Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-46-2017.pdf
PDF · 124.02 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/46/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobca: X.. K. S., nar. X.X.XXXX, bytom N. 1, U., právne zastúpený Mgr. Pavol Karman, advokát so sídlom Mariánske námestie 29/6, Žilina, proti žalovanému: Q. G., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Jozef Plačko s.r.o., so sídlom Námestie Andreja Hlinku 29/34, Považská Bystrica, IČO: 47 241 411, o zaplatenie 11.300 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 11.300 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 11.300 eur od 1.6.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu 6.7.2017 domáhal zaplatenia sumy 11.300 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 20.12.2014 bola medzi ním a žalovaným uzatvorená kúpna zmluva, ktorej predmetom bolo vozidlo Audi Q7 „4L“, rok výroby 2007, modrá metalíza, WIN: L a na základe uvedenej zmluvy žalovaný prevzal sumu 11.300 eur a žalobca od žalovaného prevzal predmetné vozidlo. Dňa 7.4.2016 mu bolo predmetné motorové vozidla políciou zaistené a to z dôvodu pozmeňovania identifikačného čísla predmetného vozidla, pretože podrobným preskúmaním vyhotovenia WIN boli zistené cudzie zásahy do vyhotovenia jednotlivých znakov výrobného čísla a následne v rámci policajného šetrenia bolo zistené, že predmetné vozidlo pochádza z krádeže, ku ktorej došlo v Českej republike a uvedené vozidlo bolo následne vyradené z evidencie a uložené do úschovy.
2. Zo skutočností uvádzaných vyššie je zrejmé, keďže predmetné vozidlo bolo odcudzené jeho pôvodnému majiteľovi v Českej republike, v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy žalovaný nebol vlastníkom vozidla, ktoré bolo predmetom kúpnej zmluvy a z tohto dôvodu je uzatvorená kúpna zmluva absolútne neplatná. Žalovaného vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 11.300 eur, ktoré žalovanému vzniklo z dôvodu prevzatia kúpnej ceny na základe neplatnej kúpnej zmluvy.
3. Žalovaný v podanom odpore dňa 19.10.2017 proti platobnému rozkazu č.k. 17C 46/2017 -39 uviedol, že suma, ktorú žiada žalovaný uhradiť, je kúpna cena, za ktorú vozidlo kúpil a nie je v nej zohľadnený odpočet hodnoty, ktorá sa znížila tým, že žalobca predmetné vozidlo užíval vyše roka, t.j. od 20.12.2014 do dňa jeho zaistenia 7.4.2016. Predmetné vozidlo kúpil na základe zmluvy o predaji vozidla od predchádzajúceho vlastníka C. za sumu 13.500 eur a ten od predávajúcej O. Z. dňa 21.1.2011. Teda u každého dočasného vlastníka predmetného vozidla sa znížila cena jeho používaním. Uviedol, že vozidlo prešlo kontrolami originality ako i kontrolami pri zmene vlastníkov a bolo v poriadku. Nie je vylúčené, že k nejakým zmenám alebo zásahom mohlo dôjsť aj po uzavretí kúpnej zmluvy 20.12.2014 do jeho zaistenia.
4. Žalobca podaním zo dňa 22.11.2017 (replika) uviedol, že sám žalovaný potvrdzuje, že suma 11.300 eur je suma, za ktorú predmetné vozidlo žalobca kúpil a nepopiera, že predmetné vozidlo odpredal, a to na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.12.2014. Aj z vyjadrení žalovaného je zrejmé, že žalovanému na základe neplatného právneho úkonu vyplatil sumu 11.300 eur, pričom je nepochybné, že práve o túto sumu sa v dôsledku prijatia plnenia z neplatného právneho úkonu žalovaný bezdôvodne obohatil, a preto je povinný práve túto sumu žalobcovi vrátiť.
