Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/201/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu W.. C. G., L.. X.X.XXXX, bytom v D., J. X/94, zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Košice, Štúrova 20, proti žalovanej I. N., L.. XX.X.XXXX, trvale bytom T., Y. XX, t.č. bytom T., T. Č.. X, zastúpenej JUDr. Helenou Knopovou, advokátkou, Košice, Štúrova 20, o určenie času plnenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 13C/70/2009-409 zo 17.1.2014 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovanej proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom 13C/70/2009-409 zo 17.1.2014 žalobný návrh zamietol s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal, aby súd určil čas plnenia na základe zmluvy o pôžičke uzavretej medzi ním ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou na deň právoplatnosti rozsudku a uplatnil právo na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že v roku 2001 bola medzi ním ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou uzavretá ústna zmluva o pôžičke, na základe ktorej prenechal žalovanej peniaze v celkovej sume 66.387,83 € za účelom kúpy bytu a osobného motorového vozidla do osobného vlastníctva. Žalovaná poprela poskytnutie pôžičky. Súd prvého stupňa v priebehu konania zistil, že žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 4.4.2012 uviedol, že auto aj byt dal odporkyni z dôvodu, že ona chcela podnikať, len potom sa v nej sklamal. Z predloženej zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu uzavretej podľa zák. 45/1992 Zb. a zákona 182/93 Zb. medzi Stavebným bytovým družstvom IV Košice ako prevádzajúcim a žalovanou ako členkou družstva- nadobúdateľkou súd zistil, že predmetom prevodu vlastníctva bol byt č.043 na 11.poschodí obytného domu súp. č. IV - 1653 na I. P. XX E. T.. Zmluva bola uzavretá 21.1.2002 a vklad bol povolený 8.2.2002. Podľa súdu prvého stupňa potom žalobca nepreukázal odovzdanie peňazí žalovanej, ktoré by mu žalovaná mala vrátiť „keď bude môcť“. Odovzdanie peňazí žalobcom žalovanej nevyplynulo ani z čestného prehlásenia vyhotoveného Ž. J. a ani z jej výpovede. Svedkyňa jednoznačne poprela, že by bola svedkom akéhokoľvek odovzdávania peňazí medzi žalobcom a žalovanou. Následne v písomnom podaní zo dňa 30.10.2009 žalobca tvrdil, že kúpil byt v T.Š. L. I. P. Č.. XX a žalovaná tento byt od neho odkúpila a peniaze mu mala splatiť postupne podľa dohody a tvrdil, že tým bola uzavretá zmluva o pôžičke. Súd prvého stupňa zistil, ako už bolo uvedené, že žalovaná byt nadobudla do svojho vlastníctva na základe zmluvy o prevode vlastníctva medzi stavebným bytovým družstvom a ňou. Žalobca teda nepreukázal ani svoje ďalšie tvrdenie, že žalovaná od neho odkúpila motorové vozidlo. Z predloženej fotokópie technického preukazu vozidla Seat Toledo vyplynulo jednoznačne, že žalovaná motorové vozidlo nadobudla od jeho posledného zapísaného držiteľa, Ľ. G. a teda nie od žalobcu. Žalobca nepreukázal ani ďalšie svoje tvrdenia ohľadom pôžičky 200.000,-Sk žalovanej, pretože nepreukázal, aby takúto sumu z finančných prostriedkov bol akýmkoľvek spôsobom v hotovosti prevodom na účte a pod. odovzdal žalovanej. Skutkový stav potom právne posúdil podľa ustanovení § 564 OZ, podľa ktorého ak je časť plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ju súd na návrh veriteľa podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi. Toto ustanovenie sa podľa súdu prvého stupňa vzťahuje len na prípady, keď splatnosť bola výslovne dohodnutá tak, že je závislá na vôli dlžníka. Predpokladom určenia splatnosti, t.j. vyhoveniu žaloby je, že záväzok bol dohodnutý a že dobu plnenia určuje dlžník. V prípade žaloby podľa § 564 nejde o žalobu na plnenie, ani o žalobu určovaciu, ale o nahradenie vyhlásenia vôle, t.j. rozhodnutie konštitutívne. Keďže predpokladom určenia splatnosti je, že záväzok bol dohodnutý tak, že dobu plnenia určuje dlžník, súd skúmal, či tomu tak bolo aj v danom prípade, t.j. aký záväzok medzi účastníkmi vznikol a či tento bol dohodnutý tak, že doba plnenia bola ponechaná na určenie dlžníkovi. Ďalej citoval ustanovenia o záväzkových vzťahoch upravené v § 488 až 494 OZ. Potom, aj keď v odôvodnení neuviedol ust. § 657 vychádzal z tohto, že pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma, možno ju uzavrieť písomne, ústne aj konkludentne. V tejto súvislosti uviedol, že v prípade, keď nie je zmluva o pôžičke písomná, je dôkazné bremeno o jej existencii a podmienkach na veriteľovi. Aj účastníci tohto konania, podľa tvrdení žalobcu, mali uzavrieť ústnu zmluvu o pôžičke a keďže jej uzavretie žalovaná popierala, bolo na žalobcovi, aby preukázal existenciu pôžičky dôkazmi. Žalobca však nepredložil a ani riadne neoznačil relevantné dôkazy o existencii pôžičky, ktorú mal poskytnúť žalovanej. Ak sa odvolával na čestné prehlásenie Ž.O. J. toto nepreukázalo poskytnutie pôžičky žalobcom žalovanej, ale jeho obsahom bolo len tvrdenie podpísanej osoby o tom, že bola svedkom dohody medzi žalovanou a žalobcom o spôsobe vrátenia finančnej pôžičky. Vo výpovedi svedkyňa uviedla, že ak účastníci v jej prítomnosti sa zhovárali o pôžičke, tak sa zhovárali len o možnej pôžičke. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno ohľadom poskytnutia pôžičky a ani ohľadom dohody, podľa ktorej mu ju žalovaná mala vrátiť, keď bude môcť, t.j. vzťahy medzi účastníkmi neboli preukázané tak, ako tvrdila žalobca, preto súd žalobu na určenie času plnenia vrátenia pôžičky zamietol, keďže nemal preukázanú existenciu záväzkového vzťahu založeného právnym úkonom medzi účastníkmi, v ktorom by rozsudkom súdu nahradil chýbajúce vyhlásenie vôle žalovanej - dlžníčky o splatnosti pôžičky.

