Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/77/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci navrhovateľa: J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, zastúpený advokátom: Mgr. Lena Pištová, Račianska 66, Bratislava proti druhému manželovi: Ing. J. T. Q., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Darina Kurňavová, Kapitulská 5, Trnava, o rozvod manželstva, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava, sp.zn. 29Pc/18/2017-25 zo dňa 07.02.2018 v časti o náhrade trov konania ( výrok II.), takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II., ktorým rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo J. T., nar. XX.XX.XXXX a Ing. J. T.-Q., rodenej Q., narodenej XX.XX.XXXX uzatvorené dňa 22.04.2006 na Farnosti Trnava - Modranka, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Trnava, zväzok 74, ročník 2006, strana 62, poradové číslo 86 (výrok I.). O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ( II.)

2. Rozhodnutie vo veci odôvodnil s použitím ustanovení § 1 ods. 1 a 2, § 18, § 23 ods. 1, § 23 ods. 2, § 23 ods. 3 Zákona o rodine a v časti náhrady trov konania § 52 Civilného mimosporového poriadku a v napadnutom výroku vecne tým, že žiadnu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Po citácii § 55 Civilného mimosporového poriadku uviedol, že s poukazom na okolnosti tohto prípadu nie je možné uzavrieť, že príčina rozvratu manželstva je len na jednej strane a tak by náhrada trov druhému manželovi mala byť spravodlivá. Súd je názoru, že dokonca ani v takom prípade nie je vždy daný nárok na priznanie trov konania. Manžel považoval za spravodlivé priznanie trov konania, keď príčinou rozvodu mala byť nevera, k čomu súd uvádza, že z úradnej činnosti má poznatky o tom, že príčinou nevery býva nefunkčný skôr formálny zväzok.

3. Proti tomuto rozsudku v časti rozhodnutia o náhrade trov konania podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Toto zdôvodnil s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ( , nakoľko súd prvej inštancie nesprávne zistil skutočný stav veci s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f) CMP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h/, c/, s/, p/ CSP, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatoval, že vzhľadom na okolnosti prípadu nie je možné uzavrieť, že príčina rozvratu manželstva je len na strane jednej a tak by náhradu trov druhému manželovi mala byť spravodlivo priznaná. Súd prvej inštancie však zároveň konštatoval, že z úradnej činnosti má poznatky o tom, že príčine neverí, býva nefunkčný skôr formálny zväzok. Navrhovateľ nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, pretože v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že návrh na rozvod manželstva podal navrhovateľ výlučne z dôvodu nevery odporkyne a vzťahu s iným mužom, ku ktorej skutočnosti predložil relevantné dôkazy. Nevera odporkyne a jej vzťah s iným mužom bola primárnou a zásadnou príčinou rozvratu manželstva, ktorá príčina viedla až k následným nezhodám medzi navrhovateľom a odporkyňou. Ich manželský zväzok bol pred neverou odporkyne funkčný, nebol formálny. Je názoru, že ani prípadné nezhody manželov sa neriešia neverou. Počas celého spolužitia s odporkyňou jej bol verný, rešpektoval všetky morálne a právne zásady manželského spolužitia. Nakoľko je nezamestnaný, čo bolo preukázané v konaní, nachádza sa v nepriaznivej ekonomickej situácii, je nezamestnaný bez vlastného zavinenia a na základe týchto skutočností, je názoru, že by bolo spravodlivé keby mu súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu vo vyčíslenej výške.

4. K doručenému odvolaniu sa vyjadril druhý manžel a navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania ako vecne správny potvrdil. Poukázal na znenie § 55 Civilného mimosporového poriadku s tým, že súd dostatočne správne zisťuje skutočný stav veci, došiel k správnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov a správne posúdil vec ohľadne priznania nároku náhrady trov konania. Súd mal preukázané, že manželstvo účastníkov je z rôznych príčin nefunkčné a neplní si svoj spoločenský účel. Len ťažko možno hovoriť o funkčnom vzťahu, v ktorom jeden z manželov je presvedčený o nevere, aj keď ide len o domnienku navrhovateľa a uvedenie účelového dôvodu rozvratu ničím nepodloženého a do pozadia dáva odmietanie financovania domácnosti, ktorú funkciu plnila len odporkyňa. Súd správne pripustil rozdielnosť pohľadov a subjektívnych pocitov oboch účastníkov. Na dôvody rozvratu manželstva správne konštatoval, že z vonkajších prejavov je zrejmé, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené. Tiež uviedol, že nemá dôvod spochybňovať podozrenie navrhovateľa o nevere odporkyne, pričom navrhovateľ žiadnym spôsobom neveru odporkyne nepreukázal, tak ako nemá dôvod spochybňovať nespokojnosť odporkyne v manželskom zväzku, ktorá nespokojnosť bola založená správaním navrhovateľa k odporkyni prispievať na spoločnú domácnosť resp. vôbec zabezpečiť finančné prostriedky na jej spolufinancovanie. Podľa navrhovateľky toto bol jednoznačný dôvod narušenia ich manželského vzťahu. Navrhovateľ tvrdenia odporkyne vo svojom vyjadrení zo dňa 11.01.2018 žiadnym spôsobom nevyvrátil.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP.

