Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-723-2016.pdf
PDF · 88.23 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/723/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej v sporovej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s. so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 44/A, IČO: 35 815 256, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5 proti žalovanej: I. H., nar. X.X.XXXX, bytom H. nad H., W. XXX/X, o zaplatenie sumy 171,56 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu v Nitre č.k.9C/317/2015-90 zo dňa 28.04.2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r- d z u j e a v časti týkajúcej trov konania tento rozsudok z r u š u je a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 171,56 eur, úrok z omeškania výške 9,50% ročne zo sumy 2,00 eura od 25.08.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 84,72 eur od 01.05.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2 ,00 eura od 26.06.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 82,84 eur od 28.12.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 366,228 eur pozostávajúcu zo súdneho poplatku 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 349,728 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na vykonané dokazovanie a po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 588 Obč. zákonníka , ustanoveniami zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca so žalovanou uzavrel Zmluvu o dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť dňa 27.10. 2003, predmetom ktorej bolo poskytovanie dodávok a predaj plynu žalovanej na odberné miesto F.. Súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky dodávky plynu pre odberateľov kategórie domácnosť. Na základe tejto zmluvy vznikol medzi stranami zmluvný vzťah , ktorý trval až do 19.10.2012, kedy žalobca zmluvu vypovedal pre neplnenie si povinností žalovanou. Za dobu trvania zmluvného vzťahu žalobca dodával žalovanej plyn , ktorý jej fakturoval mesačne. Žalovaná sa v zmluve zaviazala zaplatiť za odber zemného plynu cenu stanovenú v cenníku platnú v čase dodania plynu. V období od 19.03.2011 do 18.03.2012 žalobca vyfakturoval žalovanej cenu plynu vyučtovacou faktúrou č. 7418668885 vo výške 139,72 eura a po započítaní preddavkových platieb vo výške 55 eur tak vznikol žalovanej nedoplatok vo výške 84,72 eura. Splatnosť tejto faktúry bola 30.04.2012. Žalovaná túto faktúru nezaplatila, preto jej žalobca zaslal dňa 10.08.2011 upomienku - výzvu na úhradu dlžnej sumy za ktorú jej vystavil faktúru č. 3110040141 vo výške 2,00 eurá. Ďalšou vyučtovacou faktúrou č. 7418668885 vyhotovenou dňa 21.03.2012 žalobca vyfakturoval žalovanej nedoplatok za obdobie od 19.03.2011 do 18.,03.2012 vo výške 82,84 eura. Žalovanú ani túto faktúru neuhradila, v lehote splatnosti, preto jej žalobca zaslal upomienku za ktorú si učtoval vynaložené náklady vo výške 2,00 eurá faktúrou č. 3102032694 zo dňa 11.06.2012, splatnou 25.06.2012. .Žalovaná bola v zmluvnom vzťahu so žalobcom od 27.10.2013 teda od uzavretia zmluvy do 19.10.2012 a preto bola povinná platiť žalobcovi za dodávku plynu v tomto období. Na rovnaké odberné miesto sa prihlásil nový odberateľ E. E. až dňa 8.6.2015 ako vyplýva zo žiadosti o dodávku zemného plynu pre odberateľa kategórie domácnosť a zároveň bola s ním aj uzatvorená zmluva o dodávke zemného plynu dňa 8.6.2015. Do uvedenej doby nebol k odbornému miestu prihlásený iný odberateľ. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca si oprávnene uplatňoval nárok voči žalovanej za dodávku zemného plynu, s ktorou bol v zmluvnom vzťahu v spornom období, pretože k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo až v októbri 2012, pričom faktúry sa týkali obdobia do ukončenia zmluvného vzťahu a dve faktúry sa týkali poplatkov za upomienky v zmysle obchodných podmienok. Podľa bodu 2.6 a 2.10 obchodných podmienok platných v čase vystavenia faktúr sú strany povinné si oznámiť zmenu skutočností uvedených v zmluve a pri ukončení zmluvy, ak dochádza k uzatvoreniu novej s novým odberateľom, môže pôvodný odberateľ splnomocniť na ukončenie zmluvy inú osobu. Nový odberateľ môže za pôvodného odberateľa zmluvu ukončiť, ak ho na to pôvodný odberateľ písomne splnomocnil. Žalovaná v konaní nepreukázala svoje tvrdenie, že v spornom období nebola v zmluvnom vzťahu so žalobcom, pretože neukončila zmluvný vzťah po odsťahovaní sa z predmetného bytuv ktorom bývala jej dcéra s manželom a k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo až zo strany žalobcu v októbri 2012 a s novým odberateľom plynu na tomto odbernom mieste bola uzavretá zmluva až v roku 2015. Žalobca si dôvodne uplatňuje nárok na zaplatenie dodávky zemného plynu voči žalovanej , s ktorou bol v rozhodnom období v zmluvnom vzťahu. Na základe uvedeného súd žalobe vyhovel a zároveň priznal žalobcovi aj úroky z omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 16.50 eura a z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 349,728 eura, spolu vo výške 366,228 eura. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná a žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. V dôvodoch odvolania uviedla, že nevie prečo má platiť faktúry za obdobie čo v byte nebývala, pretože sa pred piatimi rokmi odsťahovala a byt nechala deťom, ktoré jej tvrdili, že všetko platia. Preto nevidí dôvod aby bola zaviazaná platiť žalobcovi za dobu, čo už v byte nebývala. Poukázala na svoju sociálnu situáciu ( je nezamestnaná, nemá žiadny príjem , jej manžel je invalidný dôchodca ) a žiadala, aby zaplatenie faktúr vymáhal žalobca od majiteľov bytu. 3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdiť. Uviedol, že skutočnosť, že žalovaná v rozhodnom období v byte na odbernom mieste nebývala nebolo ničím preukázané a okrem toho, ak neukončila zmluvný vzťah, resp. nesplnomocnila tretiu osobu na jeho ukončenie, žalobca naďalej plyn dodával na odberné miesto, za ktorý boli vystavené predmetné faktúry. Žalobca zastáva názor, že žalovaná sa nemôže zbaviť zodpovednosti za odobratý plyn tvrdením, že sa na uvedenej adrese dlhodobo nezdržiavala, pretože zmluvný vzťah z jej strany nebol ukončený a v rozhodnom období stále trval. 4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom vyhovujúcom výroku ktorým bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 171,56 eura s úrokmi z omeškania potvrdiť s poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne. Vo výroku o trovách konania odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 28.04.2016, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku , postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti . 6. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáha zaplatiť sumy 171,56 eura s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovanou dňa 27.10.2003 Zmluvu o dodávke a predaji plynu pre odberateľov kategórie domácnosť. Na základe tejto zmluvy dodával žalovanej na odberné miesto P. plyn. Žalovaná neuhradila faktúru č. 74186688857 vo výške 84,72 eura za spotrebu plynu za obdobie od 19.03.2011 do 18.03.2012, splatná 30.04.2012 a faktúru č. 7412907670 vo výške 82,84 eura za spotrebu plynu za obdobie od 19.03.2012 do 19.10.2012, ako aj dve faktúry každá na sumu 2,00 eurá za upomienku.
7. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 171,56 eur s príslušenstvom. Uvedená suma pozostávala z dvoch neuhradených faktúr za dodávku plynu ( 84,72 eura a 82,84 eura ) a z dvoch faktúr za upomienky ( 2 x 2,00 eur) Žalovaná v konaní i písomnom odvolaní namietala, že sa z predmetného bytu odsťahovala a kým tam bývala, riadne žalobcovi faktúry platila. Potvrdila, že žalobcu nepožiadala o zrušenie zmluvy, pretože byt prenechala deťom a predpokladala, že budú všetky platby s jeho užívaním riadne platiť. 8. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalovanej dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom vyhovujúcom výroku vecne správne. Uvedená suma predstavovala vyúčtovanie spotreby plynu za obdobie od 19.03.2011 do 18.03.2012 a za obdobie od 19.03.2012 do 19.10.2012 t.j. obdobie počas ktorého trvala zmluva medzi stranami sporu. Žalovaná však v konaní nevedela preukázať, že túto sumu žalobcovi uhradila, preto aj odvolací súd bol toho názoru, že žalobca svoj nárok na zaplatenia uvedenej sumy preukázal, a preto rozhodnutie súdu v tejto časti ako vecne správne potvrdil. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a jeho závery, s ktorými sa odvolací súd stotožnil, majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaná nemala námietky voči fakturovanej sume, bránila sa iba tým, že ona v byte nebývala . 9. Z predložených faktúr, ktoré boli súdu doručené, jednoznačne vyplýva, že komodita bola do odberného miesta dodávaná a bola aj reálne spotrebovaná. Skutočnosť, že žalovaná sa z bytu odsťahovala bez toho, že by zmluvu zrušila,, nemení nič na tej skutočnosti, že bola povinná na základe zmluvy si plniť svoje povinnosti tak, ako sa v zmluve zaviazala. Plyn bol na odbernom mieste reálne spotrebovaný. Ak žalovaná plnila za iného, má možnosť si uplatniť túto náhradu voči tomu, za koho plnila. K ukončeniu zmluvy so žalobkyňou došlo až vypovedaním zmluvy žalobcom ku dňu 19.10.2012 a do tejto doby bola povinná plniť žalobcovi žalobkyňa s ktorou bol v zmluvnom vzťahu bez ohľadu na to, či sa v byte zdržiavala alebo nie resp. či tam bývali jej deti. .Pokiaľ žalobkyňa mala v úmysle ukončiť zmluvu z dôvodu, že sa odťahovala, mala postupovať v súlade s obchodnými podmienkami, v ktorých je upravené ako možno zmeniť alebo zrušiť zmluvný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom plynu . Žalovaná však nepostupovala uvedeným spôsobom, zmluvný vzťah za obdobie za ktoré jej žalobca fakturoval dodávku plynu ( od 19.03.2011 do 18.03.2012 a od 19.03.2012 do 19.10.2012) nezanikol a preto bola povinná podľa zmluvy žalobcovi plniť za dodávku spotrebovaného plynu. 10. Rozhodujúc o odvolaní žalovanej v tejto veci odvolací súd dospel k záveru, že výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu na nové rozhodnutie( § 391 ods. 1 CSP). 11. Súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, keďže trovy konania predstavujú súčasť celého súdneho procesu, t. j. tak ako má súd povinnosť rozhodnúť o veci samej, tak má aj povinnosť rozhodnúť o trovách konania (§ 362 ods. 1 CSP). Tak ako súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, je povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť 12.Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie o trovách konania ust. § 142 ods. 3 OSP ( v tom čase platný procesný predpis ; teraz ust. § 255 ods. 2 CSP) , ktoré ustanovenie vychádza zo zásady čiastočného úspechu strany v konaní, čo ale nie je prejednávaná vec, pretože v tomto konaní mal žalobca vo veci plný úspech, čomu zodpovedá aplikácia ust. § 142 ods. 1 OSP ( teraz § 255 ods. 1 CSP). Z obsahu odvolania žalovanej vyplýva, že táto napáda aj výrok o trovách konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa poukazujúc na jej osobné a majetkové pomery, pre ktoré nemôže trovy nahradiť protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní . Čo sa týka rozsahu, môže súd povinnosť nahradiť trovy moderovať celkom alebo sčasti. Čiastočná moderácia znamená, že súd určí podiel, koľko z trov strana zaplatí. Tento podiel potom v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, vyčísli príslušným zlomkom alebo percentom a o presnej výške trov rozhodne súdny úradník. Ak by súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať § 257 CSP, je povinný to strane, ktorá by inak trovy nezískala, oznámiť, teda vytvoriť procesný priestor umožňujúci stranám vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia. 13. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci nesprávne posúdil úspech žalobcu ako čiastočný , hoci žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania a neposudzoval vec pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania z hľadiska ust. § 257 CSP, to znamená , že sa nezaoberal možnosťou aplikácie tohto ustanovenia z hľadiska dôvodov hodných osobitného zreteľa , pre ktorý by žalobcovi nepatril nárok na náhradu trov konania celkom alebo sčasti. 14. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Je potrebné, aby sa súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa zásady úspechu v konaní ( § 255 ods. 1 CSP) a zároveň sa vysporiadal s prípadnou aplikáciou ust. § 257 CSP v zmysle obsahu odvolania žalovanej a zároveň umožniť stranám, aby sa k prípadnej aplikácii § 257 CSP vyjadrili, a to aj v súvislosti s ich majetkovými pomermi. Súd prvej inštancie potom opätovne rozhodne o nároku žalobcu na náhradu trov konania. 15. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).