Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-91-2016.pdf
PDF · 142.88 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PE-6C/91/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Vigašom, spore žalobkyne K. Š. W.. C., R.. XX.XX.XXXX, D. Č., R. H. XX/XX, právne zastúpenej JUDr. Jaroslavom Hujíkom, advokátom so sídlom Prievidza, Hviezdoslavova 3, proti žalovanej 1/: W. C.Č., W.. C., R.. XX.XX.XXXX, D. N. - C. D., C. XXX/XX, právne zastúpenej Mgr. Jaroslavou Krajčovičovou Šokovou, advokátkou so sídlom v Hlohovci, SNP 10 a žalovanej 2/: D. U., W.. C., R.. XX.XX.XXXX, D. N., R.. I.. P. XXX/XX, o určenie vlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na prerušenie konania žalovanej v 1. rade z 02.12.2016 z a m i e t a.
II. Súd konanie o vzájomnej žalobe žalovanej v 1. rade proti žalobkyni a žalovanej v 2. rade doručenej súdu dňa 27.11.2017 z a s t a v u j e.
III. Súd žalobu z a m i e t a.
IV. Súd p r i z n á v a žalovanej v 1. rade proti žalobkyni náhradu trov konania vzniknutých do 26.11.2017 a od 16.10.2018 v rozsahu 100%.
V. Žalovanej v 2. rade sa proti žalobkyni náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
VI. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania vzniknutých od 27.11.2017 do 16.10.2018 právo.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 19.04.2016 sa žalobkyňa domáha určenia, že stavba - hospodárska budova bez súpisného čísla postavená na pozemku parc. č. CKN XXXX/X v obci N., v kat. úz. C. D. bola ku dňu smrti C. C., R.. XX.XX.XXXX, zomrelého 04.06.2001 v jeho bezpodielovom spoluvlastníctve s manželkou Z. C.Č., W.. V., R.. XX.XX.XXXX, a patrí do dedičstva po neb. C. C., R.. XX.XX.XXXX, zomrelom 04.06.2001 v podiele vo veľkosti ?-ica a v podiele vo veľkosti ?-ica do dedičstva po neb. Z. C.V., W.. V., R.. XX.XX.XXXX, zomrelej 27.05.2002. Uplatnila trovy konania.
2. Žalobu odôvodnila tak, že nehnuteľnosť v meste N., v kat. úz. C. D. parc. č. CKN XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 208 m2 je v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Partizánske, katastrálnym odborom, zapísaná na LV č. XXX ako výlučné vlastníctvo C. Š., R.. XX.XX.XXXX. V LV č. XXX zapísaná poznámka - právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku parc. č. CKN XXXX/X evidovaný na LV č. XXX, sa vzťahuje podľa výpisu z LV č. XXX na rodinný dom s.č. XXX na parc. č. CKN XXXX/X, ktorý je vlastníctvom žalovanej v 1. rade. Ako vyplýva zo snímky z katastrálnej mapy rodinný dom žalovanej v 1. rade táto postavila tak, že čiastočne zasahuje do pozemku parc. č. XXXX/X. Na parcele parc. č. XXXX/X je postavená stavba, vlastníctvo ktorej je sporné medzi
žalobkyňou a žalovanými. Žalovaná v 1. rade tvrdí, že v petite žaloby špecifikovaná nehnuteľnosť (ďalej "sporná stavba") je jej vlastníctvom, no žalobkyňa tvrdí že spornú nehnuteľnosť pre seba postavili C. C. s manželkou Z. C. (rodičia strán sporu) začiatkom 80-tych rokov minulého storočia.
3. Spornú stavbu postavili rodičia strán sporu na dočasné bývanie bez stavebného povolenia v čase stavby na ich pozemku, pretože v tom čase sa prerábal rodičovský dom. Tu aj krátky čas bývali a potom sa presťahovali späť do rodinného domu. Istý čas bola sporná stavba prázdna a potom ju začala užívať žalovaná v 1. rade, keďže bola v blízkosti jej domu a ani žalobkyňa ani rodičia ju nepotrebovali. C. C. zomrel 04.06.2001, Z. C. zomrela 27.05.2002, dedičské konania boli zastavené pre nemajetnosť. Sporná stavba nebola prejednaná ako pozostalosť po rodičoch, hoci bola v ich BSM, dôvodom opomenutia prejednania bolo to, že stavba nemala súpisné číslo, nebola zapísaná v katastri nehnuteľností ani nik to nepovažoval za potrebné.