5. Žalovaný podaním zo dňa 8.1.2018 (duplika) zotrval na skutočnostiach udávaných vo svojom odpore, poukázal na skutočnosť, že dňa 9.9.2013 riadne a dobromyseľne kúpil a dňa 20.12.2014 riadne a dobromyseľne predal vozidlo s označením WIN: L ktoré nemalo zmenenú identifikáciu a žalovaný neuskutočnil žiadny protiprávny zásah do vozidla v zmysle pozmeňovania jeho identifikačných údajov a popiera, že by sa takouto činnosťou zaoberal. Pri kúpe vozidla si zabezpečil aj informáciu o kontrole originality zo dňa 23.3.2010, pričom ku tomuto dňu bol vypracovaný aj posudok na pracovisku kontroly originality s výsledkom, že vozidlo je spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách. Dňa 23.3.2010 bola vykonaná kontrola originality s výsledkom, že identifikačné znaky nie sú pozmeňované, žalovaný kúpil vozidlo dňa 9.9.2013 a vozidlo predal žalobcovi dňa 20.12.2014. Žalovaný pri kúpe vozidla postupoval s opatrnosťou a zabezpečil si kontrolu originality s výsledkom, že predáva vozidlo so skutočným označením VIN: WAUZZZ4L47D051197 a po tom, ako vozidlo odovzdal žalobcovi nemôže niesť zodpovednosť za zásahy, ktoré do vozidla boli uskutočňované v čase, kedy nebol ani jeho vlastníkom. Pre zistenie skutkových okolností, ktoré boli dôležité pre vyradenie vozidla z evidencie a relevantných dôkazov, týkajúcich sa pozmeňovania identifikačných znakov navrhol pripojiť spis OR PZ Žilina sp. zn. ORP-ZA-OKP6-364/2016 resp. listiny zo spisu a to protokol o zaistení veci s prílohami, fotodokumentáciu zhotovenú spolu so zaistením veci, znalecký posudok Kriminalistického expertízneho ústavu PZ Slovenská Ľupča (PPZ-KEU-SL-EXP-2016/1067 zo dňa 26.4.2016), fotokópiu listiny, ktorou si uplatňuje právo možná oprávnená osoba na zaistené vozidlo. Poukázal na judikatúru v otázke posudzovania dobrej viery pri nadobudnutí veci od nevlastníka (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 311/2008 a 4 Cdo 274/2006, rozhodnutie Ústavného súdu ČR II.ÚS 165/11 zo dňa 11.5.2011) a princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov, ktoré prípady svedčia o ochrane tretieho dobromyseľného nadobúdateľa vlastníckeho práva aj v hypotetickom prípade, keby žalovaný bol účastníkom kúpnej zmluvy ku vozidlu, ktoré malo pozmeňované identifikačné znaky. Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti žiadal žalobný návrh zamietnuť.
6. Žalobca k vyjadreniu žalovaného podaním zo dňa 21.2.2018 uviedol, že technické údaje k predmetnému vozidlu boli uvádzané ku dňu 23.3.2010 (neboli viditeľné stopy vonkajšieho zásahu, alebo vonkajšie neoprávnené zásahy do konštrukcie vozidla neboli zistené), pričom žalovaný vozidlo zakúpil až 9.9.2013. Zásahy do VIN mali byť Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ zistené metalografickým skúmaním, teda je zrejmé, že neboli voľným okom viditeľné. Je nepochybné, že žalovaný odpredal žalobcovi vozidlo s VIN: L teda vozidlo s takým VIN, aké žalovaný sám podľa jeho tvrdenia kúpil a o ktorom bolo zistené, že do tohto VIN boli robené zásahy a že pôvodné VIN vozidla je: L pričom toto vozidlo pochádza z krádeže. Žalovaný teda predal vozidlo, ktoré pochádza z trestnej činnosti a žalovaný v čase predaja nebol jeho vlastníkom a v skutočnosti vlastnícky patrilo tretej osobe, teda nemohli ani predchádzajúci prevodcovia previesť kúpnou zmluvou vlastnícke právo k uvedenému vozidlu na žalovaného. Teda na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu, a teda nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. V súvislosti s rozhodnutiami, na ktoré žalovaný poukazuje uviedol, že tieto nie sú použiteľné v prejednávanej veci a poukázal v tomto smere na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 50/2010 v riešení otázky „nemo plus iuris“.
7. Súd vykonal dokazovanie v neprítomnosti žalobcu a to výsluchom právneho zástupcu žalobcu, žalovaného a jeho právneho zástupcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu a listinami, ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu OR PZ Žilina ČVS: ORP-712/2-VYS-ZA-2016 pre prečin falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov motorového vozidla a spisového materiálu č. ORPZ-ZA-OKP6-364/2016 a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
8. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v priebehu konania zotrval na svojej skutkovej a právnej argumentácii v zmysle vyššie uvedených písomných podaní. Na doplnenie uviedol, že je nepochybne preukázané, že bola uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej bolo vozidlo, ktoré pochádza z trestnej činnosti a žalovaný nebol nikdy jeho vlastníkom. Kúpna zmluva je absolútne neplatná a preto plnenie prijaté žalovaným titulom kúpnej zmluvy je bezdôvodným obohatením. Keďže vlastníkom vozidla bol vlastník z Českej republiky, ktorému bolo predmetné vozidlo odcudzené, z tohto pohľadu nemá žiaden vplyv ani žalovaným tvrdená dobromyseľnosť pri nadobudnutí predmetného vozidla a to z dôvodu, že žalovaný vlastnil motorové vozidlo len v čase od 16.9.2013 do 30.12.2014, teda mu nesvedčí ani iný titul nadobudnutia vlastníckeho práva.
9. Žalovaný v priebehu konania zotrval na svojich písomných podaniach. Na doplnenie uviedol, že žalobca disponoval vozidlom rok a pol a deklaroval investície do motorového vozidla prevyšujúce kúpnu cenu a mohlo dôjsť k spojeniu legálnych a nelegálnych častí vozidla, a teda žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za taký technický stav, ktorý bol zistený po roku a pol užívania vozidla žalobcom a predniesol návrh na vykonanie ohliadky auta. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR I.ÚS 549/2015, ktoré novým spôsobom zadefinovalo ochranu dobromyseľného vlastníka. Žalovaný vozidlo dobromyseľne kúpil a dobromyseľne predal a nemalo zmenenú identifikáciu, o čom sa presvedčil zaistením kontroly originality. Vozidlo zaevidoval na dopravnom inšpektoráte a následne vozidlo predal žalobcovi. Krátko po odhlásení auta (po 10 až 20 dňoch od predaja) ho kontaktovala polícia a keď uviedol, že auto predal, bolo riadne odhlásené, dodal im riadne uzavretú kúpnu zmluvu mu uviedli, že nejaké také vozidlo bolo ukradnuté vo Francúzsku. Namietal tiež nedostatok vecnej legitimácie (okruh účastníkov - nerozlučné procesné spoločenstvo) k osobám, ktoré boli vlastníkmi predmetného vozidla a má za to, že rozhodnutie, ktoré bude negatívne pre neho, teda ak sa vyhovie žalobe, bude mať vplyv na všetky osoby, ktoré boli a cítili sa vlastníkmi pred žalobcom. V prípade, ak súd sa nestotožní s návrhom žalovaného, žiadal, aby súd umožnil splátky vo výške 1.000 eur mesačne s ohľadom na skutočnosť, že žalovaná suma je príliš vysoká na to, aby ju bol schopný zaplatiť v lehote požadovanej v žalobe.
10. Z vyšetrovacieho spisu OR PZ Žilina ČVS: ORP-712/2-VYS-ZA-2016 pre prečin falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov motorového vozidla súd zistil z obsahu vydaného uznesenia zo dňa 19.1.2017, že trestné stíhanie, ktoré bolo začaté vo veci prečinu falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov motorového vozidla, ktorého sa dopustil dosiaľ nestotožnený páchateľ tým, že v dobe od odcudzenia vozidla v Českej republike, t.j. od dňa 19.11.2009 do dňa prihlásenia vozidla do evidencie v Slovenskej republike, t.j. do dňa 29.3.2010 na doposiaľ nezistenom mieste doposiaľ nezisteným spôsobom pozmenil identifikačné číslo motorového vozidla značky Audi Q7, modrej metalízy, v hodnote 13.500 eur, ktoré v čase zaistenia žalobcovi malo ev. č. ZA XXXGD a VIN: L pričom následným expertíznym skúmaním KEU PZ pod č. PPZ-KEU-SL-EXP-2016/1067 bolo zistené pôvodné VIN: L ktoré mu bolo priradené ev. č. ČR XAXXXXX bolo prerušené, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.
