Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Csp-33-2017.pdf
PDF · 107.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-12Csp/33/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti žalovanému: E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, štátny občan Slovenskej republiky, právne zastúpený: Mgr. Michal Urban, advokát so sídlom Trenčín, Šafárikova 12, o zaplatenie 40,- Eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovanému sa priznáva právo voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalobca povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalovaného v lehote do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 13.02.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť istinu vo výške 40,- Eur, poplatok vo výške 421,60 Eur, trovy mediačného konania vo výške 178,65 Eur, poplatok za upomienky vo výške 52,- Eur, zmluvnú pokutu vo výške 312,-Eur, úrok vo výške 32 % zo sumy 700,-Eur od 25.10.2012 do 07.01.2013 v sume 45,41 Eur, zo sumy 480,- Eur od 08.01.2013 do 11.02.2013 v sume 14,31 Eur, zo sumy 370,- Eur od 12.02.2013 do 10.04.2013 v sume 18,49 Eur, zo sumy 260,- Eur od 11.04.2013 do 16.05.2013 v sume 7,98 Eur, zo sumy 150,- Eur od 17.05.2013 do 14.08.2013 v sume 11,7 Eur a zo sumy 40,- Eur od 15.08.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy 461,60 Eur od 19.08.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 25.10.2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 700,-Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 620,- Eur za podmienok dohodnutých v zmluve o úvere, a to 12 mesačných splátkach vo výške 110,-Eur počnúc dňom 14.11.2012. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú Všeobecné zmluvné podmienky žalobcu. Dňa 23.08.2013 požiadal žalovaný o úpravu splátkového kalendára formou posunutia splátky. Na základe tejto žiadosti mal byť celý úver splatený dňa 27.02.2014. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa žalobca a žalovaný dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Poukázal na prehlásenie v spodnej časti zmluvy o úvere: „Dolu podpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev na nej uvedených a súhlasí do Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti.“ Žalovaný predmetné prehlásenie potvrdil samostatne svojim vlastnoručným podpisom. Pokiaľ žalovaný podpísal predmetné prehlásenie a zároveň na ďalšom mieste (hneď nad týmto prehlásením ďalším podpisom) podpísal aj zmluvu o úvere, nie je dôvod pochybovať o jeho vôli pristúpiť aj na všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Predmetné prehlásenie sa nachádza nad potvrdením o prevzatí peňažných prostriedkov, teda žalovanému muselo byť zrejmé, že takéto prehlásenie potvrdené jeho podpisom má právne následky tam určené. Pokiaľ žalovaný podpísal zmluvu o úvere na troch miestach samostatne, nie je dôvod pochybovať o jeho vôli pristúpiť aj na všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré boli technicky vložené do zmluvy (na jej opačnej strane). Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil zmluvné podmienky a stratil výhodu splátok, žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku. V zmysle Všeobecných zmluvných podmienok poskytnutia úveru, sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi v prípade porušenia zmluvných podmienok aj poplatok za zasielanie upomienok, celkom vo výške 52,- Eur. Čo sa týka poplatku za poskytnutie úveru, ten nie je podľa žalovaného neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám. Pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia Zmluvy žalovanému vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietal. Zmluvu uzatvoril a peňažné prostriedky od žalobcu prostredníctvom obchodného zástupcu prevzal, teda bolo na dobrovoľnom rozhodnutí dlžníka či na dané podmienky Zmluvy pristúpi alebo nie. Žalovaný sa pre prípad porušenia zmluvných povinností zaviazal aj na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 312,- Eur. Ďalej žalobca uviedol, že zmluvné strany sa dohodli využiť mimosúdne inštitúty na odstránenie ich sporu a spor pred podaním žalobného návrhu riešiť formou mediácie. V predmetnej zmluve o úvere sa žalobca a žalovaný dohodli, že žalovaný ako dlžník je povinný uhradiť žalobcovi ako veriteľovi všetky náklady, ktorú vznikli v súvislosti s uplatnením práva v mediačnom konaní. Žalovaný v zmysle predpisov mediačného konania mediáciu zmaril o čom rozhodol mediátor ustanovený vo veci vedenej pred Mediačným centrom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.. K urovnaniu sporu prostredníctvom mediácie nedošlo, pričom žalobca zaplatil sumu vo výške 178,65 Eur za dva úkony právnej služby a poplatok za mediačné konanie v sume 59,75 Eur. Žalovaný doteraz zaplatil žalobcovi sumu 772,- Eur. (sumu vo výške 110,- Eur dňa 07.01.2013, sumu vo výške 110,- Eur dňa 07.01.2013, sumu vo výške 110,- Eur dňa 11.02.2013, sumu vo výške 110,- Eur dňa 10.04.2013, sumu vo výške 110,- Eur dňa 16.05.2013, sumu vo výške 110,- Eur dňa 14.08.2013 a sumu vo výške 112,- Eur dňa 26.08.2013)