4. Ešte ku konca života rodičov začali spory medzi rodinou žalobkyne a žalovanej v 1. rade, kvôli vlastníctvu a užívaniu pôvodne rodičovských pozemkov a o prístupovú cestu. Zriadenia vecného bremena k pozemku parc. č. CKN XXXX/X sa v konaní vedenom na Okresnom súde Partizánske pod. č.k. 3C/51/2014 domáha žalovaná v 1. rade. dôvodiac aj tým, že sa na tomto pozemku nachádza stavba v jej vlastníctve. Žalobou sa teda žalobkyňa domáha odstránenia spornosti vlastníctva a vytvorenia právneho predpokladu na jej prededenie v dedičskom konaní.
5. Žalovaná v 1. rade si v roku 1984 vybavila stavebné povolenie od MNV Partizánske č. XXX/XXXX z 13.03.1984 na postavenie skladu náradia a uhlia na parc. č. XXX/X v k.ú. C. D. tvrdiac, že stavebné povolenie sa vzťahuje k spornej stavbe, čo však nie je pravda, pretože tá nie je postavená na uvedenej parcele.
6. Žalovaná v 1. rade sa k žalobe vyjadrila dňa 05.12.2016 na č.l. 23-25, kde uviedla, že nárok žalobkyne neuznáva. Naopak svoje vlastnícke právo žalovaná v 1. rade odvodzuje od toho, že túto hospodársku budovu na základe platného stavebného povolenia z roku 1984 postavila a od tej doby nerušene užíva. K spochybňovaniu jej vlastníckeho práva došlo počas konania vedeného na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 3C/51/2014, kde sa žalovaná v 1. rade domáha zriadenia vecného bremena za náhradu, k tomu bola nútená preto, že syn žalobkyne voči nej vedie exekučné konanie Exekučným úradom súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Klinieca pod Ex 56/06, na podklade rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. PE-4C130/02 z 02.06.2005, ktorým bola žalovanej v 1. rade uložená povinnosť vydať predmetnú nehnuteľnosť, t.j. parcelu reg. c. XXXX/X pre kat. územie C.J. D. vo výmere 208m2. V tej veci ohľadom vlastníckeho práva k hospodárskej budove nebolo sporu. Rovnako ako aj v období keď nechala žalobkyňa vyhotoviť Geometrický plán č. 616/94 z 03.06.1994 Ing. Antonom Brtkom, na podklade ktorého bola zapísaná v katastri nehnuteľností aj hranica pozemku parc. reg CKN XXXX/X. V konaní pred súdom vo veci Okresného súdu Partizánske sp. zn. 4C/105/2008 ako svedkovia žalobkyňa spolu s jej manželom a synom C., vypovedali pod prísahou, že žalovaná v 1. rade má časť rodinného domu ako aj prístavbu postavenú na ich pozemku, to sa dostalo aj do rozsudku v onej veci. Rovnaké stanovisko vyplýva aj z listov právneho zástupcu žalobkyne adresovaných žalovanej v 1. rade aby si splnila povinnosť uloženú rozsudkom vo veci sp. zn. 4C/130/02. Z doloženej korešpondencie medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade z rokov 1997 až doposiaľ, vlastnícke právo žalovanej k spornej stavbe nie je spochybňované naopak odosielatelia sú si vedomí, že stavebníčkou a vlastníčkou spornej nehnuteľnosti je žalovaná v 1. rade. Na základe uvedeného navrhla žalobu zamietnuť a pretože vo veci sp. zn. 3C/51/2014 prebieha konanie o zriadenie vecného bremena za náhradu, navrhla konanie do skončenia veci uvedenej pod sp. zn. 3C/51/2014 prerušiť.
7. Žalovaná v 2. rade navrhla na pojednávaní dňa 18.10.2017 žalobe vyhovieť.
8. Podľa § 162 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. Podľa § 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
9. Podľa § 164 Civilného sporového poriadku ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
10. Súd zamietol návrh na prerušenie konania, pretože prerušenie konania nespĺňa ani jednu z podmienok uvedených v § 162 ods. 1 či § 164 Civilného sporového poriadku. Tu súd uvádza, že obidve súdne konania teda toto aj sp. zn. 3C/51/2014 popri sebe obstoja, vlastníctvo pozemku na ktorom sporná nehnuteľnosť stojí nie je sporné, rovnako ani otázka užívania spornej nehnuteľnosti. Ani z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6Co/456/2016-176 z 28.09.2016 nevyplýva, že konanie v tejto veci má vplyv na výsledok konania vo veci sp. zn. 3C/51/2014.
11. Dňa 27.11.2017 bolo súd doručené podanie žalovanej v 1. rade označené aj ako návrh na určenie, že vlastníčkou nehnuteľnosti - hospodárska budova - sklad náradia a uhlia, stojaca na parc. č. CKN XXXX/X v obci N., kat. územie C. D., je žalovaná v 1. rade, čo súd právne posúdil ako vzájomnú žalobu. Žalobkyňa navrhla vzájomnú žalobu na pojednávaní dňa 26.09.2018 zamietnuť, žalovaná v 2. rade sa vyjadrila, že sporná stavba by mala byť vo vlastníctve žalobkyne, pretože jej to určil otec.
12. Písomným podaním doručeným súdu dňa 04.10.2018 na č.l. 215 žalovaná v 1. rade vzala vzájomný návrh v celom rozsahu späť.
13. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok žalobca môže vziať žalobu späť.
14. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
15. Podľa § 146 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
16. Podľa § 147 ods. 3 Civilného sporového poriadku na na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe.
17. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
18. Dispozícia so žalobou, a to aj vzájomnou patrí medzi základné procesné oprávnenia žalobcu. Späťvzatím žaloby tento prejavuje vôľu voči súdu, aby sa o žalobe nekonalo a nerozhodovalo. Procesným dôsledkom späťvzatia je zastavenie konania. Žalovaná v 1. rade vzala účinne späť vzájomnú žalobu, nik tento dispozičný procesný úkon nenamietal, preto bolo potrebné konanie vo veci zastaviť.
19. Súd vykonal na pojednávaní výsluch strán sporu, svedkov, vykonal miestnu ohliadku, prečítal listinné dôkazy a oboznámil spisy, z ktorých dôkazov za rozhodné pre právne posúdenie sporu považuje nasledovné:
20. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že sporná stavba bola postavená jej rodičmi. V roku 1981 jej predali rodinný dom na parcele v súčasnosti parc. č. XXXX/X. Do času, aby mali kde bývať, do rekonštrukcie domu, bola postavená hospodárska budova, ktorá pozostávala z dvoch miestností teda letnej kuchyne a určitej technickej miestnosti, kde bolo uhlie a podobne. Túto budovu pomáhal stavať rodičom aj jej muž, pomáhal kopať základy. Do predmetnej hospodárskej budovy dal doviezť otec uhlie pre žalovanú v 1. rade. V tom čase už bol postavený dom, ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve žalovanej v 1. rade. Hospodárska budova teda leží pri tomto dome. V predmetnej hospodárskej budove bývali rodičia len jedno leto, následne sa presťahovali do domu žalovanej v 1. rade. Sporná hospodárska budova sa stavala cca v roku 1981, teda približne v čase, keď žalobkyni rodičia predávali dom. Spornú stavbu využívali rodičia ako aj žalovaná v 1. rade ako hospodársku budovu, sklad uhlia, zavárala sa tam zelenina a ovocie. V roku 1983 išli bývať rodičia naspäť v tom čase už do rodinného domu žalobkyne
v súčasnosti patriacemu jej synovi. Užívanie tejto budovy nebolo sporné až do času smrti rodičov. Ona túto budovu do tohto času nevyužívala. Bola účastníčkou stavebného konania v roku 1984, námietky nepodala, mala však za to, že stavba bude postavená na parcele č. XXX/X. Mala za to, že otázka vlastníctva stavby sa vyrieši výmenou pozemkov o výmere 208 m2, pričom vlastníctvo stavby by pripadlo vlastníkovi predmetného pozemku po výmene.
