Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_56C-13-2018.pdf
PDF · 119.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-56C/13/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci žalobcu: U. W., nar. XX.XX.XXXX, G. XX, XXX XX I. proti žalovanej: W. W., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, G. XX, XXX XX I., zastúpenej JUDr. Evou Krištofiakovou, advokátkou, Zelená 11, 900 45 Malinovo o navrátenie do pôvodného stavu, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej súd p r i z n á v a plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobným návrhom zo dňa 15.04.2018 doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.04.2018 sa žalobca domáhal navrátenia do pôvodného stavu v znení: Žalobca je oprávnený dňom právoplatnosti rozsudku vstupovať do bytu č. XX, nachádzajúcom sa na 3. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX na ul. G. XX v I.. Súd uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia č. k. 49C/10/2018-21 zo dňa 07.03.2018, ruší. Žalovaná je povinná uhradiť k rukám žalobcu trovy súdneho konania do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 2.Žalobca v písomnom odôvodnení svojej žaloby uviedol nasledovné skutočnosti: Manželstvo žalobcu a žalovanej trvá 33 rokov. Manželské spolužitie sa zmenilo od r. 2010 v dôsledku žalobcom tvrdenej nevery žalovanej. K nezhodám a slovným výmenám názorov medzi manželmi došlo aj dňa 04.03.2018. Táto situácia viedla k tomu, že toho dňa bol žalobca organmi polície vykázaný z predmetného bytu v ktorom manželia bývajú. 3.V súvislosti s dôvodmi uvedenými vyššie dal súdu do pozornosti svoj vek 80 rokov a skutočnosť, že manželka je o 22 rokov mladšia. zároveň poukázal na svoj zdravotný stav ( je v liečbe onkologického ochorenia), takže nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že jej vyhrážal zabitím. Je to iba výmysel žalovanej. Uviedol, že právna úprava domáceho násilia je až nad mieru v prospech ženy, ktorej stačí tvrdiť a poukázať, že má z muža strach. Nakoľko s manželmi v domácnosti nikto ďalší nebýva, žalovanej stačilo na preukázanie domáceho násilia vybehnúť na balkón a vykrikovať ,,chce ma zavraždiť,,. 4.Súčasne so žalobou žalobca podal aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia v znení: Žalovaná je povinná strpieť žalobcu v obydlí, v byte bytu č. XX, nachádzajúcom sa na 3. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX na ul. G. XX v I., každý pondelok a stredu v čase od 10. hod. do 14 hod. a každú sobotu v týždni v čase od 13. hod. do 17. hod. Žalovaná je povinná v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia zaplatiť žalobcovi súdny poplatok za návrh na vydanie neodkladného opatrenia vo výške 33,- eur.
5.Návrh na vydanie neodkladného opatrenia v znení citovanom v bode 4 tohto odôvodnenia žalobca zdôvodnil tým, že v konaní Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 49C/10/2018-21 bolo dňa 07.03.2018
nariadené neodkladné opatrenie, ktorým tunajší súd uložil žalobcovi, aby nevstupoval dočasne do predmetného bytu a zároveň ho poučil, že môže ako žalobca podať voči žalovanej žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
6.Vydaním neodkladného opatrenia vo veci sp. zn. 49C/10/2018-21 dňa 07.03.2018 ho súd ohrozil priamo na zdraví a živote. Je osobou vo veku 80 rokov, osoba chránená zákonom, v zlom zdravotnom stave, nemôže si zabezpečiť hygienu, vyspať sa v posteli, zabezpečiť si základné životné potreby. V súčasnosti býva v aute. Po žalovanou vymyslenom incidente sa žalobcovi zhoršil zdravotný stav. Súd ho takýmto svojím rozhodnutím posunul bližšie k hranici smrti. 7.Konajúci súd uznesením zo dňa 11.05.2018 sp. zn. 56C/13/2018-19 návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2018 8.Žalovaná sa k žalobe žalobcu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa18.06.2018. Žiadala, aby súd žalobu zamietol, dôvodila, že navrátenie do pôvodného stavu nie je možné z dôvodu pretrvávajúcej obavy žalovanej o svoje zdravie a život. 9.Pokiaľ sa žalobca súčasne podanou žalobou domáhal aj zrušenia uznesenia Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 49C/10/2018-21 zo dňa 07.03.2018 ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým tunajší súd uložil žalobcovi, aby nevstupoval dočasne do bytu č. 8 na ul. Holíčskej č. 18 v Bratislave žalovaná cestou svojej advokátky uviedla: žalobca sa počas trvania manželstva správal k žalovanej hrubo- ponižoval ju, dával stále najavo, že je mladšia, neskúsená, ba až hlúpa, psychicky ju týral a fyzický ju napádala v predchádzajúcom období. 10.Žalovaná uviedla, že ona nevnímala vekový rozdiel medzi manželmi ako problém. Žalovaný to tak vnímal z dôvodu chorobnej žiarlivosti a neodôvodnenej domýšľavosti. Pracovala ako učiteľka v škôlke v ženskom kolektíve, ani to nezabránilo žalobcovi chodiť ju ku škôlke kontrolovať. Vzhľadom k veku žalobcu si počas manželstva presadzoval, aby sa mu žalovaná vo všetkom prispôsobovala, keď tak nespravila, nastali hádky, urážky a tzv. ,, výchovné facky,,. 11.V manželstve bolo aj také obdobie, že žalobca zakazoval žalovanej návštevy rodičov, musela k nim chodiť tajne, alebo vôbec nie. Žiarlivosť žalobcu sa neobmedzovala len na mužov, ale aj na deti, rodinu, priateľky, kolegyne, v tom období ich preto aj pár stratila. Takýmto konaním žalobca izoloval žalovanú od ľudí, vedeli aký je žalobca, nechceli s ním dostať do konfliktu a zároveň vlastne ublížiť žalovanej. 12.Žalovaná chcela niekoľko krát od žalobcu aj odísť, no nemala kam, on sa potom na čas ukľudnil, no nikdy to netrvalo dlho. Trošku nezávislosti zažila žalovaná v období keď odišla pracovať do zahraničia, uvedomila si však, že ani to nebolo riešenie pre rodinu, pretože svoju povahu praktizoval na deťoch. V tom období bola pri nich matka žalovanej. Veci ktoré sa medzi nimi v danom čase udiali sa dozvedela neskôr, deti pod hrozbou bitky mali zákaz čokoľvek povedať. 13.Správanie žalobcu počas manželstva, tak ako ho z časti popísala žalovaná a skutočnosti ktoré ohraničila do obdobia r. 2004 ju viedli k podaniu návrhu na rozvod manželstva. Nakoľko dôvody pre rozvod manželstva koncipovala veľmi stručne, súd jej návrh odmietol. V podanom odvolaní už žalovaná dostatočne uviedla svoje dôvody pre rozvod manželstva, ale keď sa to dozvedel žalobca, vyhrážal sa jej, že to oznámi rodine, známym, preto pre pokoj a aby sa tieto veci neriešili na súde, vzala návrh späť. Podotkla, že v danom období sa od už dospelej dcéry ( ktorú žalobca adoptoval ) dozvedela, že ju žalobca už od 12 rokov sexuálne zneužíval, bil a psychicky týral. Aj syn Matej ( biologický syn žalobcu ) keď bol žalobca po požití alkoholických nápojov dostal bitku. Pokiaľ žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe opisovala správanie a konanie žalobcu, poukázala aj na dve rodinné udalosti kedy žalovaný pokazil oslavu narodenín dcéry a synovu svadbu. 14.K dôvodom ktoré žalobca v žalobe uvádzal v smere, že je chránená osoba nakoľko má 80 rokov, je onkologicky pacient a tak sa ho žalovaná nemusí báť a že je na základe trestného rozkazu vydaného sp. z. OT54/2018 zo dňa 07.03.2018 odsúdený žalovaná uviedla, že táto skutočnosť ju neutvrdzuje v tom, že by sa psychické týranie a aj prípadný fyzický útok zo strany žalobcu opakovane nevyskytol. Na dôkaz agresívneho konania žalobcu v manželstve žalovaná predložila v konaní čestné prehlásenia oboch detí A. L. a A. W.. 15.K tvrdeniam žalobcu, že prespáva v aute, nemá možnosť vymeniť si oblečenie a pod. uviedla, že tieto veci si tieto veci vzal prostredníctvom domového dôverníka. Ďalšie žalovanou pripravené letné oblečenie si už u domového dôverníka žalobca ani nevyzdvihol. 16.K ďalším dôvodom žaloby žalovaná uviedla, že spolu s deťmi našli niekoľko ubytovní v Bratislave a blízkom okolí a SMS správami žalobcu o tom informovali, žalobca sa vyjadril, že nemá záujem bývať na ubytovni. Vzhľadom na jeho zdravotný stav detí deklarovali, že sa pôjdu informovať o možnosti bývania na Mestský úrad Petržalky.
