Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-391-2017.pdf
PDF · 98.52 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/391/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: M. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. O., Q. XXX/XX, o zaplatenie 723,37 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 15. júna 2017 č. k. 13C/102/2016-120 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 723,37 eura, ako aj v časti 28% úroku ročne zo sumy prevyšujúcej sumu 123,37 eura od 04. 10. 2016 do 13. 12. 2016, zo sumy prevyšujúcej sumu 103,37 eura od 14. 12. 2016 do 18. 01. 2017, zo sumy prevyšujúcej sumu 63,37 eura od 19. 01. 2017 do 20. 02. 2017, zo sumy prevyšujúcej sumu 23,37 eura od 21. 02. 2017 do 14. 03. 2017, bez sumy 26,63 eura, ktorú už žalovaný uhradil, zastavil. Ďalším výrokom rozhodnutia súd žalobcovi: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 vrátil zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu sumu 19,80 eura prostredníctvom Slovenská pošta, a. s., Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, po právoplatnosti rozhodnutia. Žalobu v prevyšujúcej časti 28% úroku ročne zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal. Uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 07. 03. 2016 si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 723,37 eura s 28% úrokom ročne od 01. 03. 2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 02. 11. 2011 (ešte pod obchodným menom Dexia banka Slovensko, a. s.) uzatvoril Zmluvu č. 3843852002, na základe ktorej žalovanému ako majiteľovi účtu zriadil a vedie bežný účet č. XXXXXXXXXXX/XXXX tak, ako to vyplýva z priložených výpisov z účtu. Žalovaný porušil zmluvu tým, že sa na uvedenom účte dostal do nepovoleného debetu, ktorého výška k 29. 02. 2016 dosiahla žalovanú sumu. Keďže úroky sa na účet pripisujú v zmysle VOP k prvému dňu mesiaca, žalobca si uplatnil úrok od 01. 03. 2016 v súlade s priloženou Výveskou úrokových sadzieb, v zmysle ktorej je istina nepovoleného prečerpania účtu úročená úrokom vo výške 28% ročne. Za dôkaz žalobca označil zmluvu, Všeobecné obchodné podmienky, výpis z účtu, poslednú výzvu a vývesku úrokových sadzieb. Žalobca podaním zo 07. 02. 2017 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 660 eur z dôvodu, že žalovaný dňa 03. 10. 2016 uhradil sumu vo výške 600 eur, dňa 13. 12. 2016 uhradil sumu 20 eur a dňa 18. 01. 2017 uhradil sumu 40 eur. Súčasne uviedol, že po čiastočnom späťvzatí žaloby si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy vo výške 63,37 eura spolu s 28% úrokom ročne zo sumy 723,37 eura od 01. 03. 2016 do 03. 10. 2016 s 28% úrokom ročne zo sumy 123,37 eura od 04. 10. 2016 do 13. 12. 2016, s 28% úrokom ročne zo sumy 103,37 eura od 14. 12. 2016 do 18. 01. 2017, s 28% úrokom ročne zo sumy 63,37 eura od
19. 01. 2017 do zaplatenia spolu s náhradou trov konania. Žalobca podaním z 29. 05. 2017 zobral žalobu späť aj v časti o zaplatenie sumy vo výške 90 eur s tým, že si uplatňuje nárok na zaplatenie 28% úroku ročne zo sumy 723,37 eura od 01. 03. 2016 do 03. 10. 2016, 28% úroku ročne zo sumy 123,37 eura od 04. 10. 2016 do 13. 12. 2016, 28% úroku ročne zo sumy 103,37 eura od 14. 12. 2016 do 18. 01. 2017, 28% úroku ročne zo sumy 63,37 eura od 19. 01. 2017 do 20. 02. 2017, 28% úroku ročne zo sumy 23,37 eura od 21. 02. 2017 do 14. 03. 2017, a to bez sumy 26,63 eura, ktorú žalovaný uhradil. V danom prípade je zrejmé, že žalobca sa domáhal, pred čiastočným späťvzatím žaloby v dôsledku úhrad žalovaného, zaviazania žalovaného na zaplatenie pôvodne žalovanej sumy vo výške 723,37 eura s príslušenstvom titulom debetu, v súvislosti so Zmluvou z 02. 11. 2011, predmetom ktorej bolo (len) zriadenie účtu - osobný účet, návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty a Zmluva o poskytovaní elektronického bankovníctva. Súd na daný zmluvný vzťah aplikoval nielen ustanovenia § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, ale vzhľadom na žalobcu, ktorého pôvodné obchodné meno bolo Dexia banka Slovensko a. s. a predmet podnikania žalobcu ako banky (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka), súd na daný zmluvný vzťah aplikoval aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, majúc za to, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), keď pri uzatváraní zmluvy z 02. 11. 2011 nekonal žalovaný ako podnikateľ. Zo zmluvy sporiacich sa strán nevyplývali žalovanému žiadne povinnosti, avšak žalobcovi, pod pôvodným obchodným menom Dexia banka Slovensko a. s., vyplývala (aj) povinnosť poskytnúť žalovanému otvorenie a vedenie osobného účtu, ako aj poskytovanie bankových produktov a služieb k tomuto účtu, a to vydanie platobnej karty a služby elektronického bankovníctva. V zmluve z 02. 11. 2011 nebolo ani určené, že žalobca ako banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, a preto s poukazom na § 710 Obchodného zákonníka sa na debetné mínusové operácie na účte žalovaného nepoužijú ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Poukazovanie žalobcu v žalobe na Všeobecné obchodné podmienky je nenáležité, najmä keď žalobca neponúkol za dôkaz Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti Dexia banka Slovensko a. s. ako zmluvného partnera žalovaného, ale k žalobe pripojil Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti Prima banka Slovensko, a. s. (VOP), účinné od 01. 02. 2016. Preto v čase uzatvorenia zmluvy so žalovaným predložené VOP nemohli tvoriť ani súčasť zmluvy a tieto nie sú ani žalovaným podpísané. Preto nemôžu tvoriť zmluvnú dokumentáciu vzťahu strán sporu (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 09. 11. 2016). Pokiaľ žalobca v danom prípade pripustil skutočnosť, že už k 31. 05. 2012 sa žalovaný dostal do mínusu a toto prečerpanie do debetu sústavne pretrvávalo a narastalo, na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 Občianskeho zákonníka vo výške rozdielu medzi kreditnými a debetnými operáciami. Keďže žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorou nepochybne je aj zmluva uzatvorená podľa § 708 Obchodného zákonníka, súd s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. prihliadol na premlčanie žalovaného nároku žalobcu podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ v danom prípade bola žaloba doručená súdu dňa 07. 03. 2016, pričom predmetom daného sporu je podľa žalobcu zaplatenie nepovoleného debetného zostatku vyčísleného žalobcom síce ku dňu 29. 02. 2016 v žalovanej výške, pričom žalovaný bol v mínuse od 31. 05. 2012 sústavne a k 31. 01. 2014 bol v mínuse vo výške 241,89 eura a aj k 28. 02. 2014 bol v mínuse vo výške 251,05 eura, avšak uvedené mínusové zostatky sústavne narastali v dôsledku zaťažovania účtu žalovaného v zmluve neupraveným úrokom a v zmluve neupravenými poplatkami, nepochybne do podania žaloby uplynula žalobcovi subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovanému vzniklo popri rozdiele medzi jeho kreditnými a debetnými operáciami aj zo zmluvne neupraveného tzv. čerpania povoleného prečerpania, ktoré bolo žalovaným ostatný raz realizované dňa 28. 06. 2013 vo výške - 6,22 eura, a tak premlčacia doba na jeho vydanie uplynula uplynutím dňa 28. 06. 2015. Žalobca súdu neponúkol žiadny dôkaz o dvojstrannom právnom úkone - dohode - sporiacich sa strán o povolenom debete a jeho výške, ako aj podmienkach splácania, preto nie je zrejmé, prečo od 31. mája 2012 až do 29. 02. 2016 toleroval mínusový zostatok na účte žalovaného, ktorý sústavne narastal o ním účtované poplatky a úroky, pričom nepochybne plynula aj premlčacia doba na jeho úspešné uplatnenie. Pokiaľ žalobca mínusový zostatok na účte žalovaného úročil, pričom v zmluve si so žalovaným nedohodol žiadny úrok a ani jeho výšku a obdobne si so žalovaným v zmluve nedohodol ani platenie akýchkoľvek poplatkov, žalobca aj s poukazom na § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2013, ale aj § 10 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, nemohol od žalovaného ako spotrebiteľa požadovať ani úrok a ani poplatky, keď tieto nie sú uvedené ani v zmluve z 02. 11. 2011. Z dôvodu, že žalobca zobral žalobu v časti nedôvodne žalovanej, avšak žalovaným uhradenej istiny vo výške 723,34 eura, ako aj v špecifikovaných častiach z uplatneného 28% úroku ročne späť, súd konanie v rozsahu čiastočných späťvzatí žaloby zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP a v súlade s § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb.
rozhodol o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku za žalobu, po jej krátení o 6,70 eura, pričom zohľadnil, že zostávajúca uplatnená časť 28% úroku sa stala samostatným predmetom konania. Z premlčanej sumy bezdôvodného obohatenia nie je možné priznať žalobcovi ani zmluvne neupravený 28% úrok ročne, ktorého dôvodnosť uplatnenia, rovnako ako dôvodnosť zaťažovania účtu žalovaného jednotlivými debetnými operáciami, súd z dôvodu hospodárnosti konania ani podrobnejšie neskúmal. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu zo zmluvy uzavretej podľa § 708 Obchodného zákonníka súd opätovne poznamenáva, že zmluvné strany v zmluve nielenže neriešili (ne)prípustnosť debetu, ale ani výšku jeho úročenia. S poukazom na uvedené súd, po čiastočnom zastavení konania v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby, zostávajúcu časť žaloby zamietol. Súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní procesne úspešnému žalovanému náhradu trov konania, na ktorú má právo, nepriznal, keď zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy konania v zmysle § 251 CSP vznikli.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, domáhajúc sa ním zmeny rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti a vyhovenia žalobe v plnom rozsahu. Mal za to, že v napadnutej časti rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Uviedol, že Zákon o platobných službách výslovne neustanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. Zároveň ani zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch neustanovuje, že všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené na jednom dokumente. Tento výklad potvrdil aj rozsudok Súdneho dvora z 09. 11. 2016 vo veci C-42/15, ktorý ustálil, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument.
3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (podľa § 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Vo výrokoch, ktorými súd konanie zastavil a vrátil súdny poplatok žalobcovi, ktoré neboli dotknuté odvolaním, rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť.
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.
8. Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 723,37 eura spolu s úrokom vo výške 28% ročne zo sumy 723,37 eura od 01. 03. 2016 do zaplatenia. Žalobca svoj nárok odvíjal od Zmluvy č. 3843852002 zo dňa 02. 11. 2011, na základe ktorej bol žalovanému zriadený a vedený účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. V zmysle bodu 3.8 VOP bol žalovaný povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Vzhľadom na porušenie tejto zmluvnej povinnosti žalovaným, tým, že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal, žalobca sa zaplatenia svojej pohľadávky domáhal súdnou cestou. Žalobca ďalej v podanej žalobe poukázal na bod 3.12 VOP, v zmysle ktorého, ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať, pričom po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby. Taktiež poukázal na bod 8.8 VOP, v zmysle ktorého z poskytnutých peňažných prostriedkov musí klient platiť úroky. Úroky sa vypočítajú zo sumy aktuálneho zostatku čerpanej čiastky. Výška úroku sa počíta podľa počtu skutočne uplynutých dní a roka v trvaní 360 dní. Úroky sa platia za
obdobie kalendárneho roka vždy v posledný kalendárny deň mesiaca prostredníctvom inkasa splatnej čiastky úrokov z bežného účtu klienta. V súlade so znením VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb je aktuálna istina pohľadávky 723,37 eura úročená úrokom vo výške 28% ročne.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
11. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov uvedených v ustanovení § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
13. Súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 723,37 eura, ako aj v časti 28% úroku ročne zo sumy prevyšujúcej sumu 123,37 eura od 04. 10. 2016 do 13. 12. 2016, zo sumy prevyšujúcej sumu 103,37 eura od 14. 12. 2016 do 18. 01. 2017, zo sumy prevyšujúcej sumu 63,37 eura od 19. 01. 2017 do 20. 02. 2017, zo sumy prevyšujúcej sumu 23,37 eura od 21. 02. 2017 do 14. 03. 2017, bez sumy 26,63 eura, ktorú už žalovaný uhradil, zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby, keďže žalovaný v tomto rozsahu žalobcovi plnil. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť a vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol v dôsledku podaného odvolania žalobcu sa stal predmetom prieskumu odvolacieho súdu. Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie žalobu v časti uplatneného 28%-ného úroku (nad rozsah zastavenia konania) zamietol, jeho rozhodnutie je vecne správne.
14. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu uzavreli dňa 02. 11. 2011 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorou žalobca žalovanému zriadil osobný účet. V tejto zmluve neboli uvedené žiadne konkrétne poplatky, ani úroky v prípade povoleného prečerpania na osobnom účte. Žalobca si svoj nárok na úrok z nepovoleného prečerpania na účte vo výške 28% zo sumy 795,24 eura odvodzuje od bodu 3.12 VOP Prima banky, a. s. účinných od 01. 02. 2016, kde je upravené nepovolené prečerpanie, ako aj upravený úrok v prípade nepovoleného prečerpania.
15. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj súdov Slovenskej republiky je v zásade prípustné uplatňovanie takýchto obchodných podmienok, v ktorých si zmluvné strany môžu dohodnúť obsah práv a povinností, ktorými sa vzájomne budú riadiť, pričom tieto práva a povinnosti sú obvykle obsiahnuté priamo v zmluve, pričom nie je vylúčená ani aplikácia všeobecných, či iných obchodných podmienok, na ktoré zmluva môže odkazovať. Uvedené uplatnenie obchodných podmienok však nie je neobmedzené, ale naopak, právna úprava stanovuje zákonné limity. Pre spotrebiteľské zmluvy platí, že nemôžu obsahovať dojednania, ktoré sú v rozpore s požiadavkami v dobrej viere, alebo znamenajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ďalej také, s ktorými sa spotrebiteľ nemá možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy a pod. Ak majú byť takéto Všeobecné obchodné podmienky súčasťou zmluvy, ktorá na ne odkazuje, v prípade, aby boli záväzné, je potrebné vyjadriť s nimi súhlas zmluvných strán, musí k nemu pristúpiť oboznámenie sa s ich obsahom, ktoré samotné oboznámenie však nepostačuje len konštatovanie a vyhlásenie spotrebiteľa vo formulárovej zmluve o tom, že bol s podmienkami oboznámený. V danom prípade zmluva uzatvorená stranami v bode IV.3 odkazuje na aplikáciu obchodných podmienok banky a všeobecných obchodných podmienok banky. Žalobca predložil súdu všeobecné obchodné podmienky, účinné od 01. 02. 2016, v ktorých je nepovolené prečerpanie upravené v bode 3.12. Bod 3.12, ktorý by mal stanovovať výšku úrokov po dobu nepovoleného prečerpania, znovu odkazuje na úrok, ktorý má byť vypočítaný na základe úrokovej
sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“, pričom ustanovenia odseku 8.8 sa použijú primerane. Vychádzajúc z uvedeného je potrebné konštatovať, že v predmetnej zmluve medzi stranami sporu nebol individuálne dohodnutý úrok pre prípad nepovoleného prečerpania a rovnako zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by žalovaného oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami, resp. k nim pristúpil. Odvolací súd preto dospel k záveru, že medzi stranami sporu nebola platne dohodnutá výška úroku v prípade nepovoleného prečerpania, keďže táto bola uvedená iba v obchodných podmienkach v bode 3.12, aj to nedostatočným spôsobom, naviac, žalobca predložil súdu obchodné podmienky účinné od 01. 02. 2016 bez toho, že by bolo zrejmé, že by sa s týmito žalovaný oboznámil a pristúpil k nim. Keďže žalobca nepreukázal platné dohodnutie so žalovaným ako spotrebiteľom úrokov vo výške 28% z nepovoleného prečerpania, či už priamo v spotrebiteľskej zmluve alebo nepochybným spôsobom, že k týmto ďalším dojednaniam aj v samostatných obchodných podmienkach žalovaný ako spotrebiteľ pristúpil, bolo potrebné dospieť k záveru, že so žalovaným neboli platne dojednané úroky v prípade nepovoleného prečerpania účtu. Odvolací súd k uvedenému dodáva, že obchodné podmienky, ktoré často krát tvoria súčasť spotrebiteľských zmlúv, nemôžu slúžiť na to, aby do nich dodávateľ často neprehľadne a zložitou formuláciou a malým písmom ukryl také dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že ujdú pozornosti spotrebiteľa. K poukazu žalobcu na judikatúru Súdneho dvora, konkrétne na rozsudok Súdneho dvora C-42/15 z 09. 11. 2016 v prejudiciálnom konaní k Smernici 2008/48/ES odvolací súd udáva, že časť podstatných náležitostí zmluvy o úvere sa môže uviesť aj osobitne v prílohe, teda nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jeden ucelený dokument, avšak príloha musí byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a taktiež musí byť spotrebiteľovi odovzdaná, aby sa s ňou mohol oboznámiť. Európsky súd sa nevyjadril k tomu, či musí byť zmluvnými stranami osobitne podpísaná zmluva aj všetky jej prílohy, t.j. napr. aj všeobecné podmienky. Toto európska smernica neupravuje a rozhodovanie v tomto smere prináleží slovenským súdom. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že žalobca doručil žalovanému aj všeobecné obchodné podmienky, že s týmito všeobecnými obchodnými podmienkami bol žalovaný riadne oboznámený a že ich pri prevzatí podpísal.
16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým došlo k zamietnutiu žaloby (v časti úroku za nepovolené prečerpanie), ako vecne správny spolu so súvisiacim výrokom o náhrade trov konania, potvrdil.
17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, i keď vzhľadom na výsledok odvolacieho konania by bolo namieste priznať mu náhradu trov konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V danej veci však priznanie náhrady trov konania vylučovala skutočnosť, že žalovanému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).