Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-110-2008.pdf
PDF · 73.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4Er/110/2008
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408, proti povinnému I. H., T.. X.XX.XXXX, trvale bytom C., o vymoženie sumy 213,30 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Matejovovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
III. Súd oprávnenému a povinnému náhradu trov exekúcie nepriznáva.
IV. Súd návrh povinného na odklad exekúcie zamieta.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom z 27.10.2004 domáha v neprospech povinného vykonania exekúcie pre vymoženie 213,30 € s príslušenstvom na podklade exekučného titulu. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie 18.11.2004 súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Matejovovi.
2. Dňa 6.11.2018 bol súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, pretože v rámci nej sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze, resp. sa považuje sa nevymáhateľnú. Povinný zároveň podal návrh na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku.
3. Z výpisu z obchodného vestníka SR súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38OdK/360/2018 z 26.9.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného a povinný bol oddlžený. Uznesenie bolo zverejnené v obchodnom vestníku SR 2.10.2018 pod č. 190/2018.
4. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "EP" alebo "Exekučný poriadok") v znení neskorších predpisov konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
5. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.8.2005 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 57 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.8.2005 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
7. Podľa § 166a ods. 1 písm. a/ zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZoKR") ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň").
8. Podľa § 167f ods. 1 ZoKR na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
9. Podľa § 167f ods. 2 ZoKR ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
10. Vzhľadom k tomu, že v tomto konaní sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť s poukazom na § 166a ods. 1 písm. a/ ZoKR uspokojená iba v konkurze, súd v súlade s § 57 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.8.2005 v spojení s § 167f ods. 2 ZoKR exekúciu zastavil.
11. Podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.08.2005 ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
12. Podľa § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.08.2005 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
13. Podľa § 203 ods. 3 EP v znení účinnom od 1.1.2012 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
14. Následne si súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora musel ujasniť, ktorú právnu úpravu použiť, nakoľko predmetné exekučné konanie začalo pred účinnosťou zákona č. 348/2011 Z. z., ktorý upravil rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na povinného, pričom tento zákon neupravil prechodné ustanovenia k tejto otázke. Zákonodarca nedal odpoveď na túto otázku formou intertemporálneho ustanovenia. Súd má za to, že nakoľko exekučné konanie začalo do 31.8.2005, je potrebné použiť právnu úpravu účinnú do 31.8.2005 (vzhľadom na prechodné ustanovenie zakotvené v § 238 ods. 1 EP). Ústavný súd SR v uznesení č. k. III. ÚS 568/2016-12 z 13. septembra 2016 konštatoval, že pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie procesného práva, ktoré má však materiálnu povahu. Práve tento charakter tohto práva pri absencii prechodného ustanovenia znemožňuje použitie všeobecnej intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných predpisov. Túto zásadu možno aplikovať pri procesných pravidlách, len pokiaľ jej použitie nenaráža na princíp zákazu retroaktivity, ktorý platí aj v procesnom práve. Podstata tohto princípu, ktorý je jedným zo základných princípov právneho štátu v materiálnom ponímaní, spočíva v tom, že nová práva úprava nesmie zhoršiť materiálne postavenie subjektu práva, v tomto prípade účastníka konania. Inými slovami, že účastník konania vstupuje do konania s dôverou v právo s tým uvedomením, že len pri právom predvídateľných okolnostiach jasných mu už pri začatí konania bude materiálne znášať neúspešnosť konania (exekúcie) a že tieto nebudú menené, resp. až budú menené, nebudú sa vzťahovať na neho. Táto jeho dôvera nesmie byť narušená a teda nová práva úprava nesmie rozšíriť tieto prípady a tak zhoršiť jeho pozíciu. S týmto vedomím musel vstúpiť do konania aj súdny exekútor (v časti trov konania účastník), a preto jeho pozícia pri aplikácia staršej právnej úpravy v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov musí zostať nezmenená. V súlade s tým súd o náhrade trov exekúcie rozhodol podľa právnej úpravy účinnej do 31.8.2005.
15. Súd skúmal aj to, či v konaní nie sú splnené podmienky ustanovené Exekučným poriadkom na výnimočné zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie. Súd by mohol podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.8.2005 zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie v prípade jeho zavinenia. Oprávnený nenesie žiadnu zodpovednosť, že sa povinný počas exekúcie dostal do konkurzu a keďže oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, nie je mu možné uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Rovnako nie sú splnené podmienky na znášanie trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.8.2005, nakoľko v danom prípade súd nerozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, ale exekúcia bola zastavená z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, povinný bol oddlžený a v konaní sa voči povinnému vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze. Preto súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
16. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.8.2005 výslovne neobsahuje komplexnú úpravu náhrady trov exekúcie všetkých účastníkov konania. Aj keď je z § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.8.2005 zrejmé, že zákonodarca v zásade predpokladal, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému a súdnemu exekútorovi, i rozhodnutie o trovách exekúcie musí zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Súd má preto za to, že aj povinný má nárok na náhradu trov exekúcie, ale výlučne vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, ktoré procesne zavinil oprávnený. Ak teda Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.8.2005 komplexne neupravuje náhradu trov exekúcie všetkých účastníkov konania, neupravuje možnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému, avšak ani túto možnosť priamo nevylučuje, je potrebné s poukazom na § 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017 primerane aplikovať § 256 ods. 1 CSP a o náhrade trov exekúcie oprávneného a povinného rozhodnúť podľa zásady procesného zavinenia zastavenia konania (exekúcie). O náhrade trov exekúcie oprávneného a povinného preto súd rozhodol tak, že oprávnenému a povinnému náhradu trov exekúcie nepriznal s poukazom § 256 ods. 1 CSP a contrario, keď dospel k záveru, že vzhľadom na oprávnenosť vedia exekúcie a následný dôvod jej zastavania nikomu z nich nemohol pričítať skutočnosť, že exekúcia bola zastavená.
17. O návrhu povinného na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.8.2005 súd rozhodol tak, že návrh zamietol. Rozhodol tak z dôvodu, že súd exekúciu výrokom I tohto uznesenia zastavil, preto už odpadol dôvod na povolenie odkladu exekúcie. Súd môže povoliť odklad exekúcie, ak ešte len možno očakávať, že exekúcia bude zastavená, nie vtedy, ak exekúciu (aj keď neprávoplatne) už zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.