Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-10T/4/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Jánom Šulganom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. novembra 2018 takto

rozhodol:

Obžalovaný U. Q. J. K. B. G., nar. XX. XX. XXXX F. F. B., trvale bytom F. B., R.Á. K. XXX/XX,

j e v i n n ý, ž e

- v presne nezistenú hodinu a deň v prvej polovici mesiaca máj 2017 na internetovej stránke www.pokec.sk pod nickom U. U. sa kontaktoval s mal. U.. G.., nar. XX. XX. XXXX vystupujúcou pod nickom R. XXX, kde uvádzala fyzický vek 17 rokov, hoci jej skutočný vek bol 14 rokov, kde si dohodli vzájomné stretnutie, ku ktorému došlo ešte v prvej polovici mesiaca máj 2017 v popoludňajších hodinách na križovatke v obci Pôtor, kam U. Q. prišiel na osobnom motorovom vozidle zn. ISUZU D MAX, s evidenčným číslom VK 918 BP, odkiaľ mal. U.. G.., nar. XX. XX. XXXX dobrovoľne odviezol na lúku, kde mali spolu pohlavný styk, za ktorý jej U. Q. zaplatil 50,- Eur, následne s odstupom niekoľkých dní, v mesiaci máj 2017 v dvoch prípadoch po vzájomnej dohode v čase okolo 20,00 h prišiel U. Q. na rovnakom osobnom motorovom vozidle pre mal. U.. G.., nar. XX. XX. XXXX, ktorú odviezol do bytu na X. poschodí vo Veľkom Krtíši, na ul. L.. D.. Š. Č.. XX, kde s ňou mal v oboch prípadoch pohlavný styk, za ktorý jej zaplatil sumu vo výške 50,- Eur a druhý krát vo výške 40,- Eur, ktoré mal. U..G.., nar. XX. XX. XXXX minula pre svoju potrebu, pričom U. Q. takto konal napriek vedomosti, že v danom čase mala mal U..G.., nar. XX. XX. XXXX podľa jej vyjadrenia a zverejnených informácií na svojom profile R. XXX, fyzický vek 17 rokov,

t e d a

- pohol dieťa k mimomanželskej súloži a išlo o detskú prostitúciu,

t ý m s p á c h a l

- prečin sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. b) Tr. zák.

a o d s u d z u j e s a

podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. sa mu výkon trestu p o d m i e n e č n e odkladá na skúšobnú dobu 4 (štyroch) rokov s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 4 písm. i) Tr. zák. sa mu ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

odôvodnenie:

Dňa 30. 01. 2018 podal na Okresnom súde Veľký Krtíš okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš obžalobu na obžalovaného U. Q. pre prečin sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené v obžalobe.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodenú nepozná a nevie, prečo tá uviedla, že ju navštevoval. Ďalej uviedol, že býva na ul. L.. D.. Š. XX, stará sa o dve dcéry, nick U. U. nepozná a na chatovanie nemá čas. Čierne vozidlo Isuzu Demax používal, je to služobné vozidlo. V minulosti bol odsúdený, ale už nevie presne za aký sexuálny delikt.

Súd vypočul na hlavnom pojednávaní aj ďalších svedkov. Svedkyňa - poškodená U. G. uviedla, že obžalovaného pozná. Je to osoba vystupujúca pod nickom U. U.. S obžalovaným sa stretli v byte. Byt bol vo Veľkom Krtíši nad autobusovou stanicou, policajtom ho ukázala. Rovnako im ukázala aj čierne auto, ktorým ju obžalovaný viezol. Policajti si opísali značku. Na lúke, kam ju zaviezol, mali pohlavný aj orálny styk, za čo dostala 50,- Eur. Potom jej volal, prišiel po ňu, zaviezol ju do bytu, kde za pohlavný styk dostala 40,- Eur. Stretli sa ešte raz na lúke, kde ho uspokojila rukou, ale vtedy peniaze nedostala. Prítomná bola aj svedkyňa G., ktorú obžalovaný ohmatával. Niekedy navrhla cenu ona, niekedy vzala toľko, koľko ponúkali.

Svedkyňa L. G. uviedla, že obžalovaného pozná. Raz s ním a poškodenou išla autom na lúku. Nevedela prečo ju poškodená volá. Tam na lúke poškodená obžalovaného uspokojila rukou aj ústami. Ju ohmatával. Poškodená povedala, že svedkyňa už má 15. Nedostali žiadne peniaze.

Ďalej súd vykonal dokazovanie v súlade s návrhom prokuratúry a oboznámil s pripojenými spismi, tak ako je uvedené v zápisniciach z pojednávaní.

Súd vykonal dokazovanie a vyhodnotil dôkazy v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. jednotlivo i v ich súhrne. Z vykonaného dokazovania má súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa s poškodenou stretol, pozná ju a mali spolu intímny kontakt. Obžalovaný popiera, že by poškodenú poznal. Toto tvrdenie je vyvrátené jednak samotnou poškodenou, ktorá popísala, kde a kedy došlo k stretnutiu a aj účel týchto stretnutí. Na jednom stretnutí bola prítomná aj svedkyňa G., ktorá jednoznačne obžalovaného opoznala. Súd nepovažuje za podstatné, či na tomto stretnutí došlo len k manuálnemu uspokojeniu ako tvrdí poškodená, alebo aj k orálnemu, ako tvrdí svedkyňa, pretože tu nedošlo k finančnej odmene. Výpoveďou uvedenej svedkyne má súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný poškodenú poznal a vykonával s ňou sexuálne aktivity. Svedkyňa nezávisle (v prípravnom konaní vypočutá nebola) uviedla, že ich viezol na veľkom čiernom aute. Tvrdenie obžalovaného, že poškodenú nepozná súd považuje len za účelovú obranu, ktorá však výrazným spôsobom narušila jeho dôveryhodnosť. Samotná známosť s následným stykom, pri nevedomosti o nedostatočnom veku poškodenej nie je trestným činom. Trestným činom sa stáva až poskytnutím odmeny takejto osobe. Súd pripúšťa isté nezrovnalosti vo výpovediach zo strany poškodenej, ale tie považuje za nepodstatné a s ohľadom časového odstupu za pochopiteľné. Naopak, pokiaľ by jej výpoveď bola úplne totožná s výpoveďou v prípravnom konaní vzbudilo by to u súdu pochybnosti, či takáto výpoveď nie je nacvičená. V prípravnom konaní uviedla, že prvý styk mali na byte za 50,- Eur, druhý za 40,- Eur. Na hlavnom pojednávaní uviedla, že v byte boli raz a dostala 40,- Eur. Súd ale podotýka, že nepovažuje za dôležité, či poškodená mala v byte s obžalovaným styk raz alebo dvakrát, pretože to nemá vplyv na právnu kvalifikáciu. Obhajoba spochybnila vykonanú rekogníciu. Súd na túto námietku neprihliadol, pretože ju nepovažuje za dôvodnú. Súd poukazuje na skutočnosť, že poškodená obžalovaného opoznala priamo na pojednávaní. Súd považuje za vierohodné aj tvrdenie poškodenej, keď opísala, kde sa nachádza byt a policajtov tam sama zaviedla. Ak sa podozrivým zdalo uvádzanie značky a EČV vozidla obžalovaného, tak táto skutočnosť bola vysvetlená poškodenou na pojednávaní, keď uviedla, že ukázala auto, na ktorom ju obžalovaný viezol a následne si policajt opísal značku a EČV. Vinu obžalovaného preukazuje aj výpoveď poškodenej na pojednávaní, keď uviedla, že obžalovaný jej telefonoval po začatí vyšetrovania a žiadal ju aby nič nehovorila, lebo má deti. Pokiaľ by sa nestretávali, nekomunikovali, tak podľa názoru súdu by obžalovaný nemal dôvod nič žiadať. Poškodená nemala možnosť inak ako od obžalovaného vedieť, že ten sa stará o deti, preto toto tvrdenie považuje za vierohodné. Vierohodnosť výpovede poškodenej bola potvrdená aj výpoveďou znalkyne MUDr. Halašovej ktorá uviedla, že trvá na svojich záveroch v znaleckom posudku č. 132/2017, kde uviedla, že poškodená nemá sklony ku skresľovaniu výpovedi a jej výpoveď pôsobí vierohodne. Pripustila klamstvo ohľadne veku. Na druhej strane, ale znalkyňa uviedla, že môže dôjsť k zámene jednotlivých účastníkov. V konkrétnom prípade však súd túto možnosť vylúčil, pretože v podstatných častiach sú výpovede poškodenej zhodné a nevidel tak dôvod, že by mohlo dôjsť k zámene obžalovaného s inou osobou. Súd nemohol opomenúť ani skutočnosť, že v minulosti sa obžalovaný dopustil obdobného sexuálneho deliktu. Deliktu sa dopustil na viacerých maloletých osobách z obdobného sociálneho prostredia ako je poškodená. Súd neuveril jeho tvrdeniu, že si nepamätá aký delikt spáchal. Obhajoba namietala oboznámenie so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 1T/9/2005. Súd námietku ako nedôvodnú zamietol a so spisom oboznámil, pretože je toho názoru, že je potrebné oboznámiť so všetkými okolnosťami prípadu. K tvrdeniu obhajoby o porušení kontradiktórnosti konania tým, že zo spisu neboli vyradené nezákonné dôkazy súd podotýka, že za také ich považuje len obhajoba, nie súd, preto nie je dôvod nič vyraďovať a na dôkazy neprihliadať. Skutočnosť, že obžalovaný požiadal o zahladenie odsúdenia a to zahladené nebolo, nie je dôvodom aby súd naň neprihliadal. Súd len na okraj udáva, že vo veci zahladenia sa koná (okresný aj krajský súd) v inom senáte. Pre súd v tomto konaní je však záväzný aktuálny stav vyplývajúci z odpisu registra trestov. Žiadosť obhajoby o prerušenia konania do rozhodnutia o zahladení považuje súd za právne irelevantnú. Rovnako nepovažuje za dôvodnú námietku, že chýba aktívna účasť obžalovaného, ktorú skutková podstata trestného činu vyžaduje. Je síce pravdou, že služby ponúkala poškodená, ale podľa názoru súdu poskytol obžalovaný dostatok aktívnej súčinnosti. Obžalovaný poškodenej odpísal, reagoval na ponuku, dostavil sa na stretnutie, vzal ju do vlastného bytu. Týmto konaním pohol poškodenú k mimomanželskej súloži. Pokiaľ by nereagoval a aktívne nekonal, skutku by sa nedopustil. V prebiehajúcom konaní súd neriešil prípad sexuálneho násilia zo strany poškodenej, kde by bol obžalovaný obeťou, ale práve jeho trestnú činnosť, ktorej sa dopustil. Na druhej strane súd uvádza, že po vzhliadnutí poškodenej mal vážne pochybnosti o nevedomosti o veku poškodenej zo strany obžalovaného, následkom čoho mohlo dôjsť k inej kvalifikácií skutku. Aj vzhľadom k tvrdeniu znalkyne, že vek u dievčat tohto etnika sa určuje ťažko a súdu neboli známe profily zo zoznamiek a úprava zovňajšku (oblečenie, makeup...) pri stretnutiach, stotožnil sa s obžalobou a vedomosť o skutočnom veku poškodenej zo strany obžalovaného považuje za nepreukázanú.

Na základe vykonaného dokazovania súd považuje za preukázané, že obžalovaný sa s poškodenou stretol minimálne trikrát za účelom sexuálnych aktivít - jedenkrát na lúke, jedenkrát v byte a opäť na lúke v prítomnosti svedkyne G., pričom v prvom prípade jej poskytol finančnú odmenu 50,- Eur a v druhom prípade 40,- Eur. Pri uplatnení zásady in dubio pro reo súd konštatuje, že ďalšia súlož v byte za 50,- Eur preukázaná nebola. Obžalovaný tak dvakrát spáchal skutok, ktorý vykazuje znaky trestného činu podľa § 202 ods. 1 písm. b) Tr. zák., preto ho uznal vinným zo spáchania skutku v zmysle obžaloby.

Pokiaľ ide o druh a výmeru trestu súd postupoval podľa § 34 Tr. zák.. Prihliadol najmä na možnosť generálnej a individuálnej prevencie a možnosť nápravy páchateľa. Súd prihliadal aj na možné poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Súd nezistil u obžalovaného žiadne poľahčujúce okolnosti. Obžalovaný sa k činu nepriznal a neoľutoval. Dopustil sa desiatich priestupkov na úseku dopravy, čo síce vzhľadom k prejednávanej veci nemá žiaden súvis, ale vzhľadom k vysokému počtu to u súdu vyvoláva dojem, že obžalovaný nerešpektuje žiadne predpisy a normy, preto súd aj s prihliadnutím na trestnú minulosť nepriznal poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaný vedie riadny život. Obžalovaný bol dvakrát súdne trestaný, avšak na trest Vojenského obvodného súdu Bratislava sp. zn. 3T/116/99 súd neprihliadol, pretože platí fikcia neodsúdenia. Prihliadol však na trest Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 1T/9/2005 a priznal obžalovanému jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. Súd preto postupoval podľa § 38 ods. 2,4 Tr. zák. a pri prevažujúcom pomere priťažujúcich okolností zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby o tretinu. Základná sadzba podľa § 202 ods.1 Tr. zák. je v rozmedzí 1 až 5 rokov. Po zvýšení dolnej hranice trestnej sadzby mohol uložiť trest v rozmedzí 2 roky a 4 mesiace (1 rok + tretina 16 mesiacov) až 5 rokov. S prihliadnutím na osobu páchateľa, spôsob spáchania činu, jeho následkov, pohnútky, jeho pomerov a možnosť nápravy súd uložil trest v dolnej hranici trestnej sadzby a obžalovanému uložil trest odňatia slobody na 2 roky a 6 mesiacov. Vzhľadom k predchádzajúcemu odsúdeniu za trest rovnakého druhu je zrejmé, že trest nemal na obžalovaného výchovný charakter a žiadalo by sa mu uložiť trest nepodmienečný. Súd však z obsahu pripojených spisov zistil, že obžalovanému boli zverené dve deti do osobnej starostlivosti a o deti sa príkladne stará. Z iného civilného konania prejednávaného sudcom je zistené, že matka maloletých má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, z ktorých si jednu neplní. Neplní vyživovaciu povinnosť ani na deti obžalovaného. Súd je toho názoru, že trest má postihovať páchateľa a má byť uložený v takej miere, aby rodinní príslušníci trpeli, čo možno najmenej. V tomto prípade však deti obžalovaného sú už dosť postihnuté. Opustila ich matka, ostal im otec, ktorý sa o ne chce a vie postarať. S prihliadnutím na osobu páchateľa, jeho doterajší život, prostredie a najmä záujem maloletých detí súd dospel k názoru, že na nápravu obžalovaného nie je nutný nepodmienečný trest odňatia slobody, ale v súlade s § 51 ods. 1,2 Tr. zák. obžalovanému podmienečne odložil výkon trestu na skúšobnú dobu 4 rokov s probačným dohľadom. Zároveň podľa § 51 ods. 4 písm. i) Tr. zák. mu uložil aj povinnosť podrobiť sa psychoterapií alebo sociálnemu výcviku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môžu podať:

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2),

- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ resp. § 45 ods. 1).