3.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel , prípadne napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok považoval za nesprávny z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p.. Tvrdil, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný a nezrozumiteľný, pretože v odôvodnení nie je uvedené aké skutkové závery vyplynuli pre prvostupňový súd z vykonaných listinných dôkazov. Existovali dve skupiny vykonaných dôkazov, pričom prvostupňový súd sa prvou skupinou dôkazov, svedčiacich v jeho prospech nezaoberal, ani ich nevyhodnotil. Poukázal opäť na čestné prehlásenie z 9.1.2008, v ktorom Ž. N., P. J. čestne prehlásila, že hlavným znením ústnej dohody medzi C. G. S. I. N. bol spôsob vrátenia finančnej pôžičky, ktorá bola poskytnutá C. G. I. N. za účelom kúpy bytu a následne jeho užívania. Už samotný obsah listinného dôkazu označeného ako čestné prehlásenie preukazuje existencii záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovanou. Ďalej poukázal na zápisnice z trestného konania o výsluchu Ž. J., kde tiež uviedla, že bola svedkom rozhovoru, kde sa dohodli, že veci na ňu prepíše a keď bude schopná, že mu to vozidlo aj ten byt vyplatí. Kúpu bytu aj auta potvrdila v trestnom konaní aj matka žalovanej. K jej výsluchu však nedošlo, pretože v priebehu konania zomrela, preto prvostupňový súd mal výpoveď v trestnom konaní vyhodnotiť ako hodnovernú, pretože svedkyňa vypovedala po poučení orgánom činným v trestnom konaní ako svedkyňa pod následkom trestného stíhania. S prihliadnutím na uvedené podľa žalobcu prvostupňový súd vykonal síce 4 dôkazy v podobe zápisníc o procesných úkonoch v trestnom konaní, ale závažné skutkové zistenia z nich vyplývajúce nezohľadnil v napadnutom rozsudku, ani sa o nich na žiadnom mieste nezmieňuje, pričom tieto skutkové zistenia jednoznačne svedčia v prospech žalobcom tvrdených skutočností o tom, že poskytol žalovanej finančnú pôžičku na kúpy bytu a motorového vozidla. Je nepochybné, že dôkazy vykonané v konaní pred prvostupňovým súdom jednoznačne preukazovali, že medzi žalobcom a žalovanou existoval záväzkový vzťah a tento obsah bol potvrdený aj v čestnom prehlásení Ž. J..

