Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/129/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.Viery Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zast. advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, AK Bratislava, ul. Karadžičova 8 proti žalovanej: U. W., nar. X.X.XXXX, trvale bytom ul. B. XX, B.Š., o zaplatenie 346,35 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 39Csp/108/2016-55 zo 7.11.2017

rozhodol:

M e n í rozsudok v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 51%.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 263,32 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,5% ročne od 5.11.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Rozhodol tak o nároku, ktorým sa žalobca domáhal zaplatenia zostatku neuhradenej pôžičky uzavretej 14.7.2013.

2. Po právnom posúdení veci podľa § 497, § 501 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 1, 2, 3 OZ, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., § 565, § 53 ods. 9 OZ, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka a § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. s prihliadnutím na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. a § 100 ods. 1, § 101 OZ, prihliadajúc na výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluvu o úvere je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, preto žalovaná by mala žalobcovi uhradiť rozdiel medzi poskytnutou výškou pôžičky a uhradenou sumou. Keďže žalovanej bola poskytnutá suma úveru vo výške 304,48 eur, na vrátenie tohto úveru žalovaná neuhradila žiadnu čiastku, mala by uhradiť sumu 304,48 eur, od tejto sumy však odpočítal premlčané splátky, splátku splatnú 20.8.2013 vo výške 20,58 eur a splátku splatnú 20.9.2013 vo výške 20,58 eur, teda spolu vo výške 41,16 eur, preto zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi 263,32 eur (304,48 eur - 41,16 eur). Takisto jej uložil povinnosť zaplatiť úrok z omeškania za obdobie od 5.11.2013 vo výške 5,5% z priznanej sumy.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. Vychádzal, že každá zo strán mala v konaní úspech len čiastočný, žalobca vo výške 76%, žalovaný vo výške 24%, pri zohľadnení, že čistý úspech žalobcu je 52% konštatoval, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

4. Rozsudok vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. Navrhol zmeniť rozsudok v napadnutej časti, priznať mu nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 52,06% a zároveň sa domáhal náhrady

trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Namietal správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania poukazujúc na to, že vo vzťahu k žalovanému boli v spore v prevažnej časti úspešnejší a to v rozsahu 52,06% čistého úspechu. Toto rozhodnutie bolo podľa neho vydané v rozpore so zásadou zodpovednosti za výsledok vyjadrenou v § 255 C.s.p. Vzhľadom na to, že žalovaný mimosúdne neuhradil žalovanú pohľadávku, za účelom nepremlčania nároku, ktorého dôvodnosť v prevažnej časti bola potvrdená napadnutým rozhodnutím, nemal inú možnosť iba si uplatniť právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky zákonným spôsobom v súdnom konaní. Nakoľko v konaní vo vzťahu k žalovanému bol v prevažnom rozsahu úspešnejší, považoval nepriznanie náhrady trov konania za nespravodlivé, minimálne čo do náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok. Zdôrazňoval, že zákonodarca v prípade čiastočného úspechu sporiacej sa strany uprednostňuje pomerné rozdelenie náhrady trov konania pred úplným nepriznaním náhrady trov konania.

5. Opis odvolania žalobcu bol žalovanej v súlade s § 111 ods. 3 C.s.p. doručený 29.1.2018.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 C.s.p. a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ani na zrušenie rozsudku vo výroku o trovách konania (§ 388 C.s.p.).

7. Súd v prejednávanom spore rozhodol o trovách konania v zmysle § 255 ods. 1 a 2 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodol tak vychádzajúc zo záveru, že čistý úspech žalobcu v danom prípade podľa predmetu sporu je 52%.

8. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie nestotožňuje.

9. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

10. V citovanom zákonnom ustanovení sa premieta zásada úspechu v spore. Pomer úspechu je základným meradlom pre nárok na náhradu trov konania. Ak mala strana plný úspech v spore, prizná sa jej náhrada trov konania. Ak žiadna zo strán nemala v spore plný úspech, má každá z nich úspech čiastočný. Ak mala strana úspech v spore len čiastočný, potom sa náhrada trov pomerne rozdelí. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť prevažujúci úspech, teda aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán sporu. Náhrada trov sa spravidla neprizná žiadnej zo strán sporu, ak sa v spore navzájom vyvážia úspech a neúspech.

11. V danom prípade, ako to vyplýva z rozhodnutia súdu prvej inštancie, pri porovnaní čiastočného úspechu žalobcu (75,73%) a žalovanej (24,27%), keďže žalobca sa domáhal zaplatenia istiny 346,35 eur, jeho žalobe bolo vyhovené čo do výšky 262,32 eur, čistý úspech žalobcu tak predstavuje čiastku 51,46% (75,73%-24,27%), čo je zaokrúhlene 51%. Je teda zrejmé, že úspech žalobcu prevažuje nad úspechom žalovanej v rozsahu 51%, preto neboli splnené podmienky pre nepriznanie náhrady trov konania stranám sporu, resp. žalobcovi, ktorého čistý úspech predstavuje 51%.

12. Z vyššie uvedeného dôvodu odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti, vo výroku o trovách konania v zmysle § 388 C.s.p. a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalovanej v rozsahu 51% v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný iba v nepatrnej časti, keďže sa domáhal priznania nároku na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 52%, priznaná mu bola výška 51%, preto žalobcovi priznal na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, t.j. v plnom rozsahu.

14. O výške trov prvoinštančného i odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).