Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/155/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcov v 1.rade: T. V., nar. XX.X.XXXX, bydlisko Z., E. X, zastúpenom: Jurovatý & Partners, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 14, Bratislava, Nitra, Štúrova 21, za ktorú koná JUDr. Eduard Jurovatý, advokát a konateľ, v 2. rade: JUDr. P. V., nar. XX.X.XXXX, bydlisko Z., V. XX, proti žalovanému: X. A., nar. XX.XXXXX, bydlisko I. XX, zastúpenému Advokátska kancelária CIMMERMANN, s.r.o., so sídlom Zlaté Moravce, Ľ. Podjavorinskej1735/23, za ktorú koná Mgr.Eugen Cimmerman, advokát, o neúčinnosť právneho úkonu , o odvolaní žalobcu v 2. rade a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 14. marca 2018 pod č.k. 18C/115/2013-641 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobca v 1.rade má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu vo vyhovujúcej časti rozsudku.

Žalovaný má plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v 2. rade v zamietajúcej časti rozsudku. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že právny úkon kúpna zmluva zo dňa 4.7.2012, ktorej vklad bol povolený pod číslom V 4370/2012, a ktorou dlžník P. ako predávajúci previedol na X. A. ako kupujúceho nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. I., zapísané na LV číslo XXXX ako parcely registra C evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXXX, zast. plochy a nádvoria o výmere 414 m2 spolu s rodinným domom súp. č. XXXX na parc. č. XXXX v celosti, je voči žalobcovi v l. rade právne neúčinná. Žalobca v 1.rade rade má právo na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%. Žalobu žalobcu v v 2. rade rade zamietol. Žalovaný má právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v v 2. rade rade v rozsahu 100%. 1.2.V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že žalobcovia v l. rade a v 2. rade sa písomne podanou žalobou domáhali, aby súd rozhodol o určení, že kúpna zmluva číslo V XXXX/XX - 5410/12 uzatvorená medzi kupujúcim Ing. X. A. a predávajúcim P. Q. dňa 4.7.2012, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva nehnuteľnosti zapísanej na LV číslo XXXX kat. úz. I. je voči žalobcom v l. a v 2. rade právne neúčinná. Podrobne poukázal na zistený skutkový stav, z ktorého zistil, že dňa 26.9.2007 bola uzatvorená Kúpna zmluva, na základe ktorej P. ako predávajúci predával žalobcovi v 2. rade ako kupujúcemu nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. Z. okres Z., obec Z., zapísané na LV číslo XXXX - pozemok, parc. č. XXXX o výmere 414 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, stavba súp. číslo XXXX, druh stavby rodinný dom postavený na parc. č. XXXX. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene 209 453,63 eura (6

310 000 Sk) s tým, že záloha kúpnej ceny bola vo výške 52 363,41 eura (577 500 Sk), čo predstavovalo 25% kúpnej ceny, zaplatená kupujúcim dňa 25.9.2007 prevodným príkazom na účet predávajúceho. Od zálohy malo byť odpočítaných 4 979,09 eura (150 000 Sk), ktorú poskytol kupujúci predávajúcemu dňa 16.6.2007 a pripočítaných 99,58 eura ( 3 000Sk) za znalecký posudok Ing. J. a 580,89 eura (17 500 Sk) ako 50% zmluvnej pokuty za nesplnenie uzatvoriť kúpnu zmluvu za byt. Predmetná zmluva nebola predložená Správe katastra na zavkladovanie.

1.3. Z uznania dlhu zo dňa 20.10.2011 zistil, že P. Q. ako dlžník uznal svoj dlh podľa § 558 voči veriteľovi, žalobcovi v 2. rade vo výške XXX 233, 94 eura. Právnym titulom bolo poskytnutie zálohy kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 26.9.2007, pričom predmetné plnenie sa zaviazal P. Q. vrátiť žalobcovi v 2. rade najneskôr do 01.12.2008. Dňa 7.9.2011 bola uzatvorená Kúpna zmluva medzi predávajúcim P. Q. a kupujúcou M. A. ohľadne nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. I., nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXXX za kúpnu cenu 209 500 eur. Dňa 10.01.2012 bola uzatvorená Kúpna zmluva medzi kupujúcim P. Q. a predávajúcou M. A. ohľadne nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. I., nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXXX za účelom realizácie odstúpenia od Kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Rozhodnutím Správy katastra Nitra V5376/1. Na základe predmetnej zmluvy prišlo k vráteniu kúpnej ceny vo výške 209 500 eur, ktorá bola vrátená pri podpise tejto zmluvy P.