4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny a presvedčivo odôvodnený. Žalobca vo svojich tvrdeniach o údajnom záväzkovo právnom vzťahu medzi ním a žalovanou uvádzal mnoho rozporuplných skutočností o právnom dôvode poskytnutia finančných prostriedkov, o čase údajného poskytnutia prostriedkov sa vyjadroval iba orientačne a hmlisto a nikdy reálne pôžičky, ktorých určenia splatnosti sa domáhal nekonkretizoval. Ako správne v odôvodnení uviedol súd prvého stupňa žalobca nepredložil ani neoznačil žiadne relevantné dôkazy o existencii akejkoľvek pôžičky, ktorú jej mal poskytnúť. Uviedla, že je nesporné, že žalobca v jej prospech vynaložil finančné prostriedky, avšak tieto boli poskytnuté z dôvodov, ktoré uviedla vo svojich výpovediach a nikdy jej neboli poskytnuté formou pôžičky. Dôvody, ktoré uvádza žalobca v odvolaní sú len opakovaním a zhrnutím dôkazov vykonaných v priebehu konania pred súdom prvého stupňa. Poukázala aj na to, že konanie 4T/54/2013 ani v čase podania vyjadrenia 7.4.2014 nebolo právoplatne skončené.

5. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a poukázal na to, že všetky námietky uvádzané žalobcom v odvolaní už boli predmetom konania pred súdom prvého stupňa a súd sa s nimi v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal, keď uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu zmluvy o pôžičke a neuniesol tým dôkazné bremeno o jej existencii. Považoval za nepochybné, že medzi žalobcom a žalovanou existoval určitý záväzkový vzťah, ale žalobca vo svojich podaniach aj v žalobe tvrdil, že jeho nárok vyplýva zo zmluvy o pôžičke, avšak existencia takéhoto záväzkového vzťahu medzi účastníkmi preukázaná nebola. Ani z výpovedí svedkov a účastníkov v trestnom konaní nevyplýval záväzkový vzťah zo zmluvy o pôžičke a nik nepreukázal, ani netvrdil, že by došlo k odovzdaniu peňazí, ktorých vrátenia sa žalobca domáha. Z listinných dôkazov len vyplynulo, že išlo o kúpne zmluvy, ktorými žalovaná nadobudla aj byt, aj motorové vozidlo a účastníkmi týchto zmlúv žalobca nebol a keďže neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie toho, že došlo k pôžičke, potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

6. Proti rozsudku odvolacieho súdu v rozsahu odvolacím súdom potvrdeného rozsudku žalobca podal dovolanie a Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 1Cdo/29/2018, 1 Cdo/30/2018 z 30.5.2018 rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 19.11.2015 sp.zn. 2Co/439/2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že podľa obsahu spisu odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo doručené žalovanej, ktorá sa k nemu písomne vyjadrila, avšak toto jej vyjadrenie už nebolo odvolateľovi doručené. Takýmto postupom došlo k odňatiu možnosti odvolateľa konať pred súdom.

7. Po zrušení rozsudku Krajského súdu v Košiciach súd prvej inštancie stranám sporu doručil rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a právnej zástupkyni žalobcu doručil aj vyjadrenie žalovanej z 8.4.2014. Zástupkyňa žalobcu sa k nemu vyjadrila písomne 2.7.2018 a jej podanie dňa 11.7.2018 bolo zaslané protistrane.

8. Odvolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia (§ 450 v súlade s § 455 opätovne na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods.1 prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1, 2 (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 219 ods. 1, 3 .

10. Podľa ust. § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

12. Žalobca podával odvolanie v čase účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 a Krajský súd v Košiciach vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 (ďalej len .

13. Podľa ust. § 470 ods.1 zák. č. 160/2015 Z.z. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

15. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. účinného do 30.6.2016, ktoré dôvody odvolania zodpovedajú dôvodom upraveným v § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ účinného od 1.7.2016, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Nová úprava (CSP) prepracovala odvolacie dôvody v dôsledku zmeny koncepcie civilného procesu, pričom v základných rysoch bola prebratá predchádzajúca úprava, došlo však k jej fomulačnej úprave.

17. Dôvodmi odvolania podľa Civilného sporového poriadku môžu byť vady konania, ako aj vady rozhodnutia v zmysle ust. § 365 ods.1 písm a),b),c),d) ktorý zahŕňa odlišne rozšpecifikované a formulačne upravené dôvody obsiahnuté v § 205 ods.2 písm.a/,b/ O.s.p., preto odvolací súd posudzoval napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo vo vzťahu k všetkým uvedeným dôvodom.

18. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. a/ až h/ O.s.p. (a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier).

19. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. nie je daný, pretože odvolací súd pri preskúmaní rozhodnutia súdu a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo nezistil žiadne vady uvedené v § 221 ods. 1 písm. a/ až h/ O.s.p.

