Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/125/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu Horská záchranná služba, so sídlom Horný Smokovec 52, 062 01 Vysoké Tatry, IČO: 378 796 93, právne zastúpeného JUDr. Janou Murárovou, advokátkou so sídlom 1. mája 19, 058 01 Poprad, proti žalovanému S. B., O.. XX.XX.XXXX, V. P., o zaplatenie 2.004,84 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29C/235/2016 - 136 zo dňa 6.6.2018 takto

rozhodol:

Odmieta odvolanie voči výroku I., ktorým súd prvej inštancie konanie v časti zastavil.

Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku, t.j. výroku II. a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov konania.

Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol: „ I. Konanie o zaplatenie úroku z omeškania nad 5 % ročne zo sumy 2 004,84 eura od 04.04.2016 do zaplatenia zastavuje. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 004,84 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 04.04.2016 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.“ Žalobca dňa 24.5.2017 vzal žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania nad 5 % ročne z uplatnenej pohľadávky späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd konanie v tejto časti zastavil. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie ďalej uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 28.1.2016 uskutočnila Horská záchranná služba na základe telefonického hovoru žalovaného záchrannú akciu, pri ktorej lokalizovala a následne vyprostila žalovaného z lokality M. Z stena, miesto X. žľab po tom ako sa žalovanému zlomila jedna mačka a sám nebol schopný bezpečného zostupu. Po spojení sa záchranárov so žalovaným tento bol „vyťažovaný“ na lokalizáciu, poveternostné podmienky, na to, či situácia v oblasti, kde sa nachádza, dovoľuje použiť leteckú techniku, na čo žalovaný odpovedal kladne. Veliteľ zásahu rozhodol o nasadení dvoch pozemných skupín a o nasadení leteckej techniky vzhľadom na to, že išlo o záchrannú akciu v zimnom období pred zotmením a v rozľahlom teréne v nadmorskej výške cca 1850 m.n.m.. Záchranná akcia sa napokon uskutočnila pozemnými zložkami, nakoľko pilot vrtuľníka rozhodol o tom, že nie je možné pristáť v mieste zásahu pre vzostupnú oblačnosť. Žalovanému boli dňa 18.02.2016 faktúrou č. XXXXXXXXXX vyfakturované v zmysle § 11 ods. 2 písm. e)