Zo spisu V 4370/12 zistil, že dňa 4.7.2012 bola medzi predávajúcim Jánom Sviatkom a žalovaným uzatvorená kúpna zmluva ohľadom nehnuteľností zapísaných na LV číslo 1104, pozemky, parc. č. 5006 o výmere 414 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, stavba súp. číslo XXXX na parc. č. XXXX druh stavby, rodinný dom. Kúpna cena bola dohodnutá na sumu 209.500 eur, ktorá bola v celosti vyplatená pri podpise tejto zmluvy kupujúcim k rukám predávajúceho. Prevzatie kúpnej ceny potvrdil predávajúci vlastnoručným podpisom tejto zmluvy. Na základe kúpnej zmluvy bol dňa v 2. 8.2012 povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na žalovaného.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá bola uzatvorená dňa 26.9.2012 podľa § 524 vyplýva, že došlo k bezodplatnému postúpeniu pohľadávky vo výške 202 233,94 eura postupcom žalobcom v 2. rade na žalobcu v 1.rade, pričom právnym titulom dlhu bolo poskytnutie zálohy kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 26.9.2007.

Zo spisu 19C/128/2013 súd zistil, že prebieha konanie vo veci žalobcu v 2. rade proti P. Q. o zaplatenie sumy 202 233,94 eura titulom vydania bezdôvodného obohatenia, konanie nie je právoplatne skončené.

1.4.Na daný zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 524 ods. 1, § 524 ods. 2, § 526 ods. 1 ,§ 526 ods. 2, § 42a ods. 1 ,§ 42a ods. 2 ,§ 42b ods.1, 2Občianskeho zákonníka( ďalej len a uviedol, že odporovacia žaloba nie je určovacou žalobou podľa § 137 CSP, preto žalobca nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd totiž v skutočnosti neurčuje existenciu alebo neexistenciu právneho pomeru, ale rozhoduje konštitutívne, keď vyhlasuje právny úkon za relatívne neúčinný. Odporovateľný právny úkon sa stáva neúčinný až tým, že ho súd za neúčinný vyhlási. 1.5.Následne sa zaoberal platnosťou Zmluvy o postúpení pohľadávky. Vyhodnotil, že Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 26.9.2012 je platným právnym úkonom s poukazom na § 39 OZ. Na základe predmetnej zmluvy došlo k bezodplatnému postúpeniu pohľadávky vo výške 202 233,94 eura zo strany postupcu žalobcu v 2. rade na postupníka žalobcu v 1.rade. Právnym titulom dlhu bolo poskytnutie zálohy kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 26.9.2007 ako i úroky z omeškania a príslušenstvo pohľadávky. Tým je daná aktívna legitimácia žalobcu v 1.rade rade, ktorý ako nový veriteľ (postupník) nadobudol postupovanú pohľadávku a s ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu k jej uplatneniu. Prebiehajúce exekučné konania voči žalobcovi v 2. rade nespôsobujú absolútnu neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávok (rozh. 4Cdo/107/2007). Z týchto dôvodov mal za to, že nie je daná aktívna legitimácia žalobcu v 2. rade v danej veci a preto súd preto žalobu žalobcu v 2. rade zamietol. 1.6. Zaoberal sa zmluvou o pôžičke uzavretou medzi žalobcom v 2. rade a jeho bratom L. V., zo dňa 27.4.2008, na základe ktorej si žalobca v 2. rade požičal finančné prostriedky na doplatenie kúpnej ceny. Bolo preukázané, že žalobca v 2. rade nekonal v mene brata a finančné prostriedky boli požičané z dôvodu doplatku kúpnej ceny a až následne by prišlo k rozdeleniu nehnuteľnosti. V danej veci však bolo pre rozhodnutie podstatné zistenie splnenie hmotnoprávnych podmienok stanovených v ustanovenia. § 42 ods.1 OZ. Pri posudzovaní odporovateľnosti právnych úkonov sa zaoberal tým, či v prípade odporovateľnosti v osobe postavenia žalobcu v 1.rade rade ide o veriteľa a či ako veriteľ má

dlžníka. Žalobca v 1.rade rade uniesol dôkazné bremeno, pretože preukázal, že je veriteľom s poukazom na Zmluvu o postúpení pohľadávok . Má dlžníka P. Q. V tomto smere poukázal na výpoveď svedka P. Q., ktorý potvrdil, že nepopiera nárok na vrátenie kúpnej ceny znížený o jeho pohľadávky vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade. Žalobcovi v 1.rade rade tvrdil, že dlžnú sumu uhradí, keď ho zaviaže súd. V konaní bol preukázaný blízky vzťah osôb, ktoré uzatvorili kúpnu zmluvu. Mal za to, že medzi P. Q. a žalovaným je vytvorený vzťah obdobný vzťahu rodinnému, pričom ujmu, ktorú by utrpel jeden z nich, by druhý dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu. Žalovaný je synom manželky P. Q.. Preto úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa v takomto prípade zákon predpokladá. Bolo na žalovanom aby preukázal opak, t. j., že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohol aj pri náležitej starostlivosti poznať. Žalovaný nepreukázal tieto skutočnosti. Nestačilo iba tvrdenie, že o tomto úmysle nevedel. Sám vo výpovedi potvrdil, že vedel o kúpnej zmluve medzi pánom Q. a žalobcom v 2. rade. Ďalej poukázal na výpoveď P. Q., ktorý potvrdil, že žalovaný vedel, že má nejaký problém so žalobcom v 2. rade, ale nevedel výšku finančnej čiastky, ktorú mu dlhuje. V konaní bola preukázaná existencia vymáhateľnej pohľadávky ( konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 19C/128/2013) a neexistencia majetku dlžníka, ktorý by mohol byť postihnuteľný. V konaní nebolo preukázané, že dlžník P. reálne disponuje s finančnými prostriedkami, nebol preukázaný taký majetok, z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobcu v 1.rade rade uspokojiť. Svedok P. Q. potvrdil vo svojej výpovedi, že nemá žiadny majetok a poberá dôchodok vo výške 485 eur. Svedkyňa F.. I. Q. potvrdila, že manžel (P. Q.) nemá hnuteľné a nehnuteľné veci, nemá účty, nemá nič, ale na druhej strane uviedla, že jej syn, teda žalovaný vyplatil kúpnu cenu a tieto peniaze jej manžel má, skryl ich. S poukazom na vykonané dokazovanie, preukázanie existencie vymáhateľnej pohľadávky a neexistencia takého majetku, ktorý by bol postihnuteľný, žalobe žalobcu v 1.rade rade vyhovel a určil, že predmetný úkon, ktorého odporovateľnosti sa žalobca v 1.rade rade domáhal ,je neúčinný. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania vznesené žalobcom v 2. rade (vypočutie ďalších svedkov) s poukazom na uvedené zamietol ako i ohľadom na tú skutočnosť, že ich nepovažoval za dôvodné vo veci vykonať. O trovách konania rozhodol podľa úspechu žalobcu v 1.rade rade v konaní, podľa § 255 a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100%. Keďže zamietol žalobu žalobcu v 2. rade, priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2.Žalobca v 2. rade podal proti rozsudku odvolanie. Odvolanie zdôvodnil ustanovením § 365 písm. b), c), f), g), h) (správne § 365 ods. 1 písm. c), f), g), h ) CSP. K písmenu b) namietal, že okrem postúpenej pohľadávky existuje pohľadávka vo výške technického zhodnotenia 52 600 eur. Svedok P. Q. na zhodnotenie nehnuteľnosti odmietol odpovedať a súd prvej inštancie zamietol jeho návrh na doplnenie dokazovanie navrhovanými svedkami. K písmenu f) uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nevykonal ním navrhované dôkazy na zhodnotenie nehnuteľnosti. K písmenu g) namietal, že skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Poukázal na spis Okresného súdu Nitra sp.zn. 19C 128/2013 o zaplatenie pohľadávky 202 233,94 eura, postúpenej žalobcovi v1.rade a konanie vedené pod sp. zn. 17 C 195/2014, v ktorom odvolací súd v uznesení 5 Co 994/2015-52 potvrdil existenciu jeho hmotného práva. K písmenu h) uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd priznal právo len žalobcovi v1.rade z postúpenej pohľadávky 202 233,94 eura. Nerozhodoval o jeho pohľadávke žalobcu vo výške 52 600 eur a 8 663 eur .Následne uviedol stručný prehľad pohľadávok, namietal nepravdivú výpoveď žalovaného . Potvrdil postúpenie pohľadávky na v sume 202 233 eur na žalobcu v 1. rade. Pohľadávka v sume 8 672,63 eura spočívajúca v platbách súvisiacich s užívaním domu nebola postúpená a tretia pohľadávka v sume 52 000 eur spočívajúca v zhodnotení nehnuteľnosti je viazaná na jeho osobu. Preto považoval rozsudok v zamietajúcej časti za nesprávny, nepreskúmateľný a nezrozumiteľný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý zmenil a žalobu č.2 potvrdil, prípadne, aby rozsudok v časti žalobcu č.2 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