20. Vadami konania podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 221 ods. 1 O.s.p., ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu, napr. pri dokazovaní, pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania, v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch činnosti súdu, ku ktorým došlo počas konania a v súvislosti s rozhodovaním. Spôsobilým odvolacím dôvodom tieto vady však nie sú sami osebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Typickou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä procesným postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní, v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu (nepredvolanie alebo oneskorené predvolanie), neposkytnutie poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 101 ods. 1 O.s.p.) alebo poučenie o dôkaznej povinnosti (§ 120 ods. 1 prvá veta O.s.p.), rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania, aj keď na to neboli splnené podmienky a pod. Vadou konania môže byť aj okolnosť vzťahujúca sa na vykonávanie dokazovania, pokiaľ pri dokazovaní nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, napr. ak súd nevykonal dokazovanie na pojednávaní (§ 122 ods. 1 O.s.p.), svedok nebol riadne poučený, listinný dôkaz nebol vykonaný spôsobom ustanoveným v § 129 ods.1 O.s.p., účastníkovi nebolo poskytnuté právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.) a pod.

21. Zároveň podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom, môže dôjsť nielen procesným postupom súdu tak ako je to vyššie uvedené, ale aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

22. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. nie je daný , pretože odvolací súd pri preskúmaní rozhodnutia súdu a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo nezistil žiadne procesné vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

23. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne procesné nedostatky, porušenia (nesprávny procesný postup), ktorými malo byť konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia, postihnuté a ktorými malo dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom vo vzťahu k nemu alebo iným procesným vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

24. Rozsudok v danom prípade nie je možné vyhodnotiť ako nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nakoľko súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol všetky skutočnosti požadované v § 157 ods. 2 O.s.p., pričom pri každej jednotlivej skutočnosti - skutkovom zistení stručne a jasne uviedol ako ku svojmu záveru dospel a ako jednotlivé dôkazy v súlade s § 132 až § 135 O.s.p. hodnotil. Rovnako súd prvej inštancie jednotlivé preukázané skutkové zistenia premietol do záverov o skutkovom stave veci - do tzv. skutkovej vety, na ktoré nadviazal právne posúdenie veci. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, ktoré sú vo vzájomnom súlade, pričom súd sa vyporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami súvisiacimi s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatneným nárokom a obranou proti uplatnenému nároku.

25. Aj v zmysle Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť tým, že neboli splnené procesné podmienky. Procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania, vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporového poriadku (napr. nedostatok procesnej subjektivity). Na procesné podmienky konania súd prihliada kedykoľvek počas konania (§ 365 ods. 1 písm. a/ .

26. Ďalším dôvodom je, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom (§ 365 ods. 1 písm. b/ .

27. Dôvodom odvolania môže byť to ,že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. Zákon ustanovuje, že v prvej inštancii koná a rozhoduje sudca príslušného okresného súdu. Na krajskom súde koná a rozhoduje senát. Na najvyššom súde koná a rozhoduje senát alebo veľký senát (§ 44 a nasl. . Tiež sú upravené dôvody vylúčenia sudcov a iných osôb (§ 49 a nasl. (§ 365 ods. 1 písm. c/ .

28. Rovnako dôvod odvolania môže spočívať v tom, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tomto prípade ide o iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia (§ 365 ods. 1 písm. d/ .

29. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d) (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/ O.s.p. účinného do 30.6.2016) nie je daný pretože odvolací súd pri preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo nezistil žiadne vyššie uvedené vady.

30. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. účinného do 30.6.2016) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 ods. 1, 2 (ust. § 132 O.s.p.) alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, 193 a 205 (ust. § 133 až 135 O.s.p.), pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke.

31. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že nebol naplnený ani tento odvolací dôvod, keďže súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods. 1, 2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor.

32. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvého stupňa nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

33. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ (ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. účinného do 30.6.2016) odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

34. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.

35. Odvolací súd teda dospel k záveru, že postupu prvoinštančného súdu v konaní ani jeho rozhodnutiu nie je možné vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatnených odvolacích dôvodov.

36. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia času plnenia na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi ním ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou a teda v prvom rade musel preukázať, že medzi sporovými stranami vôbec zmluva o pôžičke vznikla a v tomto smere niesol aj dôkazné bremeno. Existencia takéhoto úkonu medzi stranami sporu ani podľa názoru odvolacieho súdu preukázaná nebola. Z celého dokazovania, ani z výpovedi svedkov a strán (ani v trestnom konaní) nebol preukázaný záväzkový vzťah, ktorý by vyplýval z pôžičky. Z listinných dôkazov vyplynulo, že v danom prípade došlo k uzavretiu kúpnych zmlúv, ktorými žalovaná nadobudla byt aj motorové vozidlo, pričom účastníčkou (stranou) týchto zmlúv žalobca nebol a v konečnom dôsledku ani neuniesol dôkazné bremeno o existencii zmluvy o pôžičke.

37. V sporovom konaní, pre ktoré platí zásada dispozičná a prejednacia, je zásadne vecou sporových strán tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení, pretože v sporovom konaní stoja strany proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v úplne inom smere. Každá zo sporových strán musí v závislosti na hypotéze právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v ich prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom smerovalo k záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon tu vymedzuje tzv. dôkazné bremeno, ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, keďže je určované výsledkom vykonaného dokazovania. Procesný zmysel dôkazného bremena vyniká predovšetkým v takej dôkaznej situácii, keď aktívni účastníci bezozbytku splnili svoju povinnosť tvrdenia, aj povinnosť dôkaznú. Jeho pravým cieľom je umožniť súdu vydať rozhodnutie aj v tých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, v spore podstatná, nebola (v zmysle, že spravidla ani byť nemohla) dokázaná, teda v prípadoch, kedy výsledok hodnotenia dôkazov neumožňuje súdu prijať ani záver o pravdivosti tejto skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. Aj v týchto prípadoch (tzv. dôkaznej núdze) musí súd rozhodnúť v neprospech tej strany, v ktorej záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

38. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné pre rozhodnutie vo veci. Strany majú okrem povinnosti tvrdenia aj dôkaznú povinnosť, preto sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd posudzuje a je oprávnený rozhodnúť, ktoré z označených dôkazov vykoná, príp. či sa javí nevyhnutné pre zistenie skutkového stavu a rozhodnutie vo veci dokazovanie doplniť a výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci. Rozhoduje vo veci na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré medzi účastníkmi neboli sporné, pričom starostlivo prihliada na tvrdenia účastníkov a na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Z ústavnej požiadavky riadneho a spravodlivého procesu automaticky nevyplýva povinnosť súdu vykonať všetky dôkazy, ktoré účastník navrhol, avšak súd vždy musí o uplatnených návrhoch (včítane návrhov dôkazných) rozhodnúť, ale tiež (ak týmto návrhom nevyhovie), musí vo svojom rozhodnutí uviesť, z akých dôvodov - spravidla vo vzťahu k hmotnoprávnym predpisom, ktoré aplikoval a právnym záverom, ku ktorým dospel na základe zisteného skutkového stavu veci, navrhnuté dôkazy nevykonal a nepovažoval ich za potrebné pre zistenie skutkového stavu. Nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom, príp. aj iných potrebných dôkazov, ktoré sú spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť, môže mať za následok neúplnosť skutkových zistení vedúcu k vydaniu nesprávneho rozhodnutia, a súčasne môže znamenať porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

39. Žalobca dôkazné bremeno, ako už bolo uvedené, vo vzťahu k uzavretiu zmluvy o pôžičke neuniesol, keď naopak aj svoju výpoveď opakovane menil, na čo priliehavo poukázal aj súd prvej inštancie a nepreukázal ani to, kedy a akým spôsobom žalovanej požičané peniaze reálne odovzdal. Na tejto skutočnosti nič nemení ani existencia čestného prehlásenia Ž. J., ktorá pri samotnom odovzdaní peňazí nebola.

40. Zmluva o pôžičke (§ 657 Obč.zák.) je zmluva, ktorou veriteľ prenecháva dlžníkovi určité množstvo druhovo určených (zastupiteľných) vecí na voľné nakladanie a dlžník sa zaväzuje vrátiť vec rovnakého druhu a na vznik takéhoto záväzkového vzťahu sa vyžaduje vôľa strán takýto úkon zrealizovať ako aj reálne odovzdanie vecí dlžníkovi. Tento vzťah, na podklade právneho úkonu, je nutné odlišovať napr. od situácie, ak niekto plnil inému (poskytol mu plnenie, ktoré má majetkovú hodnotu), hoci túto povinnosť nemal a aj tak plnil namiesto toho, kto bol na toto plnenie povinný (t.j. namiesto dlžníka). V takom prípade však ide o bezdôvodné obohatenie a nie o zmluvný vzťah, kedy neprichádza do úvahy „určenie času plnenia na základe zmluvy o pôžičke“.

41. Nakoľko žalobca dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal vznik zmluvy o pôžičke, neboli splnené podmienky pre určovanie času plnenia a odvolací súd musel napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

42. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods.1 v spojení s § 255 ods.1 a § 453 ods.3 CSP, keďže žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a úspešnej žalovanej tak bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho aj dovolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods.2 .

43. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .