Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7S-50-2016.pdf
PDF · 116.58 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/50/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu: Pavol Pelák - KALEP, so sídlom Lada 39, zast. advokátom JUDr. Marekom Sahuľom, AK Prešov, Hlavná 111, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Košice, Masarykova 10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. 03. 2016 č.: OPS/BEZ/2015/2674, O-24/2015, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím zo dňa 11. 03. 2016 č.: OPS/BEZ/2015/2674, O-24/2015 žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie žalovaného Inšpektorátu práce Košice zo dňa 06. 11. 2015 č.: 260/15/O, ktorým bola žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o inšpekcii práce) uložená pokuta vo výške 5 000 eur pre porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o nelegálnom zamestnávaní), ktoré spočívalo v tom, že žalobca ako účastník konania dňa 26. 06. 2015 o 12.30 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb C. Y. Y. a G. Q., ktoré pre neho vykonávali výkopové práce na stavbe: „Obytný dom Titus, Klimkovičová II. etapa“ na Klimkovičovej ulici v Košiciach, sídlisko KVP a nemal s nimi založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu (Zákonníka práce).
2. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že dňa 26. 06. 2015 u žalobcu a v dňoch 06. 07. 2015 a 13. 07. 2015 na inšpektoráte práce vykonal Inšpektorát práce Košice inšpekciu práce, zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, pri ktorej bol zistený nedostatok spočívajúci v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania vo vzťahu k zamestnancom C. Y. Y. a G. Q.. Predmetný nedostatok bol zadokumentovaný v protokole o výsledku inšpekcie práce č. IKO-51-3-1.2/P-A28-15 zo dňa 13. 07. 2015, ktorý bol so žalobcom ako samostatne zárobkovo činnou osobou prerokovaný v ten istý deň s tým, že sa k nemu do troch pracovných dní vyjadrí. V písomnom vyjadrení k protokolu zo dňa 16. 07. 2015 uviedol, že s menovanými mal uzavreté zmluvy na výkopové práce zo dňa22. 06. 2015. V predmetnom prípade sa nejednalo o výkon závislej práce, keďže išlo o jednorazovú prácu, nepracovalo sa v dohodnutom čase ale vo vymedzených dňoch. Práca bola vykonávaná na verejnom mieste, ktoré nie je považované za pracovisko. Menovaní mali svoje pracovné nástroje a na pracovisko sa dopravili vlastnými dopravnými prostriedkami. Preto nešlo o nelegálne zamestnávanie. Následne bol vypracovaný Dodatok č. 1 k predmetnému protokolu, ktorý bol účastníkovi konania doručený prostredníctvom pošty. Po začatí správneho konania na základe oznámenia, doručeného žalobcovi dňa 09. 10. 2015, sa žalobca k tomuto v určenej lehote nevyjadril. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 16. 11. 2015 rozhodnutie, ktorým žalobcovi za už vyššie špecifikované porušenie uložil pokutu vo výške 5 000 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.
3. Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že žalobca ako zamestnávateľ spáchal za vinu mu kladený správny delikt, čo vyplýva zo zápisníc o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby C. Y. Y. a G. Q. na pracovisku dňa 26. 06. 2015, a protokolu.
4. Tvrdenia účastníka konania o tom, že menované osoby pre neho nevykonávali závislú prácu a že pracovali svojimi vlastnými nástrojmi považoval za účelové, v snahe vyhnúť sa uloženej pokute, keďže práca nimi vykonávaná napĺňala všetky znaky závislej práce. Obe zhodne uviedli, že na práci sa dohodli so žalobcom a vykonávajú ju na základe jeho pokynov a s jeho nástrojmi.
5. K námietke žalobcu obsiahnutej v podanom odvolaní, že s menovanými má uzatvorené zmluvy na výkopové práce, ktoré sú podľa jeho názoru príkaznými zmluvami, uviedol, že obaja menovaní uviedli, že so žalobcom nemajú žiadny pracovnoprávny, občianskoprávny ani obchodnoprávny vzťah. V tejto súvislosti žalovaný konštatoval, že závislá práca môže byť vykonávaná výlučne iba v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za splnenia v zákone uvedených podmienok aj v inom pracovnoprávnom vzťahu.
6. K tvrdeniam, že inšpektori práce zneužili pri výkone inšpekcie svoje postavenie a svojimi otázkami menovaných zmiatli uviedol, že títo pred spísaním zápisníc boli riadne poučení a svoje výpovede potvrdili vlastnoručnými podpismi.
7. Odvolací správny orgán konštatoval, že porušenie povinnosti, uvedenej v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, bolo posúdené správne a odôvodnené príslušným právnym predpisom. Odôvodnenie rozhodnutia podľa jeho názoru poskytuje skutkovú aj právnu oporu výroku rozhodnutia. Inšpektorát práce dospel k správnym skutkovým zisteniam a správnemu právnemu posúdeniu veci.
8. Pri ukladaní pokuty a určovaní jej výšky bolo prihliadnuté na všetky skutočnosti, uvedené v § 19 ods. 6 citovaného zákona v nadväznosti na § 3 ods. 5 správneho poriadku. Správny orgán prvého stupňa prihliadal na závažnosť zisteného porušenia, na počet nelegálne zamestnaných zamestnancov, že išlo o prvé porušenie zákona zo strany účastníka konania, prihliadol na dobu trvania protiprávneho stavu, ak aj to, či sankcia spĺňa požiadavku represie, ale aj preventívny účel.
9. Včas podanou žalobou zo dňa 25. 04. 2016, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 29. 04. 2016, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
10. Uviedol, že kontrolný orgán nepostupoval v súlade so zákonom, keď zneužijúc mentálny stav C. Y. Y. a G. Q. posúdil ich činnosť ako závislú prácu, aj keď tomu tak nebolo, ako to potvrdzujú vyjadrenia menovaných a ich čestné vyhlásenia. Poukázal na to, že žalovaný bez toho, aby vypočul menované osoby i žalobcu vo veci rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Nedal žalobcovi možnosť na riadnu obranu a na preukázanie svojich tvrdení, čím boli porušené jeho základné práva na prejednanie priestupku a spravodlivé rozhodnutie. Poprel, žeby predložené príkazné zmluvy boli účelovo vyhotovené po kontrole, pretože boli spísané a podpísané v deň tam uvedený. Správne orgány sa týmito nezaoberali a neposúdili a právne neodôvodnili, či práca menovaných osôb je alebo nie je závislou. Osoby, ktoré ich podpísali neboli schopné reagovať na nátlak, ktorý na nich bol vyvíjaný, nedostali primeraný čas na rozmyslenie, akú otázku dostali a ako na ňu majú reagovať. Prístup kontrolných orgánov v tomto konaní podľa jeho názoru javí znaky neprimeranosti a nerovnakého prístupu k občanom rómskeho etnika. Navrhol menované osoby vypočuť ako svedkov.
11. V písomnom vyjadrení zo dňa 08. 07. 2016 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. K žalobným námietkam, obsiahnutým v podanej žalobe, ktoré korešpondujú s odvolacími námietkami zopakoval argumentáciu, prezentovanú v napadnutom rozhodnutí považujúc ich na neopodstatnené s tým, že zo strany prvostupňového správneho orgánu bolo jednoznačne preukázané, že žalobca porušil povinnosti, za ktoré mu bola uložená pokuta a jeho postup bol plne v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona. vychádzajúc z uvedeného nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie, pričom ust. § 21 ods. 1 Správneho priadku mu takýto postup umožňuje. Poukázal na to, že žalobca mal od začiatku konania dostatok priestoru na to, aby mohol uplatniť svoje procesné práva, ktoré postupom žalovaného žiadnym spôsobom dotknuté neboli. Osoby, u ktorých boli zistené nelegálne zamestnávanie boli pred podaním informácie do zápisnice primerane poučené a svoje výpovede potvrdili vlastnoručným podpisom. Skutočnosť, že boli Rómovia, nemala na výkon inšpekcie a prístup inšpektorov práce žiadny vplyv.
12. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.
13. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že v dňoch 26. 06. 2015 v kontrolovanom subjekte a 06. 07. 2015 a 13. 07. 2015 na inšpektoráte práce vykonal Inšpektorát práce Košice u žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby inšpekciu práce, zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o výsledku ktorej bol dňa 13. 07. 2015 vyhotovený protokol č. IKO-51-3-1.2/P-A28-15 a pri ktorej bol zistený nedostatok spočívajúci v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania vo vzťahu k zamestnancom C. Y. Y. a G. Q., vykonávajúcim pre neho závislú prácu, výkopové práce na stavbe: Obytný dom Titus, Klimkovičová II. etapa na Klimkovičovej ulici v Košiciach, sídlisko KVP, s ktorými nemal uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce, čo bolo kvalifikované ako rozpor s § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci. Predmetný protokol bol so žalobcom prerokovaný dňa 13. 07. 2015.
XX. G. Q. do zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, spísanej pri inšpekcii práce dňa 26. 06. 2015 o 12.30 hod. uviedol, že vykonáva výkopové práce na Klimkovičovej ulici, sídlisko KVP v Košiciach, tieto vykonáva od uvedeného dňa od 08.00 hod., na prácach sa dohodol s Pavlom Pelákom - KALEP, pracovné nástroje ako lopata je pána Peláka, práce vykonáva na pokyn pána Peláka. Nemá s ním uzatvorený žiaden pracovnoprávny vzťah ani iný občianskoprávny či obchodnoprávny vzťah.
XX. C. Y. Y. do zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, spísanej pri inšpekcii práce dňa 26. 06. 2015 o 12:30 hod. uviedol, že vykonáva výkopové práce na Klimkovičovej ulici, sídlisko KVP v Košiciach. Na prácach sa dohodol s Pelákom Pavlom, tieto vykonáva na jeho pokyn, práce vykonáva na pracovisku od uvedeného dňa od 08:00 hod. Pracovné nástroje, ktorými vykonáva dané práce sú dané pánom Pelákom. Nemá s ním uzatvorený žiaden pracovnoprávny občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah.
16. Súčasťou administratívneho spisu sú aj žalobcom správnemu orgánu predložené kópie zmlúv na výkopové práce, uzatvorené medzi žalobcom ako obstarávateľom a menovanými fyzickými osobami ako dodávateľmi dňa 22. 06. 2015, z obsahu ktorých vyplýva, že predmetom plnenia sú výkopové práce v rozsahu 0,4m x 0,8m v dĺžke 12 m, vrátane povrchových úprav a zásypu. Tieto mali byť vykonané vlastnými prostriedkami a na vlastnú zodpovednosť. Cena za dielo bola stanovená na 32 a 39 eur. Práce mali byť vykonané v čase od 24. 06. 2015 do 27. 06. 2015.
17. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 16. 07. 2015 k protokolu uviedol, že s jeho obsahom nesúhlasí. Práca, ktorú pre neho vykonávali menované dve osoby nebola závislou prácou, keďže bola vykonávaná na základe zmlúv na výkopové práce zo dňa 22. 06. 2015, nebola vykonávaná v dohodnutom čase, ale vo vymedzených dňoch, bola jednorazová, vykonávaná bola na verejnom mieste, ktoré nie je považované za pracovisko. Tieto osoby prišli na pracovisko vlastnými dopravnými prostriedkami a vykonávali ju vlastným pracovným náradím. Zároveň uviedol, že pri rozhovore s nimi mu tieto osoby povedali, že nevedia čo podpísali, keďže ich schopnosť čítať je na nízkej úrovni, preto nemohli porozumieť tomu, čo podpísali. Preto sa v danom prípade nejedná o nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie. Poukázal na to, že správnemu orgánu doručí čestné vyhlásenia menovaných osôb, čo aj učinil.
18. Na základe uvedeného vyjadrenia Inšpektorát práce v Košiciach vyhotovil dňa 21. 07. 2015 Dodatok č. 1 k protokolu, v ktorom tento zotrval na svojom stanovisku, uvedenom v pôvodnom protokole s tým, že argumentáciu žalobcu obsiahnutú v jeho písomnom vyjadrení považoval za nedostatočnú pre zmenu posúdenia predmetnej veci.
19. V čestných prehláseniach C. Y. Y. a G. Q., spísaných žalobcom dňa 22. 07. 2015, podpísaných menovanými, ktoré boli správnemu orgánu doručené dňa 24. 07. 2015, títo zhodne uviedli, že pri predmetnej inšpekcii práce inšpektorom nesprávne uviedli, že nemajú žiadny pracovnoprávny vzťah so žalobcom. Zároveň uviedli, že keďže nerozumeli odborným výrazom a otázkam, kladeným im inšpektormi, nepochopili ich význam a preto nesprávne odpovedali. Zhodne uviedli aj to, že dňa 22. 06. 2015 podpísali so žalobcom zmluvu na výkopové práce, kde im žalobca uviedol, že medzi nimi nie je pracovnoprávny vzťah. Táto skutočnosť ich pri kontrole zmiatla. Zároveň potvrdili, že na stavbu sa dopravili na vlastné náklady a pracovné náradie (krompáč, hrable lopata) bolo ich.
20. Listom zo dňa 16. 09. 2015, doručeným žalobcovi dňa 09. 10. 2015 správny orgán prvého stupňa žalobcovi oznámil začatie správneho konania o uloženie pokuty za už vyššie špecifikovaný správny delikt a zároveň ho vyzval, aby sa k predmetnej veci vyjadril s tým, že ak tak v určenej lehote neučiní, bude sa predpokladať, že nemá žiadne námietky ani návrhy a pri rozhodovaní sa bude vychádzať z podkladových materiálov, ktoré má správny orgán k dispozícii.
21. Žalobca sa k oznámeniu o začatí správneho konania nevyjadril.
22. Inšpektorát práce v Košiciach vydal dňa 06. 11. 2015 pod č. k.: 260/15/O rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložená pokuta vo výške 5 000 eur za porušenie povinnosti stanovenej predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona o inšpekcii práce, konkrétne § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Porušenie citovaných zákonných ustanovení cit. zákona spočívalo v tom, že fyzická osoba - žalobca ako zamestnávateľ využívala dňa 26. 06. 2015 o 12:30 hod. závislú prácu fyzických osôb C. Y. Y. a G. Q., ktorí pre neho vykonávali výkopové práce na stavbe „Obytný dom Titus, Klimkovičova II. etapa“ na Klimkovičovej ulici, sídlisko KVP Košice a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (Zákonníka práce).
23. O odvolaní žalobcu zo dňa 18. 12. 2015, podanom proti citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.
24. Na pojednávaní dňa 14. 11. 2018 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a zo skutkových aj právnych dôvodov v nej uvedených. Poukázal na to, že v r. 2013 bola u žalobcu vykonaná inšpekcia práce s rovnakým zameraním, pričom po predložení rovnakých dokladov bola vec posúdená odlišne, t.j. postup žalobcu nebol vyhodnotený ako správny delikt. Správne orgány by mali v identických veciach postupovať rovnako, pričom v danom prípade to tak nebolo. Uviedol, že zmluvu nemožno považovať za účelovo vyhotovenú len s prihliadnutím na dátum jej uzavretia, pretože táto bola uzavretá pred výkonom činnosti v jej zmysle.
25. Zástupca žalovaného uviedol, že k posúdeniu veci z r. 2013, na ktoré poukazoval žalobca, vzhľadom na množstvo vykonávaných inšpekcií práce nevie zaujať stanovisko. Zdôraznil, že ak by závislá práca bola vykonávaná na základe iných ako pracovnoprávnych zmlúv a vzťahov, vytvoril by sa veľmi široký priestor pre nelegálne zamestnávanie. V danom prípade za relevantné považoval vyjadrenia menovaných osôb, ktoré jednoznačne uviedli, že so žalobcom nemajú uzavretú žiadnu zmluvu. Ak by niečo podpisovali, iste by si to pamätali.