6. Konanie o rozvode v Civilnom sporovom poriadku upravenému v ustanoveniach § 92 až 100 a podľa dôvodovej správy, je zaradenie tohto konania medzi mimosporové konania súčasnou hmotnoprávnou úpravou i celkovou zmenou koncepcie konaní, tzv. nesporového charakteru. Civilný mimosporový poriadok má byť vnímaný ako súhrn právnych noriem upravujúcich metodológiu procesného postupu pri presadzovaní ochrany osobitných vzťahov na ochrany ktorých je spoločenský a verejný záujem. Podľa autorov týchto nových procesných predpisov uvedené dôvody ako aj osobitosti procesného režimu týkajúce sa predmetu konania a účastníkov odôvodňujú zaradenie konania o rozvod manželstva medzi konaniami mimosporové. Konanie sa začína len na návrh jedného z manželov účastníkmi konania. Sú manželia a naďalej je obligatórne s rozvodovým konaním spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Súd má výslovne uloženú povinnosť viesť manželov k odstráneniu príčin rozvratu, usiluje sa o ich zmierenie a má možnosť tiež, ak je to primerané situácii vyzvať účastníkov, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou. V prípade rozhodnutia vo veci samej pri trovách konania platí, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, čo je zásadou pri všetkých mimosporových konaniach, súd ich však môže priznať vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

7. Predmetom odvolacieho prieskumu tak bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania vecne správne Civilný mimosporový poriadok, na rozdiel od Civilného sporového poriadku, upravuje súdne konania, v ktorých sa „spor o hmotné právo“ zásadne nepredpokladá. Z dôvodovej správy k CM vyplýva, že upravuje konania, ktoré sú svojou povahou osobité a pri ktorých je z rôznych dôvodov potrebná ingerencia štátu (najmä ochrana rodiny, záujmov maloletého a pod.), čo vyvoláva potrebu diferenciácie právnej úpravy procesného postupu. Do účinnosti bol tento typ konaní upravený v piatej hlave tretej časti Občianskeho súdneho poriadku.

8. Medzi a platí vzťah „všeobecného a špeciálneho“, vyplýva z neho, že upravuje iba také inštitúty, ktoré oproti vykazujú určité odlišnosti. Procesné inštitúty, ktoré sú totožné v sporovom aj mimosporovom konaní, sa riadia ustanoveniami všeobecného kódexu, t. j. (na subsidiárnu aplikáciu odkazuje vo svojom § 2 ods. 1).

9. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

11. Podľa § 54 CMP, ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť.

12. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

13. . V otázke náhrady trov konania platí, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak neustanovuje inak (napr. v konaniach vo veci notárskych úschov, viac viď § 52 - 56 .

14. Konania vedené podľa zák. č. 161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (CSP) sa podstatným spôsobom líšia od sporových konaní vedených podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CMP). Sporové konanie plní reparačnú funkciu tým, že v jeho rámci dochádza k riešeniu určitého už jestvujúceho sporu o právo t.j. konkrétneho právneho konfliktu. Naproti tomu, mimosporové konanie plní funkciu preventívnu, pričom jeho cieľom je (v spoločensky najdôležitejších oblastiach), zabezpečiť úpravu pomerov účastníkov do budúcna. Rozdiely medzi oboma druhmi konaní sa prejavujú nielen v spôsobe začatia konania, v postavení účastníkov, v odlišných možnostiach dispozície konaním, v aplikácii rozdielnych procesných zásad, ale aj v otázke náhrady trov konania.rozdiel od sporového konania, kde sa náhrada trov zásadne riadi zásadou úspechu vo veci, v mimosporových konaniach primárne platí, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, pričom výnimky vyplývajú len z ustanovení § 53 až 55 CMP.

15. Prvú výnimku predstavujú konania vo veciach určenia rodičovstva a vo veciach notárskych úschov, v ktorých vzhľadom na povahu týchto konaní, zákon pripúšťa rozhodnutie o náhrade trov konania podľa zásady úspechu v konaní (§ 53 . Druhou výnimkou je tzv. separácia nákladov (§ 54 , kedy môže súd zaviazať účastníka na náhradu trov konania, ktoré by bez jeho zavinenia neboli vôbec vznikli (napr. v dôsledku neodôvodneného nedostavenia sa na pojednávanie a pod.). Pri rozhodovaní o separátnych trovách však nemožno prihliadať k úspechu v konaní, ani k zavineniu zastavenia konania, nakoľko náhradu (separátnych) trov konania môže znášať aj ten účastník, ktorý mal v konaní úspech (§ 53 , pokiaľ druhému účastníkovi spôsobil vznik trov svojim procesným zavinením. Treťou a poslednou výnimkou je možnosť súdu priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 . Zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať, preto materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Treba zároveň zdôrazniť, že pre aplikáciu § 55 nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní.

16. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že Civilný mimosporový poriadok neumožňuje subsidiárnu aplikáciu ustanovení Civilného sporového poriadku v otázke náhrady trov konania. Nie je prípustné, nad rámec ustanovení § 53 až § 55 CMP, aplikovať v mimosporových konaniach zásady platné v civilnom sporovom konaní (zásadu úspechu, zásadu zavinenia zastavenia konania). Z dikcie § 52 totiž jednoznačne vyplýva, že priznať niektorému účastníkovi konania nárok na náhradu trov konania je možné len v prípadoch stanovených týmto zákonom (t.j. v § 53 až § 55 .

17. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že na prejednávaný prípad nedopadá ustanovenie § 53 ani § 54 CMP, preto sa zaoberal len otázkou, či by mohol v danej veci prichádzať do úvahy dôvod na priznanie náhrady, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, čo splnené nie je. Odvolacie dôvody v odvolaní navrhovateľa sú založené na jeho subjektívnom názore, čo však nie je pre súd rozhodujúcim kritériom. Manželstvo účastníkov sa stalo nefunkčným a o uzmierenie nemal záujem ani jeden z nich.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správne podľa § 387 potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

20. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .