Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/158/2018

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. Š., R. A. XX.XX.XXXX, D. V.R. X, T., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: matka - K. A., R. A. XX.XX.XXXX, D. V. X, T. O. V. - X.. J. Š., R. A. XX.XX.XXXX, D. S. XX, D., právne zastúpený JUDr. Andrejom Garom, advokátom, so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 16. augusta 2018, č.k. 38P/216/2018-39, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 16. augusta 2018, č.k. 38P/216/2018-39, p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava III. uznesením zo dňa 16. augusta 2018, č.k. 38P/216/2018-39, návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu prvej inštancie dňa 10.08. 2018 zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.08.2018 otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu požiadal súd o uloženie povinnosti matke odovzdať maloletého C. Š.J., R. A. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca.

3. Skutkovo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia otec odôvodnil tvrdením, že s matkou maloletého sa rozišli v októbri 2017, matke navrhol týždňový režim striedavej osobnej starostlivosti o maloletého, s ktorým súhlasila. Radikálna zmena situácie vrátane postoja matky na striedavú osobnú starostlivosť o maloletého C. nastala v tom momente, keď jej odmietol zafinancovať kúpu vyhliadnutého rodinného domu pri C.. Matka sa mu aj v minulosti viackrát vyhrážala, že ak nepristúpi na jej podmienky, urobí mu problémy a syna už nikdy viac neuvidí. Situácia vyvrcholila dňa 13. februára 2018, kedy prišiel domov, syna ani matku nenašiel, neskôr zistil, že bez jeho vedomia a súhlasu matka zbalila seba aj maloletého C. a odniesla syna na neznáme miesto. Bezprostredne telefonicky kontaktoval otec matku, no telefón nezdvihla. V tejto súvislosti matka obvinila otca z pedofílie a toto tvrdenie nijakým spôsobom nedokázala. Podľa tvrdenia otca chcela matka týmto konaním maloletého odstaviť od otca. Otec uvádza, že sa na toto konanie matka dlhodobo pripravovala a jednotlivé kroky vopred plánovala, o čom svedčí aj prehlásenie trvalého pobytu maloletého do Trnavy na jeseň 2017, podanie návrhu na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dňa 06.02.2018, pričom sa ešte 04.02.2018 rodičia dohodli na postseparačnej úprave vo forme striedavej starostlivosti, ako aj podstatné zmeny v správaní matky. O striedavej starostlivosti sa matka zmienila aj spoločnému priateľovi rodičov maloletého v čase, keď už mala podaný na súd návrh na úpravu práv a povinností. Dňa 11.02.2018 zabezpečoval celodennú starostlivosť o maloletého otec vrátane poobedňajšieho aj nočného spánku. Otec uvádza, že matka

počas spánku do izby ani raz nevošla, dieťa nekontrolovala, ani otca na nič nezvyčajné neupozornila. Dňa 13.02.2018 podala matka trestné oznámenie za sexuálne zneužívanie a pokým bol otec vypočúvaný na Okresnom riaditeľstve policajného zboru Bratislava III., maloletého C. vzala do spoločnej domácnosti a premiestnila na neznáme miesto. V zmysle vyjadrení matky v zápisnici zo dňa 13.02.2018, ktorú predložila súdu, matka tvrdí, že tieto podozrenia mala údajne dlhodobo. Otec má za to, že v prípade týchto podozrení by žiadna starostlivá matka nenechávala následne maloletého s otcom o samote. Vo veci sexuálneho zneužívania bolo vykonané znalecké dokazovanie otca, matky a maloletého, pričom matka podľa tvrdenia otca po oboznámení sa s priebežnými výsledkami vyslovila nesúhlas a namietala zaujatosť znalca. Na preukázanie svojej orientácie otec predložil znalecký posudok č.16/2018 zo dňa 28.03.2018 vypracovaný Ústavom pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o.. Zároveň otec poukazuje na lekársku správu predloženú do konania matkou, ktorá naopak potvrdzuje, že maloletý je úplne zdravý, reaguje primerane svojmu veku a je v neurologickej norme. Matka sa od odchodu zo spoločnej domácnosti dňa 13.02.2018 odmieta s otcom dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Dňa 26.04.2018 sa matka otcovi vyhrážala, že naňho zavolá políciu a všetko je ochotná riešiť až na súde. Od februára 2018 približne do konca júla 2018 prebiehalo stretávanie sa otca s maloletým dennodenne počas pracovných dní, cca 45 minút za prítomnosti matky v Trnave, kde matka momentálne býva s maloletým. Maloletý sa z otcovej prítomnosti tešil, pýtal sa na ruky a zapájal otca do hry. Postupne sa predlžoval čas, ktorý matka dovolila otcovi stráviť s maloletým až na celodenné výlety mimo bydliska matky. Maloletý bol pri lúčení s otcom zakaždým smutný, pýtal sa domov do Bratislavy a k babke, kde aktuálne býva s matkou, ísť nechcel, o čom otec predložil aj audiozáznamy zo dňa 13.05.2018 a 21.05.2018. Hoci matka otcovi styk s maloletým umožňovala, od 25.07.2018 mu styk zamedzuje a neodpovedá mu na správy. V súčasnosti otec nemá žiadne informácie o maloletom a každým dňom sa uňho zvyšuje obava o jeho zdravotný stav a o jeho zabezpečenie základných potrieb matkou. Matka sa podľa otca chová čoraz nevyspytateľnejšie, vyhráža sa mu, že maloletého nikdy neuvidí. Obavu umocňuje aj skutočnosť, že bola matka liečená v psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela na citovú závislosť. Dňa 08.08.2018 čakal otec na maloletého pred domom rodičov matky a približne po 2,5 hod vyšla z domu matka spolu s neznámym mužom, ktorý mal maloletého na pleciach, smerujúc k autu matky, s ktorým následne aj odišli. Otec sa dožadoval kontaktu s maloletým, no neznámy muž mu v tom bránil. Matka otcovi medzitým hovorila, že nevedela, čo čaká, že už mu raz povedala, že mu syna nedá, lebo riskantne jazdí, čo podľa otca nie je pravda. Incident otec nahlásil aj na Obvodnom riaditeľstve policajného zboru v Trnave, o čom prikladá aj potvrdenie a zvukový záznam o priebehu stretnutia. Otec má obavu o zdravý psychický vývin maloletého, ktorý je konaním matky priamo ohrozovaný. Matka sa podľa tvrdenia otca nedokáže o maloletého sama riadne postarať, dieťa necháva doma so starými rodičmi a na celý deň odchádza za svojimi aktivitami. Z udalostí, ktoré sa udiali za posledné dva týždne je celkom zrejmé, že matka otcovi zamedzila kontakt s maloletým, ale mu aj našla „nového otca“, pričom sa otca snaží zo života maloletého úplne vytesniť. Otec má za to, že nebol nijak pozbavený rodičovských práv, preto má prednosť v osobnej starostlivosti o maloletého pred starými rodičmi a inými cudzími osobami. V neposlednom rade otec uvádza, že matka je veľmi náladovou a nestabilnou osobou, často sa rozhoduje pudovo, nepremyslene, krátkodobo bezdôvodne mení správanie sa a svoje názory, samostatne nedokáže zabezpečiť pre maloletého stabilné prostredie a potreby maloletého. Matka je nezamestnaná, nemá vyriešenú bytovú otázku, podľa otcových zistení býva striedavo u rodičov a u sestry v Trnave. Otec uvádza, že od jedného roku veku zabezpečuje všetky potreby maloletého výlučne on. Dôverne pozná jeho denný režim, stravovacie návyky, ako aj jeho zdravotný stav. Vie kedy chodí spávať a je maloletému schopný zabezpečiť všetko potrebné, tak ako tomu bolo pred odchodom zo spoločnej domácnosti. Otec matku opakovane upozorňoval, že maloletému situácia nevyhovuje, je zmätený a vyľakaný a ponúkol jej, aby sa vrátila so synom späť domov, on si nájde iné bývanie, avšak matka všetku otcovu snahu pre zmenu situácie odmietla. Uvádza, že prinavrátenie maloletého späť do jeho domova zohľadňuje jeho najlepší záujem. Otec má za to, že sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 367 CMP, ktorým bude do rozhodnutia vo veci samej upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

4. Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 37P/190/2018 súd prvej inštancie zistil, že Okresnému súdu Bratislava I. bol dňa 06.02.2018 doručený návrh matky o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Matka navrhuje zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti a zaviazať otca na úhradu výživného vo výške 680,- € mesačne. Dňa 28.02.2018 podal otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu na Okresný súd Bratislava III. návrh, ktorým žiadal nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým súd uloží matke povinnosť odovzdať maloletého do jeho osobnej starostlivosti. Okresný súd Bratislava III. postúpil vec z dôvodu miestnej príslušnosti dňa 07.03.2018

Okresnému súdu Trnava, ktorý rozhodol uznesením zo dňa 13.03.2018, č.k. 19P/15/2018-44 tak, že návrh otca zamietol ako nedôvodný. Návrhom otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu, doručeným dňa 10.04.2018 na Okresný súd Trnava, žiadal upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Otec navrhuje maloletého zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Styk matky s maloletým navrhuje neupravovať a matku zaviazať na úhradu výživného vo výške 100,-€ mesačne. Matka maloletého sa návrhom doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 20.04.2018 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia s rovnakým petitom ako vo veci samej a žiadala upraviť styk otca s maloletým v rozsahu dvoch hodín týždenne za prítomnosti matky. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 23NcC/5/2018-73 zo dňa 23.04.2018 rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu s postúpením veci Okresným súdom Bratislava I. je dôvodný, na základe čoho Okresný súd Trnava dňa 07.05.2018 vrátil spis Okresnému súdu Bratislava I. Okresný súd Bratislava I. uznesením zo dňa 21.05.2018, sp.zn. 4P/2/2018 rozhodol, tak že otec je do právoplatného skončenia vo veci samej povinný platiť výživné na maloletého vo výške 100,- € mesačne. Vo zvyšku návrh matky zamietol ako nedôvodný. Okresný súd Bratislava I. postúpil vec z dôvodu miestnej príslušnosti dňa 20.07.2018 Okresnému súdu Bratislava III. Vo veci samej nebolo k dnešnému dňu rozhodnuté.

5. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, zmyslom neodkladného opatrenia je upraviť pomery, ak je to bezodkladne potrebné. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť, že ide o súdnu úpravu bezprostredne sa dotýkajúcu záujmov maloletých detí, avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené. V danom prípade podľa názoru súdu nebolo preukázané, že by boli tieto práva vážne ohrozené. Otec poukazoval v predmetnom návrhu najmä na skutočnosť, že má zamedzený styk s maloletým od 25.07.2018, čo mu predtým matka umožňovala, matka mu neodpovedá na správy, nevie čo je s maloletým. Ďalej otec uvádza, že mu dňa 08.08.2018 matka spolu s neznámym mužom zabránila v kontakte s maloletým. Má obavu o zdravý psychický vývin maloletého a poukazuje na to, že matka sa o maloletého nedokáže sama riadne postarať, dieťa necháva doma so starými rodičmi a na celý deň odchádza za svojimi aktivitami. Otec neuviedol nič konkrétne, čo by nasvedčovalo tomu, že je nevyhnutné okamžite odobrať dieťa matke, neosvedčil neodkladnosť a naliehavosť navrhovaného neodkladného opatrenia, ktoré by vyžadovalo okamžitý zásah súdu, keď nijak nepreukázal, že sa matka nedokáže o maloletého sama riadne postarať. Opis skutočností uvedených otcom naznačuje nemožnosť dohodnúť sa na úprave styku medzi oboma rodičmi, nie neschopnosť matky riadne sa postarať o maloleté dieťa, čím nie je daný žiaden dôvod na odobratie maloletého od svojej matky a zverenie ho do osobnej starostlivosti otca, preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný.

6. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie otec, ktorý v rámci odvolania uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci podľa ustanovenia § 62 ods. 1 CMP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, ako aj to, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) CSP, a to z nasledujúcich dôvodov. Návrhom zo dňa 10.08.2018 otec požiadal súd o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bol maloletý C. odovzdaný do jeho osobnej starostlivosti. Týmto návrhom otec predovšetkým sledoval najlepší záujem maloletého C. t. j. prinavrátenie stavu spred 13. februára 2018, kedy otec vykonával celodennú faktickú starostlivosť o maloletého C. a najmä jeho navrátenie do známeho prostredia, z ktorého matka maloletého náhle odňala. Otec podal tento návrh na podklade definitívneho rozpadu vzťahu medzi rodičmi a následných okolností, z ktorých vyplynula potreba bezodkladnej úpravy vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, vzhľadom k nemožnosti dospieť k rodičovskej dohode a vzhľadom k nezodpovednému konaniu matky, ktorá maloletého C. vzala z jeho domova, z miesta, kde sa cíti bezpečne a premiestila ho do úplne cudzieho prostredia. Otec tiež v návrhu poukázal na dôsledky, ktoré matkine konanie zanechalo na maloletom C., nakoľko náhle odňatie zo stabilného prostredia sa negatívne podpísalo na psychickom stave maloletého. Maloletý nerozumie prečo musel odísť z domu, pri každom stretnutí s otcom sa pýta „domov" do Bratislavy, čo otec podložil rozsiahlou audio dokumentáciou. Matka už piaty týždeň bezdôvodne bráni akémukoľvek styku maloletého C. s otcom. Zároveň matka uviedla, že otec malého neuvidí skôr, ako o tom rozhodne súd. Aktuálne s ním matka

chodí po rôznych miestach, kde s ním aj prespáva, len aby zabránila kontaktu otca so synom. Matka tak ani po 7 mesiacoch nemá ustálené bydlisko. Dôležité je v tejto súvislosti uviesť, že matka sa na toto konanie dlhodobo pripravovala a jednotlivé kroky vopred plánovala. O tomto svedčí prehlásenie trvalého pobytu maloletého do Trnavy na jeseň 2017, podanie návrhu na úpravu práv a povinností k maloletému dňa 06.02.2018, ako aj podstatné zmeny v správaní sa matky. To, že matka podala na otca trestné oznámenie presne v deň odchodu celkom jasne preukazuje úmysel matky odísť bez súhlasu otca do Trnavy, kým bude otec vyťažovaný úkonmi orgánov činných v trestnom konaní v rámci trestného stíhania v Bratislave. Matka otcovi nikdy nevyčítala akékoľvek neprimerané, či nevhodné správanie k synovi a nikdy sa o tomto nerozprávali. Súd prvej inštancie v zmysle bodu 15 odôvodnenia napádaného uznesenia dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, hoci na druhej strane následne konštatuje, že od 25.07.2018 matka otcovi zamedzuje akékoľvek stretávanie so synom a neposkytuje mu o synovi žiadne informácie. Súd ďalej uvádza, že otec neuviedol nič konkrétne, čo by nasvedčovalo potrebe zasiahnuť do situácie a odobrať dieťa matke, s čím navrhovateľ nesúhlasí. Otec predložil množstvo dôkazných prostriedkov, z ktorých jednoznačne vyplýva opak. Súd prvej inštancie sa však so žiadnym z predložených dôkazných prostriedkov otcom nevysporiadal, pričom tento postup v rozhodnutí nijako neodôvodnil. Dňa 20.08.2018 otec svoj návrh doplnil oznámením nových skutočností, v ktorých podrobne popísal aktuálny vývoj situácie, ktorá zo strany matky a jej nového partnera každým dňom eskaluje. Vzhľadom k tomu, že toho času už bolo o návrhu otca rozhodnuté, o čom sme otec nemal vedomosť, žiada odvolací súd, aby na nové skutočnosti popísané v podaní zo dňa 20.8.2018 prihliadol pri rozhodovaní o opravnom prostriedku. V neposlednom rade si dovoľuje úctivo požiadať odvolací súd, aby si pre komplexnosť posúdenia predmetného návrhu otca vyžiadal od vyšetrovateľa trestný spis, ČVS: ORP-136/1-VYS-B3-2018, respektíve znalecký posudok vypracovaný N.. F. C., ktorý definitívne preukáže skutočný motív matky, nakoľko po nahliadnutí do súdneho spisu otec zistil, že prvoinštančný súd sa ani týmto navrhnutým dôkazom nezaoberal. Má za to, že vypracovaný znalecký posudok v trestnej vecí zohráva dôležitú úlohu nevyhnutnú pre rozhodnutie v predmetnom konaní. Vzhľadom na všetky okolnosti popísané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v ďalších vyjadreniach otca, a predovšetkým vzhľadom na otcovu obavu o zdravý psychický a fyzický vývin maloletého C. považuje otec za dôvodnú a nevyhnutnú okamžitú úpravu vzťahov medzi účastníkmi konania a maloletým dieťaťom navrhovaným neodkladným opatrením, ktorým bude otcovi možné legálnou cestou vrátiť maloletého C. domov, do známeho výchovného prostredia, kam sa neustále dožaduje vrátiť. Zo skutočností uvádzaných otcom má otec za preukázané, že je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa bezodkladné zverenie maloletého C. do osobnej starostlivosti otca. Otec je rodičom, ktorý má predpoklady rešpektovania práva maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. S poukazom na predložené dôkazné prostriedky, ako aj absurdné správanie matky sa otec javí byť osobou s väčšou schopnosťou dohodnúť sa na výchove, starostlivosti o maloletého, ako aj rešpektovanie práva stretávania sa maloletého s druhým rodičom. Otec zároveň deklaruje svoju pripravenosť a ochotu zabezpečovať dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého tak, ako to robil do premiestnenia maloletého matkou. Je pripravený vytvárať synovi vhodné podmienky na jeho zdravý vývin, pričom starostlivosti o syna sa v jeho najlepšom záujme už siedmy mesiac bezúspešne domáha výlučne zákonným spôsobom

- žiadosťami na príslušné justičné orgány. Otec sa obrátil na súd - priorizovaný orgán ochrany práva veriac, že ako autorita s decíznou právomocou rozhodne v najlepšom záujme dieťaťa, v súlade s ustanoveniami zákona o rodine, ako aj medzinárodnými zmluvami, predovšetkým Dohovorom o právach dieťaťa, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ku dňu podania tohto odvolania matka už piaty týždeň s otcom absolútne nekomunikuje, neposkytuje mu ani základné informácie o synovi a neumožnila mu približne 35 stretnutí, na ktoré otec márne prišiel. Vzhľadom k uvedenému má otec za to, že matka nie je rodičom, ktorý zabezpečuje podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb maloletého Viktora s oboma rodičmi a s inými blízkymi osobami (článok 5 písm. h) Zákona o rodine) a matka ohrozuje vývin dieťaťa zásahmi do duševnej a citovej integrity otca, ktorý je blízkou osobou dieťaťa (článok 5 písm. e) ZR), čím koná v priamom rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. V kontexte uvedeného otec poukázal na úlohu súdu, ktorou je ochrana práv a právom chránených záujmov osôb. A contrario úlohou súdu nie je, aby zo stavu neprávosti vytvoreného matkou následne protiprávny stav podporoval a spolu s ÚPSVaR zostal podriadený svojvôli matky. Matka nerešpektuje, že maloletý C. má svojho otca, ktorý nebol obmedzený, či pozbavený rodičovských práv a povinností a bez akejkoľvek opory v zákone si uzurpuje právo na výlučnú starostlivosť o ich spoločného syna. Z konania matky je dokonca zrejmé, že sleduje stav absolútnej separácie a pretrhnutia citových aj vzťahových väzieb maloletého C. od jeho biologického otca, ktorého pred maloletým označuje za „cudzieho človeka." Zároveň sa aktívne pokúša inkorporovať do života maloletého C. nového otčima - muža, ktorý už viackrát otca napadol priamo pred očami

maloletého C. a fyzicky bránil maloletému kontaktu s otcom. Konanie matky je extrémne nebezpečné pre zdravý psychický vývin maloletého a to predovšetkým vzhľadom na jeho vek, kedy nedokáže pochopiť konanie matky a posúdiť pravdivosť ňou podsúvaných informácií. Matka nerešpektuje právo dieťaťa na druhého rodiča, ktorý s ním má rovnaké právo tráviť čas, počas ktorého si má dieťa možnosť osvojovať mužský vzor vo vlastnom správania. Vzhľadom k tomu, že otec má záujem osobne sa o maloletého syna starať, ako aj skutočnosti, že matka nerešpektuje právo otca na styk s maloletým, keď fakticky popiera právo otca vidieť maloletého syna, neumožnila mu za posledných 5 týždňov žiadne stretnutie, hoci sa oň otec sústavne pokúša, po zohľadnení správania sa oboch rodičov, veku dieťaťa, ako aj okolností na strane všetkých účastníkov konania má otec za to, že je nevyhnuté odňať maloletého C. z osobnej starostlivosti matky a odovzdať ho do starostlivosti otca. Otec zároveň opätovne čestne prehlasuje, že styku syna s matkou nebude nikdy brániť a bude ho aktívne podporovať. Neexistencia akéhokoľvek autoritatívneho rozhodnutia, ktoré by matku oprávňovalo konať uvedeným spôsobom zvyšuje závažnosť jej protiprávneho konania. Matka bezdôvodne bráni otcovi v starostlivosti o maloletého syna, o ktorého sa nevedela riadne postarať ani v čase, keď rodičia bývali v spoločnej domácnosti. Otcovi svojvoľne znemožňuje stýkať sa s maloletým a poskytovať mu starostlivosť o maloletého. Takáto situácia je ďalej neudržateľná a konaniu matky nemôže byť poskytovaná akákoľvek ochrana. Maloletý syn si vyžaduje blízkosť otca a súčasne sa domáha jeho prítomnosti a neustále sa pýta domov do Bratislavy. Nie je bezvýznamné, že bezdôvodné bránenie maloletému v styku rodičom, ktorému dieťa navyše nebolo zverené do osobnej starostlivosti sa pokladá za vážny nedostatok vo výchove maloletého dieťaťa, ohrozujúci vývoj osobnosti dieťaťa menovite v citovej a charakterovej oblasti. V neposlednom rade má otec za to, že zodpovednosť za maloleté dieťa majú predovšetkým jeho rodičia, a preto by mal byť práve rodič osobou, ktorá bude skutočne vykonávať rodičovské povinnosti, zabezpečovať sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Súčasný stav, kedy je maloletý C. celé dni v opatere starých rodičov zo strany matky resp. iných otcovi neznámych osôb, počas toho, ako matka vykonáva svoje aktivity, nemôže byť v záujme maloletého C.. Neexistuje dôvod, prečo by maloletý nemohol a nemal byť s otcom, ktorému pracovný čas dovoľuje reflektovať potreby maloletého a súčasne sa o neho dokáže plnohodnotne postarať. V neposlednom rade dieťa potrebuje pre svoj zdravý psychický vývin interaktivitu so svojimi rovesníkmi, potrebuje sa začleniť do detského kolektívu, vytvoriť si prvé vzťahy, nachádzať a budovať svoju vlastnú identitu. Hoci vzťah dieťaťa so starými rodičmi je v živote dieťaťa nepochybne prirodzený a potrebný, rozhodne by nemal byť na úkor sociálnych vzťahov dieťaťa s druhým rodičom, či širším okolím. S rodinnými príslušníkmi a známymi s deťmi zo strany otca, s ktorými mal maloletý vybudované úzke sociálne väzby, sa maloletý fakticky 7 mesiacov nemal možnosť stretnúť. Z predložených listinných dôkazov a vyjadrení otca v rámci prvoinštančného konania vyplýva, že maloletý má v mieste svojho obvyklého pobytu na S. XX v Bratislave zabezpečenú nielen škôlku, ale súčasne je otec plne flexibilný z hľadiska pracovného času, ktorý si dokáže manažovať v závislosti od individuálnych potrieb maloletého C.. Obsah neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa sa bezprostredne dotýka výchovy dieťaťa. Má charakter krátkodobého provizórneho riešenia a nie konečného rozhodnutia vo veci samej. Účelom je práve dočasná úprava pomerov účastníkov konania, ktoré v budúcnosti môžu byť ohrozené. Osobitosť inštitútu spočíva vo výnimočnom charaktere v prípade rozhodnutí o výchove maloletých detí a má smerovať k „prežitiu" dieťaťa. Z tohto hľadiska právna úprava zodpovedá Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaraďuje právo na prežitie na popredné miesto medzi všetkými právami dieťaťa. Pri prijímaní neodkladného opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloletých ide o opatrenie, ktoré je dočasné a predbežné, a v ktorom prevláda požiadavka rýchlosti nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o neodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t. j., ak sa javia aspoň pravdepodobnými na základe predložených dôkazov. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ. Otec poukázal taktiež na zásadu stálosti výchovného prostredia osvojenú rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR (napr. judikát č. R 97/1967), v zmysle ktorej náhle odňatie maloletého dieťaťa z výchovného prostredia, s ktorým sa zžilo, s ktorým je citovo späté, a v ktorom prospieva, nie je žiaduce a spravidla neprospieva telesnému a duševnému vývoju maloletého dieťaťa. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súd musí pri každom rozhodnutí týkajúcom sa výchovy maloletého dieťaťa prihliadať na citovú orientáciu a zázemie dieťaťa, na výchovnú schopnosť a zodpovednosť rodičov, na stabilitu budúceho východného prostredia, na schopnosť rodičov dohodnúť sa o výchove s druhým rodičom, na citové väzby s rodinnými príslušníkmi, ale tiež na hmotné zabezpečenie zo strany rodičov, vrátane bytových pomerov a výkonu osobnej starostlivosti o dieťa rodičom. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa má slúžiť predovšetkým k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva

dieťaťa ohrozené. Jediným kritériom pri postupe súdu má byť preto vždy záujem maloletého dieťaťa. S poukazom na uvedené má otec za to, že napádané uznesenie je v priamom rozpore s najlepším záujmom maloletého C. a podľa názoru otca z uvedeného nemožno prijať záver, ku ktorému dospel prvoinštančný súd. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti týmto otec žiada druhoinštančný súd, aby uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 16.08.2018, č. k. 38P/216/2018-39 zmenil tak, že navrhované neodkladné opatrenie nariadi.

7. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

8. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (387 ods.1, 2 Civilného sporového poriadku).

9. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

10. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

11. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

12. Podľa § 367 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

13. Podľa § 367 ods. 4 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne.

14. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že pod sp. zn. 37P/190/2018 sa vedie konanie na návrh matky, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Matka navrhuje zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti a zaviazať otca na úhradu výživného vo výške 680,- € mesačne. Predmetná vec nie je právoplatne skončená.

15. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený.

16. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že je nepochybné že rozchod rodičov a z toho vyplývajúce následky t.j. rozdelenie domácností rodičov, sťažená komunikácia medzi rodičmi, negatívne vplývajú na maloleté dieťa, a preto aj odvolací súd apeluje na rodičov, aby uprednostnili rodičovskú dohodu ohľadom starostlivosti o maloleté C.. Zákon preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletými deťmi. O styku rodičov s maloletými deťmi rozhodne súd vtedy, ak sa rodičia o tejto otázke nedohodnú. Zákon nepredpisuje rodičom obsah dohody o úprave ich styku s maloletými deťmi a nepredpisuje pre túto dohodu žiadne náležitosti a neukladá ani žiadne obmedzenia, ako ani nepredpisuje obsah výroku rozhodnutia súdu, ktorým tento rozhodne o úprave styku rodičov s maloletými deťmi, a ani ho iným spôsobom v jeho rozhodovaní o tejto otázke nijako neobmedzuje.

17. V danom prípade odvolací súd uvádza, že v tomto konkrétnom prípade neboli dané podmienky a predpoklady pre nariadenie tohto druhu neodkladného opatrenia s poukazom na skutočnosť, že dôvody uvádzané otcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v odvolaní sú dôvodmi, ktorými

by sa mal súd zaoberať pri úprave práv a povinností k maloletému C. vo veci samej. Neodkladným opatrenie ako inštitút, u ktorého prevláda požiadavka rýchlosti nad realizáciou dokazovania nemôže subsumovať v tomto konkrétnom prípade rozhodnutie vo veci samej. Dôvody uvádzané otcom v samotnom návrhu, ako aj v odvolaní, by boli skôr dôvodmi na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy práv a povinností k maloletému vzťahujúcemu sa k úprave styku otca s maloletým, ale nie dôvodmi, pre ktoré by došlo k odovzdaniu maloletého do starostlivosti otca. Vzhľadom na to, že o neodkladnom opatrení bolo rozhodnuté súdom prvej inštancie v auguste 2018, pričom spis bol na Krajský súd v Bratislave predložený v októbri 2018, odvolací súd musí konštatovať, že momentálne nevie zaujať stanovisko k tomu, akým spôsobom sa vyvíja vzťah medzi rodičmi, t.j. či otec videl maloletého syna, či medzitým v priebehu troch mesiacov došlo resp. nedošlo k realizácii styku otca so synom. Vzhľadom na to, že odvolací súd nevie zistiť momentálny skutočný stav veci, neupravil ani styk otca so synom konkrétnym spôsobom prostredníctvom tohto neodkladného opatrenia. Týmto postupom odvolacieho súdu, ktorým by odvolací súd prekvalifikoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúci sa odovzdania maloletého do starostlivosti otca, na návrh na úpravu styku otca s maloletým synom, by konaním odvolacieho súdu došlo k odňatiu dvojinštančnosti uvedeného konania. Preto sa v tomto smere odvolací súd týmto návrhom z uvedeného pohľadu nezaoberal. Pokiaľ ide o samotné odôvodnenie návrhu týkajúce sa odovzdania maloletého syna do starostlivosti otca je zrejmé, že v tomto prípade podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia splnené neboli. Je nepochybné, že medzi rodičmi sú výrazne vyhrotené vzťahy, maloleté dieťa je konfrontované samotnými rodičmi, ktorí nie sú schopní zvládnuť situáciu a vystavujú samotné maloleté dieťa stresu. Ak je skutočne pravdou tvrdenie otca, že matka odmieta otcovi maloletého syna poskytnúť na určitú konkrétnu formu styku, tak nepochybne takéto správanie matky súd prvej inštancie v rámci konania vo veci samej musí vyhodnotiť v jej neprospech. Avšak odvolací súd zotrváva na tom, že tak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v odvolaní otec neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by bolo potrebné riešiť práve prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia formou odovzdania dieťaťa do starostlivosti otca, inak povedané absentuje bezodkladnosť úpravy pomerov. Samotná skutočnosť, že matka otcovi bráni v styku s maloletým, nie je dôvodom na odovzdanie dieťaťa do starostlivosti otca, ale dôvodom na úpravu styku otca so synom. Takéto konanie matky však vo veci samej môže súd vyhodnotiť aj zmenou zverenia, inak povedané za situácie, že matka bude brániť v styku dieťaťa s otcom, môže byť vo veci samej po vykonaní a realizovaní príslušného dokazovania maloleté dieťa zverené otcovi, ktorý môže mať lepšie predpoklady v starostlivosti o maloleté dieťa. Uvedené skutočnosti však súd prvej inštancie musí zistiť prostredníctvom vykonania dokazovania vo veci samej. Neodkladným opatrenie, ktorým by súd nariadil odovzdanie dieťaťa do starostlivosti otca len na základe tvrdení, že matka bráni v styku maloletého dieťaťa s otcom respektíve, že vytvára konfliktné situácie (ktoré pod tlakom emócií vytvára nepochybne aj otec), nemôže bez ďalšieho súd vyhodnotiť ako dôvod pre odovzdanie dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča. Zostávajúcimi dôvodmi otca uvedenými v rámci odvolania sa bude zaoberať súd prvej inštancie v rámci konania vo veci samej. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil ( § 387 ods.1, 2 .

18. Odvolací súd má v predmetnej veci za to, že neodkladné opatrenie nie je rozhodnutie vo veci samej, pričom neodkladným opatrením sa v krátkom čase (bez realizácie dokazovania) upravujú vzájomné práva povinnosti na nevyhnutnú dobu. Odvolací súd na záver apeluje na oboch rodičov, aby zvážili svoju komunikáciu a snažili sa dohodnúť o výkone práv k maloletému C., hlavne ohľadom rozsahu styku otca s maloletým synom, nakoľko pri viaznucej komunikácii rodičov sa práve maloletý C. I.tane „nástrojom“ pre ich vzájomný „boj“, z ktorého potom vyplynú vyhrotené situácie negatívne vplývajúce na maloleté dieťa.

19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).