21. Žalovaná v 1. rade uviedla, že na podklade stavebného povolenia bol sporný sklad náradia a uhlia stavaný v roku 1984 a to ňou za pomoci rodičov. Na vybudovanie tejto stavby bol použitý aj zostatkový materiál z rodinného domu, ktorý predtým stavala a nachádza sa cca 2m od tohto skladu. Je pravdou, že je tam aj nejaký materiál z rodičovského domu ako napríklad dvere, kolaudácia tejto stavby prebehla v roku 1997 a jej vlastníctvo nebolo dlho spochybňované zo strany žalobkyne. S výstavbou prístavby jej vypomáhali pán A., D., N., títo boli vypočúvaní ako svedkovia v konaní sp. zn. 3C/51/2014. Na účel dočasného bývania sporná stavba nebola využívaná, nie je tak ani uspôsobená, zaváralo sa tam, je tam sporák. Predmetná hospodárska budova mala byť postavená na parc. č. XXX/X, došlo však k chybe v písaní. V čase stavebného konania bol pozemok, na ktorom bola budova postavená ohradený, užívala ho ona, tiež financovala výstavbu predmetnej stavby. Predmetná stavba bola stavaná v roku 1984 zrejme aj v roku 1985, avšak už pre zimu v roku 1985 tam mala uskladnené uhlie.
22. Žalovaná v 2. rade uviedla podľa toho čo vie z rozprávania od rodičov - od otca, spornú stavbu staval jej otec aj ju financoval. Rovnako tak pri rodičovskom dome bola letná kuchyňa, preto sa rozhodol, že takúto letnú kuchyňu postaví aj pri dome žalovanej v 1. rade. Sama z pivnice od rodičov prevážala sporák aj lavicu a stôl do tejto hospodárskej budovy. Rodinný dom žalovanej v 1. rade v tomto čase stál. Predmetnú hospodársku budovu staval otec pre jeho manželku teda pre mamu, aby si tam mohla oddýchnuť, keď pracovala na záhrade. Vie o tom, že tam mama aj v tom čase zavárala. Nevie uviesť, či bol múrik budovaný v čase budovania prístavby, vie že počas sťahovania nábytku prenášali tento cez múrik. Rodičia v spornej stavbe nikdy nebývali, nie je to vhodné na bývanie, je to maličké, nezmestila by sa tam ani posteľ, vie, že sa tam zaváralo ovocie. V čase rekonštrukcie rodinného domu rodičov rodičia bývali v rodinnom dome žalovanej v 1. rade. Na pojednávaní dňa 26.09.2018 uviedla, že v rodine mal za života hlavné slovo otec, ten čo povedal, to bolo. On rozhodol aj o vybudovaní múrika oddeľujúceho užívanie pozemkov žalobkyňou a žalovanou v 1. rade. Rodičia nebývali v hospodárskej budove, bývali na prízemí domu žalovanej v 1. rade, ona ich tam sťahovala. Potom ich naspäť sťahovala do domu syna žalobkyne. Nebola svedkom toho, že by počas stavby hospodárskej budovy buď žalovaná v 1. rade alebo rodičia niekoho vyplácali. Jej otec povedal, že prístavbu stavia preto, aby babka (matka strán sporu) keď bude robiť na záhrade, mala kde ísť. Rodičia išli k žalovanej v 1. rade, lebo chceli u nej dožiť. Mysleli, že u nej dožijú lebo jej pomohli postaviť dom. Otec pomáhal s financovaním stavby domu aj financovaním prístavby, je pravdou, že to financoval otec, hoci mohla reálne robotníkom odovzdávať peniaze žalovaná v 1. rade. Dvere na prístavbe však napríklad boli z domu žalobkyne, tak to rozkázal otec.
23. Svedok C. Š., syn žalobkyne, na pojednávaní uviedol, že pomáhal pri výstavbe dedovi. S výstavbou sa začalo v roku 1981, kedy sa kopali základy, pomáhal im aj pán J. O. N.. V roku 1982 sa vo výstave pokračovalo, táto stavba bola obývania schopná v roku 1983, v tom čase sa rekonštruoval rodinný dom starých rodičov, bola rozobratá aj strecha, teda nebol obývateľný. Išlo asi o október 1983, keď sa rodičia sťahovali ku žalovanej v prvom rade. Pri tom pomáhala aj žalovaná v druhom rade. Časť nábytku sa sťahovala aj do tejto hospodárskej budovy. Predmetnú hosp. budovu využívali na varenie, zaváralo sa tam, dalo sa tam posedieť. Nebývali tam však, pretože bývali u žalovanej v prvom rade. Starý otec chcel prežiť starobu v blízkosti svojej dcéry - žalovanej v prvom rade. Stará matka a žalovaná v prvom rade spolu dobre nevychádzali, čo bolo aj dôvod, prečo sa v roku 1984 sťahovali do domu žalobkyne. V predmetnej hospodárskej budove sa najviac zdržiavali po jej vybudovaní starí rodičia a využívali ju zo desať rokov. Múrik medzi pozemkom, ktorý v súčasnosti užíva a pozemkom v užívaní žalovanej v prvom rade budovali, pretože malo dôjsť k vyporiadaniu užívania pozemku medzi žalobkyňou a žalovanou v prvom rade, k čomu napokon nedošlo. Hospodárska budova bola postavená skôr ako múrik, pretože pri zariaďovaní hosp. budovy prenášali nábytok ponad múrik. Múrik je opretý o prístavbu. Starí rodičia predmetnú prístavbu nevyužívali v tom, že by tam prespávali, využívali ju však bežne, zdržiavali sa tam. Nebol svedkom toho, že by predmetnú hospodársku budovu stavala osobne resp. prostredníctvom jej známych žalovaná v 1. rade. Až do roku 1989, keď bol postavený prístrešok na štyroch koloch, nebolo nič ďalšie postavené. V čase rekonštrukcie rodinného domu starých rodičov mal cca 16 rokov, býval v Čereňanoch, počas letných prázdnin sa zdržiaval vo Veľkých Bieliciach. Mimo prázdnin vo Veľkých
Bieliciach trávieval aj víkendy. Podľa jeho názoru žalovaná v 1. rade nie je vlastníčkou spornej stavby, len ju využíva. Exekučné konanie je vedené ohľadom vydania pozemku nie stavby.
24. Svedok S. C., syn žalovanej v 1. rade na pojednávaní uviedol, že spornú stavbu postavila matka s jej otcom, neskôr s pomocou svedka po tom, čo bol postavený rodinný dom. Mala tam sklad uhlia. Sám ho tam nosil. Na tejto stavbe je použitý aj materiál použitý na výstavbu rodinného domu napríklad okná, obkladačky a izolačná krytina. Vie, že na stavbu volala aj ďalších pomocníkov, osobu ktorá stavala atiku, osobne pozná, je to K. N.. V budove bol od začiatku sklad, na bývanie nebola určená. Vlastníctvo žalovanej v 1. rade k stavbe nebolo rozporované, dokonca boli vyzývaní na odstránenie stavby. Vo Veľkých Bieliciach bývali ešte skôr ako sa nasťahovali do domu postavenom v roku 1983. O. I. v tom čase s nimi nežil. V rodinnom dome žalovanej v 1. rade starí rodičia bývali asi rok, hospodársku budovu využívali len keď tam išli po uhlie.
25. Svedok O. I. na pojednávaní uviedol, že je sused žalobkyne a zároveň bývalý manžel žalovanej v 1. rade. Nepamätá si, že by podpísal čestné prehlásenie. Manželstvo so žalovanou v 1. rade uzatvárali dňa 28.8.1981 v Oslanoch, bývali od roku 1981 do 1983 v Čereňanoch. Potom sa žalovaná v 1. rade odsťahovala do domu do Veľkých Bielic. Tento dom postavili spolu. Rodinný dom, ktorý obýva žalovaná v 1. rade bol spočiatku, teda po uzavretí manželstva, iba v takom stave, že boli postavené základy. Bolo to asi v apríli či máji, potom sa podieľal na stavbe domu, zabezpečoval aj robotníkov. Na iných stavbách v okolí domu sa nepodieľal. Pri výstavbe domu pomáhali S. K., S. P., manžel žalobkyne, Z. H., F. J., Š. N.. Na stavbe sa podieľal aj otec žalovaných a žalobkyne, avšak ten sa na práci podieľal len trochu, býval tam však prítomný, ak bolo treba vyplácať robotníkov, vyplácal ich ako aj žalovaná v 1. rade, matka sporových strán sa na stavbe nepodieľala len im