11. Z obsahu uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Žiline ČVS: ORP-712/2-VYS-ZA-2016 zo dňa 19.1.2017 v trestnej veci neznámeho páchateľa stíhaného za prečin falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov motorového vozidla - veci: osobné motorové vozidlo zn. Audi Q7 modrej metalízy, VIN: L 2 ks kľúč s diaľkovým ovládačom čiernej farby, ktoré bolo dňa 7.4.2016 zaistené žalobcovi, súd zistil, že vec bola uložená do úschovy. Z odôvodenia vyplýva, že osobné motorové vozidlo bolo zaistené žalobcovi dňa 7.4.2016 a dňa 21.10.2016 žalobca ako poškodený uviedol, že predmetné vozidlo je jeho majetkom, riadne ho kúpil a žiadal jeho vydanie. Dňa 7.11.2016 bol ako svedok poškodený vypočutý splnomocnenec poisťovne Kooperativa CZ, ktorý uviedol, že poisťovňa si nárokuje na predmetné vozidlo, pretože toto pred pozmenením identifikačných údajov patrilo majiteľovi v Českej republike, ktorému bolo odcudzené a následne mu poisťovňa vyplatila poistné plnenie a teda právo na predmetné vozidlo prešlo na ňu a žiadala o vydanie vozidla. Keďže k vlastníckemu právu k predmetnému vozidlu sa prihlásilo viac subjektov a vyšetrovaním neboli odstránené všetky možné pochybnosti o práve konkrétnej osoby na uvedenú vec, ukladá zaistené motorové vozidlo do úschovy. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 31.1.2017
12. Z obsahu Zápisnice o prevzatí zaistenej veci OR PZ v Žiline ČVS: ORP-712/2-VYS-ZA-2016 zo dňa 1.7.2016 súd zistil, že vyšetrovateľom PZ dňa 1.7.2016 bola prevzatá vec pre trestné konanie a to motorové vozidlo zn. Audi Q7 VIN: L ktorá bola dňa 7.4.2016 zaistená žalobcovi na vykonanie potrebných úkonov, pretože vzniklo podozrenie, že táto vec súvisí so spáchaním trestného činu (Potvrdenie o zaistení zo dňa 7.4.2016 ORPZ-ZA-OKP6-364-005/2016).
13. Z obsahu Rozhodnutia o vyradení vozidla z evidencie OR PZ v Žiline OR PZ-ZA-ODI2-1154/16 zo dňa 15.11.2016 súd zistil, že na základe návrhu odboru kriminálnej polície OR-ZA-OKP6-364/2016 zo dňa 9.11.2016 vo veci vyradenia vozidla továrenskej značky Audi Q7 ev. č. ZA 865GD VIN: L ktorého posledným vlastníkom v evidencii motorových vozidiel bol žalobca bolo vyradené z evidencie. Z odôvodnenia je nepochybné, že z vyšetrovacieho spisu ORP-ZA-OKP6-1154/2016 vyplýva, že podrobným preskúmaním vyhotovenia VIN čísla boli zistení cudzie zásahy do vyhotovenia jednotlivých znakov výrobného čísla a správny orgán pri rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Slovenská Ľupča (PPZ-KEU-SL-EXP-2016/1067) zo dňa 26.4.2016, kde je uvedené „Metalografickým skúmaním boli zistené cudzie zásahy do povrchu karosérie v mieste vyhotovenia identifikačného čísla vozidla (VIN) a tiež do znakov identifikačného čísla vozidla. Pôvodné identifikačné číslo vozidlo má tvar L Na viacerých obvyklých miestach vozidla sa nachádzal ďalší identifikačný údaj vozidla v tvare 4262680, dátum výroby 18.10.2006. Výrobca vozidla priradil k danému identifikačnému údaju pôvodné VIN v tvare L V rámci policajného šetrenia bolo zistené, že predmetné vozidlo má pozmeňované identifikačné údaje a pochádza z krádeže, ku ktorej došlo v Českej republike. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.12.2016. 14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 15. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 16. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. 17. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 20.11.2014 kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca kúpil od žalovaného osobné motorové vozidlo Audi Q7, VIN: L o čom bola spísaná kúpna zmluva podpísaná stranami sporu a žalobca prevzal vozidlo v deň podpísania zmluvy a v tento deň vyplatil žalovanému dohodnutú kúpnu cenu 11.300 eur. Po predaji predmetné motorové vozidlo zn. Audi Q7 modrej metalízy, VIN: L bolo dňa 7.4.2016 žalobcovi zaistené, pretože vzniklo podozrenie, že táto vec súvisí so spáchaním trestného činu (Potvrdenie o zaistení zo dňa 7.4.2016 ORPZ-ZA-OKP6-364-005/2016). Bolo tiež preukázané, že podrobným preskúmaním vyhotovenia VIN čísla boli zistené cudzie zásahy do vyhotovenia jednotlivých znakov výrobného čísla a zo znaleckého posudku metalografickým skúmaním boli zistené cudzie zásahy do