17.Žalobca po oboznámení sa obsahom vyjadrenia žalovanej zo dňa 18.05.2018 podal podaním zo dňa 17.09.2018 nasledovné vyjadrenie: namietal, že žalovanou uvádzané skutočnosti v minulosti nesúvisia so stavom v čase prejednávanej veci. Má za to, že žalovaná neuviedla jediný dôvod, prečo by sa nemal vrátiť do svojho obydlia, pocity a predtuchy žalovanej je málo k tomu, aby sa nemohol vrátiť domov. Žalovaný uviedol, že byt daroval obom deťom v r. 2013. V danom smere potom konštatoval, že vtedy asi s ním boli všetci spokojní, vtedy nebol agresívny a nekonal tak ako popisovala vo vyjadrení žalovaná. Po darovaní bytu bolo podľa názoru žalovaného už potrebné zabrániť žalobcovi vstup do bytu, už majú všetko a on môže zomrieť v aute. 18.Všetky vyjadrenia žalovanej pre ktoré by sa žalobca nemal vrátiť do bytu sú z minulosti, pred jeho právoplatným odsúdením, no napriek tomu sa vyjadril k obsahu vyjadrenia žalovanej nasledovne: pokiaľ poukazovala na dôvody podania návrhu o rozvod manželstva v r. 2004 uviedol, že napriek tomu nepodala žiaden ďalší návrh na rozvod manželstva. Z uvedeného dôvodu má za to, že je žalovaná je vypočítava, už od toho času datoval jej snahu pripraviť ho o byt a dostať ho z obydlia. 19.Vo vzťahu k žalovanou uvádzaných problémov s deťmi uviedol, že je to o odlišných názoroch na výchovu detí. Čo sa týka žiarlivosti žalobcu , ako uvádzala žalovaná tieto tvrdenia namietal, pokladal ich za lož z jej strany, ktorá je motivovaná vykresliť žalobcu v zlom svetle pred súdom. 20.Žalovaný poprel obvinenie jeho osoby zo zneužívania dcéry, opäť v to hodnotil ako jej účelové tvrdenia. Dal do pozornosti súdu udalosti keď žalovaná nechala deti vo veku 9 a 11 rokov a odišla do Rakúska na obdobie 7 mesiacov pričom on sa staral o deti. 21.Pokiaľ žalovaná žiadala, aby súd žalobu zamietol a dôvodila, že navrátenie do pôvodného stavu nie je možné z dôvodu pretrvávajúcej obavy žalovanej o jej zdravie a život a nič na tom nemení odsúdenie žalobcu, uviedol, že je to čisto hypotéza ktorou chce dosiahnuť, aby sa nemohol vrátiť domov. Má za to, že hypotézy a domnienky žalovanej nemôžu zvrátiť jeho právo na návrat domov. Do pozornosti súdu dal skutočnosť, že od odsúdenia nevyvinul žiadne úsilie, aby mal so žalovanou osobný ale aj telefonický kontakt. 22.Vo vzťahu ku konaniu detí, ktoré boli nimi navrhovaným spôsobom ochotné riešiť jeho bývanie žalobca uviedol, že tento záujem prejavili až v čase keď podal túto žalobu na súd. Deťmi deklarovaná pomoc bola iba písomná, nikto za ním ani neprišiel, syn ani nedvíhal žalobcovi mobil. K forme riešenia bývania žalobcu tak ako ju navrhovali deti uviedol, že je to už len z pohľadu darcu a obdarovaného považované za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň poukázal aj na nevhodnosť takéhoto vyriešenia bývania vo vzťahu k jeho osobe s ohľadom na jeho ochorenie, pričom on má kde bývať, to že si to ony neželajú, lebo im to nevyhovuje, nemôže zakladať jeho vyhostenie z bytu, ktorý daroval deťom a v ktorom má vecné bremeno práva doživotného bývania. K uvedeným skutočnostiam do pozornosti súdu dal list zo dňa 21.05.2018 ktorým vyzval svoje deti na poskytnutie starostlivosti. 23.Žalobca ďalej uviedol, že bol právoplatne odsúdený a potrestaný v trestnom konaní, v tomto konaní bola naplnená ochranná funkcia trestu, represívna zložka a bola naplnená aj individuálna prevencia. Pokiaľ by nebolo jeho žalobe vyhovené, bol by duplicitne potrestaný ešte aj tým, že mu bude zakázané vrátiť sa domov. 24.Súd v konaní nariadil pojednávanie na deň 19.09.2018 a následne na deň 14.11.2018. Na pojednávaniach vypočul žalobcu, žalovanú, oboznámil sa s listinami predloženými stranami: vo vzťahu k žalobcovi s lekárske správami, dispenzárnym preukazom, potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia vydaným PZ zo dňa 4.3.2018, rovnopisom trestného rozkazu vydaným Okresným súdom Bratislava V sp. zn. 0T 54/2018 zo dňa 7.3.2018. Žalovaná na dôkaz svojich tvrdení predložila: odvolanie proti uzneseniu vo veci návrhu na rozvod manželstva podané žalovanou zo dňa 1.12.2004, čestné prehlásenie dcéry zo dňa 16.6.2018, čestné prehlásenie syna A. W. zo dňa 18.6.2018, informácia o možnosti ubytovania v BA z obdobia leta 2018.
25.Vypočutím žalobcu súd zistil, že žalobca sa v plnom rozsahu pridržiaval všetkých svojich písomných podaní.
26.Žalovaná poukázala na svoje písomné vyjadrenie k žalobe a doplnila ho pred súdom výpoveďou v ktorej uviedla, že zo žalobcu mám strach, žiadala, aby súd žalobu zamietol napriek tomu, že v súčasnosti a v blízkej minulosti zo strany žalobcu nebola nijako kontaktovaná ani atakovaná. Pokiaľ potreboval nejaké svoje osobné veci tak ju kontaktoval telefonicky a potrebné veci sa mu odovzdávali prostredníctvom domového dôverníka. Nedisponovala vedomosťou o tom či a ako často komunikuje žalobca s deťmi. Mala iba vedomosť o telefonáte so synom, nevedela uviesť koľkokrát s ním telefonoval.
27.Splnomocnená zástupkyňa žalobkyne v konaní uviedla, že deti vzhľadom aj na písomné vyjadrenie v žalobe si uvedomujú svoju povinnosť pomôcť svojmu otcovi a navrhujú mu, aby v súvislosti so zabezpečením bývania vypísal žiadosti a navštívil svojho lekára, aby bolo možné podať žiadosť o zabezpečenie bývania na kompetentných miestach.
28.Dňa 09.11.2018 bolo do spisového materiálu doručené záverečné písomné vyjadrenie žalobcu v ktorom opätovne žalobca poukázal na dôvodnosť svojej žaloby. Zároveň informoval súd, že toho času je hospitalizovaný na geriatrickom oddelení v Podunajských Biskupiciach, súhlasil však s konaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. V prílohe tohto svojho vyjadrenia predložil na oboznámenie aj lekárske správy o svojom zdravotnom stave.
29.Pokiaľ detí ponúkli žalobcovi návrhy na riešenie bývania žalobcu spôsobom: 1/ že mu každý mesiac k dohodnutému dňu zašlú čiastku 120,- eur až do jeho dožitia, 2/ jednorazovo vyplatia na účet sumu 5.000,- eur pod podmienkou, že to bude jediná pomoc do 83 rokov dožitého roku života žalobcu, k tomuto poukázal na nemorálnosť konania detí a bezprávnu vyhrážku žalobcovi.
30.Žalobca zdôraznil, že žalovaná spolu s deťmi ho takýmto spôsobom pripravujú o bývanie, on je v súčasnosti v dôsledku úrazu po operácii, má za to, že nie je morálne aby vo svojom veku chodil po ubytovniach, keď má právo dožitia v byte ktorý nadobudol, a má v ňom aj právo doživotného bývania. Deti v poslednej písomnosti doručovanej otcovi ( písomnosť z 8.10.2018 ), upozornili žalobcu, že v prípade keď nepríde k dohode budú musieť riešiť zrušenie vecného bremena súdnou cestou, nakoľko majú za to, že zdravie a život ich matky je ohrozený. Zo všetkých uvedených dôvodov žiadal, aby súd jeho žalobe vyhovel.
31.Žalovaná cestou svojej zástupkyne v konaní nesúhlasila so záverečným vyjadreniami žalobcu, ktorý sa prezentuje akoby k útoku na žalovanú došlo iba v marci 2018, pričom za tento násilný čin bol trestným rozkazom odsúdený. V súvislosti s agresívnym správaním žalobcu v predchádzajúcich obdobiach poukázala na v konaní predložené čestné prehlásenia oboch detí, ktoré si to pamätajú takéto správanie žalobcu z detstva. Žalovaná dala do pozornosti súdu aj obsah odvolania k rozvodu z r. 2004 sp. zn. 8C/122/2004, v ktorom uvádzala, že bola volaná polícia, avšak bolo to riešené dohovorom ( z takýchto upozornení polície nemá písomný doklad ).
32.Pokiaľ žalobca uviedol, že sa pričinil o nadobudnutie bytu, žalovaná uviedla nasledovné: pred svadbou vlastnila 1-izbový byt, ktorý zamenili za väčší a následne po zrelej úvahe oboch rodičov t.j. žalobcu aj žalovanej vzhľadom na skutočnosť, že žalobca má ešte dve deti z predchádzajúceho manželstva sa dohodli, že byt darujú spoločným deťom z tohto manželstva. Zároveň deti zriadili vecné bremeno doživotného užívania predmetného bytu obom rodičom. Odkedy žalobca predmetný byt neužíva všetky náklady spojené s užívaním bytu hradí žalovaná.
33.K žalobcom predloženým lekárskym správam o zdravotnom stave žalobcu, žalovaná uviedla, že z nich jednoznačne vyplýva, že žalobca odmieta sociálnu pomoc. Zdravotný stav žalobcu aj napriek úrazu je dobrý. Poukazovanie na karcinóm prostaty v tomto zmysle nepovažuje za relevantný, nakoľko sa momentálne z tejto choroby nelieči, je vyliečený, resp. nemá vedomosť, že by bral lieky na túto chorobu. V správe bolo tiež uvedené, že vie urobiť pár krokov, t.j. rehabilituje a nie je ležiaci, ale chodí. Túto skutočnosť potvrdil aj ošetrujúci lekár žalovanej, keď sa informovala o zdravotnom stave žalobcu.
34.Súd sa oboznámil s konaniami vo veci sp. zn. 0T/54/2018 a 49C/10/2018 Okresného súdu Bratislava V z ktorých zistil: Dňa 07.03.2018 bol po vykonaní výsluchu žalobcu ( v trestnom konaní obvinený) vydaný trestný rozkaz ktorým bol žalobca uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa ust. § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona za čo bol odsúdený a bol mu uložený trest odňatia slobody na 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 rokov. Žalobca sa zároveň vzdal práva podať odpor, trestný rozkaz potom nadobudol právoplatnosť dňa 07.03.2018. 35.Zo spisu 49C/10/2018 mal súd za preukázané, že dňa 07.03.2018 súd vyhovel návrhu žalovanej (v konaní sp. zn. 49C/10/2018 v postavení žalobkyne) a nariadil neodkladné opatrenie ktorým uložil žalobcovi, aby nevstupoval dočasne do bytu č. XX, nachádzajúcom sa na 3. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX na ul. G. 18 v I. a zároveň ho poučil, že môže ako žalobca podať voči žalovanej žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej
výkonom neodkladného opatrenia. Predmetné uznesenie nadobudlo vykonateľnosť dňom vydania t. j. 07.03.2018. 36,Súd pri rozhodovaní prihliadol na obsah spisu ako i na listiny predložené stranami sporu, po ich vyhodnotení právne uzatvára: Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na ochranu života pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. 37.Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. 38.Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
39.Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
40.Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
41.Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
42.Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
43.Podľa§ 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
44.Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
45.Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.
46.Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu boli aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e), g), h) Civilného sporového poriadku, ktorých účelom je poskytnúť oprávnenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. 47.Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 <http://merit.slv.cz/5MCdo10/2012> zo dňa 15.10.2012).
48.Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania
moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu. 49.Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v r. 1993 označuje násilie ako akýkoľvek násilný čin, ktorý by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážaniu sa takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom alebo súkromnom živote. 50.Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalovaná odvodzovala svoju požiadavku na neodkladnú úpravu v konaní sp. zn. 49C/10/2018 jednak na základe výsledkov trestného konania vo veci sp. zn. 0T/54/2018 Okresného súdu Bratislava a tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy spočívajúcej v dopúšťaní sa psychického a fyzického násilia zo strany žalobcu voči nej. 51.Dňa 07.03.2018 bol po vykonaní výsluchu žalobcu ( v trestnom konaní obvinený) vydaný trestný rozkaz ktorým bol žalobca uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa ust. § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona za čo bol odsúdený a bol mu uložený trest odňatia slobody na 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 rokov. 52.V tomto prípade sud mal z výsledkov trestného konania, ktorému predchádzalo potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia, preukázané správanie sa žalobcu voči žalovanej. V rámci procesnej obrany žalovanej v konaní mal súd listinami a čestnými prehláseniami detí žalobcu a žalovanej bez akýchkoľvek pochybnosti dôvod prijať záver o osvedčení násilného správania žalobcu voči žalovanej v manželstve a ohrozovania jej telesnej a duševnej integrity. 53.Podľa názoru súdu žalobkyňa v rámci jej prislúchajúcej procesnej obrany v konaní preukázala dôvodnú obavu z potenciálne násilného správania sa žalobcu spôsobujúceho možné ohrozenie telesnej a duševnej integrity žalovanej, ale aj nebezpečenstvo bezprostredne jej hroziacej ujmy.
54.Vo vzťahu tvrdeniam žalobcu, že sa zaslúžil o nadobudnutie bytu, ktorý spolu so žalovanou deťom darovali, súd uvádza: žalobca a žalovaná sú v čase tohto rozhodovania manželia, ich manželstvo trvá, napriek tomu, že na pojednávaní žalovaná deklarovala svoje rozhodnutie podať v tomto období návrh na rozvod manželstva. Vlastníkmi predmetného bytu sú na základe darovacej zmluvy detí žalobcu a žalovanej a v prospech žalobcu a žalovanej je ku predmetnému bytu zriadené vecné bremeno - právo doživotného užívania bytu. 55.Súd ako vyššie uviedol, pri rozhodovaní o návrhu žalobcu o vydanie neodkladného opatrenia uviedol: ,, Bolo by preto v súlade s dobrými mravmi, aby sa deti ako obdarovaní zapojili do riešenia súčasnej situácie žalobcu, poskytli mu dočasné bývanie, opateru a starostlivosť. Na viac sa od deti očakáva, že ak sa účastníci darovacej zmluvy, predmetom ktorej bol darovanie bytu rodičov deťom, zaviazali v prospech žalobcu a žalovanej zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania bytu, poskytnú obdarované deti rodičom pomoc v neočakávaných situáciách.,, K uvedenému súd po oboznámení sa s vykonaným dokazovaním uvádza, že písomnými prehláseniami obdarovaných detí bolo preukázané, že detí prejavili záujem riešiť bytovú otázku žalobcu, navrhli spôsoby riešenia, ktoré ale žalobca neprijal. Na druhej strane ak by súd mal hodnotiť vhodnosť navrhovaných riešení bytovej otázky žalobcu, bolo by potrebné v danom smere vykonávať rozsiahlejšie dokazovanie, ktoré však žalobca nenavrhol, žiadal vo veci žaloby rozhodnúť bez ďalšieho dokazovania.
56.Súd opätovne poukazuje aj na dôvody uznesenia sp. zn. 56C/13/2018-19 zo dňa 11.05.2018 v ktorom zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Je pravdou, že žalobca je vo svojom vyššom veku chránenou osobou, ale túto skutočnosť prevyšuje právo nebyť vystavovaný násiliu. Konanie a správanie žalobcu voči žalovanej v mieste ich spoločného bydliska opodstatňuje obavu o jej zdravie a život a je pravdepodobné, že by v takomto správaní s prihliadnutím na už aj v minulosti žalovanou podávané trestné oznámenie ( viaceré nezhody a konflikty medzi manželmi ani žalovaná neoznamovala organom činným v trestnom konaní ), mohol žalobca ďalej pokračovať.
57.Vo veci je ale potrebné uviesť, že ochrana obydlia sa neposkytuje len vo vzťahu k bývaniu v nehnuteľnostiach, ku ktorým prináleží oprávnenej osobe vlastnícke právo, keďže pojem obydlie vo všeobecnosti zahŕňa miesto, kde niekto býva, napr. konkrétna budova, dom, byt, iný priestor slúžiaci k bývaniu, teda nevyhnutne nemusí ohrozenej osobe svedčiť vlastnícke k predmetu bývania. 58.Vychádzajúc z predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že žalovaná v dostatočnej miere preukázala dôvodnosť potreby trvania neodkladného opatrenia, ktorým tunajší súd v konaní sp. zn. 49C/10/2018-21 dňa 07.03.2018 uložil žalobcovi, aby nevstupoval dočasne do bytu č. XX, nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX na ul. Holičská XX v Bratislave. .59.Žalovaná v rámci procesnej obrany v tomto konaní preukázala ( predovšetkým listinou odvolania voči uzneseniu sp. zn. 8C/122/2004 o rozvod manželstva, čestnými prehláseniami detí a výsledkami trestného konania ), že zo správania žalobcu má pretrvávajúcu obavu, má z neho strach. 60.Zistené okolnosti - vlastnícke a užívacie pomery k predmetnému bytu preukázali, že pokiaľ sa medzi rodičmi a deťmi nevyrieši mimosúdne bytová otázka žalobcu, je na strane žalobcu , žalovanej ale aj samotných detí nutné vyriešiť otázku plnenia vecného bremená- práva doživotného užívania bytu. 61.Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že napriek tomu, že žalobca je vo svojom vyššom veku chránenou osobou, túto skutočnosť prevyšuje právo nebyť vystavovaný násiliu. Konanie a správanie žalobcu voči žalovanej v mieste ich spoločného bydliska opodstatňuje obavu o jej zdravie a život. Je pravdepodobné, že by v takomto správaní s prihliadnutím na už aj v minulosti žalovanou podávané trestné oznámenie, ktoré boli riešené len dohovorom ( viaceré nezhody a konflikty medzi manželmi ani žalovaná neoznamovala organom činným v trestnom konaní ), mohol žalobca ďalej pokračovať.
62.Aplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenia a vychádzajúc so skutkového stavu tvrdeného a preukázaného v rámci procesného útoku žalobcu ktorý žalovaná v priebehu celého konania a procesnej obrany jej prislúchajúcej v konaní rozporovala, súd žalobu žalobcu o navrátenie do pôvodného stavu t. j. že žalobca je oprávnený dňom právoplatnosti rozsudku vstupovať do bytu č. XX, nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX na ul. G. XX. v I. a návrh na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia vydaného vo veci Okresného súdu Bratislava V č. k. 49C/10/2018-21 zo dňa 07.03.2018 zamietol.
63.Podľa ust. Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ust. § 262 odsek 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami priznal žalovanej plnú náhradu trov konania o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti predmetného rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.