2. Žalovaný k žalobnému návrhu uviedol, že žiada žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu absencie zákonných náležitostí v zmluve o úvere v súlade s § 9 ods. 2 písm. f), i), j), k) zákona č. 129/2010 Z.z.- termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru, ročná percentuálna miera nákladov a výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. K nedostatku absencie údaju RPMN uviedol, že RPMN vo výške 266,16 % uvedená v zmluve o úvere v čase, keď banky poskytovali spotrebiteľské úvery za RPMN vo výške 45,60 % nemôže požívať právnu ochranu. Dohodu o RPMN v zmluve o úvere považuje za absolútne neplatnú, čo spôsobuje jeho absenciu v Zmluve o úvere. V nadväznosti na uvedené nedostatky považuje úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca žalovanému neodovzdal žiadne iné dokumenty okrem zmluvy o úvere. Úver bol žalovanému poskytnutý v hotovosti, čo je v rozpore so zákonom a zmluva je tak postihnutá sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti aj podľa § 11 ods. 1 písm. e) zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalovaný sa domnieva, že žalobca nepreukázal, že Všeobecné zmluvné podmienky sú súčasťou zmluvy, a preto sa na ne nemôže odvolávať. Z dôvodu, že úver bol poskytnutý za úrok vo výške 32 % ročne v čase keď banky poskytovali porovnateľné úvery za úrok vo výške 11,19 % , považuje dohodu o úrokoch za neplatnú. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zmluva o úvere v časti dojednania o výške úrokovej sadzby absolútne neplatná, v dôsledku čoho nastáva fikcia absencie povinnej náležitosti spotrebiteľského úveru - uvedenie výšky úrokovej sadzby. Pokiaľ ide o uvádzané náklady žalobcu spojené s vypracovaním a uzatvorením zmluvy o úvere predstavujúce dve tretiny „dohodnutého“ poplatku, po vyčíslení tieto predstavujú sumu 413,33 Eur. Ich výška zodpovedá 59 % poskytnutého úveru, čo považuje za neprijateľné. Ak by aj žalobca ako subjekt podnikajúci na trhu poskytovania úverov spotrebiteľom uplatňoval, resp. si nárokoval v súvislosti s tým poplatky, táto suma nemôže byť sumou spôsobujúcou, že dôjde k stavu predpokladanému v ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka. Za takýchto okolností sa možno domnievať, že žalobcovi sa poskytovať úvery neoplatí, pretože odmena za jeho poskytnutie (úrok) je nižšia ako náklady spojené s jeho poskytnutím a správou, čo by platilo v prípade, že suma 413,33 Eur odráža skutočné náklady a nie je iba sumou fiktívnou. Žalovaný má za to, že výška nákladov je neprimeraná a v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto dojednanie o úhrade nákladov je neprijateľnou podmienkou podľa § 53 Občianskeho zákonníka. Je logické, že žalobca ako podnikateľ má výdavky spojené s vypracovaním a uzatvorením zmluvy a administratívou s tým spojenou ako aj jeho ďalšou činnosťou, no nemôže celé toto bremeno preniesť na spotrebiteľa, ktorému úver poskytne. Čo sa týka poplatku za upomienky a mediačné konanie s poukazom na Všeobecné zmluvné podmienky žalovaný uvádza, že stotožňuje sa s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 18Co/107/2016 zo dňa 19.06.2017, v zmysle ktorého súd považuje upomienku za takú, ktorá výrazne prekračuje prijateľnú náhradu nákladov najmä na papier, tlač a poštovné a už samotná skutočnosť, že dodávateľ môže účtovať poplatky ľubovoľne často, je potencionálne spôsobilá neprimerane sankcionovať dlžníka. Poplatok za upomienku považuje žalovaný za neprijateľnú podmienku postihnutú sankciou neplatnosti. V prípade uplatňovaných trov mediačného konania žalobca odkazuje na bod 13. Všeobecných zmluvných podmienok, v zmysle ktorých zmluvné strany prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich zo zmluvy. Uvedené tvrdenie nemá oporu v skutkových zisteniach, pretože žalovaný nemal vôľu pri uzatváraní zmluvy využiť v budúcnosti mediáciu a má za to, že k uzavretiu mediačnej doložky nedošlo, túto považuje za neplatnú pre absenciu vôle žalovaného.
3. Súd podľa § 180 C.s.p. prejednal vec v neprítomnosti žalobcu, ktorý neúčasť ospravedlnil. Nebol dôvod na odročenie pojednávania podľa § 183 C.s.p..
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením žalobného návrhu v spojení s písomným vyjadrením žalobcu a žalovaného, úverovej zmluvy, úverových zmluvných podmienok, výpisu z obchodného registra, prehľadu úhrad a zistil skutkový stav veci.
5. Žalobca je obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri s predmetom činnosti - poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, žalovaný je fyzická osoba - nepodnikateľ. Žalobca, ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 25.10.2012 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX (ďalej len "Zmluva"), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 700,- Eur prostredníctvom obchodného zástupcu. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 12 mesačných splátkach vo výške 110,- Eur spolu s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 620,-Eur. Poplatok mal predstavovať v jednej tretine náklady na zaplatenie úroku (dohodnutého medzi stranami vo výške 32 %) a dve tretiny predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. V zmysle Všeobecných zmluvných podmienok poskytnutia úveru, sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi v prípade porušenia zmluvných podmienok aj poplatok za zasielanie upomienok, celkom vo výške 52,- Eur. Žalovaný sa pre prípad porušenia zmluvných povinností zaviazal aj na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 312,- Eur. V úverovej zmluve bola uvedená hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 266,18 %.
6. Podľa výpisu čerpania, splátok a úhrad žalovaný čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 700,- Eur formou prevzatia finančnej hotovosti. Žalovaný doteraz zaplatil žalobcovi sumu 772,- Eur. (sumu vo výške 110,- Eur dňa 07.01.2013, sumu vo výške 110,- Eur dňa 07.01.2013, sumu vo výške 110,- Eur dňa 11.02.2013, sumu vo výške 110,- Eur dňa 10.04.2013, sumu vo výške 110,- Eur dňa 16.05.2013, sumu vo výške 110,- Eur dňa 14.08.2013 a sumu vo výške 112,- Eur dňa 26.08.2013).
7. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 9. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
10. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
11. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
12. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).
13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
15. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
16. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti: g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
17. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), a § 10 ods. 1.
