Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/36/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej vo veci starostlivosti súdu starostlivosti o maloleté dieťa: S. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XXX, otec G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. H.. XX, XXX XX G.,. zastúpený: JUDr. Andrej Pataky, advokát so sídlom Hlavné námestie 2, 060 01 Kežmarok, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 13. júna 2018 č.k. 7P/194/2017-84, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zvýšenia výživného, zročného výživného a trov konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 10P/122/2012-19 zo dňa 03.09.2012 v časti o výživnom na maloletú S. B., tak, že výživné na maloletú sa zvýšil zo sumy 130 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne počnúc od 01.07.2017. Zročné výživné za obdobie od 01.07.2017 do 31.05.2018 v sume 1.320 eur povolil otcovi splácať po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok počnúc od právoplatnosti rozsudku. Konanie o návrhu matky na zrušenie styku maloletej S. s otcom a starými rodičmi zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. 1.2. Zistil, že vyživovacia povinnosť otca k maloletej bola naposledy upravená v roku 2012 rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 3. septembra 2012 č.k. 10P/122/2012-19, ktorým bola schválená dohoda rodičov, v zmysle ktorej bol otec bol zaviazaný na platenie výživného v sume 130 eur mesačne. V tom čase otec zarábal priemerne mesačne 1.236,98 eura čistého. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemal. Matka poberala rodičovský príspevok v sume 256 eur mesačne a už vtedy mala dve ďalšie vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom G., Z., nar. XX.XX.XXXX, a D., nar. XX.XX.XXXX. Otec maloletých detí G. žil s matkou v spoločnej domácnosti, bol evidovaný na úrade práce a nemal žiaden príjem. 1.3. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že v súčasnosti došlo k zmene pomerov na strane maloletej, ako aj na strane rodičov. Zmena pomerov na strane maloletej spočívala v tom, že jej odôvodnené potreby na oblečenie, stravu, obuv, hygienické potreby sa zvýšili. Maloletá začala od 01.09.2017 navštevovať Z. v D., kde denne dochádza, pričom cestovné činí denne 1,50 až 2 eurá denne. Matka dáva maloletej dcére vreckové 15 až 20 eur týždenne. Kúpila jej notebook za 240 eur, pretože ho potrebuje do školy. Maloletá od novembra 2016 začala navštevovať zubnú ortodonciu, pretože začala nosiť horný strojček na zuby, ktorý stál 173 eur, na čo otec prispel polovicou sumy. Tento strojček má od

februára 2016 a teraz chodí každý mesiac na kontroly, za čo sa platí 12 až 65 eur. Podľa matky maloletá by mala mať aj dolný strojček do osemnástich rokov, pričom do tohto veku ešte prispieva naň poisťovňa a po osemnástich rokoch si musí hradiť všetko sama. V súvislosti so školou matka platila 20 eur na nemčinu, na ISIC kartu 20 eur a za zdravotný plášť 20,60 eura. 1.4. Matka má príjem priemerne mesačne 436,71 eura čistého. Má ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči maloletej Z., nar. XX.XX.XXXX a D., nar. XX.XX.XXXX, s otcom ktorých žije v spoločnej domácnosti v jeho rodinnom dome. Vlastní osobné motorové vozidlo Renault Megan Scenic. Platí úver na rekonštrukciu domu (okná, kúrenie, podlahy, nábytok) v sume 127 eur mesačne, maloletej platí mobil 13 eur mesačne, dáva maloletej 30 eur mesačne na účet, z ktorého si ona platí kartou svoje potreby. Ďalej matka platí spoločne s priateľom plyn 100 eur mesačne a elektrinu 65 eur mesačne. Okrem toho má výdavky na maloletú Z. ktorá cestuje denne do školy do B. a stravuje sa v škole za 20 eur mesačne, a maloletú D., ktorá navštevuje materskú školu, kde strava stojí 25 eur mesačne. 1.5. Otec zarába priemerne mesačne 1.894,34 eura v čistom. Platí hypotéku na rekonštrukciu domu v sume 430 eur mesačne, ktorú si zobral v celkovej sume 21.000 eur so splatnosťou päť rokov. Okrem toho platí inkaso 130 eur mesačne, životné poistenie 43 eur mesačne, telefón 25 eur mesačne, káblovú televíziu 13 eur mesačne, cestovné do N. mesačne 60 eur, parkovné 25 eur, ubytovanie v zahraničí 20 eur týždenne, stravu v zahraničí 100 až 150 eur týždenne, na oblečenie 100 eur mesačne a výživné na maloletú. Vlastní Škodu Octaviu rok výroby 1996 a päťizbový rodinný dom v G.. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. 1.6. Skúmajúc odôvodnené potreby maloletej, ako aj osobné a zárobkové možnosti a schopnosti rodičov dospel k záveru, že návrh matky je dôvodný, preto zvýšil výživné na maloletú na sumu 250 eur mesačne od 01.07.2017 v zmysle návrhu matky, keďže od tejto doby sa výdavky na maloletú zvýšili, pretože už bolo potrebné nakupovať veci v súvislosti s nástupom maloletej na strednú školu od 01.09.2017. Zohľadnil, že potreby maloletej sú primerane vyššie aj preto, že je vekovo staršia a má mimoriadne potreby súvisiace so školou a návštevou zubnej ortodoncie. Pritom prihliadol na skutočnosť, že pomery na strane otca sú priaznivejšie, ako na strane matky, keďže sa mu zvýšil príjem a vlastní majetok značnej hodnoty, a to rodinný dom vo svojom vlastníctve a osobný automobil. 1.7. Vyslovil názor, že otec môže prispievať na výživu maloletej sumou 250 eur mesačne bez ohrozenia vlastnej výživy, a to aj s poukazom na zákon č. 601/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého životné minimum na jednu plnoletú fyzickú osobu činí od 01.07.2017 činí 199,48 eura mesačne. Teda, keď otec zaplatí zo svojho priemerného čistého mesačného príjmu, ktorý činí 1.894,34 eura výživné 250,- eur na maloletú, zostane mu ešte 1.644,34 eura, čo je o 1.444,86 eura mesačne viac, ako činí jeho životné minimum (1894,34 - 250 = 1644,34 - 199,48 = 1444,86). Dospel k záveru, že otcovi zostane ešte dostatočne vysoká sumy na jeho výživu, zaplatenie nákladov na živobytie a reprodukciu pracovnej sily. 1.8. Zvýšením výživného na sumu 250 eur mesačne od 01.07.2017 vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.07.2017 do 31.05.2018 v sume 1.320 eura (11 mesiacov x 120 eur mesačne), ktorú sumu mu povolil splácať po 100 eur mesačne podľa § 232 odsek 3, 4 Civilného sporového poriadku, aby zaplatením naraz celého nedoplatku nedošlo k ohrozeniu jeho životného minima a zároveň, aby potreby maloletej boli čo najskôr uspokojené. 1.9. Vzhľadom na späťvzatie návrhu matky na zrušenie styku maloletej s otcom a starými rodičmi a súhlasné vyjadrenie účastníkov konania, v tejto časti konanie zastavil podľa § 29 ods. 1. Civilného mimosporového poriadku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Otec podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa výživného a zročného výživného zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne výšky výživného. Tvrdil, že matka účelovo navýšila náklady spojené so zabezpečovaním starostlivosti o maloletú S. v snahe získať vyššie výživné, a tým kompenzovať vlastný nižší príjem. Na výdavkoch spojených so zdravotnou starostlivosťou o S. sa podieľal rovnakou mierou ako matka, okrem toho prispieval na obuv, oblečenie a iné veci. Namietal, že výška výživného je neprimeraná a nezohľadňuje náklady otca na ubytovanie a stravu v zahraničí. Namietal voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého zarába priemerne mesačne 1.894,34 eura v čistom, keďže jeho čistý príjem je 807 eur. Tvrdil, že podľa zaužívanej súdnej praxe výživné by malo predstavovať 20-30 % čistého príjmu povinného rodiča a pritom poukázal na rozhodnutie KS Trnava sp.zn. 10CoP/15/2016. Namietal, že cestovné náhrady (diéty) sa nepovažujú za mzdu podľa § 118 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, ale kompenzujú jeho výdavky spojené s vykonávaním práce v zahraničí. Zopakoval svoju argumentáciu ohľadom rekonštrukcie domu, na ktorú si vzal úver, sledujúc potrebu budúcej starostlivosti o starnúcich rodičov.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny. Poukázala na zmenu pomerov na strane dcéry, ktorá v čase poslednej úpravy výživného mala 11 rokov a navštevovala základnú školu. V súčasnej dobe má 17 rokov a navštevuje strednú zdravotnícku školu S. tomto veku má dcéra vyššie potreby, ktoré vzhľadom na svoj príjem a ďalšie dve vyživovacie povinnosti nemôže uspokojiť. Poukázala na to, že otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a jeho príjem je dostatočný na to, aby zvýšené výživné mohol hradiť.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa pridržiava svojich vyjadrení v priebehu konania, podľa ktorých u maloletej S. nastali zmeny pomerov, keďže je vekovo staršia a primerane tomu má vyššie potreby a má aj mimoriadne potreby spojené s návštevou zubnej ortodoncie. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdiť.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 , neviazaný dôvodom odvolania (§ 66 , prejednal odvolanie otca bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 , pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 68 , s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho aj správny právny záver, preto rozsudok v napadnutej časti týkajúcej sa výživného, zročného výživného a trov konania podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

6. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku zákonom č. 161/2015 Z.z. účinnom od 01.07.2016 a z ustanovenia § 395 ods. 1 vyplýva, že ak ustanovenie § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutie jeho účinnosti. Podľa § 2 ods. 1 na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

9. Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. 1 vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Zmena pomerov však musí byť takej povahy, aby zakladala reálny dôvod na zmenu dohody či súdneho rozhodnutia. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že k zmene pomerov došlo, potom je namieste, aby sa prehodnotili hľadiská, na základe ktorých došlo k stanoveniu výživného. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd musí komplexne posúdiť všetky okolnosti, ktoré majú na výšku výživného vplyv. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za významné poznamenať, že pri rozhodovaní o návrhu, či už o zvýšenie alebo zníženie vyživovacej povinnosti, je potrebné posudzovať, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Základnými kritériami sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, a odôvodnené potreby dieťaťa, pri rešpektovaní zásady, že na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj dieťa. Odôvodnené potreby dieťaťa sú dané jednak jeho vekom a stupňom vzdelávania, ale aj zdravotným stavom. Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými potrebami len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopností rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa.

10. V predmetnej veci sa matka domáhala zvýšenia výživného k maloletej dcére S. zo sumy 130 eur na sumu 250 eur. Naposledy bola vyživovacia povinnosť určená v roku 2012. Návrh podala matka najmä z

dôvodu, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca došlo k zmene pomerov na strane maloletej dcéry, ktorá podrástla, navštevuje odbornú ambulanciu zubnej ortodoncie, nosí zubný strojček, a po ukončení základnej školy pokračuje v štúdiu na strednej škole mimo miesta bydliska. Otec so zvýšením výživného na sumu 250 eur nesúhlasil. Dôvodil prerábaním domu, na ktoré si vzal úver vo výške 21.000 eur so splatnosťou na 5 rokov a výškou mesačnej splátky 430 eur. Dôvodil tiež starostlivosťou o starnúcich rodičov, ktorí vzhľadom na zdravotné problémy v budúcnosti budú potrebovať s ním bývať. Súhlasil so zvýšením výživného na sumu 180 eur, neskôr na sumu 200 eur. Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné na sumu 250 eur.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci súd prvej inštancie vykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie na zistenie, či sú dôvody pre zvýšenie výživného a zistenie odôvodnených potrieb maloletej S. ako aj pre zistenie schopností, možností a majetkových pomerov rodičov. Po vykonanom dokazovaní správne vyhodnotil zistený skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Zvýšené výživné, spolu s príspevkom matky a prídavkom na dieťa zodpovedá odôvodneným potrebám dievčaťa, ktoré je študentkou strednej školy mimo miesta bydliska s prihliadnutím na zdravotné problémy spojené s nosením zubného strojčeka a na pravidelné návštevy ambulancie zubnej ortodoncie. Zároveň zvýšené výživné zodpovedá aj možnostiam a schopnostiam otca.

12. Námietky otca odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Náklady na starostlivosť o maloletú S. nemožno považovať za nadsadené a v konečnom dôsledku ich potvrdil aj otec pred súdom prvej inštancie, keď poukázal na výdavky dcéry, na ktorých sa podieľal do septembra 2017. Odvolací súd nespochybňuje, že matka má nižší príjem a ďalšie vyživovacie povinnosti, ktoré okolnosti majú za následok, že nemôže prispievať na výživu maloletej takou mierou, ako otec, ktorého príjem je vyšší a ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Odvolací súd poznamenáva, že hoci obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť, neznamená to, že musia na výživu dieťaťa prispievať rovnakou sumou. Ako je uvedené v bode 9. výška príspevku na výživu dieťaťa závisí od schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov. Rodič, ktorého schopnosti, možnosti a majetkové pomery to odôvodňujú (v danej veci otec), môže prispievať na výživu dieťaťa vyššou sumou ako rodič, u ktorého sú tieto kritéria vyhodnotené na nižšej úrovni (v danej veci matka). Pritom je potrebné rešpektovať, že matka stále plní povinnosť osobnej starostlivosti o maloletú, i keď už nejde o starostlivosť celodennú, ani tak časovo náročnú, ako v čase poslednej úpravy výživného. Na druhej strane pomery na strane otca odôvodňujú záver o jeho vyššej životnej úrovni, na ktorej má dieťa právo sa podieľať. Hoci odvolací súd nespochybňuje tvrdenie otca, podľa ktorého cestovné náhrady (diéty) sa nepovažujú za mzdu, poukazuje však na skutočnosť, že otec tieto náhrady alebo ich časť spotrebuje aj na stravu prípadne ubytovanie v zahraničí, ktoré výdavky potom nemusí zaplatiť zo mzdy. Zároveň za čas pobytu v zahraničí nemá náklady na stravu doma. Navyše príjem otca aj bez cestovných náhrad sa od poslednej úpravy výživného zvýšil. Pokiaľ otec namietal, že výživné by nemalo byť vyššie ako 20 až 30 % čistého príjmu, odvolací súd len dodáva, že zvýšené výživné tieto „limity“ nepresahuje. S argumentáciou otca o možnej budúcej potrebe starostlivosti o rodičov sa odvolací súd nezaoberal, keďže zatiaľ táto situácia nenastala.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zvýšenia výživného, zročného výživného a trov konania, ako závislého výroku, podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny, potvrdil.

14. Podľa § 57 o nároku na náhradu trov, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Úspešná navrhovateľka - matka v odvolacom konaní nežiadala priznať náhradu trov konania podľa § 55 CMP. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 52 v spojení s § 396 ods. 1 tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Vo veci ide o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku, ktorý stanovuje, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, pričom žiadne ustanovenie upravujúce nárok na náhradu trov konania podľa na danú vec nedopadá.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .