Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Co-214-2018.pdf
PDF · 110.01 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/214/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s,. IČO:47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, so sídlom AK Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanej: J. C., nar. XX. P. XXXX, trvale bytom L. X/XX, XXX XX A., o zaplatenie 982,99 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca, č.k. 4Csp/231/2017-73 zo dňa 22. marca 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol a v závislom výroku III. o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Revúca (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 785,58 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 785,58 Eur od 16.12.2014 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvá výroková veta). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (druhá výroková veta). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal (tretia výroková veta).
1.1 Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že tento vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 18.07.2013 zmluvu o úvere
- dostupná pôžička č. 1323322926, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 1.000,-Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v pravidelných 72 mesačných splátkach po 30,62 Eur. Celkové náklady spojené s úverom boli vo výške 984,93 Eur, ročná úroková sadzba vo výške 25,50%, pri ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 32,09%. Priemerná hodnota RPMN predstavovala 26,38%, dátum prvej splátky bol dohodnutý do 20.08.2013, splatnosť každej ďalšej mesačnej splátky bola k 20-temu dňu v mesiaci, termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na deň 20.07.2019. Zmluvné strany si pritom dohodli základný súbor poistenia úveru.
1.2 Okresný súd tiež zistil, že právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 20.11.2014 vyzval žalovanú k predčasnému splateniu celkovej istiny vo výške 1.210,-Eur, v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia upomienky. Výzvu žalovaná osobne prevzala dňa 05.12.2014, úver bol právnym predchodcom žalobcu vyhlásený za predčasne splatný s účinnosťou k 15.12.2014. Žalobca preukázal, že vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu predchádzalo upomínanie žalovanej na zaplatenie zmluvného záväzku po lehote splatnosti. Z prehľadu splátok okresný súd zistil, že žalovaná
žalobcovi uhradila celkom sumu 214,42 Eur. Pohľadávka bola na žalobcu postúpená z jeho právneho predchodcu Poštovej banky, a.s., zmluvou o postúpení pohľadávok č. 3/2017 zo dňa 13.06.2017.
1.3 Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie podanej žalobe v časti o zaplatenie sumy 785,58 Eur vyhovel, nakoľko v tejto časti mal preukázanú aj jej dôvodnosť. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
1.4 Okresný súd mal preukázané platné uzavretie zmluvy o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko bola uzavretá medzi dodávateľom v súvislosti s výkonom jeho podnikateľskej činnosti a žalovanou ako spotrebiteľom. Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vykazuje znaky typizovanej a formulárovej zmluvy, štandardne používanej právnym predchodcom žalobcu pri výkone svojej podnikateľskej činnosti. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je zvýšenie právnej ochrany slabšieho účastníka spotrebiteľského zmluvného vzťahu za účelom vyrovnania faktickej nerovnosti v postavení zmluvných strán. Každá zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, musí obsahovať všetky obligatórne náležitosti uvedené v § 9 ods.2 písm. a) až k), r) a y) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“). Okresný súd konštatoval, že predmetná zmluva tieto obligatórne náležitosti neobsahovala, neobsahovala údaj o celkovej výške úveru, ktorý musí spotrebiteľ zaplatiť, ako aj údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa spojených s predmetným úverom. Tieto údaje by museli byť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko pri výške mesačnej splátky 30,62 Eur a počte dohodnutých mesačných splátok 72, bez povinnosti hradiť akékoľvek poplatky spojené s poskytnutým úverom, predstavujú náklady spotrebiteľa na úver čiastku 1.204,64 Eur a celková výška úveru sumu 2.204,64 Eur. V zmluve nie je správne, a to v nižšej výške uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Okresný súd tak nemal preukázané platné dojednanie obligatórnych ustanovení spotrebiteľskej zmluvy a z uvedeného dôvodu považoval spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods.1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z..
1.5 Okresný súd uzavrel, že z vyššie uvedených dôvodov žalobcovi vznikol nárok len na vrátenie tých finančných prostriedkov, ktoré žalovanej reálne poskytol. Splnenie svojho zmluvného záväzku na základe zmluvy o úvere žalobca preukázal, žalovanej preto vznikla povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Nakoľko nebolo sporné, že žalovaná žalobcovi zaplatila sumu v celkovej výške 214,42 Eur, vznikla jej povinnosť vrátiť žalobcovi zvyšok doposiaľ nevrátených peňažných prostriedkov vo výške 785,58 Eur.
1.6 Vzhľadom na omeškanie plnenia peňažného záväzku voči žalobcovi žalovanou, vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré okresný súd priznal v uplatnenej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru, t. j. od 16.12.2014 do zaplatenia. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že predčasná splatnosť úveru bola vyhlásená s účinnosťou ku dňu 15.12.2014.
1.7 O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods.2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca mal vo veci úspech v sume 785,58 Eur, čo je 39,92%; neúspech v sume 1.182,10 Eur, v ktorej bola žaloba zamietnutá, čo predstavuje 60,08%. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu predstavuje čistý úspech žalovanej vo výške 20,16%, v tomto rozsahu jej vznikol nárok na náhradu trov konania. Nakoľko si však žalovaná žiadne trovy konania neuplatnila, ani jej žiadne trovy konania nevyplývajú zo súdneho spisu, okresný súd jej žiadnu náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu, v ktorom okresný súd žalobu čo do zvyšku zamietol, podal žalobca včas odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne žiadal, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2.1 V podanom odvolaní namietal, že celkovú čiastku úveru, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, tvorí súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. O tejto skutočnosti bola žalovaná oboznámená v samotnej zmluve v časti 3. Údaj o výške poskytnutého úveru, ako aj celková výška nákladov zmluva o úvere obsahuje, výklad súdu je šikanóznym uplatňovaním práva a prílišným formalizmom. S poukazom
na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie sp.zn. C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Biróová žalobca uviedol, že samotné číselné neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nemožno sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy o úvere. Celková čiastka úveru je zo zmluvy jednoznačne identifikovateľná banálnym matematickým súčtom výšky poskytnutého úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, tieto zmluva obsahuje. Žalovaná bola na uvedenú skutočnosť upozornená priamo v zmluve o úvere pod dojednaným parametrami úveru v článku 2. bod 2.1 zmluvy o úvere.
2.2 Žalobca zdôraznil, že nie je jasné, na základe akých skutočností okresný súd uviedol, že v zmluve o úvere je uvedený nesprávny údaj o celkovej výške nákladov, ako aj výška RPMN. Zaslal súdu pritom listinu s výpočtom RPMN, ktorý je vypočítaný podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona č. 129/2010 Z.z.. Vzorec výpočtu RPMN žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi do kalkulačky implementoval externý dodávateľ, ktorý garantuje správnosť výpočtu RPMN. V predmetnom výpočte je vidieť, že 68. Splátka úveru bola len vo výške 28,15 Eur a 69. až 72. splátka bola vo výške 0,-Eur. Prepočet, ktorý vykonal okresný súd, nie je v žiadnom prípade správny, nakoľko si len jednoduchým vynásobením určil celkovú výšku nákladov tak, že vynásobil počet mesačných splátok uvedených v úverovej zmluve krát výška mesačnej splátky. Súd neprepočítaval celkovú výšku nákladov na základe rozpisu splátok, resp. kalkulačky na výpočet RPMN. Žalobca pred poslednou celou splátkou zasiela žalovanej informáciu o výške poslednej splátky, ak posledná splátka je vo výške 25,15 Eur, resp. 0,-Eur, tak žalobca zašle pred jej splatnosťou žalovanej list, v ktorom jej oznámi túto poníženú splátku a zároveň jej oznámi, že ide o poslednú splátku. Bankový systém je nastavený na dobu splácania v rokoch a žalovaná si v žiadosti má možnosť zvoliť výšku úveru, ako aj dobu splácania úveru v rokoch z dôvodu, že výška mesačnej splátky je zaokrúhľovaná na celé Eurá.
2.3 S poukazom na ustanovenie § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. žalobca zdôraznil, že v danom prípade išlo o dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby a takýto poplatok za poistenie nemá byť započítaný do celkových nákladov spojených s úverom. Žalovaná si pritom sama vybrala v zmluve o úvere možnosť platby v hotovosti, poplatok vo výške 0,76 Eur predstavuje poplatok za každú takúto zrealizovanú platbu. K uvedenému je tak nutné pripočítať poplatok za poskytnutie úveru vo výške 29,87 Eur. Je tak zrejmé, že celkové náklady na úver boli vo výške 1.984,94 Eur a nie 2.204,64 Eur, ako to nesprávne ustálil súd prvej inštancie. Žalobca tak mal za to, že celková výška nákladov a RPMN bola vypočítaná správne, a preto súd nesprávne rozhodol, keď zmluvu o úvere posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov.
2.3 Žalobca tiež tvrdil, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu je vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné, súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické lexikálne a štylistické hľadiská. V tomto smere poukázal na niektoré rozhodnutia Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k obsahu práva na spravodlivý proces a preskúmateľnosť rozhodnutia. Tvrdil tak, že nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia okresný súd porušil práva žalobcu vychádzajúce z článku 46 ods.1 Ústavy SR.
2.4 S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR (23Cdo/1201/2009) žalobca zdôraznil, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje limity, nemožno ju ponímať ako obranu proti ľahkovážnosti a nezodpovednosti. Súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy, ochrana spotrebiteľa má svoje medze, nie je možné ju chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalobca (zrejme mal na mysli žalovaná) uzavrel zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu napriek výzve súdu nevyjadrila.
4. Ďalšie relevantné vyjadrenia vo veci samej podané neboli.
5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu podľa § 387 ods. 1 ods. 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
6.Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.).
8. Odvolanie v danom prípade nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, je z neho zrejmé, akými úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní, je preskúmateľný a zrozumiteľný. Právne závery sú súladné s vykonaným dokazovaním, čo je zistiteľné z obsahu spisu. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom a argumentáciou súdu prvej inštancie. V prejednávanej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah, založený zmluvou o úvere, je okrem ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasledujúce) potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ, aplikovateľný len na občiansko-právne vzťahy, naopak, príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné použiť na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občiansko- právny alebo obchodno-právny vzťah. Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovení o ochrane spotrebiteľa odvolací súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 3MCdo 14/2014 z 21. apríla 2015, v zmysle ktorého „Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou“. Najvyšší súd konštatoval, že uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právny predpis, súčasťou ktorého je, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.
8.1 V prejednávanej veci bolo súdom prvej inštancie zistené, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 1.000,-Eur, čerpanie úveru bolo preukázané. Okresný súd mal tiež za preukázané, že žalobca úver zosplatnil ku dňu 15.12.2014 a z prehľadu splátok tiež zistil, že žalovaná žalobcovi uhradila sumu 214,42 Eur. Tieto skutkové zistenia okresného súdu žalobca v podanom odvolaní nenamietol.
8.2 Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na konštatovaní, že zmluvu, uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, je s poukazom na ustanovenie § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 písm. g) a j) zákona č.129/2010 Z.z. a teda neobsahovala celkovú výšku spotrebiteľského úveru a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň okresný súd považoval ročnú percentuálnu mieru nákladov uvedenú v zmluve za nesprávne vypočítanú.
8.3 Zákon č. 129/2010 Z.z. v čase, kedy mala byť úverová zmluva uzavretá, ako náležitosť zmluvy vyžadoval uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z.). Nakoľko okresný súd zistil, že táto náležitosť je v zmluve uvedená nesprávne, s poukazom na ustanovenie § 11 ods.1 písm.b) poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Tento záver súdu prvej inštancie napadol žalobca, ktorý tvrdil, že celková čiastka úveru, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, tvorí súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom; o tejto skutočnosti mala byť žalovaná oboznámená v časti 3 úverovej zmluvy.
8.4 Odvolací súd uvádza, že zo zmluvy o úvere (dostupná pôžička), podpísanej žalovanou dňa 15.7.2013 a právnym predchodcom žalobcu dňa 18.07.2013 vyplýva, že výška úveru predstavovala sumu 1.000,- Eur; pri dohodnutom spôsobe jeho splácania v 72-tich mesačných splátkach vo výške 30,62 Eur (vrátane
poistného), o dohodnutom súbore poistenia „základný súbor poistenia“. Výška mesačného poistného zo zmluvy o úvere nevyplýva, je uvedená v „predpise splátok k zmluve o úvere“ a „sadzobníku poplatkov“ a má predstavovať sumu 2,62 Eur mesačne; predpis splátok a sadzobník poplatkov žalovanou podpísaný nie je. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná ako spotrebiteľ by mala zaplatiť sumu 2.204,64 Eur (spolu so splátkami poistného), resp. sumu 2.016,-Eur (bez splátok poistného). Na celkovú výšku nákladov by tak malo pripadnúť 1.204,64 Eur, eventuálne 1.016,-Eur (ak by išlo o dobrovoľné poistenie, ktoré sa do celkových nákladov podľa ustanovenia § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. nezaráta). Obe uvedené sumy sú odlišné od celkovej výšky nákladov uvedenej v zmluve (984,93 Eur). Nakoľko v zmluve o úvere, v danom prípade dohodnutom s poistením, je celková výška nákladov uvedená sumou 984,93, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť nezodpovedá súčinu dohodnutého poštu a výšky splátok. Priemerný spotrebiteľ tak ani jednoduchým matematickým výpočtom nedokáže určiť, ktorý z uvedených rozdielnych výsledkov je správny a koľko má celkovo veriteľovi zaplatiť. Už uvedená skutočnosť, nesprávne uvedená náležitosť zmluvy o úvere spočívajúca v nesprávnom uvedení celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je dôvodom pre aplikáciu ustanovenia § 11 ods.1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., a preto súd prvej inštancie poskytnutý úver správne považoval za bezúročný a bez poplatkov. V tomto smere neobstojí poukaz žalobcu na formuláciu uvedenú v bode 3 zmluvy o úvere, podľa ktorej „celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom“, nakoľko tento súčet po matematickom prepočte predstavuje inú sumu, ako predstavuje súčin výšky splátky a počtu splátok. Ak žalobca argumentoval, že splátka 68 bola len vo výške 28,15 Eur a 69- ta až 72. splátka je vo výške 0,-Eur, takáto výška splátok z predloženej zmluvy o úvere nevyplýva. Záver okresného súdu, že v zmluve nie je uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a nie je uvedená celková výška úveru (resp. sú uvedené nesprávne), nie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.
8.5 Ak z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že ročnou percentuálnou mierou nákladov sa rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 (§ 2 písm. i/) a na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver (§ 19 ods. 2 prvá veta), nemožno dôvodne argumentovať, že ročná percentuálna miera nákladov je uvedená v zmluve správne, pokiaľ sú celkové náklady spotrebiteľa uvedené rozporne a majú byť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Údaje platné v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere nič nehovoria o rozdielnej výške jednotlivých splátok, tak ako poukazoval v odvolaní žalobca.
8.6 Ak na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, správne poukázal na skutočnosť, že žalovaná žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) zaplatila sumu 214,42 Eur. Nakoľko právny predchodca žalobcu žalovanej poskytol úver vo výške 1.000,- Eur, záver okresného súdu o povinnosti žalovanej vrátiť žalobcovi sumu 785,58 Eur je v plnom rozsahu správny.
8.7 Žalobca tiež aj vo všeobecnosti, osobitnou odvolacou námietkou namietal nepreskúmateľnosť odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na rozhodnutia vyšších súdov, prípadne Ústavného súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Českej republiky. V konkrétnostiach v rámci tejto námietky však neuviedol, z akých dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Právo na riadne odôvodnenie rozsudku súdu patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Nedostatok odôvodnenia rozsudku spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Z odôvodnenia rozsudku súdu musí vyplývať, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (§ 220 ods. 2 C.s.p.). Z napadnutého rozsudku tieto skutočnosti vyplývajú. Je zrejmé, že súd prvej inštancie zistil, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, z dôvodu absencie náležitosti zmluvy. Zároveň pri konštatovanej bezúročnosti a
bezpoplatkovosti zmluvy zistil, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej finančné prostriedky vo vyššej sume, ako mu boli žalovanou vrátené. Okresný súd jednotlivé výroky napadnutého rozhodnutia riadne odôvodnil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je súladné s jeho výrokmi tak ako boli vyhlásené, v rámci odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd nezistil ani žiaden vnútorný rozpor. Nemožno tak dôvodne tvrdiť, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľným.
8.8 Ak žalobca s poukazom na medze ochrany spotrebiteľa tvrdil, že žalovaná so žalobcom uzavrela zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a bez nátlaku, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vadu v kontraktačnom procese nezistil.
8.9 Žalobca odvolaním napadol aj závislý výrok o nároku na náhradu trov konania, ktorý však argumentačne ostal nedotknutý. Vzhľadom ku skutočnosti, že odvolací súd považoval rozsudok okresného súdu za vecne správny, nebol dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia vo výroku o nároku na náhradu trov konania. Nakoľko okresný súd žalobe vyhovel len v časti (758,58 Eur) a v časti uplatnenej istiny a vyčísleného úroku z úveru žalobu správne zamietol, správne vychádzal z princípu úspechu v spore. Nakoľko uzavrel, že čistý úspech žalovanej v spore predstavoval 20,16% žalobcovi nárok na náhradu trov konania nevznikol.
9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie v napadnutom výroku, ktorým okresný súd vo zvyšnej časti zamietol a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
10. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.. V predmetnom prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalovaná, preto jej podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si ale neuplatnila.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2, druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).