Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/212/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobkyne: L. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., Š. N. C. XXXX/X, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s. r. o., so sídlom Ružomberok, Dončova 1451/21, IČO: 36 862 304, proti žalovanej: L.. M. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., K. Z. XXXX/XXX, zastúpenej JUDr. Pavlom Baďom, so sídlom Ružomberok, K. Salvu 1985/5, IČO: 33 017 115, o zaplatenie 316,05 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k. 5C/1/2018-89 zo dňa 14. 06. 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobkyni proti žalovanej p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Ružomberok rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 316,05 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 04. 05. 2017 do zaplatenia. Žalobkyni tiež priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka § 136, § 137, § 138, resp. § 451, keď konštatoval, že v danom prípade účastníci sporu boli spoluvlastníci nehnuteľnosti, na úpravu ktorej žalobkyňa vynaložila finančné prostriedky, keď bola vykonaná rekonštrukcia komína a rozvodnej elektrickej skrine. Nakoľko sa jednalo o zhodnotenie spoločnej veci, vykonanej čiastočne so súhlasom žalovanej (rekonštrukcia komína), resp. bez jej súhlasu (osadenie elektrickej skrine), žalovanej tak na základe dohody o rekonštrukcii komína vznikla podľa výšky jej spoluvlastníckeho podielu povinnosť zaplatiť časť nákladov v sume 235,64 eur a v súvislosti s osadením rozvodnej elektrickej skrine slúžiacej pre všetkých vlastníkov bytov a spoluvlastníkov nehnuteľnosti povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 80,41 eur. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 vzhľadom na úspech účastníkov v konaní.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podala odvolanie žalovaná. Pri odôvodnení poukázala na ust. § 365 ods. 1 písm. f/ s tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. To malo spočívať v tom, že súd vychádzal z toho, že medzi stranami sporu nebolo spochybnené, že žalobkyňa, je vlastníčka bytu v rodinnom dome číslo súpisné 1369. Toto pravdivé tvrdenie nie je, žalobkyňa nebola vlastníčkou bytu, ale nebytového priestoru a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu. Na túto skutočnosť poukazovala žalovaná už v odpore proti platobnému rozkazu. Súd sa tiež nezaoberal predloženým dôkazom, a to stavebným povolením, ktoré bolo vydané výlučne pre žalobkyňu, nie pre ostatných spoluvlastníkov. Z tohto vyplynulo, že stavebné úpravy a nadstavbu podkrovia ako nebytového priestoru vo vlastníctve žalobkyne vykoná táto výlučne v jej nebytovom priestore a nejedná sa o rekonštrukciu, modernizáciu, opravu, ani úpravu spoločných častí alebo spoločných zariadení tohto domu, čo by sa dotýkalo aj ostatných spoluvlastníkov. Za nesprávne skutkové zistenie považuje súd aj skutočnosť, že súd mal preukázanú dohodu medzi sporovými stranami ohľadom rekonštrukcie komína. K takejto dohode nikdy nedošlo, keď žalovaná jasne uviedla, že súhlasí so zásahom do komína s tým, že bude uvedený do pôvodného stavu. Následne bez vedomia žalovanej a akejkoľvek dohody bol komín od podlahy podkrovia zbúraný, až potom bola žalovaná privolaná k riešeniu vzniknutej situácie. Odvolateľka tiež nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že vybudovanie novej rozvodnej skrine pre elektromery bolo vykonané z dôvodu nevyhnutnej úpravy pôvodných zariadení. Pôvodné rozvádzače pre dva byty boli funkčné a zo strany SSE a.s. Žilina akceptované ako miesta merania a odpisu spotreby elektrickej energie, pričom v súvislosti s nadstavbou bolo len doporučené riešiť spolu s novým pripojením aj rekonštrukciu jestvujúceho odberného miesta v rodinnom dome s osadením v spoločnom rozvodnom mieste. Následne potom súd v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ vec nesprávne právne posúdil. Pokiaľ ide o spoluvlastnícky vzťah, v rodinnom dome nebol vytvorený fond opráv, a preto ho súd mal analogicky hodnotiť podľa zákona č. 182/1993 Z. z. Investičná činnosť žalobkyne v zmysle stavebného povolenia pri budovaní novej bytovej jednotky nemá nič spoločné s podmienkami spoločného hospodárenia spoluvlastníkov so spoločnou vecou. Súd mal výstavbu podkrovia ako nového bytu hodnotiť v zmysle § 21 uvedeného zákona č. 182/1993 Z. z., podľa ktorého zmluva a jej zmeny sa zapisujú do katastra nehnuteľností. Toto vylučuje konkludentnú dohodu, ktorú súd považoval medzi sporovými stranami údajne za preukázanú. Odvolateľka tiež poukázala na kúpnopredajnú zmluvu, na základe ktorej od žalobkyne odkúpila byt v rodinnom dome číslo súpisné 1369, kde bolo uvedené, že stav bytu, domu, ako aj spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu je bežný vo vzťahu k opotrebovaniu za čas od výstavby bytového domu. Žalovaná ako kupujúca prejavila záujem o kúpu bytu v tomto dome predovšetkým z dôvodu, že byt má funkčný komín, ktorý je možné využívať pre napojenie vykurovacieho telesa na pevné palivo. Po zhrnutí svojich dôvodov žalobkyňa uviedla, že následkom vzniku práva žalobkyne na podiele nákladov na realizáciu výstavby jej bytovej jednotky titulom vydania bezdôvodného obohatenia sa nejedná o hospodárenie spoluvlastníkov so spoločnou vecou, ale výlučne o investíciu stavebníka pre získanie svojej novej bytovej jednotky. Z týchto dôvodov žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a konanie vrátil späť pred súd prvej inštancie.

