Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_3To-63-2018.pdf
PDF · 75.99 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/63/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Dušana Krč-Šeberu a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému U. Q., nar. XX.X.XXXX v W., trvale bytom M., P. X, trestne stíhanému pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. c) Tr.zák., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14. novembra 2018, prejednal odvolanie obžalovaného U. Q. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 2T/188/2017 zo dňa 2. mája 2018 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr.por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec sa vracia okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 2. mája 2018, sp. zn. 2T/188/2017 bol obžalovaný U. Q. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. c) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť stará sa o výživu svojich detí X. Q. a Y. Q., obaja nar. XX. XX. XXXX a rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi č. 13 P/646/2009, právoplatným 05. 03. 2010, je s účinnosťou od 01. 02. 2010 zaviazaný prispievať na výživu detí po 85,- euro na každé dieťa mesačne vopred, najneskôr do 5. dňa v mesiaci, do rúk matky detí N. Q., plneniu tejto povinnosti sa úmyselne vyhýba v M. od 21. 07. 2015 doposiaľ, tým, že do 21. 03. 2016 bol nezamestnaný a nebol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, ktorý mal voľné pracovné miesta, o ktoré sa mohol uchádzať, od 22. 03. 2016 do 30. 04. 2017 pracoval na hlavný pracovný pomer v spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza, a.s., kedy s ním zamestnávateľ ukončil pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, po čom sa nezaevidoval v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, od 27. 02. 2016 do 06. 03. 2017 pracoval na základe dohody po vykonaní práce u zamestnávateľa G. F., od 02. 06. 2016 až doposiaľ pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti v spoločnosti Florena- A, s.r.o., od 19. 10. 2017 pracuje na hlavný pracovný pomer v spoločnosti EURO - BUILDING, a.s., v dôsledku čoho ostal dlhovať na výživnom poškodenej N. Q. na obe deti spolu okrem sumy vo výške 2788,23,- euro zaplatenej prostredníctvom exekútora sumu 2656,61,- eura, pričom bol trestným rozkazom Okresného súdu v Prievidzi č. 3 T/72/2015 zo dňa 28. 04. 2015, právoplatným 30. 07. 2015 odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 2 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.
Za to bol odsúdený podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona k trestu odňatia slobody 15 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal odvolanie obžalovaný do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne obžalovaný svoje odvolanie písomne odôvodnil tak, že žiada, aby sa pojednávalo na Krajskom súde v Trenčíne. Je otcom ďalších 3 maloletých detí. Má voči nim vyživovaciu povinnosť. Manželka momentálne nepracuje, nakoľko musí byť s maloletým synom. Žiada, aby aj tieto skutočnosti vzal krajský súd do úvahy. Svoj dlh sa bude snažiť do pojednávania súdu v Trenčíne vyrovnať.
Prokurátor prítomný na hlavnom pojednávaní sa vzdal práva podať proti vyhlásenému rozsudku odvolanie.
Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade podaného odvolania na neverejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že podané odvolanie obžalovaného je dôvodné.
Ako vyplýva z odôvodnenia podaného odvolania, obžalovaný namietal, že pri rozhodovaní okresný súd nevzal do úvahy existenciu ďalších troch jeho vyživovacích povinností voči maloletým deťom.
V súvislosti s prejednávaným prípadom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pri posudzovaní, či došlo k spáchaniu trestného činu zanedbania povinnej výživy, je povinnosťou súdu vyriešiť existenciu vyživovacej povinnosti obvineného v čase skutku, pre ktorý je tresne stíhaný, vrátane výšky tejto vyživovacej povinnosti, ktoré otázky sa riešia ako predbežné otázky. Postup pri posudzovaní predbežných otázok upravujú ustanovenia § 7 Tr. por., z ktorých je podľa názoru odvolacieho súdu rozhodné pre tento prípad ustanovenie odseku 1 tohto ustanovenia.
Podľa § 7 ods. 1 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd posudzujú samostatne predbežné otázky, ktoré sa v konaní vyskytnú; ak je o takej otázke právoplatné rozhodnutie súdu, Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), Súdneho dvora Európskej únie alebo iného štátneho orgánu, orgány činné v trestnom konaní a súd sú takým rozhodnutím viazané, ak nejde o posúdenie viny obvineného.
Otázky vyživovacej povinnosti rodičov voči svojim deťom upravujú ustanovenia Zákona o rodine (§ 62 a nasl.), ktoré túto povinnosť rodičov zakotvujú ako zákonnú povinnosť. To znamená, že táto povinnosť je určená rodičom priamo zákonom, teda bez ohľadu, či o tejto povinnosti rozhodol súd v civilnom konaní. Pri riešení otázky existencie vyživovacej povinnosti obvineného v trestnom konaní teda môžu nastať situácie, že o výživnom za časové obdobie skutku, pre ktorý je obvinený trestne stíhaný, nebolo rozhodnuté súdom v civilnom procese, alebo že takéto rozhodnutie existuje. Pre prípad, že takéto rozhodnutie súdu existuje, v zmysle § 7 ods. 1 Tr. por. je súd v trestnom konaní povinný z tohto rozhodnutia vychádzať. Pre prípad, že takéto rozhodnutie neexistuje, súd v trestnom konaní je povinný posudzovať sám vyživovaciu povinnosť obvineného zistením rozhodných skutočností, nevyhnutných pre správnu aplikáciu hľadísk upravených v § 62 a nasl. Zákona o rodine (pozri napr. R 56/1993).
V nadväznosti na uvedené často dochádza k situácii, že v civilnom konaní bolo súdom rozhodnuté o výživnom, avšak skutok, pre ktorý je obvinený trestne stíhaný, spadá až do obdobia po právoplatnosti rozhodnutia súdu v civilnom konaní. V takom prípade je úlohou orgánov činných v trestom konaní a súdu v trestnom konaní v rámci riešenia predbežnej otázky skúmať, či v čase skutku došlo k zmene pomerov na strane povinného alebo oprávneného z vyživovacej povinnosti oproti pomerom, ktoré boli podkladom k rozhodnutiu súdu v civilnom konaní. Ak k takejto zmene nedošlo, je namieste vychádzať z rozhodnutia súdu v civilnom konaní. Avšak ak k takejto zmene došlo, je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdu v trestnom konaní nanovo posúdiť rozsah zákonnej vyživovacej povinnosti obvineného v období vymedzenom v skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie a ktorý sa mal stať až po právoplatnosti rozhodnutia súdu o výživnom v civilnom konaní.
Z obsahu napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovanému je kladené za vinu neplnenie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom v období od 21.7.2015, pričom okresný súd vychádzal z výšky vyživovacej povinnosti obžalovaného, určenej rozsudkom, vydaným Okresným súdom Prievidza pod sp. zn. 13P/646/2009, právoplatným 5.3.2010. Z výpovede obžalovaného v spise zo dňa 1.12.2017 vyplýva, že okrem detí X. a Y., má ešte 3 deti, a to X., P. (obaja vo veku 7 rokov) a F. (vo veku 2 roky). Z obsahu spisového materiálu nevyplýva, či súd, rozhodujúci o výživnom v civilnom procese, prihliadal aj na vznik vyživovacej povinnosti obžalovaného voči jeho dvom ďalším sedemročným dvom deťom, pričom nepochybne toto rozhodnutie civilného súdu nemôže zohľadňovať skutočnosť, že obžalovanému medzičasom pribudla aj ďalšia zákonná vyživovacia povinnosť voči maloletému synovi F..
Keďže v odôvodnení napadnutého rozsudku absentujú akékoľvek úvahy okresného súdu, ako v prejednávanom prípade posudzoval otázku výšky zákonnej vyživovacej povinnosti obžalovaného najmä s poukazom na to, že zo spisového materiálu vyplývajú skutočnosti, ktoré ustálená súdna prax považuje za rozhodné pre určenie výšky vyživovacej povinnosti (vznik ďalších zákonných vyživovacích povinností), odvolací súd dospel k záveru, že v zmysle § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por. sú pochybnosti o správnosti skutkových zistení okresného súdu, na ktorých objasnenie treba vykonať ďalšie dôkazy. Preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, keďže doplnenie dokazovania by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu vykonať dokazovanie za účelom zistenia, či a k akým zmenám, rozhodným pre určenie vyživovacej povinnosti obžalovaného z hľadísk uvedených v ustanovení § 62 a nasl. Zákona o rodine, došlo na strane obžalovaného, ako aj na strane oprávnených oproti stavu, ktorý bol podkladom pre rozsudok vydaný Okresným súdom Prievidza pod sp. zn. 13P/646/2009. Za tým účelom bude minimálne nevyhnutné zabezpečiť si spis Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 13P/646/2009 a obsah rodných listov ostatným detí obžalovaného, ktoré dôkazy odvolací súd považuje za nevyhnutné pre zákonné rozhodnutie vo veci, ktoré musí vychádzať aj zo správne ustálenie výšky dlhu na zákonnom výživnom. Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. okresný súd je viazaný vyššie uvedenými právnymi názormi a pokynmi tohto odvolacieho súdu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.