povrchu karosérie v mieste vyhotovenia identifikačného čísla vozidla a tiež do znaku identifikačného čísla vozidla, pričom pôvodné identifikačné číslo vozidla, ktoré výrobca vozidla priradil k danému identifikačnému údaju je L a dosiaľ nestotožnený páchateľ tým, že v dobe od odcudzenia vozidla v Českej republike, t.j. od dňa 19.11.2009 do dňa prihlásenia vozidla do evidencie v Slovenskej republike, t.j. do dňa 29.3.2010 na dosiaľ nezistenom mieste, dosiaľ nezisteným spôsobom pozmenil identifikačné číslo motorového vozidla zn. Audi Q7, ktoré v čase zaistenia žalobcovi malo ev. č. ZA 865GD a predmetné motorové vozidlo, ktoré bolo dňa 7.4.2016 zaistené žalobcovi, uznesením zo dňa 19.1.2017 bolo uložené do úschovy, nakoľko k vlastníckemu právu k predmetnému vozidlu sa prihlásilo viac subjektov. 18. Súd sa primárne zaoberal právnym vzťahom medzi stranami sporu a prioritne bol dňa 20.12.2014 založený zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako predávajúcim pri predmete kúpy, preto je zodpovednostný vzťah založený medzi predávajúcim a kupujúcim a nie medzi predchádzajúcimi nadobúdateľmi, resp. pôvodným vlastníkom. Kúpna zmluva je typickou synalagmatickou zmluvou, z ktorej vyplýva pre predávajúceho povinnosť odovzdať kupujúcemu predmet kúpy a pokiaľ je predmetom kúpy hnuteľná vec, ako je to v tomto prípade, vlastnícke právo nadobúda kupujúci jej prevzatím (§ 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu. Motorové vozidlo prevzal žalobca od žalovaného, ktorému aj vyplatil kúpnu cenu tak, že je žalovaný v tomto konaní pasívne vecne legitimovaný. Pod vecnou legitimáciou či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúca z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav vyplývajúci z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Argumentácia žalovaného o neúplnom okruhu účastníkov (nerozlučné procesné spoločenstve s osobami, ktoré boli vlastníkmi predmetného vozidla) je pre rozhodnutie v prejednávanej veci právne bezvýznamná. 19. Súd skúmal, či predmetná kúpna zmluva uzatvorená dňa 20.11.2014, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je platná. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 20.11.2014 medzi stranami sporu, na základe ktorej žalovaný odpredal žalobcovi odcudzené motorové vozidlo a žalobca ako kupujúci mu zaplatil kúpnu cenu vo výške 11.300 eur, je absolútne neplatnou zmluvou, ide o neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom a účelom odporuje zákonu. Táto zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom podľa citovaného ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom. Žalovaný, keďže nebol vlastníkom motorového vozidla ako bolo neskôr zistené, nemohol vozidlo predať žalobcovi v zmysle zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má. Spolu uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola odcudzená vec a k odcudzeniu predmetného motorového vozidla došlo v čase od 19.11.2009 do 29.3.2010, t.j. do prvej evidencie predmetného motorového vozidla v Slovenskej republike. Predmetné motorové vozidlo po jeho odcudzení bolo predmetom viacerých prevodov, resp. zmien v registrácii a súd je toho názoru, že ak bolo predmetné vozidlo odcudzené, žiaden z tých subjektov, ktorý s ním následne vlastnícky disponovali vrátane žalobcu, sa nemohol stať jeho vlastníkom.
20. V danom prípade ide pritom o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, pre ktorú je charakteristické, že pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku, nastáva priamo zo zákona a aj keď sa jej môže dovolávať každý, kto má na tom právny záujem, nie je potrebné, aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným rozhodnutím orgánu právnej ochrany, prihliada sa na ňu aj bez námietky, t.j. z úradnej povinnosti (ex offo) a nemožno ho žiadnym spôsobom napraviť (konvalidácia alebo ratihabícia), čo vyplýva z toho, že nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje a nadväzne na to z rovnakého dôvodu nemožno od takého právneho úkonu (zmluvy) odstúpiť, nie je časovo obmedzená, aj keď určitou výnimkou je, ak sú splnené ostatné zákonné predpoklady (inštitút vydržania) a zakladá nároky z bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.).