18. Podľa § 544 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
19. Podľa § 544 odsek 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
20. Spotrebiteľský charakter záväzkovoprávneho vzťahu strán sporu založeného zmluvou č. XXXXXXXXX zo dňa 25.10.2013 nebol sporným. Povinnosť podrobiť ex offo súdnemu prieskumu zmluvné podmienky vyplýva z ustanovení komunitárneho práva, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ročnú percentuálnu mieru nákladov na účely zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere definuje § 2 písm. i) ako celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona definuje § 2 písm. g) ako všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Dôležité je aj ustanovenie § 19 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého sa na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou tam uvedenou. V zmluve uvedená hodnota RPMN 266,18 % vychádza z istiny poskytnutého úveru 700,- Eur a z odplaty 620,- Eur bez zohľadnenia povinnosti zaplatiť úroky vo výške 32 % ročne do splatenia úveru. Uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere preto skutočne nevychádza zo všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN, a teda neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe absencie zákonných náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 písm. g), j), k) zákona o spotrebiteľských úveroch súd aplikoval zákonnú fikciu o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch. V zmluve chýba aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
21. Keďže súd posúdil, že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi poplatok vo výške 421,60 Eur za administratívne náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, ako aj poplatok za upomienky vo výške 52,-Eur nepatrí. Navyše nie je preukázaná výška týchto nákladov ako aj nákladov spojených so zaslaním upomienok vo vzťahu ku konkrétnemu spotrebiteľovi, najmä ak ide o formulárovú zmluvu, ktorej uzatvoreniu predchádzalo vyplnenie tlačiva a uplatnená výška nezodpovedá tvrdeniu žalobcu v žalobe (poplatky mali tvoriť 2/3 zo sumy 620,-Eur, t.j. 413,33 Eur a žalobca si uplatnil 421,60 Eur). Súd ďalej dospel k záveru, že celková odplata za poskytnutie úveru pri jeho splatnosti v dobe jedného roka 88,57 % ročne je neprimerane vysoká a odporuje nielen dobrým mravom, ale i zásadám poctivého obchodného styku, a preto s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka je v tejto časti zmluva o úvere absolútne neplatným právnym úkonom.
22. Súčasne má súd za to, žalobcovi nepatrí právo na zaplatenie úroku za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Úroky zo splátky sú v prípade plnenia v splátkach splatné v deň splatnosti splátky (§ 503 ods. 2 Obchodného zákonníka), ak sa však má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú (§ 503 ods. 1 tretia veta Obchodného zákonníka). Z uvedeného vyplýva, že úrok z úveru, ako bolo opakovane judikované, patrí len za požičanie peňazí, ku ktorému po zániku zmluvného vzťahu nedochádza. Doba splatnosti zmluvných úrokov sa zhoduje s dobou splatnosti úveru, čo znamená, že celková suma úrokov musí byť zaplatená najneskôr zaplatením poslednej splátky úveru. Na tieto závery poukazujú aj viaceré rozhodnutia odvolacích súdov (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/104/2012 zo dňa 31.07.2012 alebo sp. zn. 5Co/196/2016 zo dňa 28.06.2016, rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 05.10.2016 sp. zn. 9Co/604/2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.11.2016 sp. zn. 25Co/615/2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.05.2015 sp. zn. 16Co/322/2015, alebo rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.06.2015 sp. zn. 6Co/190/2014.) Dôležité je poukázať aj na judikatúru, konkrétne rozhodnutie NS SR publikované ako R 59/98, v zmysle ktorého veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu.
23. V súvislosti s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa zmluvnej pokuty a nákladov na mediačné konanie súd uvádza, že je potrebné poukázať na spôsob uzatvorenia zmluvy o úvere a spôsob informovania žalovaného, pričom sám žalobca poukazuje na Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru. Zmluvné strany sa na uhradení zmluvnej pokuty mali dohodnúť formou akceptovania bodu 7 Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru a na riešení sporov využitím mimosúdnych inštitútov dohodli v bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, preto nemožno hovoriť o individuálnom dojednaní zmluvnej pokuty v súlade s § 544 Občianskeho zákonníka, ani o jej dojednaní písomnou formou. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca úverovú zmluvu a Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru predložil ako dve samostatné listiny.
24. Zákonným následkom nedodržania kogentnej právnej úpravy v zmysle § 9 ods. 2 písm. k), § 9 ods. 2 písm. g) a § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z., je zákonná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru (§ 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.). Žalobcovi preto vznikol nárok na vrátenie len tých finančných prostriedkov, ktoré žalovanému reálne poskytol. Žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku na základe úverovej zmluvy a žalovanému reálne poskytol peňažné prostriedky prevodom na účet žalovaného vo výške 700,- Eur. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi len hodnotu poskytnutého úveru po zohľadnení zaplatenej časti (poskytnutý úver vo výške 700,-Eur - 772,-Eur hodnota zaplatená žalovaným a potvrdená žalobcom), a preto súd žalobný návrh na základe uvedených skutkových zistení v celom uplatnenom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom konaní súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a preto súd priznal žalovanému ako úspešnej strane právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na nútený výkon rozhodnutia v súlade s Exekučným poriadkom.