3.Žalovaný podal proti rozsudku v jeho vyhovujúcej časti odvolanie. Odvolanie zdôvodnil nesplnením procesných podmienok konania, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci. K nesplnením procesným podmienkam namietal, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 22.09.2015 vyhlásil dokazovanie za skončené. Zástupkyňa žalobcu potom 28.09.2015 doplnila dokazovanie, na základe čoho súd potom pokračoval v konaní. Ďalšie skutkové tvrdenia po vyhlásení uznesenia nie sú prípustné a nemôžu byť použité v odvolacom konaní. Rovnako platí zásada koncentrácie uvedená v § 154 CSP, že všetky prostriedky procesného útoku a procesnej obrany môžu byť uplatnené len do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Súd prvej inštancie svojim konaním zvýhodnil stranu sporu, a tým porušil súdnu ochranu garantovanú čl. 46 ods.1 Ústavy

SR. V ďalšej časti sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, pretože žalovaný v 2. rade nakladal s majetkom podliehajúcim exekúcii. Rozhodnutie NS SR 4 Cdo 107/2007 považoval na neaplikovateľné na daný stav, pretože sa jednalo o bezoplatné postúpenie pohľadávky. Zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatná pre rozpor s ustanovením § 39 OZ.K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedol, že žalovaný nemal žiadnu vedomosť o dlhu P., nehnuteľnosť nadobudol dobromyseľne. Nebol preukázaný úmysel P. ukrátiť veriteľa, pretože neexistoval žiaden zákaz nakladať s nehnuteľnosťou. V priebehu dokazovania bolo preukázané , že má dostatok finančných prostriedkov. Ďalej poukázal na zmluvu o pôžičke uzavretú medzi žalovaným v 2. rade a jeho bratom, ktorá má zásadný význam pre posúdenie veci. Zmluva bola účelová predložená po vyhlásení dokazovania za skončené. Nebola predložená počas piatich rokov konania. Hodnovernosť tohto dôkazu spochybňuje aktívnu legitimáciu žalobcov. Namietal, že súd prvej inštancie vo veci nevykonal dôkaz oboznámením listiny a vyhodnotil ju v jeho neprospech. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého inštancie na ďalšie konanie.

4.Strany sporu sa k vzájomným odvolaniam písomne nevyjadrili.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods.1 CSP, § 380 ods.1 , skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (383 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.1, § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolania strán sporu nie sú dôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 potvrdil.

6.Zákonom č. 160/2015 z 21. mája 2015 nadobudol účinnosť od 01.07.2016 nový Civilný sporový poriadok.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia toho zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Z tohto ustanovenia vyplýva, že nová právna úprava sa použije na všetky konania začaté aj pred účinnosťou zákona.

Podľa § 387 ods.1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Ustanovením § 387 je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd, preskúmajúc napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolania strán sporu dospel k záveru o nedôvodnosti odvolaní . Súd prvej inštancie v danej veci vykonal dostatočné dokazovanie, svoje rozhodnutie podrobným spôsobom, zaoberajúc sa každou námietkou strán sporu, ktoré uviedli v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ako aj v podanom odvolaní, uvádzajúc svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil, aplikoval v danej veci správne právne predpisy na správne zistený skutkový stav veci. Tieto skutočnosti odôvodňujú postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 2 CSP, keďže s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožnil a preto ďalej na tieto dôvody iba poukazuje.

9. Odvolací súd predtým ako preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, skúmal namietané vady konania žalovaným. Žalovaný namietal nedostatočné zdôvodnenie rozsudku, odňatie práva na spravodlivý súdny proces .Nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie videl v tom , že súd prvej inštancie potom, čo vyhlásil dokazovanie za skončené, pokračoval v konaní na základe predloženého listinného dôkazu žalobcov. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 22.09.2015 po skončení pojednávania vyhlásil dokazovanie za skončené. Odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku .Dňa 28.09.2015 doručila zástupkyňa žalovaného podanie zo dňa 28.09.2018súčasťou ktorého bola zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalovaným v 2. rade a jeho bratom L. dňa 27.04.2018.Následne zrušil súd prvej inštancie termín vyhlásenia rozhodnutia a stanovil nový termín pojednávania. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil 19.11.2015.Zástupca žalovaného bol študovať spis 17.02.2015.Na pojednávaní konanom dňa 19.05.2016 sa žalovaný v 2.rade vyjadril k pôžičke od svojho brata. Na pojednávaní konanom dňa 15.02.2018 strany sporu na otázku sudkyne uviedli, že nežiadajú oboznámiť obsah spisu, nakoľko im je známy.

9.Občiansky súdny poriadok uznesenia upravujúce vedenie konania nevymedzoval žiadnymi znakmi. Považoval sa za ne uznesenia, ktoré nemajú vplyv na rozhodnutie vo veci samej, týkajú sa otázok, ktoré v záujme hospodárneho vedenia konania vyžadujú rýchle riešenia, alebo bez toho, aby odopretie možnosti odvolania mohlo byť na ujmu práv účastníka alebo tretej osoby, a súd nimi nie je viazaný, čo znamená, že ich možno zmeniť bez toho, aby bolo možné podať odvolanie. Medzi uznesenia, ktorými sa upravuje vedenie konania, sa zaraďujú napr. uznesenie o vylúčení veci (tiež aj vzájomného návrhu) na samostatné konanie (§ 112 OSP), uznesenie o odročení pojednávania (§ 119 OSP), uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu (§ 120 ods. 1 OSP), uznesenie o ustanovení znalca (§ 127 ods. 1 OSP), uznesenie o povinnosti predložiť lekárske vysvedčenie o duševnom stave vyšetrovaného vydaného v konaní o spôsobilosti na právne úkony (§ 186 ods. 2 OSP) a pod. Medzi takéto uznesenia, t.j. uznesenia, ktorými sa upravuje vedenie konania, možno zaradiť aj uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené.

10.Podľa § 120 ods. 4 OSP súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Poučovacia povinnosť podľa tohto ustanovenia je obdobná ako poučovacia povinnosť súdu v rámci prípravy pojednávania. Súd je povinný pred procesným rozhodnutím o skončení dokazovania alebo pred rozhodnutím bez nariadenia pojednávania poučiť účastníkov v rozsahu, ktorý sa týka jednak času, do ktorého možno predložiť alebo navrhnúť dôkazné prostriedky, jednak dôsledku nesplnenia tejto povinnosti, t.j. o tom, že na neskôr predložené alebo označené dôkazy a skutočnosti súd neprihliada a tiež aj významu a použiteľnosti neskôr predložených alebo označených dôkazov a skutočností len v rozsahu a za podmienok uvedených v § 205a (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011 sp. zn. 4 Cdo 117/2011).

11.Hoci splnenie tejto poučovacej povinnosti, ktorá predchádza vyhláseniu uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť napadnúť toto rozhodnutie v riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom konaní, pretože jej obsahom je významné obmedzenie možnosti predkladať alebo označovať v ďalšom konaní dôkazné prostriedky a skutočnosti, hoci objektívne existujú (tzv. neúplná apelácia), samotné uznesenie o

vyhlásení dokazovania za skončené, nemôže mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej a nemôže privodiť vážnejšiu ujmu na právach účastníkov. Zodpovedanie otázky, či uznesenie, ktorým sa končí dokazovanie, je alebo nie je uznesením upravujúcim vedenie konania, bezprostredne súvisí s dokazovaním ako zákonom upraveným postupom súdu, ako aj účastníkov konania, na základe ktorého súd získava pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania. Zisťovanie skutkového stavu, ktorý je pre súd základom jeho rozhodnutia, možno označiť za jednu z najdôležitejších a najnáročnejších činností súdu vôbec, pretože iba súd je subjekt, ktorý určuje, čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré skutočnosti bude považovať za preukázané a ktoré dôkazy vykoná [§ 120 ods. 1 OSP (významné povinnosti patria v rámci dokazovania aj účastníkom konania)], nemožno mu uprieť možnosť, následne, aj za situácie, keď vyhlásil procesné uznesenie, ktorým sa končí dokazovanie, aby toto svoje rozhodnutie zmenil a pokračoval v konaní, ak pre rozhodnutie o veci, ktorá je predmetom konania potrebuje získať ďalšie podstatné skutkové poznatky. Uznesenie, ktorý sa končí dokazovanie preto je uznesením upravujúcim vedenie konania, preto súd nie je ním viazaný (§ 170 ods. 2 OSP). Preto odvolací dôvod v porušení ustanovenia § 120 ods. 4 OSP nie je daný.

12.K námietke práva na spravodlivý súdny proces odvolací súd dodáva, že je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). 13.Odvolací súd v súvislosti s námietkou nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia odkazuje na stanovisko najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktoré je aktuálne a pre súdnu prax použiteľné aj po 1. júli 2016, a aplikovateľné na odvolacie konanie, ktorého právna veta znie : „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“ V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie žalovaného, že súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom priečiacim sa zákonu. Súd prvej inštancie detailne popísal obsah všetkých dôkazov vykonaných v konaní, a následne ich jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach podrobil komplexnému hodnoteniu. Zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu. Podľa názoru odvolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie náležitosti v zmysle § 393 CSP. Za procesnú vadu konania podľa § 365 ods. 1 písm. d/ nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutia podľa predstáv žalovaného.

14.Žalovaný vo veci samej namietal absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor s § 47 ods.1 písm. b) Exekučného poriadku a rozhodnutie NS SR 4 Cdo 107/2007 považoval za ojedinelé rozhodnutie, pričom súdna považuje porušenie citovaného zákonného ustanovenia majúce za následok neplatnosť právneho úkonu. Rozhodnutie bolo prijaté a publikované v zbierke súdnych rozhodnutí pod R 47/2009 s právnou vetou“ Skutočnosť, že povinný porušil zákaz nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii, ktorý uložil súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie ( § 74 ods.1 písm. b) EP), nemá za následok neplatnosť právneho úkonu povinného, ktorým tento zákon porušil, ale vznik práva oprávneného odporovať tomuto právnemu úkonu povinného v zmysle § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka a domáhať sa určenia, že ide o právny úkon, ktorý je voči oprávnenému neúčinný. NS SR prijalo rozhodnutie č.18 na uverejnenie v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov

SR, podľa ktorého do rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Buletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I,II. a IV vydaných ŠEVT Praha v rokoch 1974,1980 a 1986.Rozhodnutie NS SR publikované pod R 47/2009 nebolo prekonané iným rozhodnutím publikovaným v Zbierke súdnych rozhodnutí, jeho závery sú pre súd záväzné. Preto odvolanie žalovaného ani v tejto časti nie je dôvodné.

15.Žalovaný v priebehu konanie nepredložil žiaden dôkaz o tom, že P. má majetok( disponuje finančnými prostriedkami) na vyplatenie žalovaných. V tejto časti sa odvolával len na vyjadrenia P. Q. a jeho manželky, ktorá uviedla, že manžel má schované finančné prostriedky na vyplatenie v sume 6 000 000 eur, ale súčasne tvrdila, že nemá žiaden majetok.Za dobu trvania sporu a iných sporov vedených medzi stranami sporu, žalobcami a P. Q. mohol P. Q. vyplatiť uznanú sumu zálohy kúpnej ceny, a tým preukázať svoju solventnosť a bezpredmetnosť tohto konania. Žiaden dôkaz o ochote P. Q. a existencie jeho finančných prostriedkov v konaní preukázaný nebol. Preto sa odvolací súd aj v tejto časti stotožnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie.

16.Žalobca v 2. rade podal odvolanie v zamietajúcej časti rozsudku. Nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie o jeho nedostatku vecnej aktívnej legitimácie, pretože postúpená bola len pohľadávka na jeho syna, žalovaného v 1. rade v sume 202 233,94 eura. Súd prvej inštancie opomenul ďalšie jeho pohľadávky voči žalovanému spočívajúce v nezaplatení sumy 52 600 eur spočívajúcej vo výške technického zhodnotenia, k čomu odmietol vykonať dokazovanie ním navrhnutých svedkov. Nevyporiadal sa s ďalšou pohľadávkou v sume 8 663 eur predstavujúcu zálohové platby za roky 2010 -2013.K tejto pohľadávke uviedol, že nebola postúpená na jeho syna, žalobcu v1. rade. Z uvedených dôvodov považoval rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalobcovi v1. rade za vecne správny a v časti zamietnutia žaloby vo vzťahu k nemu za nesprávny. Navrhol, aby Krajský súd zmenil rozsudok súdu Okresného súdu v Nitre pod č.k. 18C 115/2013-641 zo dňa 14.03.2018 a žalobu žalobcu č.2 potvrdil, prípadne rozsudok v časti žalobcu č.2 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací navrhovaný petit žalobcu v 2. rade je zmätočný, nesúladný s obsahom odvolania. Preto odvolací súd vychádzal z dôvodov odvolania. Podstatou odvolania žalovaného je jeho aktívna legitimácia vyplývajúca z dvoch pohľadávok voči P. v sumách 52 000 eur a 8 672,63 eura.

17.V spise sa nachádza na čl.325 zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi postupcom žalobcom v 2. rade a žalobcom v1. rade. Predmetom postúpenia pohľadávky bola suma51 300 eur predstavujúca bezdôvodné obohatenie spočívajúce v technickom zhodnotení domu voči osobám- P. Q., F.. I. Q. a D.. X. A.. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení z 12.03.2015 (čl. 392) namietal aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu postúpených pohľadávok , zmlúv uzavretých 26.09.2012 a 01.09.2014, ktorými postúpil pohľadávky na žalobcu v1. rade. Žalobca v1. rade vo svojom podaní zo dňa 30.03.2015( čl. 396) potvrdil postúpenie pohľadávok a uviedol, že sumu 52 000 eur vymáha v súdnom konaní vedenom na Okresnom súdu Nitra pod sp. zn. 12C 153/2014. Súd prvej inštancie na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením oboch zmlúv o postúpení pohľadávok a strany sporu nemali k oboznámeným správam žiadne pripomienky. Z uvedeného vyplýva, že medzi stranami sporu nebolo sporné postúpenie pohľadávok zo žalobcu v 2. rade na žalobcu v 1. rade na základe zmlúv o postúpení pohľadávok uzatvorených v dňoch 01.09.2014 a 26.09.2012. V konaní vedenom na Okresnom súdu Nitra pod sp.zn. 12C 153/2014 žalobca v 2.rade uplatnil uvedenú pohľadávku žalobou doručenou súdu 23.07.2014.V konaní predložil zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 01.09.2014 a na jej základe podal návrh na zámenu strán sporu 30.10.2014 tak, aby on z konania vystúpil a do konania vstúpil žalovaný v1.rade. Žalovaný v1. rade uplatňuje postúpenú pohľadávku v inom samostatnom konaní. Preto odvolanie žalovaného v 2. rade v časti jeho aktívnej legitimácie zo sumy 52 000 eur nie je dôvodné. Zostávajúca časť žalobcom v 2. rade odvodzujúca jeho aktívnu legitimáciu v sume 8 872,63 eura je medzi stranami sporu sporná. Žalobca v 2. rade ju uplatňuje voči trom subjektom, z čoho vyplýva, že podiel dlžníka Jána Sviatku predstavuje 2957,54 eura, čo je nepatrná suma k hodnote nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom prevodu. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo vzťahu k žalobcovi v2. rade ako vecne správny potvrdil. 18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 a podľa § 255 ods. 1 a priznal žalobcovi v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu, že bol v odvolacom konaní úspešný v prvej a štvrtej výrokovej časti rozsudku. Žalobca v 2. rade bol neúspešný v odvolacom konaní v napadnutej zamietajúcej časti, úspešný bol žalovaný, preto má žalovaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v2. rade v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .