Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-8C/264/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobcu maloletého T. Š., W.. XX.X.XXXX, zastúpeného zákonnou zástupkyňou - matkou V. Š., W.. XX.X.XXXX, H. XXX, XXX XX V. W. V., práve zast. JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom so sídlom Mierová 1725, 022 01 Čadca proti žalovanému Y. Š.M., W.. XX.XX.XXXX, F. Q. XXXX/XX, XXX XX Č., E. T. H.: V. XXXX/XX, XXX XX Č. v konaní o zaplatenie nemajetkovej ujmy a o náhradu škody takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1) Žalobou zo dňa 8.8.2016, podanou na súde dňa 12.8.2016, sa žalobca domáhal voči označenému žalovanému viacerých nárokov: zaplatenia sumy 200,- € titulom náhrady za vypracovaný znalecký posudok, zaplatenia sumy 827,10 € titulom náhrady trov právneho zastúpenia v priestupkovom konaní, zaplatenia sumy 40,- € titulom náhrady nákladov cestovného a zaplatenia sumy 500,- € titulom náhrady nemajetkovej ujmy, ako aj náhrady trov tohto sporového konania. V rámci skutkových tvrdení uviedol, že dňa 21.4.2015 matka maloletého žalobcu podala na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v Čadci, Obvodné oddelenie policajného zboru v Kysuckom Novom Meste, oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť žalovaný, ktorý mal v uvedený deň vykonať RTG vyšetrenie žalobcu. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v čase vyšetrenia nekľudný, sestrička odporučila vykonať vyšetrenie starším kolegom - žalovaným. Žalobca sa vyšetrenia bál, preto sa matka so žalovaným dohodla, že syn absolvuje vyšetrenie bez nej, aby bol kľudnejší. Z ordinácie odišla, ostala za dverami. Po chvíli začula verbálne nadávky dieťaťu a plesnutia, preto vošla do ordinácie, kde dieťa práve absolvovalo RTG vyšetrenie. Bolo roztrasené, ustráchané a plakalo. Po vyšetrení jej na otázku „čo sa stalo“ odvetilo, že ho doktor viackrát plesol po zadku. Matka si následne na zadku dieťaťa všimla červené pásy. Sestrička poslala matku žalobcu za Y.. H. V., ktorá reagovala odpoveďou, že matka mala byť pri vyšetrení syna prítomná. Následne dňa 20.5.2015 podal žalovaný k tomuto oznámeniu vysvetlenie, v ktorom spáchanie priestupku poprel. Uviedol, že maloletého po zadku udrela jeho matka. Matka podala aj žiadosť o prešetrenie na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ďalej podnet na správanie zamestnanca adresovaný spoločnosti C. V., L..C..I.., taktiež žiadosť o prešetrenie správania zamestnanca adresovanú Slovenskej komore medicínsko-technických pracovníkov a žiadosť o vykonanie kontroly v spoločnosti C.J. V., L..C..I.., ktorá žalovaného v čase spáchania skutku zamestnávala. Uvedené listiny k žalobe pripojil. Ďalej dôvodil, že rodičia žalobcu boli nútení po uvedenej udalosti navštíviť klinického psychológa Y.. F. H., ktorá u maloletého žalobcu potvrdila fobicko- úzkostnú poruchu a sociálno-úzkostnú poruchu reaktívne podmienenú možnou prežitou negatívnou situáciou, ktorou je práve spáchanie priestupku zo strany žalovaného. Maloletý žalobca po tejto udalosti pravidelne navštevoval klinickú psychologičku za účelom vyšetrenia diagnostikovanej poruchy. Žalobca tiež uviedol, že nik nebol priamym svedkom spáchania skutku. Aj z tohto dôvodu Okresný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy, vydal dňa 8.12.2015 rozhodnutie, ktorým konanie o priestupku zastavil. Dôvodom rozhodnutia bolo, že spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo obvinenému (žalovanému) preukázané. Príslušný správny orgán poškodeného (žalobcu) zároveň odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na príslušný súd. O odvolaní žalobcu podanom proti tomuto rozhodnutiu rozhodoval odvolací správny orgán, z ktorého rozhodnutia vyplýva, že ku skutku mohlo dôjsť a tento spáchanie ani nevylučuje, avšak nie je možné uznať vinným žalovaného, pretože sú tu pochybnosti, pre ktoré nie je možné jednoznačne preukázať jeho vinu. Z hľadiska právnej kvalifikácie odkazoval žalobca na ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na všeobecnú zodpovednosť za škodu. Zároveň na ustanovenie § 424 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého za škodu zodpovedá i ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom. Poukazoval tiež na to, že ak bola škoda spôsobená konaním, ktoré napĺňa znaky skutkovej podstaty zločinu, prečinu alebo priestupku, súd je v občiansko-právnom konaní o náhradu škody viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný zločin, prečin alebo priestupok a kto ho spáchal. Uvedená udalosť negatívne poznačila duševný i psychický stav maloletého poškodeného, ktorý v dôsledku nej trpí fobicko-úzkostnou poruchou a sociálno-úzkostnou poruchou. Nakoľko poškodeným je maloleté dieťa, zásah do jeho súkromného a osobného života má ďalekosiahlejšie následky ako u dospelého človeka. Vyčíslenú náhradu nemajetkovej ujmy 500,- € považuje žalobca za adekvátnu a primeranú vzniknutým okolnostiam a následkom. Na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu skutkové tvrdenia doplnil. Uviedol, že to, že žalovaný nebol za vinného uznaný, neznamená, že skutok sa nestal. Žalovaný porušil etický kódex pracovníka v zdravotníctve, čo konštatoval aj Žilinský samosprávny kraj, keď nespĺňal podmienky pre výkon zdravotníckeho povolania. Žalovaný sa priznal aj pred políciou, potom začal tvrdiť opak. Žalobca zotrval na dôkazných návrhoch výsluchom zákonnej zástupkyne žalobcu i výsluchom znalkyne, nakoľko nebola v priestupkovom konaní vypočutá a bezprostredne po skutku maloletého vypočúvala. S poukazom na vyjadrenie žalovaného na pojednávaní, v zmysle ktorého mala byť vyšetrovňa monitorovaná, udelil súhlas na vykonanie dôkazu prehratím videozáznamu, ktorý by mal podľa tvrdenia žalovaného z daného vyšetrenia existovať, nakoľko miestnosť RTG bola monitorovaná. V uvedenej súvislosti navrhol vykonať dopyty: na spoločnosť C. V., L..C..I.., na Y.. H. za účelom preukázania tvrdenia žalovaného o tom, že matka mala s dieťaťom psychologičku navštevovať už predtým. Tiež tvrdil, že spoločnosť C. V., L..C..I.. už nie je existujúcou prevádzkou, nefunguje asi rok. Zamestnávateľa žalovaného preto nežaloval z dôvodu, že tento zanikol. Druhým nárokom sa domáhal náhrady škody, ktorá vznikla žalobcovi v súvislosti s priestupkovým konaním, ktoré bolo vedené voči žalovanému a nie voči jeho zamestnávateľovi. V replike zo dňa 2.2.2018 čl. 55 v rámci vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného v žalobe uvádzal, že žalovaný svoju obranu stavia výsostne na trestnom práve, resp. zákone o priestupkoch a na tom, že nebol žiadnym správnym či iným štátnym orgánom právoplatne uznaný za vinného. Bráni sa tým, že mu nebola dokázaná jeho vina, čo samé o sebe vzbudzuje pochybnosti o jeho nevine. Opakovane poukázal na rozhodnutia správnych orgánov oboch inštancií, z ktorých vyplýva, že ku spáchaniu skutku mohlo dôjsť a jeho spáchanie ani nevylučujú, avšak nie je možné žalovaného uznať vinným, pretože tu existujú pochybnosti, pre ktoré nie je možné jednoznačne preukázať jeho vinu. Správny orgán rozhodol o zastavení priestupkového konania nie z dôvodu, že skutok sa nestal, ale z dôvodu nedokázania viny žalovanému. Žalobca vzniesol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom strán.

2) Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 2.10.2017 čl. 48 tvrdenia v žalobe popieral, žalobu požadoval ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Nedopustil sa konania, ktorým by zasiahol do osobnosti žalobcu alebo by ho poškodil, či ublížil mu iným spôsobom. Poukazoval na rovnaké rozhodnutia správnych orgánov, ktoré pripojil k žalobe aj žalobca, dôvodiac, že nebol v uvedených konaniach právoplatne uznaný z priestupku alebo iného správneho deliktu, či iného protiprávneho konania. Nebolo preukázané, že by sa skutku uvedeného v žalobe dopustil. Je bezúhonnou osobou s vysokým morálnym kreditom, vo svojom okolí je vážený. Je zároveň osobou v staršom veku a útok zo strany žalobcu vážne poškodzuje jeho zdravie. Namietol nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie. Dôvodil, že na výkon činnosti mal všetky oprávnenia. Poukazoval na potrebu kumulatívneho splnenia podmienok zodpovednosti za škodu, pričom je zrejmé, že on neporušil právnu povinnosť, ani sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania a ďalej akékoľvek jeho konanie nie je v príčinnej súvislosti so škodou, resp. nemajetkovou ujmou na strane žalobcu. Postup žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi a základnými princípmi etiky slušnosti, a to i na strane právneho zástupcu. Rozporoval aj znalecký posudok, výšku nemajetkovej ujmy i samotné vyčíslenie trov právneho zastúpenia. Vzniesol návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedkov, a to pracovníkov C. Z. U. V. W. Y.. V duplike zo dňa 2.7.2018 čl. 65 uviedol, že to žalobca uvádza tvrdenia, ktoré vážne zasahujú do osobnosti a dôstojnosti žalovaného. Tieto tvrdenia sú zavádzajúce a nepravdivé. Práve skutočnosť, že žalovaný nebol uznaný vinným za skutok, ktorý sa mu kládol za vinu, je v tomto konaní rozhodujúca, nakoľko vylučuje jeho zodpovednosť. Vo vzťahu k tvrdeniam ohľadne svojej osoby navrhol vypočuť osoby jemu blízke, a to vnučku, syna. Opakovane poukázal na absenciu jeho protiprávneho alebo iného konania a príčinnej súvislosti medzi jeho konaním a stavom, ktorý nastal na strane žalobcu. Na pojednávaní skutkové tvrdenia doplnil. Uviedol, že miestnosť, v ktorej žalobcu röntgenoval, bola monitorovaná. Nikdy žalobcu nezbil a nespôsobil mu žiadnu škodu. V komore rádiologických laborantov bol registrovaný. V V. röntgenoval skoro všetky deti, a to aj tie problematické. Nikdy žiadne neudrel.

3) Na prejednanie uvedeného sporu súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, doplnením skutkového stavu v súlade s § 150 ods. 2 CSP. Na základe takto vykonaného dokazovania mal zistený nasledovný skutkový a právny stav veci:

4) Dňa 21.4.2015 podala matka žalobcu v postavení jeho zákonnej zástupkyne na OR PZ v Čadci, OO PZ v Kysuckom Novom Meste, oznámenie na žalovaného, obsah ktorého sa v podstatnej časti zhoduje s obsahom skutku opísaným v žalobe. Žalovaný k oznámeniu podal vysvetlenie dňa 20.5.2015, spáchanie skutku poprel.

5) Zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 21.5.2015, vydanej OR PZ v Čadci, OO PZ v Kysuckom Novom Meste čl. 8, vyplýva, že uvedený orgán zistil konanie, z ktorého vyplýva spáchanie priestupku, s poukazom na čo predložil správu o výsledku objasňovania priestupku ako podnet na začatie konania o priestupku Okresnému úradu v Žiline, odboru všeobecnej vnútornej správy.

6) Zákonná zástupkyňa - matka žalobcu dňa 9.6.2015 spísala žiadosť o vykonanie dohľadu adresovanú Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, v rámci ktorej vyjadrila nesúhlas s odpoveďou spoločnosti C. V., L..C..I.. - listom zo dňa 28.5.2015, poukazujúc na to, že správanie zamestnanca tejto spoločnosti bolo neadekvátne a nezákonné. Požadovala vykonať šetrenie a dohľad nad konaním uvedenej spoločnosti, konkrétne jej zamestnanca - žalovaného.

7) Z nedatovaných podaní pripojených k žalobe vyplýva, že matka žalobcu podala na žalovaného ako na zamestnanca spoločnosti C. V., L..C..I.. podnet (čl. 10), v ktorom správanie žalovaného opísala (v podstatnej časti zhodné s opisom v žalobe). Podala tiež žiadosť o vykonanie kontroly rádiologickej ordinácie V., L..C..I.., ktorú adresovala Žilinskému samosprávnemu kraju (čl. 11), v ktorej rovnako popísala celý incident, vrátane toho, že zistila, že žalovaný nie je členom a nie je ani registrovaným v Slovenskej komore medicínsko-technických pracovníkov. S obdobným obsahom podala aj žiadosť o prešetrenie správania zamestnanca - žalovaného adresovanú Slovenskej komore medicínsko-technických pracovníkov.