Zákona o Horskej záchrannej službe náklady spojené s výkonom záchrannej činnosti vo výške 3.332,71 eura za pozemný zásah. Z tejto faktúry dňa 5.5.2016 uhradila spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. sumu 3.319,39 eura, teda nedoplatok predstavuje sumu 13,32 eura. V rovnaký deň, teda 18.2.2016, žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX za použitie leteckej techniky vo výške 1.991,52 eura, ktorej prílohou bola faktúra vystavená spoločnosťou AIR - TRANSPORT EUROPE spol. s r.o., ktorou bola táto suma vyfakturovaná žalobcovi na základe Rámcovej zmluvy o poskytovaní leteckej techniky v horských oblastiach. Podľa názoru súdu je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.004,84 eura (13,32 eura + 1.991,52 eura) dôvodný, nakoľko žalobca vynaložil náklady v priamej súvislosti so záchrannou akciou týkajúcou sa žalovaného. Je nesporné, že v danom prípade žalobca uskutočnil záchrannú akciu žalovaného, ktorý sa nachádzal v ťažko prístupnom teréne pred zotmením a ktorý nebol schopný samostatného bezpečného zostupu, čo potvrdili viacerí svedkovia a napokon to priznal aj sám žalovaný. Obrana žalovaného v tom zmysle, že on sám o letecký zásah nežiadal, nemôže obstáť a to z dôvodu, že o nasadení techniky a o personálnom zložení záchranných skupín, rozhoduje nie postihnutý, ale vedúci zásahu. Žalobca ako jedna zo záchranných zložiek štátu nielen prijíma hlásenia o udalostiach a rozhoduje o záchranných akciách, ale za ne aj zodpovedá. Má teda nielen práva vo vzťahu k osobám nachádzajúcim sa v horskom prostrední, ale aj povinnosti a zodpovednosť za rozhodovanie. Súd poukázal na čl. 7 ods. 2 písm. c) Zbierky pokynov riaditeľa Horskej záchrannej služby, v zmysle ktorého, ak je z tiesňového volania zrejmé, že ide o situáciu, kde hrozí poškodenie zdravia alebo strata života, musí sa postupovať tak, akoby išlo o tiesňové volanie napriek tomu, že volajúci nežiada o priame nasadenie záchranárov. Pokiaľ veliteľ zásahu rozhodol o nasadení leteckej techniky za účelom čo najrýchlejšej lokalizácie a vyprostenia žalovaného z rozsiahleho horského prostredia a za stavu, keď sa stmievalo, nemožno takémuto rozhodnutiu nič vyčítať, nakoľko to nebolo zjavne neprimerané okolnostiam prípadu. Pred nasadením leteckej techniky žalobca zisťoval poveternostné podmienky u žalovaného, ktorý ho viackrát ubezpečoval, že viditeľnosť je dobrá (až 4 km). Skutočnosť, že v priebehu záchrannej akcie došlo k zmene počasia a pilot túto situáciu zhodnotil tak, že nie je možné pristáť v mieste zásahu, uvedené nie je možné vyhodnotiť tým spôsobom, že nešlo o náklady súvisiace so záchranou žalovaného. Vzhľadom na to, že v konaní bolo preukázané, že žalobca v súvislosti so záchrannou akciou týkajúcou sa žalovaného vynaložil náklady, ktoré boli presne špecifikované a nie zjavne neúčelné, je žalovaný povinný tieto náklady žalobcovi nahradiť. Z týchto dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný sa so splnením svojho záväzku dostal do omeškania a tak mu vznikla povinnosť okrem dlžnej sumy zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. O trovách konania súd rozhodol na základe § 251, § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca dôvodiac, že k záchrannej akcii vrtuľník nebol potrebný. Podľa jeho názoru súd nebral do úvahy, či vôbec bola záchranná akcia potrebná v takom neprimeranom rozsahu, a to vzhľadom na jeho stav. Žiadal, aby ako dôkaz bola predložená celá nahrávka rozhovoru pilota s riadiacou vežou. Navrhol, aby odvolací súd žalobu zamietol. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť Poukázal na to, že žalobca bol jednoznačne v ohrození života. Zvolený postup záchrannej akcie zodpovedá zásade čo najrýchlejšie dostať postihnutého do bezpečia.

4. Žalovaný v ďalšom vyjadrení zotrval na svojich tvrdeniach a podanom odvolaní.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) na základe včas podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 v spojení s ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti vyhovujúcemu výroku rozsudku nie je dôvodné.

6. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaný sa odvolal proti rozsudku v celom rozsahu. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

Výrok o čiastočnom zastavení konania je výrokom, ktorý je v prospech žalovaného, preto žalovaný nie je v tejto časti oprávnenou osobou na podanie odvolania. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie žalovaného proti výroku I. odmietol.

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

8. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

9. Žalovaný v podanom odvolaní opakovane uviedol skutočnosti, ktoré uvádzal už pred súdom prvej inštancie, a s ktorými sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal. V podstate celá procesná obrana žalovaného spočíva v tom, že rozsah záchrannej akcie bol neprimeraný a nebolo potrebné použitie vrtuľníka. Uvedené tvrdenia považuje odvolací súd za subjektívny názor žalovaného, na podporu ktorého žalovaný nepredložil žiadne relevantné dôkazy.

10. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovanému sa pri horolezeckom výstupe dňa 28.1.2016 zlomila jedna mačka, v dôsledku čoho nemohol bezpečne a bez rizika sám pokračovať v zostupe, preto zavolal na číslo 112. Na základe telefonátu žalovaného na tiesňovú linku žalobca začal s vykonávaním záchrannej akcie. O použití leteckej záchrannej služby rozhodol vedúci zásahu, ktorý je na to oprávnený, a to z dôvodu veľkosti lokality a časovej tiesne, pretože bolo pred zotmením. Odôvodnenosť akcie potvrdil aj svedok U. M. na pojednávaní konanom dňa 25.4.2018 (č.l. 101). V čase príchodu na miesto sa u žalovaného začala rozvíjať hypotermia I. stupňa (č.l. 100). Skutočnosť, že bez pomoci záchranárov by žalovaný sám bezpečne nezišiel, resp. zostup by bol značne obtiažny, potvrdili viacerí svedkovia - zamestnanci horskej záchrannej služby (P. M. /č.l. 100/, C. Z. /č.l. 102/, L. T. /č.l. 121/). Pokiaľ ide o okolnosti vzletu vrtuľníka a k argumentácii žalovaného v odvolaní, odvolací súd uvádza, že žalovaný o použitie vrtuľníka síce nežiadal, avšak jeho použitie nie je podmienené žiadosťou postihnutého, ale rozhoduje o tom vedúci zásahu, resp. dispečer, na základe zváženia všetkých okolností prípadu. V prejednávanej veci veliteľ zásahu vychádzal z informácie o dobrej viditeľnosti poskytnutej mu žalovaným ako aj dobrovoľným záchranárom p. U. (č.l. 101). Najprv bola znížená oblačnosť, boli zrealizované dva oblety terénu, neskôr pilot vyhodnotil situáciu tak, že záchranárov nemôže vysadiť na mieste zásahu (č.l. 99). Podľa svedeckých výpovedí išlo o skúseného pilota. K okolnostiam vzletu svedok U. M. vypovedal, že letecké predpisy sú veľmi prísne, meteorologickú situáciu si vyhodnotil aj samotný pilot, a je nepochybné, že ak by nebola vhodná nedošlo by k vzletu, a vzlet vrtuľníka by nebol pripustený už zo samotného heliportu.

11. Niet pochýb o tom, že letecká záchranná akcia bola realizovaná v priamej súvislosti so záchranou žalovaného, čo napokon v konaní ani žiadna zo strán nespochybňovala. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o Horskej záchrannej službe, osoba, ktorá sa nachádza v horskej oblasti, je povinná uhradiť horskej službe náklady spojené s výkonom záchrannej činnosti alebo s pátraním, ktoré sa jej týkajú.

12. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

V prejednávanej veci žalobca trval na opodstatnenosti vykonania leteckej záchrannej akcie a na celkovej primeranosti zásahu, čo v konaní aj preukázal svedeckými výpoveďami. Pokiaľ žalovaný uvedené tvrdenia žalobcu rozporoval, bol povinný to súdu preukázať, čo sa však nestalo. Na uvedenom nič nemení ani výpoveď svedka L. T., ktorý záchrannú akciu považuje za predimenzovanú. Z jeho výpovede nevyplýva, že by niekedy pôsobil ako profesionálny či dobrovoľný záchranár, preto podľa názoru odvolacieho súdu ide o jeho subjektívny názor z pohľadu horolezca, nie o odbornejšie vyjadrenie osoby, ktorá má skúsenosti so záchrannými akciami.

13. V súvislosti s návrhom žalovaného na vykonanie dôkazu - predložiť celú nahrávku pilota s riadiacou vežou, odvolací súd poukazuje na koncentráciu konania, v zmysle ktorej strany sporu môžu navrhovať dôkazy len do vyhlásenia uznesenia, ktorýmsa dokazovanie končí.

14. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 napadnutý rozsudok vo výroku II. ako vecne správny potvrdil, vrátane správneho výroku o náhrade trov konania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku uverejnil na úradnej tabuli ako aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 10.10.2018 (§ 219 ods. 3 .

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu preto priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania nebola tvrdená a v zmysle § 257 zo spisu ani nevyplynula.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.