21. Kúpnou zmluvou podľa Občianskeho zákonníka je možné nadobudnúť vec iba od vlastníka, pretože Občiansky zákonník pri prevode vlastníctva na základe kúpnej zmluvy vychádza z rímskej zásady „nikto na druhého nemôže previesť viac práv, než sám má“. Občiansky zákonník však upravuje aj iné spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva, než len kúpnou zmluvou. V zmysle § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Jednou zo skutočností ktorú zákon ustanovuje ako predpoklad nadobudnutia vlastníckeho práva v ustanovení § 134 ods. 1 OZ je vydržanie. Oprávnený držiteľ hnuteľnej veci sa stáva jej vlastníkom vydržaním, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov.
22. Z nálezu Ústavného súdu sp. zn. I.ÚS 549/2015-33 zo 16. marca 2016, na ktorý poukazoval žalovaný vyplýva, že z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany sa musí postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty, princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z oboch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. V danom prípade podľa názoru súdu skutkové okolnosti nie sú zhodné a uvedené závery nie sú aplikovateľné v tomto konaní.
23. V súvislosti s riešením kolízie týchto princípov súd zastáva názor, že ochranu skutočného vlastníka zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“ možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol a poskytnutie tejto ochrany sa vo svojich dôsledkoch prejaví ako možnosť dobromyseľného nadobúdateľa pokračovať v oprávnenej držbe.
24. V konaní bolo preukázané, že žalovaný mal hnuteľnú vec - motorové vozidlo (Audi Q7, VIN: L ako fyzická osoba v držbe od jeho nadobudnutia od 16.9.2013 do dňa 22.12.2014, kedy došlo k odhláseniu na nového držiteľa (žalobca), ktorá skutočnosť vyplýva z osvedčenia o evidencii vozidla PA 327559 (čl.44-45). Súd preto skúmal, či boli naplnené predpoklady vydržania, ktorým je dobromyseľnosť pri nadobudnutí vydržanej veci, ako aj uplynutie doby 3 rokov, ktorá je predpísaná pre dobu vydržania v hnuteľných veciach. Súd dodáva, že dobromyseľnosť sa musí týkať presvedčenia, že vec nadobudol jej držiteľ zákonným spôsobom do svojho vlastníctva. Aj keď žalovaný v čase kúpy sporného motorového vozidla nemal vedomosť o tom, že sa jedná o odcudzené motorové vozidlo, pri registrácii motorového vozidla príslušným orgánom polície mu nebolo oznámené ako odcudzené, s poukazom na časovú súvislosť uskutočňovania jednotlivých úkonov podľa dokladov je právne bezvýznamná jeho obrana o dobromyseľnosti pri nadobudnutí predmetného vozidla, keď so zreteľom na všetky okolnosti ani nenadobudol vlastnícke právo k spornému motorovému vozidlu vydržaním uplynutím doby uvedenej v ustanovení § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kedy oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť.
25. Dôsledkom absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy je vznik synalagmatického záväzku v zmysle ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka určuje ako pravidlo vzájomnú viazanosť práv a povinností účastníkov neplatnej zmluvy. To znamená, že právo jednej zmluvnej strany na vydanie poskytnutého plnenia je podmienené jej povinnosťou vrátiť druhej zmluvnej strane to, čo podľa neplatnej zmluvy od nej prijala, predávajúci kúpnu cenu a kupujúci predmet kúpy. Toto ustanovenie zakladá totiž vzájomnú viazanosť práv a povinností obidvoch zmluvných strán v zmysle § 560 Občianskeho zákonníka, keď povinnosť každej zo strán vrátiť prijaté plnenie je vzájomne viazaná na právo od druhej strany plnenie požadovať. Záväzok vrátiť prijaté plnenie z tohto neplatného právneho úkonu z titulu bezdôvodného obohatenia vzniká podľa § 489 Občianskeho zákonníka v danom prípade na strane žalovaného. Tento je nositeľom povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi. Povinnosťou žalobcu ako kupujúceho je vydať vozidlo žalovanému. Súdna prax dospela k názoru, že účastník neplatnej zmluvy, ktorý kúpil odcudzenú vec, splní svoju reštitučnú povinnosť voči druhej zmluvnej strane tiež vtedy, ak vydá vec poškodenému. 26. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že vzájomná povinnosť žalobcu vyplývajúca z tejto neplatnej zmluvy bola splnená vrátením (vydaním) motorového vozidla polícii pri jeho zaistení dňa 7.4.2016. Na tomto synalagmatickom záväzku nič nemení ani okolnosť, že predmetné vozidlo bolo uložené do úschovy rozhodnutím zo dňa 19.1.2017 a teda týmto vrátením žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo synalagmatického záväzku. Súd je toho názoru, že ak predmetné vozidlo bolo odcudzené, žiaden z tých subjektov, ktorí s ním následne vlastnícky disponoval vrátane žalobcu sa nemohol stať jeho vlastníkom a ani žalobca by nemohol byť úspešný v spore o vydanie veci, pretože toto vozidlo pred pozmenením identifikačných údajov patrilo majiteľovi v Českej republike. Keďže je povinnosť na plnenie z neplatnej zmluvy vzájomne podmienená žalobcovi vzniklo právo na vrátanie kúpnej ceny z neplatnej kúpnej zmluvy po tom, čo bolo vozidlo dané do úschovy. Súd poznamenáva, že žalobca nemá možnosť iným spôsobom získať investovanú sumu za vozidlo, ktoré nikdy nenadobudol a ani nemohol nadobudnúť do vlastníctva, keďže pochádzalo z krádeže (ide o absolútne neplatnú zmluvu) ako podaním tejto žaloby. Naopak, žalovaný môže žiadať vrátiť peniaze od predchádzajúceho „domnelého“ vlastníka resp. uplatniť iný spôsob ochrany, pričom v danej veci súd neposudzoval právne vzťahy medzi predchádzajúcimi držiteľmi vozidla. 27. K návrhom na vykonanie dokazovania zo strany žalovaného (ohliadka vozidla, výsluch predchádzajúcich držiteľov), ktoré súd zamietol považuje za potrebné uviesť len toľko, že otázka falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov motorového vozidla, ktoré v čase zaistenia žalobcovi malo ev. č. ZA 865GD a VIN: L a následným expertíznym skúmaním bolo zistené pôvodné VIN: L ktoré mu bolo priradené ev. č. ČR 6A85422 bola riešená OR PZ v Žiline ČVS: ORP-712/2-VYS-ZA-2016 v trestnej veci neznámeho páchateľa a výsledky vo vedenom konaní ČVS: ORP-712/2-VYS-ZA-2016 pri rozhodovaní súdu boli relevantné v danom prípade len vo vnútornom (zmluvnom) právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a nad rozsah uvedeného tak súd nepovažoval za potrebné sa posúdeniu otázky vzťahu predchádzajúcich držiteľov vozidla pre nadbytočnosť viac venovať.
28. Súd nárok žalobcu uplatnený v konaní posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. V danej veci preto pri aplikácii ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka účastníci by mali postupovať tak, že predávajúci vráti kupujúcemu kúpnu cenu; na základe absolútne neplatného právneho úkonu takto nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva. V ustanovení § 457 Občianskeho zákonníka je konkretizovaná povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie, ktorá je všeobecne vymedzená v ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka a to tak, že ide o bezdôvodné obohatenie získané neplatnou zmluvou. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je zodpovednosťou objektívnou (viď Nález Ústavného súdu SR z 26.4.2013 sp. zn. IV.ÚS 554/2012-35) a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol. Podľa názoru súdu ak sa teda stala kúpna zmluva neplatnou alebo zrušenou, nárok na vrátenie kúpnej ceny je zo zákona podmienený (§ 457 OZ) tým, že ide o vzájomnú reštitučnú povinnosť. Toto samozrejme platí aj opačne, ak by predávajúci žaloval na vrátenie predanej veci.
29. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a úvah, súd uplatnený nárok žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia považoval za skutkovo a právne dôvodný, a preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.300 eur tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.
30. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (s účinnosťou od 1.2.2013), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 32. Žalobca si uplatnil voči žalovanému aj nárok na úroky omeškania 5% ročne z dlžnej sumy, ktoré žiadal priznať s účinnosťou od 1.6.2017 až do zaplatenia. Žalobca preukázal, že na výzvu na vydanie plnenia žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval a túto výzvu prevzal 24.5.2017 (č.l. 10, 11 spisu). Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. 33. V danom prípade žalobca požadoval od dlžníka, ktorý je v omeškaní s plnením peňažného dlhu úroky z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., a preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi popri istine 11.300 eur aj úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 11.300 eur od 1.6.2017 do zaplatenia.
34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom na plný úspech žalobcu vo veci tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
36. O samotnej výške tejto náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).