8) Z listu Žilinského samosprávneho kraja zo dňa 21.5.2015 čl. 13, adresovaného spoločnosti C. V., L..C..I.., označeného ako Odstúpenie podnetu, vyplýva, že Žilinský samosprávny kraj odstúpil podnet matky žalobcu na priame vybavenie samotnému zamestnávateľovi žalovaného. V rovnaký deň Žilinský samosprávny kraj odstúpil časť podnetu matky žalobcu aj Slovenskej komore medicínsko-technických pracovníkov, s poukazom na tvrdenie žiadateľky, v zmysle ktorého sa mala obrátiť na túto komoru a tá jej mala oznámiť, že žalovaný nie je jej členom a nie je ani registrovaný.

9) Z oznámenia výsledku prešetrenia podnetu zo dňa 17.7.2015 čl. 15 vyplýva, že Žilinský samosprávny kraj oznámil zákonnej zástupkyni žalobcu, že po preštudovaní podnetu časť podnetu z hľadiska vecnej príslušnosti postúpil na priame vybavenie spoločnosti C. V., L..C..I.., časť Slovenskej komore medicínsko-technických pracovníkov, pričom pracovníci odboru zdravotníctva Žilinského samosprávneho kraja vykonali zároveň kontrolu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zameranú na personálne zabezpečenie ambulancie. Pri vykonanej kontrole bolo zistené, že poskytovateľ (spoločnosť C. V. L.. C.. I..) zamestnáva troch rádiologických asistentov, medzi ktorými je aj žalovaný, ktorý v čase vykonanej kontroly nespĺňal všetky podmienky na výkon zdravotníckeho povolania. Zo záveru vyplýva, že nakoľko pri šetrení podnetu bolo zistené, že postup spoločnosti C. V., L..C..I.. nebol v súlade s platnými právnymi predpismi, bude príslušný odbor zdravotníctva Žilinského samosprávneho kraja postupovať v zmysle platnej legislatívy. Podnet hodnotí ako opodstatnený.

10) Z odpovede na písomný podnet pacienta zo dňa 28.5.2015 čl. 16 vyplýva, že C. V., L..C..I.. v uvedenej odpovedi adresovanej zákonnej zástupkyni žalobcu okrem iného poukázala aj na to, že realizované RTG snímky sú technicky veľmi dobre urobené, nie sú rozhýbané ani natočené nekľudom dieťaťa, pretože jeho roztrasenie by sa na kvalite snímok prejavilo. Dvere RTG pracoviska sú olovené, preto si nevedia predstaviť, že by bolo možné plesknutie po teplákoch počuť aj cez obyčajné dvere, pričom sama matka v hlásení úrazu uvádza, že nešlo o krik, ale o verbálne nadávky. Zároveň poukázala na to, že žalovaný pracuje v ich zdravotníckom zariadení takmer 10 rokov pri ich plnej spokojnosti s výsledkami jeho práce, rovnako s jeho prístupom k deťom, keď predtým vykonával túto prácu 37 rokov, z toho 25 rokov v pozícii vedúceho rádiologického technika. Uvedená spoločnosť však vykonala pohovor so všetkými rádiologickými technikmi, na ktorom boli jasne stanovené pravidlá pri ošetrovaní nekľudného alebo inak problematického pacienta. Celá vzniknutá situácia uvedenú spoločnosť mrzí.

11) Z listu právneho zástupcu žalobcu adresovaného Okresnému úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 14.9.2015 čl. 17 vyplýva, že zo strany právneho zástupcu žalobcu bol uplatnený nárok na náhradu škody majetkovej, a to vo výške cestovného v sume 40,- € a za vypracovaný posudok Y.. H. vo výške 200,- €. Taktiež nemajetková ujma vo výške 500,- €, ktorá bola žalobcovi spôsobená psychologickými poruchami v dôsledku konania obvineného - žalovaného.

12) Zo záveru psychologického vyšetrenia cieleného na diagnostiku osobnosti (celkovú štruktúru osobnosti maloletého dieťaťa, aktuálny stav zo dňa 14.9.2015) vykonaného Y.. F. H., okrem iného vyplýva aj to, že na základe psychologicko-diagnostického vyšetrenia sa u maloletého dieťaťa - žalobcu potvrdila fobicko-úzkostná porucha a sociálna úzkostná porucha reaktívne podmienená možnou prežitou negatívnou situáciou. Psychologicko-diagnostické vyšetrenie bolo vykonané v dňoch 14.7.2015 a 6.8.2015, za prítomnosti matky.

13) Z rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy č. I.-A.-I.-XXXX/ XXXXXX-XX/XXXX/XBD zo dňa 8.12.2015 čl. 24 vyplýva, že uvedený orgán vydal rozhodnutie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť žalovaný, ktorým konanie zastavil z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Zároveň odkázal poškodeného - maloletého T. Š. (žalobcu) s jeho nárokom na náhradu škody na príslušný súd. Proti tomuto rozhodnutiu podal poškodený (žalobca) odvolanie (čl. 27), o ktorom rozhodoval ako odvolací orgán Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, ktorý dňa 15.4.2016 vydal rozhodnutie č. I.-A.-I.-XXXX/XXXXXX/HRI, ktorým zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vo výrokovej časti v tom zmysle, že namiesto „mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie iným hrubým správaním“ sa vkladá „mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví.“ V ostatnej časti ponechal rozhodnutie v platnosti. Súd na návrh žalovaného zabezpečil spisový materiál týkajúci sa priestupkového konania, v rámci ktorého boli vydané rozhodnutia, na ktoré obe strany poukazovali, ktoré tvorili i súčasť súdneho spisu, boli obom stranám doručené, oboznámené. Vyplývajú z nich vyššie uvedené skutočnosti.

14) Žalobca k žalobe pripojil aj faktúru č. 151208/01 zo dňa 8.12.2015, ktorou vyúčtoval zákonnej zástupkyni žalobcu za právne zastupovanie v priestupkovom konaní trovy právneho zastúpenia vo výške 827,10 € (čl. 37, 38).

15) Žalovaný doručil potvrdenie o zápise do registra Slovenskej komory medicínsko-technických pracovníkov čl. 51 zo dňa 3.6.2015, z ktorého vyplýva, že žalovaný bol zapísaný do uvedeného registra v zdravotníckom povolaní rádiologický technik pod registračným číslom O-20208.

16) Z výpisu z registra trestov čl. 52 vyplýva, že žalovaný nemá záznam v registri trestov Generálnej prokuratúry SR.

17) Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. (2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. (3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

Podľa § 193 Civilného sporového poriadku súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

18) Predmetom uvedeného sporového konania boli dva žalobcom uplatnené nároky - nárok na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu ochrany osobnosti a nárok na náhradu škody, oba z rovnakého skutkového základu, ktoré žalobca uplatnil odkazujúc na rozhodnutie priestupkového orgánu, ktorým správny orgán popri zastavení priestupkového konania vedenému proti žalovanému odkázal poškodeného (žalobcu) s nárokom na náhradu škody na príslušný súd. V rámci skutkového stavu sa mal žalovaný dňa 21.4.2015 dopustiť skutku, kvalifikovaného ako priestupok, v rámci ktorého mal počas RTG vyšetrenia verbálne žalobcovi nadávať a plesknúť ho po zadku, čím zasiahol do jeho osobnosti. Vo vzťahu k predmetu sporu obe strany vzniesli dôkazné návrhy. Požadovali výsluch strán, výsluch svedkov a žalobca aj výsluch znalkyne, ktorá ho vyšetrovala.

19) Skôr, než súd pristúpil k dokazovaniu veci samej, zaoberal sa pasívnou vecnou legitimáciou, ktorú žalovaný od počiatku namietal. Medzi samotnými stranami bolo nesporné, že v čase skutku uvedeného v žalobe, bol žalovaný zamestnancom spoločnosti C. V., L..C..I.. Táto skutočnosť vyplýva aj z odpovede tejto spoločnosti, ako zamestnávateľa, na písomný podnet pacienta - žalobcu čl. 16 a napokon aj z oznámenia výsledku prešetrenia podnetu Žilinským samosprávnym krajom čl. 15. Rovnako nebolo sporné a zo skutkových tvrdení oboch strán vyplynulo, že skutku uvedeného v žalobe sa mal žalovaný dopustiť pri plnení svojich pracovných úloh, teda v rámci výkonu svojej práce, ktorú vykonával pre spoločnosť C. V., L..C..I.. ako jej zamestnanec. Žalovaný v čase tvrdeného skutku bol teda použitý k realizácii činnosti spoločnosti C. V. na základe pracovnoprávneho vzťahu/zamestnaneckého pomeru, predpokladajúc, že túto činnosť vykonával s vedomím zamestnávateľa a na základe jeho pokynov. V spore nebolo tvrdené, že by žalovaný vykonával túto činnosť bez vedomia zamestnávateľa, ako prevádzkovateľa RTG, či proti jeho vôli, v iných priestoroch, než na to určených a podobne.

20) S poukazom na uvedené súd ustálil, že žalobcom tvrdený zásah do osobnostných práv žalobcu mal byť spôsobený žalovaným ako osobou, ktorá bola použitá právnickou osobou (spoločnosťou C. V. L.. C.. I..) na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby (rontgenologického vyšetrenia). Takýto zásah sa preto považuje za zásah spôsobený priamo touto právnickou osobou.

21) V ustanovení § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka je vyjadrená zásada, že pokiaľ niekto spôsobí škodu pri vykonávaní činnosti, ktorú vykonával pre inú osobu, nezodpovedá za túto škodu sám, ale za ňu zodpovedá ten, za koho túto činnosť vykonával. Vzťahuje sa to najmä na prípady, keď zamestnanec pri vykonávaní činnosti v rámci svojich pracovno-právnych povinností spôsobí škodu tretej osobe. V tomto prípade za škodu zodpovedá jeho zamestnávateľ, a to bez ohľadu na to, či je ním právnická alebo fyzická osoba. Použitie týchto osôb sa uskutočňuje spravidla na základe pracovno-právneho pomeru. Formulácia Občianskeho zákonníka je však taká široká, že postihuje aj prípady, keď niekto koná v prospech právnickej alebo fyzickej osoby na základe iného právneho pomeru, než pracovnoprávneho, hoci najčastejšie ide o vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho pomeru. Preto, pokiaľ by aj nešlo o čisto pracovno-právny vzťah medzi žalovaným a spoločnosťou C. V., L..C..I.. (čo však žiadnou zo strán tvrdené ani nebolo), súd poukazuje na nespornosť toho, že ku skutku uvedenému v žalobe malo dôjsť pri plnení úloh, ktoré žalovaný realizoval v prospech spoločnosti C. V., L..C..o., resp. v jej mene, v jej priestoroch a podobne.

22) Skutočnosť, že zodpovednou osobou za spôsobenie škody vo vzťahu k poškodenému (žalobcovi) je právnická alebo fyzická osoba, ak bola spôsobená škoda pri ich činnosti, ešte neznamená, že osoby, ktoré túto činnosť za právnickú alebo fyzickú osobu vykonávali a pritom tretej osobe spôsobili škodu (v danom prípade žalovaný), vyjdú z tejto konštrukcie bez akýchkoľvek právnych následkov. Tieto osoby však nezodpovedajú priamo poškodenému, ale ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov tým nie je dotknutá. To znamená, že zodpovedajú svojmu zamestnávateľovi, ktorý môže voči ním uplatniť pracovnoprávny regres podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce, ktorého rozsah závisí od toho, či pracovník spôsobil škodu z nedbanlivosti alebo úmyselne (§ 186 Zákonníka práce).

23) V súvislosti s právnou kvalifikáciou súd poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku NS SR 3Cdo 228/2012 zo dňa 26.9.2013, podľa ktorého dovolací súd sa stotožnil s názorom súdu nižšej inštancie, že právnym vzťahom zodpovednosti za nemajetkovú ujmu spôsobenú na osobnostných právach fyzickej osoby (§ 11 a nasledujúce Občianskeho zákonníka) sú obsahom a účelom najbližšie právne vzťahy zodpovednosti za majetkovú ujmy (škodu) spôsobenú v majetkovej sfére poškodeného (§ 420 a nasledujúce Občianskeho zákonníka). V zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samé za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovno-právnych predpisov nie je tým dotknutá. Analogicky (§ 853 Občianskeho zákonníka v spojení s § 420 ods. 2 tohto zákonníka), pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobu na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou.