26. Zástupca žalobcu poukázal na to, že uvedeným osobám obsah pojmov pracovnoprávny, obchodnoprávny a občianskoprávny vzťah resp. zmluva nie je známy, preto ich vyjadrenia v tomto smere nie je možné považovať za relevantné.
27. Žalobca sa pripojil k prednesu svojho právneho zástupcu, popísal, akým spôsobom obvykle prebieha inšpekcia práce s tým, že inšpektori pri získavaní informácií od osôb, nachádzajúcich na pracovisku tieto zavádzajú v tom zmysle, že chcú, aby povedali pravdu a že ich zamestnávateľovi sa nič nestane. Preto aj títo zamestnanci podpísali zápisy, ktoré im boli predložené na podpis.
28. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
29. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
30. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) citovaného zákona nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.
31. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene doplnení zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
32. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 citovaného zákona inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.
33. Podľa ods. 6 citovaného zákonného ustanovenia inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
34. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
35. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.
36. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný zamietol jeho odvolanie a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca spáchal predmetný správny delikt tak, ako bol špecifikovaný v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného, t.j. že dňa 26. 06. 2015 o 12:30 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb C. Y. Y. a G. Q., ktorí pre neho vykonávali výkopové práce na stavbe „Obytný dom Titus, Klimkovičova II. etapa“ na Klimkovičovej ulici, sídlisko KVP Košice a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (Zákonníka práce).
37. Táto skutočnosť vyplynula zo zistení inšpektorátu práce počas kontroly nelegálneho zamestnávania u žalobcu a je dôkazovo podložená protokolom, zápisnicami o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku spísanými dňa 26. 06. 2015 s C. Y. Y. a G. Q.. Títo v zápisnici uviedli, že prácu - výkopové práce vykonávajú pre žalobcu, na tejto sa dohodli s Pavlom Pelákom, vykonávajú ju na jeho pokyn s tým, že pracovné nástroje, ktorými vykonávajú danú prácu sú pána Peláka. Aj keď žalobca v písomnom vyjadrení k protokolu uviedol, že menovaní pre neho nevykonávajú závislú prácu, keďže táto bola vykonávaná na základe zmlúv na výkopové práce zo dňa 22. 06. 2015, nebola vykonávaná v dohodnutom čase, ale vo vymedzených dňoch, bola jednorazová, vykonávaná bola na verejnom mieste, ktoré nie je považované za pracovisko, že tieto osoby prišli na pracovisko vlastnými dopravnými prostriedkami a vykonávali ju vlastným pracovným náradím, túto jeho argumentáciu nebolo možné akceptovať, pretože práce vykonávané uvedenými osobami, ako to vyplýva najmä z ich prvotných vyjadrení, vykazujú všetky atribúty závislej práce. Podľa Zákonníka práce v znení účinnom v čase spáchanie predmetného správneho deliktu závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Je potrebné zdôrazniť, že pracovná zmluva je zmluvou, na základe ktorej pracovník vykonáva prácu podľa príkazov zamestnávateľa. Súkromnoprávna kontraktačná sloboda na právne úkony podľa Občianskeho zákonníka, resp. podľa Obchodného zákonníka je obmedzovaná existenciou právnych predpisov verejného práva, ktoré stanovujú jej medze. Subjekt preto nemôže platne uzavrieť zmluvy podľa Občianskeho zákonníka , resp. Obchodného zákonníka, ak obsah tohto záväzku možno súčasne subsumovať pod závislú prácu podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce.
38. Nebolo možné akceptovať žalobcom tvrdené skutočnosti o charaktere predmetného zmluvného vzťahu, ako aj fyzickými osobami pre žalobcu dodatočne vyhotovené čestné vyhlásenia v už uvedenom znení s poukazom predovšetkým na to, že vo veciach, týkajúcich sa nelegálneho zamestnávania, je v zásade potrebné vychádzať z prvotných informácií získaných od fyzických osôb, resp. pracovníkov priamo na pracovisku, t.j. v mieste výkonu inšpekcie práce, pretože títo do zápisníc o podaní informácie spísaných inšpektormi podávajú spravidla spontánne vyjadrenia a poskytujú bezprostredné informácie, ktoré nie sú skreslené, ale zodpovedajú skutočnému stavu veci. Ich neskoršie vyjadrenia sú často zmenené a to aj vplyvom zamestnávateľa, ktorý logicky podniká všetky kroky k tomu, aby za vyhol zodpovednosti za zistené porušenie zákonných povinností. Pre takýto postup a hodnotenie prvotných a bezprostredných informácií získaných na mieste výkonu inšpekcie práce tak, aby tieto boli dostatočné pre prijatie skutkového záveru o nelegálnom zamestnávaní jednej, alebo viacerých osôb je nevyhnutné, aby inšpektori práce vykonali všetky potrebné úkony smerujúce k získaniu informácií preukazujúcich naplnenie zákonných znakov závislej práce, ak tomu bolo aj v tomto prípade.
39. Tvrdenie žalobcu, že pri inšpekcii práce bol zo strany inšpektorov na vyššie menované, na predmetnom pracovisku sa nachádzajúce nelegálne zamestnávané osoby vyvíjaný nátlak, ako ani to, že prístup kontrolných orgánov voči týmto osobám s prihliadnutím na ich schopnosti i to, že sú Rómovia bol neprimeraný a nerovnaký, v konaní preukázané nebolo. Ich vyjadrenia obsiahnuté v žalobcom predložených čestných vyhláseniach považoval správny súd s poukazom na už vyššie uvedené za účelové.
40. Žalobcovi bol v priebehu správneho konania poskytnutý dostatočný časový priestor na jeho obranu i predkladanie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Vzhľadom na zrejmý skutkový stav nebolo potrebné vo veci ani nariadiť ústne pojednávanie, ktorú skutočnosť vzhľadom na uvedené nemožno považovať za odporujúcu judikatúre ESĽP, podľa ktorej neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou. V danom prípade by ústne pojednávanie neprispelo k ďalšiemu objasneniu skutkového stavu. Preto túto všeobecnú námietku vyhodnotil správny súd ako neopodstatnenú. Z rovnakého dôvodu súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie výsluchom žalobcom navrhovaných svedkov.
41. Výška pokuty zodpovedá citovaným zákonným ustanoveniam, sankcia bola správnymi orgánmi dostatočne a presvedčivo odôvodnená. Správne orgány vyhodnotili všetky kritériá pre určenie výšky pokuty uvedené v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce s tým, že táto bola uložená na dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia. Pri jej ukladaní prihliadali na závažnosť zisteného porušenia, na počet nelegálne zamestnaných zamestnancov, že išlo o prvé porušenie zákona zo strany účastníka konania, prihliadol na dobu trvania protiprávneho stavu, ako aj to, či sankcia spĺňa požiadavku represie, ale aj preventívny účel. V tomto smere však žalobca v podanej žalobe žiadne námietky nevzniesol.
42. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že správne orgány nepostupujú v rovnakých prípadoch rovnako s poukazom na výkon inšpekcie v r. 2013 a jej odlišný záver, túto nebolo možné akceptovať s poukazom na to, že súd nemá k dispozícii podklady, na základe ktorých vychádzal správny orgán v uvedenom prípade a preto nie je možné vyvodiť záver o správnosti, resp. nesprávnosti posúdenia uvedenej veci a tým aj nesprávnosti postupu správnych orgánov vo veci, ktorá je predmetom tohto konania.
43. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa § 190 SSP žalobu žalobcu jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP) ako nedôvodnú zamietol.
44. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).