Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8S-25-2016.pdf
PDF · 150 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/25/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Jozefa Kuruca v právnej veci žalobcu: ZELENÝ DVOR KOŠICE, s.r.o. (predtým PETIX International, s.r.o.), so sídlom Jakobyho 1, Košice, IČO: 36 592 595, právne zastúpeného JUDr. Jarmilou Zvarovou, advokátkou, so sídlom Nerudova 14, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102378725/2016 zo dňa 18.1.2016, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 102378725/2016 z 18.01.2016, ktorým žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves č. 20917629/2015 z 01.10.2015, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012 podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku v sume 9520,- Eur tak, že predmetné rozhodnutie správcu dane potvrdil.
2. Žalobca navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102378725/2016 zo dňa 18.01.2016 a rozhodnutie Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves, č.: 20917523/2015 zo dňa 01.10.2015, vrátil mu vec na ďalšie konanie a priznal žalobcovi náhradu trov konania.
3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím z 18. 1. 2016 potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 1. 10. 2015, ktorým určil pre žalobcu rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obodbie júl 2012 v sume 9.520.- eur.
4. Proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 1. 10. 2015 podal včas žalobca odvolanie dňa 26. 10. 2015. Obsah jeho odvolacích námietok je opakovaním námietok uplatnených žalobcom proti jemu doručenému Protokolu o vykonanej daňovej kontrole z 26. 2. 2015 /začatej 7.4.2014/ a je obsahovo takmer totožný zo žalobnými námietkami uvedenými v správnej žalobe žalobcu.
5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie prvostupňového rozhodnutia /správcu dane/ boli jeho zistenia, že žalobca v zdaňovacom období október 2012 porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, keď neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 9353,33 Eur z faktúry č. 201207306 zo dňa
30.07.2012 (int. č. 3012052A) - základ dane 46 766,67 Eur, daň 9 353,33 Eur - od dodávateľa SECRET GROUP, s.r.o.. Hrnčiarska 2/A, Košice, IČO: 36693197, DIČ: 2022275475, IČ DPH: SK2022275475 (ďalej len „SECRET GROUP, s.r.o.") za dodanie stavebných prác. Správca dane na základe vykonaného dokazovania u žalobcu a zhodnotením získaných dôkazov (dôkazy predložené žalobcom, vyjadrenia svedkov O. Š.U. a Q. J., zistenia o jednotlivých spoločnostiach) dospel k záveru, že žalobca odpočítal daň z preverovaných faktúr (spolu sedem faktúr za zdaňovacie obdobia jún - október 2012) od spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. neoprávnene, pretože nebolo preukázané, že táto spoločnosť reálne dodala fakturované stavebné práce. Žalobca nepreukázal dodanie služieb od spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. Žalobcovi nevniklo právo na odpočítanie dane podľa ustanovení § 49 ods. 1 a 2 citovaného zákona. Z vyjadrenia konateľa spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. - O. Š. podľa žalovaného vyplynulo, že stavebné práce mala reálne vykonať spoločnosť LECRAST, spol. s r.o., ale jej jediný konateľ podpisoval iba dokumenty, ktoré mu za finančnú odmenu dával na Železničnej stanici v Prešove podpisovať O. Š.. Ten nevedel uviesť, akú činnosť spoločnosť LECRAST, spol. s r.o. vykonávala a nevystavoval jej žiadne faktúry.
6. K námietke žalobcu, ktorá sa týkala predloženia faktúr ako dostatočného podkladu na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty (splnenie jedinej formálnej podmienky) a k záveru, že pre uplatnenie odpočtu nemožno ukladať dodatočné podmienky, žalovaný poukázal na skutočnosť, že podľa ustanovenia § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, právo na odpočítanie dane môže platiteľ dane uplatniť, ak má k dispozícii doklady, ktoré preukazujú skutočnosti uvedené v ustanoveniach § 49 ods. 2 citovaného zákona. Pri uplatňovaní nároku na odpočítanie dane musí platiteľ dane jednoznačne deklarovať voči správcovi dane, že dodávka tovaru a služieb bola skutočne realizovaná konkrétne označeným platiteľom dane z pridanej hodnoty, to znamená, že je preukázaná existencia obojsmerného účtovného, daňového a právneho vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom tovaru a služieb, tak, ako to predpokladá zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Z predloženého spisového materiálu považoval žalovaný za zrejmé, že žalobca vyššie uvedené skutočnosti hodnoverným spôsobom nepreukázal. Žalobca predložil formálne sedem faktúr k jednotlivým zdaňovacím obdobiam jún - október 2012, Rámcovú zmluva o dielo, Objednávkový formulár, Preberací protokol o prevzatí a odovzdaní diela, výpisy z účtu, súpisy materiálu a vykonaných prác, ktoré však nepreukazujú reálne dodanie predmetu fakturácie. Žalobca sa podľa žalovaného obmedzil na tvrdenie, že práce prevzal od spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o., ktorá vystavila faktúry, nepreveroval, kto ich v skutočnosti vykonal. Žalobca tak nepreukázal, že faktúry boli vystavené dodávateľom, ktorý fakturované práce a tovar aj skutočne dodal. Hoci žalobca preukázal, že stavebné práce na stavbe strechy Wellness hotela Zelený dvor boli zrealizované, okrem uvedených formálnych dôkazov nepredložil žiadne iné dôkazy preukazujúce dodanie týchto stavebných prác a materiálu spoločnosťou SECRET GROUP, s.r.o., ktorá preverované faktúry vystavila. Žalovaný uviedol, že to, že faktúra má požadované náležitosti, ešte neznamená, že údaje v nej uvedené odrážajú aj materiálne, reálne naplnenie písomnej informácie. Faktúra je doklad, ktorým (ale nie na základe ktorého) platiteľ preukazuje svoje právo uplatniť odpočítanie dane a aby k odpočítaniu dane mohlo dôjsť, nepostačuje predložiť len faktúru, ale musí dôjsť k dodaniu tovaru a služby a z tohto titulu k vzniku daňovej povinnosti. Žalobca disponuje faktúrou a formálnymi dokladmi, ktoré ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia ale neodzrkadľujú skutočnosť, že spoločnosť, ktorá faktúru vystavila, v skutočnosti stavebné práce aj uskutočnila. O. Š.U., konateľom spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. v čase deklarovaných zdaniteľných obchodov potvrdil, že fakturované stavebné práce nevykonala spoločnosť SECRET GROUP, s.r.o.. Táto nemala potrebné personálne zabezpečenie na ich vykonanie. práce vykonala preto spoločnosť PAFOS SK, s.r.o., v ktorej bol v rozhodnom čase on konateľom a táto mala zamestnancov. Z jeho ďalších vyjadrení vyplynulo, že práce mala v skutočnosti vykonať spoločnosť LECRAST, spol. s r.o.. Správca dane svoje rozhodnutie založil na zistení, že spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. a PAFOS SK, s.r.o. práce a tovar nedodala ich ani spoločnosť LECRAST, spol. s r.o., ktorej jediný konateľ nevedel uviesť akú činnosť táto spoločnosť vykonávala a nevystavil žiadne faktúry, iba podpisoval dokumenty, za finančnú odmenu /na Železničnej stanici v Prešove ich podpisoval O.W. Š.U.mu, ktorý bol v čase od 03.09.2010 do 15.03.2011 konateľom spoločnosti LECRAST, spol. s r.o.). Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že správca dane, ani žalovaný neukladali žalobcovi žiadne dodatočné podmienky na uplatnenie nároku na odpočítanie dane, nepodmieňovali tento nárok, len v súlade s platným právnymi predpismi, ako aj právom Európskej únie a judikatúrou Súdneho dvora EU požadovali preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený osobou uvedenou na faktúre. Žalobca ani spoločnosť SECRET GROUP, s.r.o. však túto skutočnosť nepreukázali., Spoločnosť LECRAST, spol. s r.o. potvrdila, že práce a materiál nedodala. Keď teda nebolo preukázané, že osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ, práce reálne
dodala, potom bolo namieste konštatovanie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov deklarovaných predloženými faktúrami uplatnil neoprávnene. Napriek vystaveným faktúram a ďalším dokladom, nedošlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľných obchodov spoločnosťou, ktorá je na faktúrach uvedená ako dodávateľ.
7. Žalovaný pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia správcu dane nezistil porušenie práv žalobcu spôsobených prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy. Konštatoval, že správca dane zistil dostatočne skutkový stav a vyvodil závery, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v predloženom administratívnom spise. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal tiež s námietkami žalobcu, ktoré sa týkali spôsobu vedenia dokazovania správcom dane, skutočností o sídle spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. a námietky týkajúce sa výpovedí svedkov. Žalovaný zistil, že správca dane zistenia dopĺňal, preverujúc tvrdenia žalobcu a O. Š.U., ktoré žalobca a ani O. Š.U. nevedeli preukázať. Žalobca hodnoverným dôkazom nepreukázal opodstatnenosť nároku na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o., a samotné dodanie stavebných prác a materiálu nebolo preukázané ani spoločnosťou SECRET GROUP, s.r.o. Správca dane konštatoval, že nebolo možné preveriť potrebné v spoločnosti PAFOS SK, s.r.o., (jej konateľ O. Š.U. predal svoj obchodný podiel v spoločnosti PAFOS SK, s.r.o., a aj obchodný podiel v spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. občanovi K.E. W., ktorého sa správcovi dane nepodarilo skontaktovať ani prostredníctvom žiadosti adresovanej správcom dane K. daňovým úradom. O. Š.U. konateľ oboch spoločností v čase údajného zdaniteľného plnenia uviedol, že táto spoločnosť bola účelovo zapojená do fakturačného reťazca z titulu zvýšenia jej obratu. Žalovaný konštatoval, že záver správcu dane o neuskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov uvedených na preverovaných faktúrach, zodpovedá skutkovému stavu zistenému vykonaným dokazovaním, preto námietky žalobcu hodnotil ako neopodstatnené. Ani tvrdenia žalobcu o šikanóznom spôsobe vedenia dokazovania s inkvizičnými črtami nie sú podľa žalovaného podložené, lebo správca dane poskytol žalobcovi dostatok času i priestoru na predkladanie dôkazov a , oboznamoval ho s výsledkami dokazovania a umožnil mu uplatniť jeho práva.
8. K námietkam žalobcu, ktoré sa týkali dôkaznej povinnosti žalobcu, žalovaný uviedol, že ten predložil faktúry vystavené spoločnosťou SECRET GROUP, s.r.o., ktoré mali zákonom požadované náležitosti, ale údaje v nich uvedené neodrážali materiálne, a reálne naplnenie uvedenej písomnej informácie. Hoci žalobca predložil listinné dôkazy, ktorými dôvodil, že k dodaniu predmetu fakturácie došlo, šetrením správcu dane sa tvrdenia bývalého konateľa spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. nepotvrdili. Nebolo preukázané, že spoločnosť SECRET GROUP, s.r.o., ktorá vystavila faktúry, fakturované služby a materiál tieto skutočne nadobudla a následne dodala žalobcovi. Žalobca predloženými faktúrami od dodávateľa nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní a jeho tvrdenia a predložené dôkazy nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné použiť ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov osobou uvedenou na preverovaných faktúrach. Žalobca nepreukázal, že preverované faktúry od dodávateľa SECRET GROUP, s.r.o. boli vystavené na základe reálneho dodania fakturovaných stavebných prác a materiálu touto spoločnosťou a tým neuniesol dôkazné bremeno v podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku a nepreukázal tak splnenie podmienok pre odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
9. Žalobca v odôvodnení svojej žaloby uviedol, že dňa 04.02.2016 mu bolo doručené rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 02378725/2016 zo dňa 18.01.2016 (ďalej len "rozhodnutie o odvolaní"), ktorým podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Daňový poriadok") potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves, č.: 20917629/2015 zo dňa 01.10.2015 (ďalej len "rozhodnutie"), ktorým Daňový úrad Košice (ďalej len "správca dane”) podľa ust. § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil daňovému subjektu PETIX International, s.r.o., Tatarkova 10, 040 18 Košice - m. č. Krásna, IČO 36592595, rozdiel v sume nadmerného odpočtu 9 520 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012, splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na účet Daňového úradu Košice. Žalovaný považoval zdaniteľné obchody deklarované preverovanými faktúrami za neuskutočnené a nárokované právo na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. za nepreukázané, čo odôvodňoval tým, že: a) faktúra nie je dostatočným podkladom na uplatnenie odpočtu dane z pridanej hodnoty, b) nebolo preukázané, že dielo - stavbu (realizácia strechy na Wellness Hotel Zelený dvor) vykonala spoločnosť SECRET GROUP, s.r.o.,
c) spoločnosť SECRET GROUP, s.r.o., dodávateľ žalobcu, nepreukázala reálnosť obchodov so spoločnosťou LECRAST, spol. s r.o. a PAFOS SK, s.r.o..
10. Žalobca poukázal na to, že správca dane začal dňa 07.04.2014 u neho daňovú kontrolu zameranú na zistenie a preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane z pridanej hodnoty so zameraním na preverenie základu dane a dane pri dodávkach tovaru a služieb podľa § 8 a § 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") a kontrolu oprávnenosti uplatnenia práva na odpočítanie dane podľa ustanovení §§ 49 až 54 zákona o DPH. Z daňovej kontroly vyhotovil správca dane dňa 26.02.2015 protokol č. 9812401/5/430911/2015/ MitG (ďalej len "protokol, v ktorom vyčíslil rozdiel na dani z pridanej hodnoty (ďalej len "daň") za kontrolované zdaňovacie obdobie v celkovej výške 37 230 EUR (strana 24 protokolu). Protokol bol žalobcovi doručený dňa 17.03.2015 a žalobca proti protokolu podal v zákonom stanovenej lehote námietky. Správca dane vo vyrubovacom konaní dospel k rovnakým záverom ako v priebehu daňovej kontroly a to, že spoločnosť SECRET GROUP, s.r.o., Moyzesova 36, 040 01 Košice, IČO 36 693 197, DIČ 2022275475, IČ DPH SK2022275475 (ďalej len "spoločnosť SECRET GROUP, s.r.o.") reálne nedodala žalobcovi stavebné práce, ktoré boli predmetom faktúry č. 201207306. Preto jej nevznikla daňová povinnosť na výstupe z titulu dodania služieb podľa § 19 ods. 1, 2 zákona o DPH a došlo i k porušeniu § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH žalobcom, ktorý si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane v celkovej sume 8400 EUR. Žalovaný potvrdil záver správcu dane, že spoločnosť SECRET GROUP, s.r.o. si neoprávnene uplatnila právo odpočítania dane v celkovej sume 37 063,33 EUR (strana 20 protokolu), ktoré boli predmetom faktúr č. 201206122, 201207306, 201208305, 201209034, 201209121, 201209282, 201210311. Správne orgány v rozhodnutiach prijali záver, že zdaniteľné plnenie nebolo žalobcovi dodané spoločnosťou SECRET GROUP, s.r.o. a nedošlo k naplneniu podmienok vyžadovaných zákonom o DPH na uplatnenie odpočtu. Dodávateľ - spoločnosť SECRET GROUP, s.r.o. nepreukázala účtovné doklady o vykonaní prác a uskutočnení zdaniteľného plnenia, hoci jej konateľ O. Š.U., v čase dodania služby, vo svojej výpovedi ako svedok dňa 04.09.2014 uviedol, že spoločnosť SECRET GROUP, s.r.o. v roku 2012 vykonávala stavebné práce pre žalobcu a on vyhotovil faktúry, ktoré podpísal.
11. Žalobca v žalobe namietal, že správca dane i žalovaný urobili zo zistení z daňovej kontroly v spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o., na základe ktorej vyčíslili rozdiel na dani z pridanej hodnoty v celkovej výške 37 230 EUR záver, o daňovej kontrole vykonávanej u žalobcu subjektu PETIX International, s.r.o.. Žalobca tak namietal, že nedostatky v daňovej evidencii spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. nemožno pričítať žalobcovi a nemôžu žiadnym spôsobom ovplyvniť uplatnenie odpočtu dane z pridanej hodnoty žalobcom, keďže všetky podmienky vyžadované zákonom o DPH na uplatnenie odpočtu dane z pridanej hodnoty boli zo strany žalobcu splnené.
12. K splneniu zákonnej podmienky podľa ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH uviedol, že v danom prípade spoločnosťou SECRET GROUP, s.r.o., bola voči žalobcovi uplatnená daň, a to vo faktúrach č. 201206122, 201207306, 201208305, 201209034, 201209121, 201209282, 201210311, ktoré žalobca správcovi dane doložil v priebehu daňovej kontroly. Žalobca uviedol, že správca dane na základe skutočností zistených v priebehu výkonu daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní dospel k záveru, že stavebné práce podľa dodávateľských faktúr č. 201206122, 201207306, 201208305, 201209034, 201209121, 201209282, 201210311 boli vykonané. Žalovaný nespochybňuje existenciu zdaniteľného plnenia, t.j. zhotovenie strešného plášťa na Wellness hoteli Zelený dvor. Sám správca dane a napokon aj žalovaný podľa žalobcu v protokole a v rozhodnutí o odvolaní potvrdzujú splnenie podmienky pre odpočítanie dane vyplývajúcej z ust. § 49 ods. 1 v spojení s ust § 19 ods. 2 zákona o DPH, ktorou je dodanie služby.
13. Žalobca poukázal na ust. § 51 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona o DPH. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
14. Žalobca poukázal aj na článok 168 písm. a) Smernice rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie Nidera
Handelscompagnie BV, C-385/09, bod 47, Ecotrade, C-95/07 a C-96/07, bod 63 z 8. mája 2008 a rozsudok Uszodaépíto, C-392/09 z 30. septembra 2010) a konštatoval, že vnútroštátna úprava je zhodná s úpravou Európskej únie. V zmysle zákona o DPH a „Smernice“ ako aj rozhodnutí Súdneho dvora, je uplatnenie odpočtu dane z pridanej hodnoty viazané len na splnenie jedinej formálnej podmienky, ktorou je riadne vystavená faktúra. Na uplatnenie odpočtu nemožno ukladať dodatočné podmienky, ktoré by toto právo mohli urobiť neúčinným a zároveň členské štáty môžu obmedziť právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty len v prípade výslovne stanovenom smernicou. Podmieňovanie nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty inými skutočnosťami ako je faktúra je v priamom rozpore s právom Európskej únie aj s rozhodnutiami Súdneho dvora. Uzavrel, že ak by správny súd dospel k názoru, že zákon o DPH a jeho výklad je v rozpore so smernicou a jej výkladom, má prednosť úprava smernice, ktorá nadobudla v zmysle judikatúry Súdneho dvora priamy účinok. V súlade s protokolom o daňovej kontrole si žalobca túto svoju povinnosť (uloženú tak zákonom o DPH ako aj smernicou) voči správcovi dane riadne splnil. Počas daňovej kontroly správcovi dane označené faktúry riadne predložil. Dokonca správcovi dane predložil ďalšie podklady preukazujúce dodanie tovarov a služieb spoločnosťou SECRET GROUP, s.r.o. žalobcovi, nad rámec povinnosti uloženej zákonom a smernicou. Rozhodnutie správcu dane o vyrubení dane a rozhodnutie o odvolaní vydané žalovaným na opačnom hodnotení a podklade, že predloženie faktúr žalobcom na uplatnenie odpočtu dane z pridanej hodnoty je nepostačujúce, sú podľa žalobcu vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
15. Žalobca namietal v žalobe postup pri vykonávaní dokazovania správcom dane vo veci nedostatkov v daňovej evidencii spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o.. Správca dane predvolal a ako svedka vypočul dňa 04.09.2014 O. Š.U.. Ten bol v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov konateľom spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o.. Výsluchu svedka sa žalobca nezúčastnil, avšak po oboznámení sa s obsahom výpovede svedka pri ústnom pojednávaní dňa 09.12.2014 navrhol správcovi dane jeho opakované vypočutie. Správca dane predvolal svedka O.W. Š.U.H. na deň 10.12.2014 bezvýsledne, lebo svedok si zásielku neprevzal a na výsluch sa nedostavil. Správca dane svedka už nepredvolal, ale na základe námietok žalobcu k protokolu O.W. Š.U.H. v priebehu vyrubovacieho konania predvolal a vypočul. Žalobca uzavrel, že je zjavné, že správca dane si už na začiatku celého procesu vytvoril záver o neuskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov potrebných na odpočítanie dane a šikanóznym spôsobom viedol dokazovanie aj výsluch tohto svedka a závery vyhodnotil tendenčne.
16. Žalobca namietal, že hoci platí, že dôkazné bremeno znáša v daňovom konaní kontrolovaný daňový subjekt, to nemožno vykladať tak, že správca dane (v odvolacom konaní žalovaný) bude od daňového subjektu požadovať dôkazy, ktoré nie je možné predložiť. Konštatoval, že žalobca nemal vedomosť akým iným spôsobom (okrem reálne existujúcej strechy, faktúr, rámcovej zmluvy o dielo a výpovedí tak žalobcu ako aj bývalého konateľa SECRET GROUP, s.r.o.) by bolo možné preukázať, že došlo k dodaniu diela spoločnosťou SECRET GROUP, s.r.o. a vyvrátiť tak mylnú predstavu správcu dane o tom, ako k dodaniu diela nedošlo.
17. Žalobca opísal ako vstúpil do obchodnoprávneho vzťahu so spoločnosťou SECRET GROUP, s.r.o. v roku 2012 in bona fide. Správca dane i žalovaný v rozhodnutí o odvolaní obchodný vzťah vyhodnotili ako riziko obchodovania s nedôveryhodnou osobou, keď si žalobca nepreveril, či spoločnosť SECRET GROUP, s.r.o. má reálne sídlo na adrese uvedenej v obchodnom registri a či zamestnáva zamestnancov. Žalobca si údaje o spoločnosti zistil lustráciou v obchodnom registri potom, čo ju oslovil p. O. Š.U., konateľ, ktorý uviedol, že má skúsenosti s realizáciou striech. Pokiaľ ide o prevody obchodných podielov v spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. konanteľom O.W. Š.U.K. a jej zmenu v osobe štatutárneho orgánu na R. N., občana K. W., bytom O. B.. XX, K. XXXX, K., ktorého sa nepodarilo kontaktovať ani na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, tento fakt nie je možné dať na ťarchu žalobcovi. Ten nemohol v roku 2012 predpokladať, prevod v spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. na konateľa občana K. W.. Na ťarchu žalobcu nemôže byť ani skutočnosť, že sa správcovi dane nepodarilo od bývalého ani od aktuálneho konateľa a spoločníka spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. získať relevantné účtovné doklady o ktorých svedok Š.U. vo svojej výpovedi uviedol, že účtovnú dokumentáciu odovzdal nadobúdateľovi obchodného podielu po podpise zmluvy o prevode /R. N./. Žalobca nemal dosah na správanie sa tretích subjektov, preto vyvodzovať pre neho negatívne dopady v podobe nepriznania nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty je v rozpore so základnými princípmi právneho štátu. Žalobca napokon uzavrel zmluvu so spoločnosťou SECRET GROUP, s.r.o., ktorá strechu na objekte Wellness hotel Zelený dvor aj zrealizovala (teda dodala službu a časť materiálu) a ako dodávateľ žalobcovi vystavila faktúry, ktoré žalobca uhradil a uplatnil si právo odpočítania DPH. Žalobca považoval za právne
irelevantné, že stavebné práce nevykonala spoločnosť SECRET GROUP, s.r.o. ale jej subdodávateľ spoločnosť PAFOS SK, s.r.o., so sídlom Moyzesova 36, 040 01 Košice, IČO 45 001 740 a pre túto subdodávateľ spoločnosť LECRAST, spol. s r.o., so sídlom Gyňovská 15, 044 44 Čaňa, IČO 36 720 534 (ďalej len "spoločnosť LECRAST, spol. s r.o.").
18. Žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach Mahagében Kft (C-80/11) a Péter Dávid (C-142/11), v ktorom posudzoval predbežné otázky podané súdnymi orgánmi Maďarska vo veciach odpočtu dane z pridanej hodnoty a podmienok jeho poskytnutia. Súdny dvor v rozsudku poukázal na to, že v súlade s režimom práva na odpočet dane stanoveným v smernici, ako je uvedený v rozsudku /body 37 až 40/, nie je potrestanie možné na základe zamietnutia práva platiteľovi dane, ktorý nevedel, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného ako súčasť dodávateľského reťazca vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty (tiež aj rozsudky Optigen a i., C-354/03, C-355/03 a C-484/03, Zb. s. 1-483, body 52 a 55, ako aj Kittel a Recolta Recycling, C-439/04 a C-440/04, Zb. s. 1-6161, body 45, 46 a 60). Súdny dvor uviedol (bod 48), že založením systému zodpovednosti bez zavinenia sa totiž prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií (v tomto zmysle aj rozsudky z 11. mája 2006, Federation of Technological Industries a i., C-384/04, Zb. s. 1-4191, bod 32, ako aj z 21. februára 2008, Netto Supermarkt, C-271/06, Zb. s. 1-771, bod 23). Súdny dvor vec uzavrel jednoznačným konštatovaním, že „...je povinnosťou daňového orgánu predložiť dostatočné objektívne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že platiteľ dane vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca.".
19. Žalobca mal za to, že výsluch svedka Q. J., jediného konateľa a spoločníka spoločnosti LECRAST, spol. s r.o. je dôkazom vykonaným nad rámec predmetnej daňovej kontroly. Žalobca s ním nikdy neuzavrel obchod s týmto subjektom a do oboznámenia sa so zisteniami daňovej kontroly nemal vedomosť o tom, že spoločnosť SECRET GROUP, s.r.o. vykonala práce na realizácii strechy v subdodávkach. Výpoveď svedka považoval za nedôveryhodnú, plnú protirečení. Žalobca namietal spôsob akým správca dane dňa 13.07.2015 viedol výsluch a kládol svedkovi otázku č. 12 (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 13.07.2015, ktorý odpovedal: "Neviem" a správca dane otázku sugestívnym spôsobom svedkovi vysvetľoval veci a až do upozornenia. Svedok Š.U. poprel tvrdenia svedka J. a v podstatných bodoch sa výpoveď svedka Š.U. zhodovala s tvrdeniami konateľa žalobcu. Okrem predložených faktúr, súpisov prác a materiálu, výpovede svedka a nepopierateľnej skutočnosti, že strecha bola zrealizovaná, uviedol žalobca že nie je v jeho možnostiach preukázať, že k zdaniteľnému plneniu medzi žalobcom a spoločnosťou SECRET GROUP, s.r.o. došlo.
20. Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutie správcu dane, ktoré žalovaný svojim rozhodnutím o odvolaní potvrdil, neobsahuje náležitosti ustanovené Daňovým poriadkom, keď správca dane vo výroku rozhodnutia neuviedol ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého rozhodoval. To pokladal za v rozpore s ust. § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku, lebo rozhodnutie musí obsahovať vo výroku ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého správny orgán rozhodoval, lehotu na plnenie, rozhodnutie o náhrade nákladov podľa § 12, ak ide o peňažné plnenie sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená. Žalobca preto nesúhlasil, že žalovaný jeho námietku považoval za neopodstatnenú, lebo len výroková časť rozhodnutia je vykonateľná, nie to, čo je uvedené pred ňou.
21. Žalobca napokon namietal spôsob vedenia dokazovania správcom dane počas vyrubovacieho konania, závery zistení a právne posúdenie veci správcom dane a žalovaným.
22. Žalovaný sa vyjadril k správnej žalobe podaním doručeným správnemu súdu dňa 19.01.2017 a v podstate zopakoval k odvolacím námietkam žalobcu ako v odôvodnení svoje stanovisko k neopodstatnenosti správnej žaloby. Žiadal túto zamietnuť a účastníkom náhradu trov konania nepriznať. Na viac uviedol k odkazu žalobcu na judikatúru Súdneho dvora EU, že sa jedná iba o domnienky žalobcu, pretože ani správca dane, aj žalovaný neodôvodňovali svoje závery účasťou žalobcu na daňovom podvode. Žalovaný zastávajúc názor, že rozhodnutie správcu dane má všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 63 Daňového poriadku, ako je to uvedené aj v odôvodnení rozhodnutia žalovaného (str. 13 posledný odsek a prvý odsek str. 14.) konštatoval, že vo výroku rozhodnutia správcu dane uviedol aj konkrétne ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo t.j. - ustanovenie § 68 ods. 6 Daňového poriadku. Zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov je osobitným predpisom, ktorý je uvedený v predvýrokovej časti rozhodnutia - v ktorej sú uvedené kompetenčné zákony, ktoré upravujú
právomoc a pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti daní a poplatkov, hmotnoprávne predpisy a procesný predpis, ktorým je Daňový poriadok. Žalovaný v odvolacom konaní postupoval v súlade s ustanovením § 74 ods. 2 Daňového poriadku a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa zaoberal všetkými námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom odvolania a následne sú aj obsahom žaloby. Z obsahu rozhodnutia podľa žalovaného vyplýva z akých skutočností žalovaný vychádzal a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadil. Žalovaný posúdením celého rozhodnutia správcu dane, ako aj obsahu predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o porušení citovaných ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového poriadku. Postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu a námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe sú neopodstatnené. Žalovaný pre úplnosť uviedol, že v odvolacom konaní vydal päť rozhodnutí, ktorými potvrdil päť rozhodnutí správcu dane, ktorými boli žalobcovi určené rozdiely dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia jún 2012, júl 2012, august 2012, september 2012 a október 2012. Žalobca okrem tejto žaloby podal aj ďalšie žaloby o preskúmanie rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR (jún 2012 - č.k. 78/41/2016, august 2012
- č.k. 78/42/2016, september 2012 - č.k 88/24/2016, október - č.k. 68/41/2016). Na základe uvedených skutočností Finančné riaditeľstvo SR navrhlo, aby Krajský súd v Košiciach žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.
23. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa písomne vyjadril žalobca podaním doručeným správnemu súdu dňa 23.02.2017. Žalobca zopakoval svoju argumentáciu, že k zdaniteľnému plneniu došlo (strecha bola realizovaná a žalovaný to nepopiera), dodávateľom vystavené faktúry boli predložené správcovi dane počas kontroly a aj bývalý konateľ dodávateľa potvrdil ním vykonanú realizáciu predmetnej strechy. Žalobca uviedol, že je nereálne, aby po celý čas realizácie strechy osobne kontroloval a legitimoval všetky osoby pracujúce na stavbe, prípadne, že by žiadal od konateľa dodávateľa, aby faktúry vystavoval a podpisoval priamo pred ním, či dokonca predvídal, kto v budúcnosti nadobudne obchodný podiel v spoločnosti dodávateľa alebo bude jeho budúcim štatutárnym orgánom a či bude poskytovať správcovi dane súčinnosť. Uvedená predstava žalovaného o podnikaní je podľa žalobcu absurdná. Napriek snahe žalobcu poskytnúť správcovi dane v priebehu celého konania všetky ním požadované doklady, vysvetlenia, či inú súčinnosť, nie je podľa slov žalobcu v jeho silách zmeniť presvedčenie správcu dane, hoci všetky predložené dôkazy a zistené skutočnosti preukazujú, že došlo k zdaniteľnému plneniu a k nadmernému odpočtu na dani z pridanej hodnoty nedošlo.
24. Krajský súd v Košiciach, ako správny súd, konajúc podľa zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v právnych medziach žaloby, ktorou sa namieta nesprávne právne posúdenie veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP) a v právnej konfrontácii obsahu správnej žaloby s obsahom argumentácie žalovaného orgánu verejnej správy a obsahu jeho administratívneho spisu dospel k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné zamietnuť podľa § 190 SSP.
25. Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok /ďalej len SSP/ nadobudol účinnosť dňa 1. 7. 2016.
26. Podľa ust. § 491 ods.1, 2 a SSP, ktorý nadobudol účinnosť 1.7.2016, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenie tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická alebo právnická osoba. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V súlade s uvedeným správny súd v konaní vec posudzoval podľa SSP.
27. Správny súd posúdil žalobu doručenú správnemu súdu dňa 01.04.2016 ako všeobecnú správnu žalobu podľa § 177 a nasl. SSP /3. časť 1. hlava SSP/. Predmetom prieskumu v predmetnej veci je rozhodnutie žalovaného č. 102378725/2016 zo dňa 18.01.2016, ktorým žalovaný ako odvolací správny orgán potvrdil podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves č. 20917523/2015 zo dňa 01.10.2015, ktorým podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. bol určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012 v sume 9520,- Eur daňovému subjektu PETIX International, s.r.o., Tatarkova 10, Košice (žalobcovi).
28. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
29. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
30. Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane (§ 3 ods. 1, 3, 6 Daňového poriadku).
31. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, a tiež vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (§ 24 ods. 1 písm. a), c) Daňového poriadku). Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim (§ 24 ods. 4 Daňového poriadku).
32. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
33. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
34. Podľa § 19 ods. 1, prvá veta zákona č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Podľa § 19 ods. 2 uvedeného zákona daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
35. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení Daňového poriadku a zákona č. 222/2004 Z.z. možno na základe obsahu administratívneho spisu podľa názoru správneho súdu konštatovať, že žalobcom deklarované obchody - dodávky od subjektu SECRET GROUP, s.r.o. ako dodávateľa uvedené vo faktúre č. 201207306 z 30.07.2012 v sume 9353,33 Eur (základ dane 56120,- Eur) neboli zo strany žalobcu preukázané, hoci žalobcu, ako daňový subjekt, zaťažuje dôkazná povinnosť pri preukazovaní deklarovaných nárokov na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Správny súd zistil, že zistenia správcu dane, týkajúce sa žalobcom deklarovaných dodávok, vzťahujúce sa na spoločnosť SECRET GROUP, s.r.o., jednoznačne nasvedčujú tomu, že uvedený subjekt reálne nedodal fakturované stavebné práce žalobcovi. Z uvedených dôvodov danému subjektu nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania služieb podľa § 9 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenie § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. a žalobcovi preto nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa ustanovení § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. V súlade s obsahom administratívneho spisu je aj konštatovanie žalovaného správneho orgánu, podľa ktorého „z vyjadrenia konateľa spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. - O. Š.U. vyplynulo, že stavebné práce mala reálne vykonať spoločnosť LECRAST, s.r.o., ale jej jediný konateľ podpisoval iba dokumenty, ktoré mu za finančnú odmenu dával na Železničnej stanici v Prešove podpisovať O. Š.U., nevedel uviesť, akú činnosť spoločnosť LECRAST, s.r.o. vykonávala, nevystavoval žiadne faktúry.“
36. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k právnej problematike dane z pridanej hodnoty jednoznačne vyplýva, že právne podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok daňového subjektu na odpočet dane z pridanej hodnoty. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť
(keďže zákon tak neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené (rozsudok NS SR č.k. 4Sžf/4/2011 z 15.03.2011).
37. V súvislosti s danou argumentáciou Najvyššieho súdu SR vzťahujúcou sa na dôkazné bremeno daňového subjektu, správny súd konštatuje, že zvládnutím dôkazného bremena v konaní pred správcom dane je nielen preukázanie existencie plnenia (tovaru, služby), ale nevyhnutnou podmienkou pre priznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z konkrétneho deklarovaného obchodu, je preukázanie tej skutočnosti, že dodávateľom fakturovaného tovaru alebo služieb, je subjekt uvedený na faktúre. Danú skutočnosť však žalobca v priebehu daňovej kontroly ani v rámci vyrubovacieho konania nepreukázal. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa faktúry č. 201207306 z 30.07.2012 vystavenej dodávateľom SECRET GROUP, s.r.o.
38. K obsahu vznesených žalobných námietok preto správny súd ďalej uvádza, že z hľadiska posúdenia nárokov žalobcu na uznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie júl 2012 nie je právne významnou skutočnosť, že reálne existuje vyhotovené dielo - vykonané stavebné práce na stavbe strechy Wellness hotela Zelený dvor, čo správca dane ani nespochybnil. Kľúčovým pre právne posúdenie veci je zistenie správcu dane o tom, že žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie dodávok prác a materiálov konkrétnym dodávateľom - SECRET GROUP, s.r.o. (resp. jeho subdodávateľmi) tak, ako to bolo deklarované vo faktúrach predložených správcovi dane.
39. K obsahu žaloby a na doplnenie svojej hore uvedenej argumentácie súd zároveň považuje za nevyhnutné uviesť, že prísne pravidlá požadované zákonom č. 222/2004 Z.z. pre priznanie nadmerného odpočtu DPH sa priamo dotýkajú aj právnej otázky rozloženia dôkaznej povinnosti medzi správcu dane a daňový subjekt, resp. problematiky dôkaznej povinnosti daňového subjektu pre preukázanie právnych podmienok pre odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH. Právnym východiskovým základom ustálenej judikatúry správnych súdov v Slovenskej republike pri posudzovaní právnych podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty je jednak požiadavka, aby daňový doklad odrážal skutočnosť pri súčasnom zvýrazňovaní dôkazného bremena, ktorým je zaťažovaný daňový subjekt a nie správca dane. Na druhej strane však nemožno uprieť právo správcu dane na vykonanie takých dôkazov, ktoré správca dane považuje za nevyhnutné pre náležité objasnenie veci. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na rozsudky Najvyššieho súdu SR č.k. 8Sžf/29/2010 z 10.03.2011, č.k. 2Sžf/52/2010 z 21.09.2011, č.k. 8Sžf/36/2010 z 28.04.2011, č.k. 2Sžf/41/2010 z 15.06.2011 a iné.
40. Správny súd zároveň z obsahu administratívneho spisu správcu dane zistil, že žalobcovi bol daný v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania dostatočný procesnoprávny priestor pre dokazovanie a tým pre preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku na odpočítanie DPH. Procesnoprávne a tým aj ústavnoprávne rozmery preskúmavanej právnej problematiky správny súd hodnotil aj v intenciách judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a v súlade s ňou dáva do pozornosti účastníkov konania, že zmyslom procesných garancií vyplývajúcich z ustanovení článku 47 ods. 3, článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a z článku 6 Dohovoru je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania, na ktorého sa tieto garancie vzťahujú, poskytnutá zo strany príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledky konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhými účastníkmi konania. Procesný postup orgánu verejnej moci by predstavoval protiústavný zásah do označených základných práv, ak by účastníkovi konania objektívne znemožnil využiť jeho oprávnenia byť prítomný pri prerokovaní veci (vrátane dokazovania), predložiť argumentáciu na podporu svojich stanovísk, vznášať námietky a návrhy, navrhovať a predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení, vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, klásť svedkom otázky, využívať právnu pomoc v konaní, alebo uplatniť opravné prostriedky (nález Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 153/07-35 z 18.10.2007).
41. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil žalobnú námietku poukazujúcu na nedostatky výrokovej časti rozhodnutia správcu dane z 01.10.2015, ktoré bolo potvrdené preskúmavaným rozhodnutím žalovaného z 18.01.2016. Právne požiadavky na kvalitu administratívneho rozhodnutia orgánu verejnej správy zvýrazňujú na jednej strane potrebu určitosti a zrozumiteľnosti výrokovej časti administratívneho
rozhodnutia a popritom zároveň judikatúra Najvyššieho súdu SR právne vníma preskúmavané administratívne rozhodnutie ako jeden právny celok, ktorého neoddeliteľnou súčasťou sú popri výroku aj odôvodnenie rozhodnutia. Celkový obsah rozhodnutia Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves z 01.10.2015 spĺňa všetky procesnoprávne kritéria dané daňovým poriadkom, vymedzením právnej úpravy zakladajúcej právomoc, vecnú a miestnu príslušnosť pre správu daní, právny titul pre určenie rozdielu dane z pridanej hodnoty, ako aj skutkové a právne odôvodnenie rozhodnutia s poukázaním na konkrétne dotknuté ustanovenia daňového poriadku a zákona č. 222/2004 Z.z. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje vyčerpávajúci obsah rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov a vo všetkých konkrétnych konštatovaniach aj ich súlad s obsahom administratívneho spisu.
42. Podľa názoru správneho súdu nemá reálny právny základ ani argumentácia žalobcu poukazujúca na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie vo vzťahu k Smernici rady č. 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Čo sa totiž týka obsahu zásadnej námietky žalobcu, že daňové orgány v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie nesprávne interpretovali otázku rozdelenia dôkazného bremena medzi žalobcu a správcu dane, súd poukazuje na komplexnosť danej európskej judikatúry a jej jednoznačnosť v tom, že je nevyhnutné pri posudzovaní nárokov daňového subjektu na odpočet DPH vychádzať z podmienky, že musia byť splnené tak všetky vecné ako aj formálne podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane (Napríklad rozhodnutie SD EU č. C-80/ II Mahagében, C-142/II Dávid a iné).
43. Správny súd k právnym otázkam dôkazného bremena daňového subjektu a jeho rozloženia medzi daňový subjekt a správcu dane poukazuje aj na ďalšiu judikatúru Najvyššieho súdu SR obsiahnutú napríklad v rozsudku č.k. 8Sžf/36/2010 z 28.04.2011, podľa záverov ktorého: „Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, že ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Existenciu zákonných podmienok pre nárok na odpočet musí preukázať platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje.“
44. Obdobne v rozsudku č.k. 1Sžf/52/2010 Najvyšší súd SR formuloval nasledovné závery: „Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar bol aj dodaný ...“
45. Z hore uvedených dôvodov správny súd žalobu zamietol podľa § 190 SSP. O trovách konania rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže žalobca v konaní nebol úspešný a žalovanému správnemu orgánu nevznikli žiadne trovy konania, ktorých náhradu by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).
46. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí uviesť ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.