24) V danom spore súd vo vzťahu k žalovaným rozporovanej vecnej pasívnej legitimácii vykonal v súlade s § 185 Civilného sporového poriadku aj lustráciu v živnostenskom registri, z ktorej vyplýva, že spoločnosť C. V., L..C..I.. je spoločnosťou, ktorá ku dňu rozhodovania súdu existuje a existovala aj ku dňu podania žaloby. Jedným zo štatutárov je naďalej aj Y.. H. V.E., ktorá sa k podnetu zákonnej zástupkyne žalobcu písomne vyjadrovala. Od sporného skutku došlo len k zmene v sídle tejto spoločnosti (ku dňu 6.9.2017), novým sídlom sa stala adresa X. Y. XXX/X, W.. Výsledky tejto lustrácie preto vyvrátili tvrdenie žalobcu o tom, že zamestnávateľ žalovaného zanikol, čo malo byť dôvodom, že žaloval priamo žalovaného.

25) Vo vzťahu k časti nároku titulom nemajetkovej ujmy súd teda žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. K rovnakému záveru súd dospel aj vo vzťahu k nároku na náhradu škody za odborné vyjadrenie Y.. H. vo výške 200 € a za cestovné vo výške 40 €. Ide o čiastkové nároky majúce úzky súvis s tvrdenou nemajetkovou ujmou a tvrdeným skutkovým stavom, keďže tieto náklady mali vzniknúť v súvislosti s následkom tvrdeného zásahu.

26) Pokiaľ teda súd nepovažoval žalovaného za pasívne vecne legitimovaného, bolo by ďalej nehospodárne, neúčelné a neefektívne, zároveň nedôvodné, aby vykonával stranami navrhované dokazovanie vo veci samej (tak k základu, ako i k výške nároku). Súd zároveň na pojednávaní uznesením rozhodol, že dôkazy navrhnuté stranami sporu vo vzťahu k predmetu sporu nevykoná. Svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a poučil strany o opravnom prostriedku.

27) Vo vzťahu k nároku na náhradu škody titulom trov priestupkového konania vo výške 827,10 € súd skúmal splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za túto škodu, ktorými sú porušenie povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Keďže pre záver o vzniku zodpovednosti za škodu sa vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých predpokladov a v danom prípade nie je naplnený už prvý z nich (absencia protiprávneho konania konkrétneho subjektu - žalovaného), súd nemohol žalovaného zaviazať ani k zaplateniu tejto časti žalobného nároku. V tomto smere poukazuje na viazanosť rozhodnutím správneho orgánu v priestupkovom konaní (ktorou sám žalobca dôvodil), ktorým bolo v danom prípade rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy, č. I.- A.-I.-XXXX/XXXXXX-XX/XXXX/XBD zo dňa 8.12.2015 čl. 24, z ktorého vyplýva, že konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal žalovaný dopustiť, bolo zastavené. Dôvodom zastavenia konania bolo nepreukázanie spáchania skutku žalovaným, prečo mu nebolo možné pričítať vinu. Správny orgán žalobcu s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na príslušný súd. Uvedeným žalobca operoval ako hlavným dôvodom podania žaloby. O odvolaní žalobcu podanom proti uvedenému rozhodnutiu rozhodoval ako odvolací orgán Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, ktorý dňa 15.4.2016 rozhodnutím č. I.-A.-I.-XXXX/XXXXXX/HRI napadnuté rozhodnutie vo výrokovej časti zmenil v takom rozsahu, že namiesto slov „mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie iným hrubým správaním“ vložil formuláciu „mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví.“ V ostatnej časti ponechal rozhodnutie o priestupku v platnosti. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že žalovaný ako obvinený zo spáchania priestupku nebol uznaný vinným. Konanie o priestupku bolo právoplatne zastavené, čo analogicky možno posúdiť vo vzťahu k žalobcovi ako úspech žalovaného (obvineného z priestupku). Vo vzťahu k uvedenému nároku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

28) O trovách tohto sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 podľa úspechu v spore. V danom spore bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, nakoľko súd žalobu žalobcu zamietol. Žalovanému preto vzniklo voči neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov tohto konania. V rámci záverečnej reči žalovaný uviedol, že v tomto spore mu žiadne trovy nevznikli, preto si ich náhradu neuplatňuje. S poukazom na uvedené mu súd ich náhradu nepriznal, rozhodujúc zároveň v súlade s článkom 17 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd v Čadci.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 3 podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.