítanie odstupného vyplýva z bodu VI. (5) Všeobecných podmienok účasti na zájazdoch CK ESO TRAVEL: „CK si vyhradzuje právo odpočítať odstupné prípadne svoj nárok na náhradu škody od zloženej zálohy, alebo zo zaplatenej ceny zájazdu". Výška odstupného bola vypočítaná obchodným partnerom žalovaného v Českej republike, a to obchodnou spoločnosťou ESO travel, a.s., so sídlom Korunovační 22 170 00 Praha 7 IČO 27957039 ktorá zabezpečoval zájazd a hradila všetky náklady s ním spojené. Výška odstupného zodpovedá skutočne vzniknutým nákladom. Výška odstupného je vyčíslená na 15 400 € za zájazd, čo zodpovedá sume 350 € na osobu. Žalovaný spochybňuje aj výšku uplatňovaného peňažného nároku žalobcom, nakoľko tento si nárokuje od žalovaného vrátenie sumy 18 128 € z titulu vrátenia všetkých platieb, ktoré žalobca za zájazd zaplatil. Aj v prípade, že by bol žalovaný na vrátenie všetkých platieb povinný (čo žalovaný odmieta), žalobca by si mohol uplatňovať len vrátenie sumy, ktorú žalobca zaplatil za služby cestovného ruchu podľa zmluvy, teda sumy za zájazd, čo činí 15 400 €. Zvyšná suma 2 728 € predstavuje platbu za poistné, konkrétne cestovné poistenie vo výške 924 € a poistenie storno PLUS vo výške 1804 €, pričom cestovné poistenie nie je službou cestovného ruchu, a teda netvorí zájazd. Poistenie nie je službou cestovného ruchu, nie je súčasťou zájazdu podľa Zmluvy. Uvedene potvrdzuje aj SOI vo svojom stanovisku zo dňa 11. 06.2019: „Za službu cestovného ruchu sa nepovažujú finančné služby (napr. cestovné poistenie)".
5. Žalobca písomnou replikou zo dňa 04.10.2020 uviedol, že odstúpenie od zmluvy o zájazde nebolo predčasné a zákonná podmienka na možnosť odstúpenia od zmluvy z dôvodu mimoriadnych okolností v mieste zájazdu bola splnená, citujúc na čl. 31 Smernice, znenie § 21 ods,.2 zák. č. 170/2018 Z.z. Tiež uviedol, že v odstúpení od zmluvy boli jednoznačne uvedené dôvody, pre ktoré žalobca nemal záujem o realizáciu zájazdu a od zmluvy odstúpil, t.j: - koronavírus covid-19 - šíriaci sa obrovskou rýchlosťou a s tým spojené vyhlásenie pandémie, - ochranu zdravia študentov žalobcu, súčasné prijaté opatrenia, vrátane zatvorených letísk a uzatvorenia hraníc v celej Európe, - stále nejasnú situáciu, - odporúčanie Ministerstva zahraničných vecí necestovať do všetkých krajín sveta. Tiež jednoznačne prejavil vôľu na vrátenie plnej výšky uhradenej zálohy t.j. 54 164 €. Žalobca v tomto liste možnosť strhnúť zo zaplatenej zálohy akúkoľvek čiastku ako „storno poplatok" vôbec nepripúšťa. Rozhodnutie žalobcu nebolo predčasné ani s ohľadom na všeobecnú prevenčnú povinnosť (§ 415 OZ). V mieste zájazdu nastali a pretrvávali neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré významne a) ovplyvnili poskytovanie zájazdu (nebol možný) alebo b) prepravu cestujúcich do cieľového miesta (nebola možná)
- v tomto smere poukázal na informácie poskytnuté Japonským národným leteckým dopravcom Japan Airlines, japonskými železnicami JapanRailPass, Ministerstva zahraničných vecí Japonska, audítorskou a konzultačnou spoločnosťou KPMG, z ktorých vyplýva, že do Japonska sa od začiatku bezpečnostných opatrení prijatých začiatkom roka síce teoreticky v čase plánovaného zájazdu dalo priletieť, nedalo sa však priletieť občanom Slovenska, ktorí 14 dní pred odletom pobývali na Slovensku. Tieto osoby mali úplný zákaz vstupu na územie Japonsky s výnimkou špeciálnych prípadov (medicínsky pracovníci, diplomati a pod.). Zároveň bola v dobe plánovaného zájazdu nariadená pre občanov Japonska (ktorí sa do Japonska mohli vrátiť aj letom z Viedne) povinná karanténa na 14 dní a to aj v prípade negatívneho PCR testu. Žiaci študujúci u žalobcu, všetko občania Slovenskej republiky, žijúci na Slovensku nemali vôbec možnosť do Japonska v čase plánovaného zájazdu vstúpiť. Ak by sa im aj vstúpiť do Japonska nejakým spôsobom podarilo, museli by sa podrobiť povinnému CPR testu a povinnej 14 dňovej karanténe (aj v prípade negatívneho výsledku). Je nezlučiteľné s obsahom akéhokoľvek poznávacieho zájazdu v trvaní 6 dní. Aj ďalšia podmienka na odstúpenie od zájazdu v zmysle § 21 ods. 2 Zákona o zájazdoch je tak preukázaná a tieto objektívne prekážky trvali až do dňa plánovaného zájazdu. Poukazuje na oficiálne dokumenty od Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, ktoré už dňa 16.3.2020 uverejnilo tzv. „Cestovné odporúčanie: stupeň 3 - odporúčanie necestovať“ do v odporúčaní uvedených krajín o.i. aj Japonska. Podľa tohto odporúčania: ,,V súvislosti s dynamickým šírením pandémie infekčného ochorenia COVID-19 spôsobeného koronavírusom SARS-CoV-2 vo všetkých krajinách sveta dochádza k prijímaniu prísnych reštrikčných bezpečnostných o zdravotných opatrení krajín spojených s obmedzeniami, resp. zákazom vstupov do krajín, prechodom štátnych hraníc, funkčnosťou medzinárodného ale oj vnútroštátneho leteckého, vlakového, autobusového a lodného spojenia. Z dôvodu nepredvídateľného vývoja prijímania opatrení krajín sveta sa občan Slovenskej republiky, v prípade vycestovania zo SR do zahraničia, vystavuje reálnemu riziku nemožnosti alebo obmedzeniam možností návratu zo zahraničia. Aj na toto odporúčanie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky odkazuje v odstúpení od Zmluvy o zájazde aj žalobca. Na základe oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky zo dňa 27.8.2020: „Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Tokiu upozorňuje občanov Slovenskej republiky, že naďalej od 3. apríla 2020 do platí dočasný zákaz vstupu do Japonska. V mimoriadnych prípadoch budú posudzované výnimky a udelenie víz. Podľa úpravy z 31. júla rozšírené podmienky za akých okolností bude umožnený návrat do Japonska pre rezidentov o držiteľov dlhodobých víz.“ Žalobca nepostupoval špekulatívne. Aj uplatnené odstupné je vypočítané v rozpore so Zmluvou o zájazde - žalovaný si ponechal odstupné vo výške 18 158 € čo je skutočnosť, ktorá medzi stranami nie je sporná. V zmysle Zmluvy o zájazde bola dojednaná cena zájazdu pre 44 účastníkov vo výške 105 600 €. Žalobca zaplatil zálohu vo výške 34 164 €. Ak by sa preto aj malo vrátiť žalobcovi iba storno poplatok, potom mal byť tento maximálne vo výške 105 600/ 100 x 10 = 10 560 € + poistenie 924 + 1 804 € = 13 288,- € a nie 18 158 € ktoré si ponechal žalovaný. Rozdiel predstavuje čiastku 4.870,- € ktorú si žalovaný ponechal bez právneho dôvodu (výpočet v zmysle čl. VI ods. 1 VOP). Žalovaný tiež v rámci zájazdu ponúkal „Komplexné cestovné poistenie 2019“ v cene 924,- €. A Poistenie storna objednaného zájazdu „Poistenie storna PLUS“ v cene 1.804,- €. V zmysle zmluvy o zájazde je poistníkom žalovaný a poisteným sú žalobca resp. všetci účastníci zájazdu na vyššie uvedenej zmluve o obstaraní zájazdu. V prospech žalobcu tak mali byť uzatvorene dve poistné zmluvy. Podľa poistných podmienok od zmluvy o poistení storna nie je možné odstúpiť a toto poistenie o.i. nechráni žalobcu pred stornom zájazdu z dôvodu pandémie, nakoľko je tento dôvod explicitne uvedený vo výlukách z poistenia. Tým, že žalobca odstúpil od Zmluvy o zájazde, je zrejmé, že odstúpil aj od cestovného poistenia viažuceho sa na tento zájazd. V zmysle čl. 8 poistných podmienok uverejnených
na stránke žalovaného.V prospech žalobcu boli uzatvorené dve poistné zmluvy, Komplexné cestovné poistenie a poistenie storna plus. Súčasťou Komplexného cestovného poistenia preto nebolo aj poistenie storna (toto sa platilo samostatne na základe samostatnej zmluvy ako je zo Zmluvy zrejmé) a preto od tohto poistenia bolo možné minimálne jeden deň pred začatím poistenia (zájazdu) odstúpiť pri povinnosti zaplatiť storno poplatok vo výške 5 €. Výška vráteného poistenia tak mala byť 924 € - 5 € = 919 €. Zo znenia zmluvy je zrejmé, že poistníkom a teda osobou oprávnenou komunikovať s poisťovňou a odstúpenie od zmluvy komunikovať poisťovni bol žalovaný; nie je zrejmé, či si túto povinnosť splnil a ak áno ako naložil s vráteným poistným plnením - žalovanému vzniklo buď bezdôvodné obohatenie vo vzťahu k vrátenému poistnému, prípadne mu vznikla zodpovednosť za škodu, ak napriek odstúpeniu od zmluvy s poisťovňou nekomunikoval aj ohľadom odstúpenia od Poistenia tohto zájazdu.
6. Žalobca súčasne navrhol pokračovanie v konaní v zmysle § 10 ods. 3 , § 14 ods. 3 zák. č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, preto Okresný súd Banská Bystrica dňa 08.10.2020 vec postúpil tunajšiemu súdu vec na prejednanie.
7. Žalovaný písomnou duplikou doručenou súdu dňa 10.11.2020 uviedol, právo žalobcu na odstúpenie od zmluvy nikdy nespochybnil, iba uvádzal, že dôvody odstúpenia od Zmluvy o zájazde podľa § 21 ods. 2 Zákona o zájazdoch v čase odstúpenia neboli splnené. Tiež netvrdí, že v dohodnutom termíne zájazdu od 23. 06. 2020 do 28. 06. 2020 by bol schopný zájazd skutočne realizovať, ale vzhľadom na to, že v tom čase už bola Zmluva o zájazde ukončená, a to odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu, žalovaný ani nemal dôvod zisťovať tieto skutočnosti a sú pre tento prípad irelevantné. Žalovaný tvrdí, že podľa všeobecne dostupných informácií bolo možné v danom čase niektoré služby cestovného ruchu v cieľovom mieste realizovať. Dňa 19. 03. 2020 bol žalobcom záväzne stornovaný zájazd do Tokia a žalobca nesplnil podmienky na to, aby bol oprávnený odstúpiť od Zmluvy podľa § 21 ods. 2 Zákona o zájazdoch a ani mu nevznikol nárok na vrátenie všetkých platieb, ktoré za zájazd zaplatil, pretože 19. 03. 2020 a ani v čase bezprostredne predchádzajúcom tomuto dátumu nebolo vzhľadom na všetky okolnosti zrejmé, že v čase nastúpenia na zájazd budú existovať neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré znemožnia poskytovanie zájazdu tak, ako je dohodnuté v Zmluve o zájazde. Záväzok žalovaného plniť zo Zmluvy mohol zaniknúť buď v dobe splatnosti záväzku (napr. cestujúci z dôvodu mimoriadnych okolností nenastúpia na zájazd, resp. cestovná kancelária im tento zájazd nebude môcť poskytnúť) alebo aj pred splatnosťou záväzku, ale to len vtedy ak je zrejmé, že sa stav spôsobujúci nemožnosť plnenia nezmení ani v budúcnosti. Medzi stranami nie je sporné, že k odstúpeniu od Zmluvy došlo pred začatím zájazdu. Z § 21 ods. 2 Zákona o zájazdoch vyplýva, že pre uplatnenie odstúpenia sú skutočnosti, ktoré musia nastať kumulatívne a musí ísť o také okolnosti, ktoré v termíne zájazdu dohodnutom v zmluve o zájazde významne ovplyvnia jeho poskytovanie alebo v čase prepravy do cieľového miesta dohodnutej v zmluve o zájazde významne ovplyvnia túto prepravu. Mimoriadne a neodvrátiteľné okolnosti, na základe ktorých možno odstúpiť od zmluvy podľa § 21 ods. 2 Zákona o zájazdoch, musia určite trvať aj v čase splatnosti pohľadávky, teda v čase, keď majú byť služby cestovného ruchu poskytnuté, tzn. v čase nastúpenia na zájazd. Od zmluvy o zájazde nie je možné odstúpiť, ak v čase termínu zájazdu neexistujú v cieľovom mieste alebo v jeho bezprostrednej blízkosti okolnosti, ktoré významne ovplyvnia poskytovanie zájazdu alebo prepravu cestujúcich do cieľového miesta. Pred termínom nástupu na zájazd nastane zánik záväzku cestovnej kancelárie poskytnúť zájazd len vtedy, keď je isté, že mimoriadne okolnosti sa nezmenia ani v dobe splatnosti pohľadávky, tzn. ak je vzhľadom na všetky okolnosti objektívne zrejmé, že ani v čase nastúpenia na zájazd sa mimoriadne okolnosti nezmenia. 19. 03. 2020 ani žalobca, žalovaný a ani odborníci v oblasti ochrany verejného zdravia, objektívne nevedeli predpokladať, či okolnosti, v dôsledku ktorých by žalovaný nemohol poskytnúť cestujúcim zájazd, sa nezmenia ani v plánovanom termíne zájazdu, a či tieto okolnosti ovplyvnia poskytovanie Zájazdu alebo prepravu cestujúcich do cieľového miesta, tak ako je to definované v § 21 ods. 2 Zákona o zájazdoch aj s ohľadom na ich život a zdravie. Žalobca nepredložil dôkaz, že by v čase odstúpenia od zmluvy boli naplnené podmienky uvedené vyššie. Žalobca len tvrdil, avšak nepreukázal, že v čase odstúpenia od zmluvy existovala nemožnosť poskytnutia zájazdu podľa podmienok dohodnutých v Zmluve o zájazde. Žalobca tvrdil, že žalovaný si mal automaticky odvodiť, že žalobca odstupuje od Zmluvy z dôvodu mimoriadnych okolností a už len tým, že odstupuje z uvedených dôvodov by automaticky mal postupovať podľa § 21 ods. 2 Zákona o zájazdoch. Z obsahu Odstúpenia od Zmluvy vyplýva, že žalovaný sa neodvoláva na § 21 ods. 2 Zákona o zájazdoch a ani neuvádza, že by odstúpil od zmluvy z dôvodu neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností, ktoré budú existovať aj v čase termínu zájazdu. Žalobca uvádza, že odstupuje od zmluvy z dôvodu situácie ohľadom pandémie, obavy o zdravie a z dôvodu súčasných opatrení (a nie aj opatrení, ktoré budú trvať v čase realizácie zájazdu) a najmä z dôvodu, že situácia je stále nejasná, teda preto
ani nemohol v čase odstúpenia od Zmluvy myslieť na to, že by jeho odstúpenie splnilo podmienky podľa § 21 ods. 2 Zákona o zájazdoch a preto ho zrejme do Odstúpenia od zmluvy ani neuviedol. Žalovaný vychádzal pri posudzovaní Odstúpenia od Zmluvy z okolností, ktoré existovali v čase jeho urobenia, teda 19. 03.2020, že so žalobcom viedol prostredníctvom predajcu BITTNER Travel komunikáciu týkajúcu sa súčasnej situácie a výšky storno poplatkov pri odstúpení od Zmluvy zo strany žalobcu, kde žalovaný potvrdil žalobcovi, že výška storno poplatku bude 350,- € / osoba, v prípade odstúpenia do 20. 3. 2020. Do tejto doby žalovaný mohol garantovať najnižšiu výšku storno poplatku. Žalobca vedel, že storno poplatok vo výške 350,- € je platný len do 20. 3 2020, preto sa rozhodol odstúpiť od Zmluvy do tohto času. Žalovaný pri posúdení odstúpenia od zmluvy podľa § 21 ods. 1 Zákona o zájazdoch vychádzal aj zo skutočností, ktoré nasvedčovali priaznivému vývoju situácie v Japonsku ako cieľovej destinácie a najmä z toho, že v uvedenom čase odstúpenia od Zmluvy jednotliví poskytovatelia služieb cestovného ruchu, ktoré mali byť žalobcovi a cestujúcim poskytnuté podľa Zmluvy o zájazde, stále svoje služby poskytovali a nemali ich zrušené. V čase odstúpenia od Zmluvy letecká spoločnosť stále mala lety, ktoré mali využiť cestujúci podľa Zmluvy o zájazde, aktívne a neboli zrušené. Rovnako ani hotel, v ktorom malo byť poskytnuté ubytovanie, v danom čase nehlásil zrušenie ubytovania na termín podľa Zmluvy o zájazde. Žiadne služby cestovného ruchu, ktoré mali byť cestujúcim podľa Zmluvy o zájazde poskytnuté, neboli v čase odstúpenia od Zmluvy zo strany poskytovateľov týchto služieb zrušené. Vzhľadom na to, že uvedené služby poskytovatelia nemali zrušené, aj samotný žalovaný bol povinný týmto svojim obchodným partnerom uhradiť storno poplatok za odstúpenie od zmluvy. Zo strany žalovaného bolo teda logické, že výšku storno poplatkov si uplatnil vo výške odstupného voči žalobcovi. Podľa všetkých okolností, ktoré existovali v čase Odstúpenia od Zmluvy bolo zrejmé, že išlo o odstúpenie podľa § 21 ods. 1 Zákona o zájazdoch. Z obsahu Odstúpenia od Zmluvy vyplýva, že žalovaný sa neodvoláva na § 21 ods. 2 Zákona o zájazdoch a ani neuvádza, že by odstúpil od Zmluvy z dôvodu neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností, ktoré budú existovať aj v čase termínu zájazdu a podľa všetkých okolností, ktoré existovali v čase Odstúpenia od Zmluvy bolo zrejmé, že išlo o odstúpenie podľa § 21 ods. 1 Zákona o zájazdoch. Ak by Žalobca odstúpil od Zmluvy z dôvodu mimoriadnych okolností v čase, kedy by naozaj bolo možné objektívne predpokladať, že zájazd v danom termíne nebude môcť žalovaný zrealizovať, žalovaný by bol sám povinný od Zmluvy odstúpiť podľa § 21 ods. 3 Zákona o zájazdoch a ak by tak nespravil, bol by oprávnený od Zmluvy odstúpiť aj žalobca. V oboch prípadoch by bol žalovaný povinný vrátiť do 14 dní všetky platby, ktoré za Zájazd žalobca zaplatil, teda bez povinnosti zaplatiť odstupné. Žalobca si nielen neplnil svoju prevenčnú povinnosť, ale si svojim nesprávnym rozhodnutím spôsobil sám škodu. Objektívne prekážky, ktoré žalobca vymedzil, trvali až do dňa plánovaného zájazdu, tieto skutočnosti neexistovali v čase doručenia Odstúpenia od Zmluvy a ani nebolo možné ich predpokladať. Žalobca nepreukázal, že by žalovaný v termíne zájazdu nebol schopný poskytnúť cestovné služby v zmysle Zmluvy o zájazde v termíne zájazdu. V čase odstúpenia od Zmluvy nenastala skutočnosť, ktorá by automaticky deklarovala nemožnosť plniť zo strany žalobcu, ale nemožnosť prijať plnenie zo strany cestujúcich. Cestovná kancelária nemôže od zmluvy odstúpiť, keď je schopná poskytnúť všetky služby tak, ako sú v zmluve o zájazde uvedené, len z dôvodu, že ich cestujúci nie je schopný prijať. Čo sa týka výšky odstupného, táto nebola v rozpore so Zmluvou, žalovaný cituje bodu VI. (1) Všeobecných podmienok účasti na zájazdoch CK ESO TRAVEL. Podľa VOP je cestujúci povinný uhradiť odstupné vo výške skutočne vzniknutých nákladov, minimálne určité percento z ceny objednaných služieb a poistné. Uvedené ustanovenia VOP sú plne v súlade s § 21 ods. 1 Zákona o zájazdoch a pravidlami určovania výšky odstupného. Minimálne náklady na ubytovanie a leteckú dopravu, ktoré musel žalovaný uhradiť leteckej spoločnosti a hotelu boli vo výške 15 400,- €. Keďže suma minimálne vzniknutých nákladov bola vyššia ako 10% z ceny objednaných služieb, žalovaný postupoval v zmysle ustanovenia, podľa ktorého „zákazník je vždy povinný minimálne uhradiť vzniknuté náklady, predovšetkým na leteckú dopravu, lodnú dopravu a ubytovanie.“ O výške tohto storno poplatku a spôsobu jeho výpočtu bol žalovaný vyrozumený v emailovej komunikácii, teda 350,- € / osoba, čo činí 350,- € x 44 (počet účastníkov) 15 400 €. K Sume 15 400,- € žalobca ešte pripočítal sumu poistného, teda + 924,- € a + 1 804,- €. Vznikol tak storno poplatok vo výške 18 128,- €. Zmluva o zájazde obsahuje časť „Rozpis cien“, kde je uvedené, z čoho sa skladá výsledná suma. Nie je pravdou, že by boli uzavreté dve poistné zmluvy . V jednej poistnej zmluve s názvom Komplexné cestovné poistenie 2019 je možné dojednať viacero z balíkov krátkodobého poistenia, a tak boli v jednej poistnej zmluve dojednané balíky Komplexné cestovné poistenie PLUS pre oblasť „Európa“ a „Svet“ a Poistenie storna PLUS . Žalovaný poukazuje na znenie bodu X. Cestovné poistenie VOP s tým, že žalobca sa mohol obrátiť na príslušnú poisťovňu a žiadať poistné plnenie za stornovanie zájazdu, ak by naplnil niektorú z podmienok, alebo všeobecne po stornovaní zájazdu obrátiť sa na poisťovňu a žiadať zrušenie poistnej zmluvy a vrátenie nevyčerpaného poistného, ktoré si môže cestujúci priamo uplatniť u poisťovne, rovnako ak by splnil príslušné podmienky. Súčasťou poistenia
bolo aj poistenie storna, a teda poistenie, ktoré obsahuje poistenie storna nie je možné vystornovať, nakoľko od uzatvorenia poistnej zmluvy sú poistené osoby kryté pre prípad, že by z dôvodu uvedených v poistných podmienkach nemohli na cestu nastúpiť. Podľa vyjadrenia príslušnej poisťovne, týmto prišlo k využitiu poistnej ochrany bez ohľadu na to, že sa cesta neuskutočnila alebo nedošlo k poistnej udalosti. K žiadnemu odpočítaniu storno poplatku vo výške 5,- € ako tvrdí žalobca (bez ohľadu na to, či by mal odstúpiť od zmluvy žalobca alebo o to mal žiadať žalovaný) nemalo dôvod prísť, a teda žalovanému v nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie.
8. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalovaného, oboznámil sa s prednesom právnych zástupcov strán sporu ako aj s obsahom všetkých listín predložených stranami sporu v konaní a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Žalobca - Súkromná škola umeleckého priemyslu animovanej tvorby dňa 17.12.2019 uzavrel so žalovaným zmluvu o zájazde, predmetom ktorej bolo zabezpečenie zájazdu do destinácie Tokio, Japonsko pre 44 účastníkov - študentov a pedagógov žalobcu. Termín zájazdu bol stanovený na 23. júna 2020 - 28. júna 2020 (6 dní / 4 noci). Celková cena zájazdu vrátane poistenia bola dohodnutá na 108 328,- €, pričom záloha vo výške 54 164 € mala byt zaplatená do 17.12.2019 a zostatok ceny zájazdu v rovnakej výške mal byť uhradený do 23.5.2020.
10. Žalobca prvú polovicu kúpnej ceny vo výške 54 164 € uhradil dňa 17.12.2019. Listom zo dňa 19.03.2020 žalobca doručil žalovanému list označený ako „STORNO ZÁJAZDU DO TOKIA 23.06 -28.06.2020“, v ktorom uviedol, že „z dôvodu šíriacej sa epidémie COVID - 19 a ochrany zdravia našich študentov ku dňu 19.0.3.2020 záväzne stornujeme Zájazd do Tokia v termíne 23.06 -28.06.2020. Menný zoznam účastníkov zájazdu ste obdržali spolu so zmluvou. Vzhľadom na: - koronavírus covid-19 šíriaci sa obrovskou rýchlosťou a s tým spojené vyhlásenie pandémie, - ochranu zdravia našich študentov, súčasné prijaté opatrenia, vrátane zatvorených letísk a uzatvorenia hraníc v celej Európe, - stále nejasnú situáciu, - odporúčanie Ministerstva zahraničných vecí necestovať do všetkých krajín sveta. Pevne veríme, že nám vrátite plnú výšku uhradenej zálohy, t.j. 54.164,- €. Zároveň Vás žiadame o písomné potvrdenie výšky vrátenej zálohy a termínu jej vrátenia na náš účet." Žalovaný dňa 20.3.2020 vystavil dokument „Vratka zálohy č. XXXXX" a žalobcovi obratom vrátil časť zaplatenej zálohy vo výške 36 036,- €.
11. Následne žalobca zaslal žalovanému dňa 06.04.2020 predžalobnú výzvu, v ktorej uvádza, že žalobca s ohľadom na pandémiu covid-19 odstúpil od zmluvy o zájazde zo dňa 17.12.2019 dňa 19.03.2020 a požiadal žalovaného o vrátenie už zaplatenej zálohy vo výške 54 164 €. Nakoľko však žalovaný žalobcovi zaplatil len sumu 36 036,- € a z dokumentu „Vratka zálohy č. XXXXX" vyplýva, že si žalovaný nárokuje na storno poplatok vo výške 15 400 €, týmto žalobca žalovaného vyzýva na bezodkladné vrátenie zálohy vo výške 18 128 €; tento svoj nárok odôvodňuje čl. V bod. 1 písm. b) Všeobecných obchodných podmienok žalovaného, ktorého znenie zodpovedá § 20 ods. 3 zák. 170/2019 s tým, že žalovaný doposiaľ neinformoval žalobcu o skutočnosti, že zájazd nebude možné realizovať. Odvolávajúc sa na znenie § 21 ods. 2 zák. 170/2018 tvrdí, že žalovaný má povinnosť zaplatiť žalobcovi všetky platby, ktoré za zájazd zaplatil.
12. Nakoľko žalovaný sumu 18 128 € žalobcovi ani po výzve zo dňa 06.04.2020 nevrátil, žalobca sa domáha jej zaplatenia od žalovaného touto žalobou.
13. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 15.06.2021 uviedol, že zakladá do spisu dôkazy: vytlačenú informáciu zo strany www.mzv.sk <http://www.mzv.sk> zo dňa 04.06.2021, informácie o podmienkach vstupu do krajiny Japonsko, informácia Veľvyslanectva ČR v Tokiu: aktuálne podmienky pre cestovanie do Japonska zo dňa 26.11.2020; informácia zo dňa 02.04.2020 o obmedzení vstupu do Japonska, vytlačená stránka Veľvyslanectva Japonska v ČR, mapa šírenia korona vírusu (Satur Travel zo dňa 15.06.2021), ktorými preukazuje, že v čase od 3.4. 2020 až do 15.06.2021 je vstup do Japonska cudzincom zakázaný s výnimkou medicínskych povolaní, diplomatov a ostatných osobitných povolaní. Tieto podmienky boli uvoľnené až s účinnosťou od 01.09.2020, kedy vláda uvoľnila opatrenia pre cudzincov, ktorí majú v Japonsku dlhodobý pobytová status. Pre bežných turistov je zákaz vstupu do Japonska doposiaľ.
14. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 15.06.2021 uviedol, že dňa 19.03.2020 nikto nemohol predpokladať, aký bude vývoj v súvislosti s ochorením covid-19, preto dôkazy, predložené žalobcom datované po 19.03.2020 považuje za skutkovo aj právne irelevantné. Žalovaný sa nezaväzoval zabezpečovať zájazd žiakov na Letných Olympijských hrách v Japonsku, odmieta spojitosť LOH s predmetom tohto sporu. Poukazuje na printscreen z www.mzv.sk <http://www.mzv.sk> (založené v spise č.l. 49 - 53), printscreen z dátumu 06.03.2020. Toto bola jediná informácia zverejnená MZV ohľadne cestovania do Japonska (49 spisu). Č. l. 50 spisu - vytlačený oznam zo dňa 23.03.2020, až v tento deň došlo k modifikácii možnosti cestovania do Japonska, pričom odstúpenie žalobcu od zmluvy bolo dňa 19.03.2020. Ku dňu 19.03.2020 žalovaný vychádza výlučne z informácie, ktoré mu boli verejne dostupné. K 19.03.2020 nebolo možné objektívne predpokladať, aký bude vývoj a možnosť realizovať zájazd.
15. Zo snímkov obrazovky webovej stránky Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (tzv. „print screen“) súd zistil, že dňa 06.03.2020 Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Tokiu navrhuje občanom SR dodržiavať v Japonsku vo zvýšenej miere hygienické opatrenia a súčasne oznamuje, že platí (dočasný) zákaz vstupu do Japonska cudzincom, ktorí prichádzajú z menovite uvedených čínskych a kórejských provincii; Slovenská republika medzi uvedenými nebola. Oznamom zo dňa 20.03.2020 Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Tokiu upozorňuje občanov SR na dočasné zrušenie bezvízového styku s tým, že vstup do Japonska bude umožnený cestujúcim iba s platnými vízami, a v prípade vstupu do Japonska platí povinnosť 14 dennej karantény. Oznamom zo dňa 08.04.2020 Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Tokiu oznamuje vyhlásenie stavu núdze v Japonsku s účinnosťou od 08.04.2020 do 06.05.2020. Oznamom zo dňa 25.05.2020 Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Tokiu oznamuje ukončenie stavu núdze v Japonsku (č.l.49 -52 spisu).
16. Zo skopírovanej snímky obrazovky webovej stránky Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (tzv. print screen) zo dňa 16.03.2020 súd zistil, že Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky zverejnilo v tento deň „Cestovné odporúčanie: stupeň 3 - odporúčanie necestovať“, v ktorom uvádza, že odporúča občanom Slovenskej republiky necestovať do žiadnej krajiny sveta. Ďalej uvádza, že „V súvislosti s dynamickým šírením pandémie infekčného ochorenia covid-19 spôsobeného koronavírusom SARS-CoV-2 vo všetkých krajinách sveta dochádza k prijímaniu prísnych reštrikčných bezpečnostných o zdravotných opatrení krajín spojených s obmedzeniami, resp. zákazom vstupov do krajín, prechodom štátnych hraníc, funkčnosťou medzinárodného ale oj vnútroštátneho leteckého, vlakového, autobusového a lodného spojenia. Z dôvodu nepredvídateľného vývoja prijímania opatrení krajín sveta sa občan Slovenskej republiky, v prípade vycestovania zo SR do zahraničia, vystavuje reálnemu riziku nemožnosti alebo obmedzeniam možností návratu zo zahraničia.“
17. Z oznámenia Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len „MZVEZ“) zo dňa 27.8.2020 vyplýva, že „Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Tokiu upozorňuje občanov Slovenskej republiky, že naďalej od 3. apríla 2020 do platí dočasný zákaz vstupu do Japonska. V mimoriadnych prípadoch budú posudzované výnimky a udelenie víz. Podľa úpravy z 31. júla rozšírené podmienky za akých okolností bude umožnený návrat do Japonska pre rezidentov o držiteľov dlhodobých víz.“(č.l. 96 spisu).
18. Slovenská obchodná inšpekcia (ďalej len „SOI") na svojej webovej stránke dňa 10. marca 2020 zverejnila stanovisko, ktorým uviedla, že pre posúdenie možnosti bezplatného odstúpenia od zmluvy je rozhodujúce oficiálne vyhlásenie MZVEZ SR o neodporučení cestovania do konkrétnej oblasti alebo krajiny z akéhokoľvek dôvodu. Na základe Verejnej vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa 09.03.2020 by malo byť v súčasnosti (t.j. ku dňu 10.03.2020) priznané právo odstúpiť od zmluvy o zájazde bez povinnosti zaplatiť odstupné iba v prípade, že ide o Čínsku ľudovú republiku, Kórejskú republiku, Iránsku islamskú republiku a Taliansku republiku. V prípade ostatných štátov je dôležité vziať do úvahy, či daná oblasť, v ktorej sa nachádza cieľové miesto možného pobytu daného klienta je alebo nie je vyhlásená za rizikovú, teda či je alebo nie je možné poskytovať služby cestovného ruchu v danej oblasti - destinácii. V záujme obojstranne korektného vzťahu medzi CK a klientom je vhodné riešiť všetky sporné situácie formou vzájomnej dohody zmluvných strán. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky ako aj Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky na základe informácií o výskyte a šírení koronavírusu v Taliansku, už v blízkej minulosti apelovali na občanov Slovenskej republiky a odporúčali zvážiť cestovať do krajín, resp. oblastí, kde je zaznamenané
šírenie koronavírusových ochorení. Cestovaním do oblastí, kde sa šíri koronavírus, sa občania vystavia riziku, že sa nakazia a môžu byť prameňom nákazy pre ďalšie osoby. Okrem týchto odporúčaní, Svetová zdravotnícka organizácia zvýšila stupeň varovania a vyhlásila veľmi vysoké riziko šírenia koronavírusu na globálnej úrovni. Podľa aktuálnych informácií o neustálom šírení koronavírusu v Talianku, výskytu a šírení tejto nákazy v okolitých štátoch a najmä aj na Slovensku, krízový štáb Slovenskej republiky stanovil opatrenia a medzi inými, zakázal od pondelka 09. marca 2020 všetky prílety a odlety do Talianska zo všetkých slovenských medzinárodných letísk, súčasne premiér Slovenskej republiky odporučil občanom Slovenskej republiky, aby necestovali do žiadnej krajiny. V kontexte týchto udalostí, Slovenská obchodná inšpekcia zastáva názor, že výskyt koronavírusu a jeho šírenie predstavuje významné riziká pre ľudské zdravie, je bez pochýb mimoriadnou a neodvrátiteľnou okolnosťou. Cestovné kancelárie by preto mali zvážiť svoj postoj a na základe všetkých dostupných informácií o tejto nákaze, spôsobujúcej závažné ochorenie, odstúpenie cestujúceho od zmluvy o zájazde akceptovať a vrátiť cestujúcemu všetky prijaté finančné prostriedky za zájazd.
19. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení, že so stornom zájazdu do Tokia mu vznikli náklady, ktoré musel uhradiť leteckej spoločnosti a hotelu celkovo vo výške 15 400,- €, založil do spisu potvrdenie obchodného partnera žalovaného (ESO TRAVEL) o výške storno poplatkov zo dňa 24. júna 2020, Potvrdenia skutočne vzniknutých nákladov - na požiadanie doplnené potvrdenie o ďalšie potrebné údaje zo dňa 5. novembra 2020; Podklady na výpočet minimálnych nákladov (emailová komunikácia s leteckou spoločnosťou, hotelom) - z komunikácie vyplýva stornovanie služieb cestovného ruchu u jednotlivých poskytovateľov a vyčíslenie storno poplatkov, Faktúry (od obchodného partnera žalovaného) z Japonska na 30% depozit za objednané služby splatný do 28.02.2020 (depozit uhradený do Japonska), Faktúra (od partnera z Japonska na výšku storno poplatkov vo výške 20.900 JPY/osoba - storno poplatok za zrušenie objednaných služieb leteckej spoločnosti zo dňa 23. marca 2020; vyčíslenie storno poplatkov zo systému BookaGroup Lufthansa Group, Kurzu japonského Yenu voči EUR v deň stornovania zájazdu zo strany žalobcu.
20. Po právnej stránke súd posúdil nasledovne:
21. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zák. č. 170/2018 Z.z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 170/2018 Z.z. o zájazdoch“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním služieb cestovného ruchu na základe zmluvy o zájazde alebo s poskytovaním spojených služieb cestovného ruchu.
22. Podľa § 2 zák. č. 170/2018 Z.z. o zájazdoch sa na účely tohto zákona rozumie b) cestujúcim fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu o zájazde alebo zmluvy tvoriace spojené služby cestovného ruchu alebo ktorej majú byť poskytnuté služby cestovného ruchu na základe uzatvorenej zmluvy o zájazde alebo zmlúv tvoriacich spojené služby cestovného ruchu, c) obchodníkom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy o zájazde alebo zmlúv tvoriacich spojené služby cestovného ruchu koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a to aj prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene alebo z jej poverenia, pričom môže ísť o cestovnú kanceláriu, cestovnú agentúru alebo poskytovateľa služieb cestovného ruchu.
23. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 170/2018 Z.z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zájazdoch“) zmluvou o zájazde sa cestovná kancelária zaväzuje, že za dohodnutú cenu cestujúcemu obstará zájazd, a cestujúci sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu zájazdu.
24. Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 170/2018 Z.z. o zájazdoch cestujúci je oprávnený kedykoľvek pred začatím zájazdu odstúpiť od zmluvy o zájazde. V zmluve o zájazde možno dohodnúť odstupné, ktorého výška musí zohľadňovať čas odstúpenia od zmluvy o zájazde pred začatím zájazdu, predpokladané zníženie nákladov v dôsledku neposkytnutia služieb cestovného ruchu tvoriacich zájazd cestujúcemu a predpokladaný príjem z náhradného predaja služieb cestovného ruchu. Ak odstupné nie je dohodnuté, jeho výška sa vypočíta ako cena zájazdu znížená o súčet úspory nákladov za neposkytnuté služby cestovného ruchu a príjmov z náhradného predaja služieb cestovného ruchu. Na žiadosť cestujúceho je cestovná kancelária povinná poskytnúť odôvodnenie výšky odstupného.
25. Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 170/2018 Z.z. o zájazdoch cestujúci je oprávnený odstúpiť od zmluvy o zájazde pred začatím zájazdu bez zaplatenia odstupného, ak v cieľovom mieste alebo v jeho bezprostrednej blízkosti nastanú neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré významne ovplyvnia poskytovanie zájazdu alebo prepravu cestujúcich do cieľového miesta; pri odstúpení od zmluvy o zájazde má cestujúci nárok na vrátenie všetkých platieb, ktoré za zájazd zaplatil.
26. Podľa § 21 ods. 4 zákona o zájazdoch pri odstúpení od zmluvy o zájazde podľa odsekov 1 až 3 je cestovná kancelária povinná vrátiť cestujúcemu všetky platby, ktoré od neho alebo v jeho mene prijala na základe zmluvy o zájazde alebo v súvislosti s ňou bezodkladne, najneskôr však do 14 dní odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy o zájazde alebo odstúpenia cestovnej kancelárie od zmluvy o zájazde. Ustanovenie odseku 1 tým nie je dotknuté.
27. V zmysle bodu VI. (1) Všeobecných podmienok účasti na zájazdoch CK ESO TRAVEL: „Cestujúci má právo kedykoľvek pred začatím zájazdu od zmluvy o zájazde odstúpiť a pre tento prípad si zmluvné strany dohodli odstupné, ktorého výška zohľadňuje čas odstúpenia od zmluvy o zájazde pred začatím zájazdu, predpokladané zníženie nákladov v dôsledku neposkytnutia služieb cestovného ruchu tvoriacich zájazd cestujúcemu a predpokladaný príjem z náhradného predaja služieb cestovného ruchu. Výška dohodnutého odstupného (uvádzané čiastky vždy platia pre 1 osobu bez rozdielu veku): 60 a viac dní 10% z ceny objednaných služieb a poistné 59 - 30 dní 30% z ceny objednaných služieb a poistné , 29 - 21 dní 50% z ceny objednaných služieb a poistné, 20 - 15 dní 70% z ceny objednaných služieb a poistné 14 - 8 dni 80% z ceny objednaných služieb a poistné. Platí však, že zákazník je vždy povinný minimálne uhradiť vzniknuté náklady, predovšetkým na leteckú dopravu, lodnú dopravu a ubytovanie.“
28. V zmysle bodu VI. (5) Všeobecných podmienok účasti na zájazdoch CK ESO TRAVEL: VI.: „CK si vyhradzuje právo odpočítať odstupné prípadne svoj nárok na náhradu škody od zloženej zálohy, alebo zo zaplatenej ceny zájazdu".
29. Zo Všeobecných poistných podmienok (VPP) Európskej cestovnej poisťovne vyplýva, že v prípade, že súčasťou poistenia nie je poistenie storna a k uzatvoreniu poistnej zmluvy došlo pred dátumom uvedenom v poistnej zmluve ako začiatok poistenia, poistník je oprávnený najneskôr jeden deň pred začiatkom poistenia písomne odstúpiť od poistnej zmluvy. Účinky tohto odstúpenia nastanú dňom doručenia písomného odstúpenia poisťovateľovi.
30. V bode X. Cestovného poistenia Všeobecných obchodných podmienok CK ESO TRAVEL sa uvádza že: „V cene katalógových zájazdov nie je zahrnuté cestovné poistenie, ako napr. poistenie cestovných nákladov v zahraničí. Poistenie je len u leteckého dopravcu. Za poškodenie alebo stratu batožiny pri leteckej preprave preberá celú zodpovednosť letecká spoločnosť. Táto zodpovednosť je obmedzená na 20,-USD za kilogram. ESO travel neručí za škody spôsobené pri doprave v zahraničí. Dôrazne upozorňujeme na nutnosť uzavrieť minimálne poistenie liečebných nákladov v zahraničí u niektorej zo známych cestovných poisťovní. Toto poistenie si môžete vybaviť priamo v CK ESO travel alebo u autorizovaného predajcu. Pri zájazdoch vyššej cenovej hladiny, odporúčame uzavrieť fakultatívne cestovné poistenie, zahŕňajúce aj zrušenie cesty-storno, úmrtie, invaliditu, zodpovednosť za škody na zdraví a majetku, batožiny, prerušenie cesty. Cestovná kancelária ESO travel je len sprostredkovateľom. V prípade plnenia sa klient obracia priamo na poisťovňu.“
31. Z Odporúčania Komisie (EÚ) č. 2020/648 týkajúcej sa sa poukazov ponúkaných pasažierom a cestujúcim ako alternatívnu náhradu za zrušené balíky cestovných služieb a dopravné služby v súvislosti s pandémiou covid-19 (úradný vestník EU L151/10 z 14.5.2020) vyplýva, že Svetová zdravotnícka organizácia 30. januára 2020 vyhlásila ochorenie covid-19 za „ohrozenie verejného zdravia medzinárodného významu“ dňa 11. marca 2020 označila ochorenie covid-19 za pandémiu. Jej závažný vplyv na medzinárodnú a vnútroštátnu dopravu tak za prácou, ako aj za zábavou, pretrváva v Európe a vo zvyšku sveta od 1. marca 2020. Pandémia covid-19 mala za následok zákaz cestovania na vnútroštátnej úrovni, ako aj varovania alebo obmedzenia na hraniciach. To viedlo k veľkému počtu zrušených zájazdov a letov a k znemožneniu cestovania pre mnohých občanov. Súčasné bezprecedentné cestovné obmedzenia na celom svete spôsobili takmer zastavenie dopravy v Európe a v mnohých ďalších častiach sveta.“ „Dňa 19. marca 2020 bolo na webovom sídle Komisie uverejnené neformálne usmernenie Komisie o uplatňovaní smernice o balíku cestovných služieb v súvislosti s covid-19, 2 v ktorom sa
potvrdzuje právo cestujúcich na vrátenie plnej ceny, pričom sa uvádza, že cestujúci môže akceptovať aj poukaz.“
32. Z Usmernenia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zo dňa 11.3.2020 vyplýva, že: „V súvislosti so šírením respiračného ochorenia vyvolaného novým koronavírusom covid-19 zasadal dňa 9. 3. 2020 Ústredný krízový štáb, ktorý prijal ďalšie opatrenia a zákazy. Na základe uvedených prijatých opatrení a zákazov Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR) vydáva Usmernenie č. 3 k šíreniu koronavírusu pre školy, školské zariadenia, zamestnancov rezortu školstva a športové zväzy v tomto znení: RUŠIA SA A ZAKAZUJÚ SA S OKAMŽITOU PLATNOSŤOU: 1. všetky zájazdy, exkurzie a študijné pobyty žiakov, študentov a učiteľov do zahraničia (týka sa to aj programu Erasmus +).“
33. V zmysle § 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v a § 48 ods. 5 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia: „V nadväznosti na vyhlásenie Svetovej zdravotníckej organizácie zo dňa 30.01.2020 o stave globálnej zdravotnej núdze, na vyhlásenie pandémie ochorenia covid-19 generálnym riaditeľom Svetovej zdravotníckej organizácie zo dňa 11. 3. 2020, aktuálnu epidemiologickú situáciu vo svete, v Európskej únii a v Slovenskej republike, dochádza k šíreniu ochorenia covid-19, ktoré môže spôsobiť vážne zdravotné a sociálno-ekonomické dopady na zdravotný stav obyvateľstva Slovenskej republiky a hospodárstva, čím sa naplnilo ustanovenie § 48 ods. 2 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. - ohrozenie verejného zdravia II. stupňa.“ (t,j, dňa 11.3.2020 Vyhlásila vláda slovenskej republiky mimoriadnu situáciu v súvislosti s rizikom šírenia koronavírusu na celom území krajiny).
34. Súd predmetný zmluvný vzťah súd posudzoval v zmysle zákonných ustanovení upravujúcich zmluvu o zájazde, t.j. zákona č. 170/2018 Z.z. o zájazdoch a spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalekj len „zákon č. 170/2018 Z. z.“) a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.
35. Právny vzťah medzi cestujúcim a cestovnou kanceláriou sa riadi príslušnými ustanoveniami zákona č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“). Zákon v ust. § 21 ods. 2 priznáva právo cestujúcemu odstúpiť od zmluvy o zájazde pred začatím zájazdu bez povinnosti zaplatiť odstupné, ak v cieľovom mieste alebo v jeho bezprostrednej blízkosti nastanú neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré významne ovplyvnia poskytovanie zájazdu alebo prepravu cestujúcich do cieľového miesta; pri odstúpení od zmluvy o zájazde má cestujúci nárok na vrátenie všetkých platieb, ktoré za zájazd zaplatil a cestovná kancelária je ich povinná vrátiť bezodkladne najneskôr do 14 dní odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy o zájazde. Zákon definuje neodvrátiteľnú a mimoriadnu okolnosť ako okolnosť, ktorú zmluvná strana, ktorá sa na ňu odvoláva, nemôže ovplyvniť a ktorej následky nemôže odvrátiť, ani keby prijala všetky primerané opatrenia. Za takúto okolnosť sa považuje napr. vojna, terorizmus, politické nepokoje (demonštrácie), významné riziká pre ľudské zdravie, živelné pohromy. Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu, pri argumentácii sa budú zmluvné strany, odvolávajúce sa na neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, môcť oprieť o rôzne zdroje, napríklad aj informácie poskytnuté z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.
36. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca (Súkromná škola umeleckého priemyslu a animovanej tvorby) a žalovaný (cestovná kancelária ESO TRAVEL) uzatvorili dňa 17.12.2019 zmluvu o zájazde v zmysle § 16 zákona č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch a spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorou sa žalovaný zaviazal, že za dohodnutú cenu žalobcovi obstará zájazd do destinácie Tokio, Japonsko a žalobca sa zaviazal, že zaplatí dohodnutú cenu zájazdu. Termín zájazdu bol stanovený od 23. 06. 2020 do 28. 06. 2020.
37. V konaní nebolo sporné, že žalobca zaplatil žalovanému prvú polovicu kúpnej ceny vo výške 54 164 € v zmysle zmluvných ustanovení dňa 17.12.2019 a ani to, že dňa 19.03.2020 žalobca od uzatvorenej zmluvy o zájazde odstúpil písomným podaním, kde žalovanému oznámil, že z dôvodu šíriacej sa epidémie covid- 19 a ochrany zdravia študentov záväzne stornuje zájazd stanovený na 23. júna 2020
- 28. júna 2020 a žiada zaplatiť plnú výšku uhradenej zálohy vo výške 54 164 €. Žalovaný žalobcovi
obratom vrátil záloh vo výške 36 036 € titulom „Vratka zálohy č. XXXXX“ s tým, že si odpočítal a ponechal storno poplatok vo výške 18 128 €, odvolávajúc sa na ustanovenia zmluvy o zájazde zo dňa 17.12.2019 ako aj Všeobecných podmienok účasti na zájazdoch CK ESO TRAVEL. Nebolo sporné, že žalobca doručil žalovanému ako aj obchodnému partnerovi žalovaného, spoločnosti BITTNER Travel, s.r.o, so sídlom Lichnerova 19, 90301 Senec (ktorý zájazd žalobcovi sprostredkoval) predžalobnú výzvu, ktorou vyzval žalovaného o vrátenie celej sumy zálohu za zájazd, t.j. doplatenie sumy zadržaného storno poplatku vo výške 18 128 €, tvrdiac, že má nárok na vrátenie celej zaplatenej sumy za zájazd.
38. Sporná otázka v prejednávanej veci bola, či žalobcovi vznikol nárok odstúpiť od zmluvy o zájazde zo dňa 17.12.2019 bez zaplatenia odstupného žalovanému. Žalobca si v konaní uplatnil sumu vo výške 18 128 €, čo je je výškou uplatneného odstupného žalovaným v zmysle zmluvy zo zájazde a skladá sa z : a) z výšky vzniknutých nákladov, ktoré žalovanému vznikli v dôsledku stornovania zájazdu v súlade so Všeobecnými podmienky účasti na zájazdoch CK ESO TRAVEL vo výške 15 400 €, b) z platby za poistné, konkrétne cestovné poistenie vo výške 924 € a poistenie storno PLUS vo výške 1804 € spolu vo výške 2 728 €, pričom žalovaný tvrdí, že od poistnej zmluvy žalobca neodstúpil a platba za poistné nie je platnou za zájazd, ktorá by sa mala vracať a nebolo tak ani zmluvne dohodnuté.
39. Súd vykonal vo veci podrobné dokazovanie a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.
40. Ako už bolo uvedené vyššie, podmienky odstúpenia od zmluvy o zájazde pred začatím zájazdu upravuje § 21 zákona č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, podľa ktorého od cestovnej zmluvy (zmluvy o obstaraní zájazdu) môžu pred začatím zájazdu odstúpiť obaja účastníci cestovnej zmluvy, pričom cestujúci má možnosť pred začatím zájazdu odstúpiť od zmluvy o zájazde kedykoľvek, avšak za podmienky zaplatenia primeraného a odôvodneného odstupného (§ 21 ods. 1 zákona č. 170/2018 Z.) V prípade, ak poskytovanie zájazdu výrazne ovplyvnia neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, cestujúci majú právo odstúpiť od zmluvy o zájazde bez povinnosti zaplatiť odstupné (§ 21 ods. 2 zákona č. 170/2018 Z.). V dôvodovej správe k zákonu č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch sa uvádza, že mimoriadne a neodvrátiteľné okolnosti môžu zahŕňať napríklad vojnu, iné vážne bezpečnostné problémy, akými sú napríklad terorizmus, významné riziká pre ľudské zdravie, ako sú napríklad prepuknutie vážnej choroby v cestovnej destinácii, prírodné katastrofy, ako napríklad záplavy alebo zemetrasenia, alebo poveternostné podmienky, ktoré znemožňujú bezpečne cestovať do destinácie, tak ako bolo dohodnuté v zmluve o zájazde. Príkladom neodvrátiteľnej a mimoriadnej okolnosti, predstavujúcej významné riziko pre ľudské zdravie môže byť aj vypuknutie vírusu (v dôvodovej správe sa uvádza vírus zika - pozn. súdu) v cieľovom mieste po uzatvorení zmluvy, ak je cestujúca tehotná. Cestovná kancelária je povinná vrátiť cestujúcemu všetky platby uskutočnené v súvislosti so zájazdom do 14 dní odo dňa doručenia odstúpenia od zmluvy cestujúcim alebo odo dňa odstúpenia od zmluvy samotnou cestovnou kanceláriou, avšak cestovná kancelária má právo znížiť platbu v prípade odstúpenia od zmluvy zo strany cestujúceho o sumu odstupného, ak nie je sú splnené podmienky uvádzané v § 21 ods. 2 zákona č. 170/2018 Z. z.
41. Napriek tomu, že žalobca pôvodne tvrdil, že sa jedná o spotrebiteľský spor (viď vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 04.10.2020, bod 25, č.l. 91 spisu „v prípade žalobcu išlo o zájazd 44 študentov v postavení spotrebiteľov“), v priebehu súdneho konania potvrdil námietku žalovaného, že žalobca nie je v procesnom postavení spotrebiteľa, nakoľko je právnickou osobou, ktorá uzatvorila zmluvu o zájazde s druhou právnickou osobou - žalovaným.
42. Žalobca tvrdí, že pred termínom zájazdu a súčasne aj pred odstúpením od tohto zájazdu, nastali v dôsledku šírenia pandémie covid-19 také objektívne skutočnosti nezávislé od jeho vôle, ktoré bránili poskytnutiu objednaného zájazdu a tento nebolo možné zorganizovať v plánovanom termíne.
43. V prejednávanej veci nebolo sporné, že pandémia covid-19 je epidémia vírusového ochorenia covid-19 <https://cs.wikipedia.org/wiki/Covid-19>, ktoré spôsobuje koronavirus <https:// cs.wikipedia.org/wiki/Koronavirus> SARS-CoV-2 <https://cs.wikipedia.org/wiki/SARS-CoV-2>, ktorá je súčasťou celosvetovej pandémie covidu-19 <https://cs.wikipedia.org/wiki/Pandemie_covidu-19>. Pandémia covidu-19 <https://cs.wikipedia.org/wiki/Pandemie_covidu-19> vypukla v roku 2019 v čínskom <https://cs.wikipedia.org/wiki/%C4%8C%C3%ADna> meste Wu-chan <https:// cs.wikipedia.org/wiki/Wu-chan>, odkiaľ sa následne začala šíriť do celého sveta. Do Japonska <https:// cs.wikipedia.org/wiki/Japonsko> sa pandémia rozšírila dňa 16. 01. 2020, kedy tamojšia vláda potvrdila prvý prípad nakazeného covidom-19, konkrétne v prefektúre Kanagawa <https://cs.wikipedia.org/
wiki/Prefektura_Kanagawa>. Dňa 30. januára 2020 bol covid-19 <https://cs.wikipedia.org/wiki/ Covid-19> vyhlásený Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) za ohrozenie verejného zdravia medzinárodného významu a dňa 11. marca 2020 bol vyhlásený za celosvetovú pandémiu. Tieto skutočnosti sú nesporné.
44. Žalobca predložil množstvo listinných dôkazov, preukazujúce neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti v cieľovom mieste (Tokio, Japonsko), ktoré významne ovplyvnia poskytovanie zájazdu alebo prepravu cestujúcich do cieľového miesta (§ 21 ods. 2 zákona č. 170/2018 Z. z.). Poukázal na vyhlásenie mimoriadnej situácie na území SR vládou (11.3.2020), vyhlásenie núdzového stavu a zavedenie povinnej štátnej karantény (15.3.2020), zatvorenie všetkých škôl (16.3.2020) zatvorenie všetkých medzinárodných letísk (16.3.2020), organizovanie repatriačných letov, odporúčanie Ministerstva zahraničných vecí necestovať v najprísnejšom stupni č. 3 zverejnené 16.3.2020, zákaz všetkých školských exkurzií mimo SR vyhlásený Ministerstvom školstva (6.3.2020).
45. S námietkou žalovaného, že v čase odstúpenia od zmluvy dňa 19.03.2020 žalovaný nemohol (objektívne a s určitosťou) vedieť, že nebude môcť cestujúcim poskytnúť v čase termínu zájazdu od 23.06.2020 do 28.06.2020 plnenie z dôvodu mimoriadnych okolností, ktoré „by aj v čase termínu zájazdu významne ovplyvnili poskytnutie zájazdu alebo prepravu cestujúcich do cieľového miesta“ sa súd nemohol stotožniť, nakoľko v konaní bolo jednoznačne preukázané, že v cieľovom mieste (Tokio, Japonsko) nastali neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti ktoré významne ovplyvnili poskytovanie zájazdu alebo prepravu cestujúcich do cieľového miesta. Žalobca tvrdil i preukázal, že dňa 30.1.2020 bol Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) vyhlásený covid -19 za ohrozenie verejného zdravia medzinárodného významu, dňa 11.3.2020 bol covid -19 Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) označený za celosvetovú pandémiu, že dňa 19.3.2020 bola na oficiálnej stránke Európskej komisie zverejnené odporúčanie, ako postupovať k zájazdom vo vzťahu k pandémii covid - 19, dňa 6.3.2020 prijal Ústredný krízový štáb v súvislosti s covid -19 opatrenie: „Zákaz všetkých školských exkurzií mimo územie SR“, dňa 11.3.2020 Vyhlásila vláda slovenskej republiky mimoriadnu situáciu v súvislosti s rizikom šírenia koronavírusu na celom území krajiny, dňa 13. 3.2020 je zastavená medzinárodná autobusová, železničná osobná a lodná doprava, dňa 15.3.2020 vláda vyhlasuje núdzový stav s účinnosťou od 16.3.2020 a dňa 15. marca 2020 opatrenie číslo: OLP/2595/2020, ktorým sa na základe rozhodnutia vlády SR sprísňujú prijaté opatrenia počas mimoriadnej situácie. Jedným z nich je, že všetkým osobám, ktoré sa od 16. marca 2020 od 6:00 hod. skupinovo vracajú z postihnutých oblastí zahraničia, sa nariaďuje izolácia v zariadeniach určených Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, a to na dobu 14 dní, dňa 16.3.2020 sú uzatvorené všetky školské a predškolské zariadenia, vrátane univerzít, dňa 16.3.2020 Ústredný krízový štáb prijal ďalšie opatrenia, o.i všetky medzinárodné letiská na Slovensku sú uzavreté. Ministerstvo zahraničných vecí vydalo odporúčanie v stupni č. 3. Všetky tieto skutočnosti jednoznačne dosvedčujú, že v mieste destinácie zájazdu (Tokio, Japonsko) nastali neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré významne ovplyvnili poskytovanie balíka služieb alebo ktoré významne ovplyvnili prepravu cestujúcich do destinácie.
46. Pandémia covid-19 podľa názoru súdu predstavuje takú prekážku, ktorá zakladá odstupujúci dôvod v zmysle Smernice č. 2015/2302 a teda aj § 21 ods. 2 zákona č. 170/2018 Z. z., nakoľko predstavuje také mimoriadne okolnosti, ktoré významne ovplyvňujú poskytovanie balíka služieb cestovného ruchu. Tieto okolnosti nastali ešte pred odstúpením od zmluvy o zájazde, ale trvali aj počas plánovaného termínu zájazdu. Vzhľadom na uvedené súd priznal nárok na sumu 15 400 €, ktorú si žalovaný ponechal titulom výšky skutočne vzniknutých nákladov, ktoré mu vznikli v dôsledku stornovania zájazdu do Tokia, Japonsko, v súlade so zmluvou o zájazde ako aj Všeobecnými podmienky účasti na zájazdoch CK ESO TRAVEL. Tým, že odstúpením od zmluvy zmluva o zájazde zo dňa 17.12.2019 zanikla od počiatku, zmluvné strany boli povinné si vrátiť plnenia, čo znamená, že žalovaný (cestovná kancelária) bola povinná žalobcovi vrátiť peniaze; ak by si ich ponechala, jednalo by sa o bezdôvodné obohatenie.
47. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
48. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
49. Podľa § 3 ods. 1, Nar. vlády SR č. 586/2008 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
50. V súlade so žalobným návrhom súd žalobcovi priznal i zákonný úrok z omeškania z priznanej sumy s poukazom na § 3 vlád. nar. č. 87/95 Zb. a § 517 ods. 1,2 Obč. zák., počnúc prvým dňom omeškania, t.j. od 21.03.2020.
51. Súd však nemohol vyhovieť žalobcovi vo zvyšnej časti žalobného nároku a to v časti zaplatenej platby za poistné, konkrétne náhradu za cestovné poistenie vo výške 924 € a poistenie storno PLUS vo výške 1804 € (spolu vo výške 2 728 €). V konaní nebolo žalobcom preukázané, že by odstúpením od zmluvy o zájazde odstúpil aj od poistnej zmluvy. Platba za poistné totiž nie je platbou za zájazd a v konaní nebolo preukázané, že by to bolo akokoľvek dohodnuté (napr. v zmluve). Súd sa v tejto časti úplne stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného, že platba za poistenie sa odstúpením od zmluvy o zájazde sa v zmysle zákona č. 170/2018 Z. z a ani v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok nevracia. Naviac žalovaný preukázal, že musel v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy odviesť za žalobcu cestovné poistenie vo výške 1.804,- € (3,5 € x 6 dní x 44 osôb = 924,-€, Storno PLUS 41,-€ x 44 osôb). Poistnú zmluvu upravuje Občiansky zákonník a poistenie nie je službou cestovného ruchu a nie je ani súčasťou zájazdu; je kryté samostatným zmluvným vzťahom so samostatne dohodnutými poistnými podmienkami. Odstúpenie od zmluvy o zájazde nie je automaticky odstúpením od poistnej zmluvy. Žalovaný preukázal doloženou poistnou zmluvou, že táto bola dňa 17. 12. 2019 uzavretá so začiatkom poistenia od 23. júna 2020 do 28. júna 2020 pre 44 účastníkov, pričom žalovaný svoje tvrdenia aj dostatočne preukázal (potvrdenie o úhrade poistného za účastníkov zájazdu vystavené Generali Poisťovňa, a.s. odštepný závod Európska cestovná poisťovňa, poistná zmluva medzi cestujúcimi a Generali Poisťovňa, a.s. odštepný závod Európskej cestovnej poisťovňa - súčasť Zmluvy o zájazde zo dňa 17. 12. 2019, Všeobecné poistné podmienky).
52. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
53. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
54. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
55. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku a vychádzal z pomeru úspechu sporových strán. Nakoľko bolo možné konštatovať len čiastočný úspech žalobcu v konaní, keď súd žalobu v časti 2 782 € zamietol, náhradu trov bolo potrebné pomerne rozdeliť. Pomer rozdelenia trov konania zodpovedá víťazstvu žalobcu vo veci samej zníženého o pomernú časť jeho neúspechu pričom táto suma predstavuje 15,05 % z celkovej sumy uplatnenej v žalobe, čo vyjadruje podiel úspechu žalobcu v tomto konaní. Žalobca sa domáhal zaplatenia 18 128 €, súd priznal žalobcovi sumu 15 400 € . Žalobca mal teda úspech v časti 84,95 %. Úspech žalovaného v konaní potom predstavuje 15,05 % (100% - 84,95%) čo predstavuje celkový úspech žalobcu 69,90 % (84,95% - 15,05 %).
56. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).