3. K podanému odvolaniu sa žalobkyňa nevyjadrila.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v intenciách § 379 a § 381 a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ako vecne správny potvrdil.

5. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, zo spisového materiálu a z preskúmavaného rozsudku. Medzi účastníkmi sporu sa riešila otázka, či žalovaná ako vlastníčka bytu a spoluvlastníčka spoločných častí domu a spoločných zariadení, má povinnosť sa podieľať finančne na rekonštrukcii časti komína, ktorý slúži jej bytu a na financovaní vyhotovenia novej rozvodnej skrine, ktorá slúži pre osadenie elektromerov bytu č. 1 a 2 v rodinnom dome. Súd prvej inštancie vychádzal z preukázaných skutočností, že žalobkyňa ako vlastníčka bytu v rodinnom dome (aj keď na LV zapísaný ako priestor č. 12-303) v súvislosti s nadstavbou tretieho podlažia realizovala zo svojich finančných prostriedkov náklady na rekonštrukciu komína, keď pri prestavbe bol zistený jeho havarijný stav, pričom tento slúžil výlučne bytu žalovanej a jeho rekonštrukcia bola vykonaná po jej súhlase. Na dome bola osadená tiež nová rozvodná elektrická skriňa, ktorá slúži pre umiestnenie elektromeračov bytu č. 1 a 2 v rodinnom dome. Osobitná elektrická skriňa bola osadená pre novovzniknutý byt na treťom podlaží rodinného domu. Žalovaná v čase vykonania prác podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX v kat. úz. F. bola vlastníčkou bytu č. 1 nachádzajúcom sa na prvom podlaží rodinného domu číslo súpisné 1369 a spoluvlastníčkou podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo výške 15662/46741. V rodinnom dome sa nachádza byt č. 2 na druhom podlaží a priestor č. 12-303 v skutočnosti ďalší byt, ktorý bol vybudovaný v podkroví rodinného domu.

6. Z takto zisteného skutkového stavu vychádzal aj odvolací súd. Pokiaľ teda bola vykonaná rekonštrukcia komína, prechádzajúceho cez novovzniknutú bytovú jednotku, jednalo sa o komín slúžiaci bytu č. 1, ktorého v tom čase bola vlastníčkou žalovaná. Táto navyše k rekonštrukcii dala súhlas (zápis v stavebnom denníku, súhlas v sms). Pokiaľ sa jednalo o osadenie novej rozvodnej elektrickej skrine na vonkajšej strane rodinného domu, toto bolo vykonané v súlade s platnou STN a slúži pre byty nachádzajúce sa v rodinnom dome na prvom a druhom podlaží. Pôvodné osadenie elektromerov v rodinnom dome nevyhovovalo v súčasnosti platnej norme. Výška finančného prispenia bola vypočítaná alikvotne podľa spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu jednotlivých spoluvlastníkov. Toto rozporované nebolo.

7. Vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce z listinných dôkazov, sa aj odvolaciemu súdu javí, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie a následne správne vec právne posúdil. Je nepochybné, že sa jedná o rodinný dom, v ktorom sa nachádzajú 3 bytové jednotky, v liste vlastníctva označené ako byt č. 1 na prvom podlaží, byt č. 2 na druhom podlaží a priestor č. 12-303 v zmysle stavebného a užívacieho povolenia ako samostatná bytová jednotka získaná stavebnými úpravami a nadstavbou podkrovia.

8. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo potrebné v tejto súvislosti vykonať zmluvu v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. Navyše, touto zmluvou sa vymedzujú vzájomné práva a povinnosti pri výstavbe medzi stavebníkom a dovtedajšími vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Touto zmluvou sa neupravujú vzájomné práva jednotlivých spoluvlastníkov vyplývajúce pre nich pri hospodárení so spoločnou vecou. V tomto smere je záver súdu prvej inštancie správny, že sa jedná o rodinný dom, ktorý slúži ako spoločná vec pre jednotlivých spoluvlastníkov a v ňom sa nachádzajúcich jednotlivých bytov, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve. V tomto prípade však nebola vykonaná úprava alebo oprava niektorého z bytov, ale úprava, resp. oprava spoločných častí a zariadení rodinného domu, ku ktorým je spoluvlastníctvo vyjadrené veľkosťou podielov spoluvlastníkov.

9. Odvolací súd tak na základe uvedených skutočností, ako aj záverov prvoinštančného súdu dospel k tomu, že tento v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 195 a vo veci samej dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol zistený skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 220 zdôvodnil.

10. Pretože prvoinštančný súd sa vo svojom rozhodnutí zaoberal aj otázkami nastolenými v odvolacom konaní, odvolateľ tak neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nezaoberal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom.

11. Z týchto dôvodov potom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 v spojení s § 255 ods. 1 a žalobkyni, ktorá bola úspešná v odvolacom konaní proti žalovanej priznal náhradu trov v celom rozsahu.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .