Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35Cb-4-2018.pdf
PDF · 84.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-35Cb/4/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Františkom Čisovským v právnej veci žalobcu: H Point, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Magnezitárska 11, IČO: 43838286, zastúpený Advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠAN Law firm s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26 , proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, IČO: 31595545, zastúpený JUDr. Daliborom Tverďákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova 1, v konaní o 898,54 € s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 687,05 €, s 5%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 211,49 € od 2.6.2017 do 13.11.2017, zo sumy 687,05 € od 2.6.2017 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e .
Žalobca má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
-1-
Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 898,54 € s 5%-ným ročným úrokom z omeškania od 2.6.2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania, z titulu nevyplatenia kráteného poistného a to o sumu 211,49 € fakturovanú za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti a o sumu 687,05 € fakturovanú za prenájom náhradného motorového vozidla. V priebehu konania vzal žalobca písomným podaním žalobu späť v časti o 211,49 €, nakoľko túto žalovaný po podaní žaloby dňa 13.11.2017 uhradil a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 687,05 €, s 5%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 211,49 € od 2.6.2017 do 13.11.2017, zo sumy 687,05 € od 2.6.2017 do zaplatenia. Na základe tohto dispozičného úkonu súd, v zmysle ust. § 145 ods. 1 CSP, konanie v časti rozdielu medzi žalobným petitom a čiastočným späťvzatím, zastavil. Vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť, bolo po čiastočnom späťvzatí predmetom konania suma 687,05 € s príslušenstvom, ako tá časť zo sumy fakturovanej poškodeným žalovanému za prenájom náhradného vozidla, ktorá vyplatená v rámci poistného plnenia nebola. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe, resp. k predmetu konania po čiastočnom späťvzatí uviedol, že za nevyhnutné náklady spojené s prenájmom náhradného motorového vozidla počas doby nutnej opravy poškodeného vozidla predstavujú len tie náklady, ktoré vznikli počas doby 15 dní, preto náklady za ďalších 13 dní v sume 687,05 € nevyplatil. Zároveň namietal dobu, od ktorej žalobca žiadal priznať úroky z omeškania, nakoľko podľa žalovaného, do omeškania sa mohol dostať až vtedy, keď poistné nevyplatí v lehote určenej súdom v právoplatnom rozsudku.
-2-
Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav: Dňa 26.3.2017 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo Jozefa C., zn. I. A4 I., L. R Z preberacieho protokolu č. XXXXXXX vyplýva, že vozidlo bolo servisom prevzaté dňa 27.3.2017 a vrátené poškodenému dňa 24.4.2017, pri opakovane vykonaných obhliadkach v dňoch 30.3.2017, 5.4.2017 a 24.4.2017. Počas opravy vozidla uzavrel poškodený Zmluvu o nájme vozidla, na základe ktorej mu prenajímateľ prenechal vozidlo zn. Jetta, L. P za nájomné vo výške XX € + DPH za 1 deň, v období od 27.3.2017 do 24.4.2017. Po skončení nájmu vystavil prenajímateľ poškodenému faktúru č. 317024 na sumu 1.209,60 € splatnú 8.5.2017, ktorú si poškodený uplatnil u žalovaného. Žalovaný následne listom zo dňa 18.5.2017 oznámil poškodenému, že plnenie poskytuje vo výške 522,55 €, keď z fakturovanej doby prenájmu náhradného vozidla 28 dní, bolo priznaných 15 dní. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 18.5.2017, postúpil poškodený ako postupca pohľadávku vo výške kráteného plnenia za prenájom v sume 687,05 €, na žalobcu ako postupníka.
-3-
Podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Podľa ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka / ďalej len OZ /, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa ust. § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podľa ust. § 797 ods. 1,2 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Podľa ust. § 797 ods. 3 OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
-4-
V danom prípade, po čiastočnom späťvzatí žaloby, bolo medzi stranami sporu sporné, za aké dlhé obdobie vznikol poškodenému nárok na náhradu nákladov za prenájom vozidla a čas, od ktorého vznikol poškodenému nárok na úroky z omeškania.
Z hľadiska poskytnutia náhradného vozidla, sa súd stotožňuje so závermi uvedenými v odôvodnení Nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3831/17 a konštatuje, že zmyslom a účelom poskytnutia náhradného vozidla je umožniť poistencovi zachovať si určitý životný štandard v situácii, keď dôjde, či už k čiastočnému alebo totálnemu poškodeniu vozidla. Poskytnutím náhradného vozidla nebude poškodený ponechaný v tiesni a bude mu umožnené viesť, čo do kvality, obdobný život, ako pred dopravnou nehodou. Výška škody je tu tak daná nie len hodnotou zničeného vozidla, ale tiež nákladmi, ktoré by poškodený nemusel vynaložiť v prípade, ak by ku škode nedošlo. Vo svojej podstate tak nie je dôvod, pre ktorý by tieto náklady, ak sú vynaložené účelne, mal znášať práve poškodený. Rovnako je nutné zohľadniť skutočnosť, že nie každý poškodený je natoľko solventný, aby si mohol zakúpiť nové vozidlo, bez toho, aby mu bolo poskytnuté plnenie zo strany poisťovne. V uvedenom smere poukazuje súd na to, že z preberacieho protokolu č. 2017025, kalkulácie opravy č. 32/2017 a zápisov o obhliadkach zo dňa 30.3.2017, 5.4.2017 a 24.4.2017 vyplýva, že oprava vozidla v servise trvala práve toľko dní, koľko bolo náhradné vozidlo prenechané poškodenému, teda 28 dní od 27.3.2017 do 24.4.2017. Niet dôvodu pripísať na vrub poškodenému neprimeranosť týchto nákladov v rozsahu 13 dní, ako to v oznámení o poistnom plnení v liste zo dňa 18.5.2017 bez ďalšieho konštatuje žalovaný. Na dôvažok, rozsah a vykonávanie prác v tomto období, vyplýva i z kalkulácie opravy č. 32/2017. K druhej spornej otázke súd uvádza, že z ust. § 11ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. vyplýva, povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 125 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostane do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení aj úroky z omeškania. Ust. .§ 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. má povahu sankcie za nesplnenie povinnosti uvedenej v § 11 ods. 3 citovaného zákona poisťovateľom a má pôsobiť aj preventívne na to, aby poisťovateľ prešetril škodovú udalosť a oznámil poškodenému výsledok tohto šetrenia a rozsah poistného plnenia v určenej dobe. Pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne, že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti, v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnil. Za daného stavu má súd za to, že nárok žalobcu po čiastočnom späťvzatí, je na základe vyššie uvedeného skutkového stavu, pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení dôvodný v plnom rozsahu.
-5-
Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V danom prípade mal žalobca v konaní plný úspech, preto mu súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.