varievala. V 1981 keď prišiel, bola pri dome aj iná stavba, tá však nebola dostavaná, neboli tam okná, dvere, mali tam fúriky. O tejto stavbe vie len toľko, čo mu povedal svokor, že to budú mať ako starobinec. Stavbu si staval svokor, on sa na tej stavbe nepodieľal. Povedal, že keď budú starí, tak tam budú bývať. On sa podieľal finančne len na stavbe rodinného domu, dával manželke výplatu, podpísal aj zmluvu o pôžičke ako ručiteľ na 80 tisíc korún, ktorú však splácala manželka. Žalovaná v 1. rade po uzavretí manželstva používala priezvisko C., v roku 1982 si dala robiť doklad po tom, čo ju upozornil úradník, z tade však vytrhla list, kde bolo uvedené priezvisko I.. Na stavbe rodinného domu či stavby pri dome pomáhal aj C. Š.. So žalobkyňou sú susedia, občas sa navštevujú, pomôže mu pri nákupoch. Ich vzťahy sú susedské a dobré. Napokon uviedol, že čestné vyhlásenie podpísal. Bolo tam uvedené kedy sa zobrali, kto chodil pomáhať a že chlapec chodil do škôlky. Doniesla to žalobkyňa ako to bolo a hotovo. On jej však musel povedať, kedy sa zobrali, osoby, ktoré sa podieľali na práci, ktoré ona nepoznala. Prečítal si čestné prehlásenie, povedala mu, aby si to prečítal. Bolo to dávno, musel si to trochu prečítať. V roku 1981, teda keď sa oženil so žalovanou v 1. rade na pozemku bývalej manželky resp. svokrovcov stál rodičovský dom, základy rodinného domu a neodostavaná budova o veľkosti 5-6 metrov ktorú on nazval letnou kuchyňou či starobincom, chýbali tam okná, dvere. Rodinný dom žalovanej v 1. rade bol dostavaný na jeseň roku 1983. Bol tam naposledy v decembri 1983, keď sa bol pýtať, či budú spolu tráviť Vianoce, vtedy ho svokor vyhodil. Keď tam bol naposledy, medzi pozemkami žalobkyne a žalovanej v 1. rade bola brána.
26. Žalovaná v 1. rade pôvodne navrhla výsluch svedka N. D., pričom však na pojednávaní dňa 26.09.2018 poukázala na jeho zlý zdravotný stav, keďže je onkologickým pacientom. V písomnom vyjadrení zo dňa 03.10.2018 na č.l. 215 uvádza, že osobná účasť svedka na pojednávaní dňa 14.11.2018 nie je možná, z dôvodu jeho závažného zdravotného stavu zabezpečiť a navrhla jeho výsluch písomnou formou podľa § 196 CSP, pričom uviedla písomné otázky svedkovi. Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 19.10.2018 poukázala na to, že svedok komunikuje, pohybuje sa po svojej nehnuteľnosti, býva v neveľkej vzdialenosti od súdu, je orientovaný a schopný výsluchu. Navrhuje teda jeho osobný výsluch, písomne otázky na svedka nesformulovala. Súd uznesením zo dňa 24.10.2018 poučil svedka podľa § 196 ods. 1 až 3 CSP, pričom vo výzve svedkovi uviedol aj dôvod, pre ktorý svedka dožiadal o vypočutie písomne. Svedok odpovedal písomne dňa 13.11.2018 na č.l. 245, pričom uviedol, že: na prístavbe uholne nemuroval, ale robil vnútorné omietky a potery. Žalovaná v 1. rade ho zavolala dokončiť murárske práce, pretože ochorel murár, ktorý stavbu začal, bolo to v lete 1984, objednala aj platila ho žalovaná v 1. rade. Niektorý materiál bol už na stavbe, ale cement a potery vozila žalovaná v 1. rade zo stavebnín vo Veľkých Bieliciach sama na káre. Súd vykonanie dôkazu touto formou pripustil jednak z toho dôvodu, že nejde o dôkaz jediný ani rozhodujúci, tiež preto, že ide o zákonnú formu výsluchu
- kde sú splnené dve základné podmienky za spolupráce strán sporu, teda rovnosť zbraní (možnosť klásť otázky) a zákonné poučenie svedka, ktoré tento berie ne vedomie. Samotný dôvod takejto formy
výsluchu bol známy aj svedkovi. Svedok po zákonnom poučení odpovedal práve tie otázky, ktoré súd považoval skutkovo za podstatné, teda zodpovedanie iných otázok by už skutkovo nemalo význam. V poslednom rade súd vyzval žalobkyňu na oznámenie otázok, ktoré by mali byť svedkovi položené, pričom samotný nesúhlas s týmto procesným postupom súdu neznamená, že na výzvu súdu nebolo možné reagovať aj položením otázok, ktoré žalobkyňa na svedka mala a ten ich mohol zodpovedať.
27. Zo správy Okresného úradu Partizánske, katastrálneho odboru z 12.10.2018 na č.l. 230-231 a pripojenej fotokópie časti meračského náčrtu na ktorom boli riešené parcely č. XXXX O. XXXX vyplýva, že parcely reg. "C" č. XXXX O. XXXX v katastrálnom území C. D. boli zamerané pri mapovaní ZMVM (základná mapa veľkej mierky), ktoré vo Veľkých Bieliciach prebiehalo v roku 1983-1985. Miestne prešetrenie bolo v roku 1983, v roku 1984 prebiehalo zameriavanie a v roku 1985 boli výsledky mapovania prebraté do vtedajšej evidencie nehnuteľností. Miestne vyšetrovanie bolo dňa 30.06.1983 a bol vyhotovený náčrt. Na ňom je aj sporná stavba v popise uvedená ako "dreváreň" o rozmeroch 448x644cm s dlhšou stenou na hranici pozemkov parc. č. XXXX O. XXXX.
28. Dňa 31.10.2017 bola vykonaná ohliadka na mieste samom (č.l. 123-132), pričom bola vyhotovená fotodokumentácia a bolo informatívne v rámci nevýznamnej odchýlky zamerané umiestnenie spornej stavby, čo pre právne posúdenie postačuje, keďže je zrejmé, že iné zameniteľné stavby sa na označenom pozemku v blízkosti domu žalovanej v 1. rade nenachádzali. Bolo zistené, že sporná stavba je o rozmeroch cca 4,6x6,58m, 11,5m vzdialená od pozemku pôvodne C.. A. a 5,10m od pozemku pôvodne S.. A., 3,05m od rodinného domu žalovanej v 1. rade. Ide teda o pôdorys stavby o ploche 30,27m2. Tiež bolo zistené, že na spornej stavbe bol použitý obklad rovnakého vzhľadu ako na dome žalovanej v 1. rade, stavba pozostáva z dvoch miestností, elektrina je napojená z domu.
29. Podľa stavebného povolenia Mestského národného výboru - odbor výstavby v Partizánskom z 13.03.1984 č.j. XXX/XXXX na č.l. 27 bola prerokovaná žiadosť žalovanej v 1. rade a povolené umiestnenie stavby skladu náradia a uhlia o zastavanej ploche 18,50 m2, úžitkovej ploche 15,50 m2, obstavaného priestoru 46,50 m3 na pozemku parc. č. XXX/X kat. územie obce C. D.. Bola uložená podmienka umiestniť stavbu na uvedenom pozemku 5,1 m od hranice pozemku S. A., 12,50 m od hranice pozemku C. A. a manželky na hranici pozemku S. Š. a manž. K. s tým, že odkvap zo stavby bude do dvora W. C..
30. Podľa kolaudačného rozhodnutia Okresného úradu Partizánske, odboru životného prostredia z 08.12.1997 na č.l. 31 bolo povolené užívanie stavby - skladu náradia a uhlia na parc. č. XXX/X v katastrálnom území C. D. stavebníkovi W. C.. Stavebné povolenie vydal MsNV v Partizánskom pod. č. j. XXX/XXXX dňa 13.03.1984
31. Podľa výpisu z LV č. XXX na č.l. 8, nehnuteľnosť v meste Partizánske, v kat. úz. C. D. parc. č. CKN XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 208 m2 je v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Partizánske, katastrálnym odborom, zapísaná na LV č. XXX ako výlučné vlastníctvo C. Š., R.. XX.XX.XXXX. V LV č. XXX zapísaná poznámka - právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku parc. č. CKN XXXX/X evidovaný na LV č. XXX, sa vzťahuje podľa výpisu z LV č. XXX (č.l. 6) na rodinný dom s.č. XXX na parc. č. CKN XXXX/X, ktorý je vlastníctvom žalovanej v 1. rade.
32. Zo snímky z katastrálnej mapy (č.l.10) rodinný dom žalovanej v 1. rade je situovaný tak, že čiastočne zasahuje do pozemku parc. č. XXXX/X. Na parcele parc. č. XXXX/X je postavená stavba, vlastníctvo ktorej je sporné medzi žalobkyňou a žalovanými.
33. Z pripojených uznesení Okresného súdu Partizánske na č.l. 11 a 12 vyplýva, že dedičské konanie po poručiteľovi C. C., zomr. 04.06.2001 bolo uznesením č.k. D/269/01-15 z 14.09.2001, keďže zostal len majetok nepatrnej hodnoty spočívajúci vo finančnej čiastke a vklade na vkladnej knižke ktorý bol vydaný vystrojiteľovi pohrebu zastavené, a dedičské konanie po poručiteľke Z. C., zomr. 27.05.2002 bolo uznesením č.k. D/258/02-10 z 03.10.2002, keďže zostal len majetok nepatrnej hodnoty spočívajúci vo finančnej čiastke vydané vystrojiteľovi pohrebu zastavené.
34. Podľa rozsudku Okresného súdu Topoľčany PE-4C 130/02-114 je žalovaná ( žalovaná v 1. rade v tejto veci) povinná vydať žalobcom v 1. A 2. rade časť nehnuteľnosti v kat. úz. C. D. parc. č. XXX/X vo výmere 829m2 označenú v geometrickom pláne X.. A. T. zo dňa 14.12.2001 č. XXX/XXXX, overenom
dňa 21.12.2001 pod č. 355/01 ako parc. č. XXXX/X vo výmere 208m2 a odovzdať ju žalobcom v 1. a 2. rade do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva okrem iného aj že žalovaná v 1. rade nadobudla na základe darovacej zmluvy z 16.07.1980, vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat. úz. C. D. zapísaným na V č. XXX pred THM ako parc. č. XXX/X záhrada o výmere 799m2 záhrada a parc č. XXX/X cesta vo výmere 316m2 v celosti.
35. V odôvodnení rozsudku Okresného súdu Partizánske sp. zn. 4C/105/2008 z 01.12.2009 a zápisnici z pojednávania z 28.04.2009 č.l. 41-59 sa uvádza obsah výpovede v uvedenej veci svedkyne K. Š.
- žalobkyne v tejto veci, kde uvádza, že žalovaná v 1. rade má postavenú časť domu a prístavbu na pozemku odporcu (C. Š. - svedka v tejto veci).
36. Z výzvy C. Š. z 21.02.2012 adresovanej žalovanej v 1. rade na č.l. 65 vyplýva, že je vyzývaná vydanie nehnuteľnosti parcely CKN č. XXXX/X kat. úz. C. D. a to bez stavieb na ňom postavených, a žiada odstrániť časť stavby rodinného domu a hospodársku budovu, ktoré označuje ako stavby žalovanej v 1. rade.
37. Z doloženej korešpondencie medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade a otcom strán sporu na č.l. 67-80 vyplýva, že vlastnícke právo žalovanej v 1. rade k spornej stavbe nie je spochybňované.
38. Podľa čestného vyhlásenia žalovanej v 2. rade na č.l. 13, bola sporná nehnuteľnosť postavená rodičmi strán sporu začiatkom 80-tych rokov minulého storočia, ktorú si postavili pre vlastné potreby a boli jej vlastníkmi až ku dňu smrti.
39. Podľa písomného vyhlásenia K. T. z 12.10.2017 na č.l. 107, táto ako suseda žalovanej v 1. Rade prehlasuje, že hospodársku budovu sklad náradia a uhlia stavala žalovaná v 1. Rade a to až keď bol jej rodinný dom postavený. Žalovaná používala spornú stavbu ako sklad uhlia.
40. Podľa písomného vyhlásenia O. C. z 16.10.2017 na č.l. 108, táto prehlasuje, že hospodársku budovu sklad náradia a uhlia stavala žalovaná v 1. rade a to až keď bol jej rodinný dom postavený. Žalovaná používala spornú stavbu ako sklad uhlia.
41. N. D. sa v písomnom vyhlásení z 09.10.2017 na č.l. 109 vyjadril ako v neskoršej písomnej výpovedi.
42. Podľa písomného vyhlásenia K.. J. S. z 08.10.2017 na č.l. 110, tento prehlasuje ako sused žalovanej v 2. rade, že hospodársku budovu sklad náradia a uhlia stavala žalovaná v 1. rade a to až keď bol jej rodinný dom postavený. Žalovaná používala spornú stavbu ako sklad uhlia.
43. Žalovaná v 1. rade predložila na č.l. 111 nachádzajúcu sa fotokópiu katastrálnej mapy v mierke 1:1000, vydanej v roku 1984 kde je zreteľný pôdorys spornej stavby.
44. Podľa listiny o urrčení súpisného čísla z 24.08.1998 bolo určené stavbe na parc č. XXX/X kat. úz. C. D. súpisné číslo XXXX, pričom vlastník stavby je uvedený žalovaná v 1. rade.
45. O. I. sa v čestnom prehlásení z 23.10.2017 na č.l. 133b vyjadril ako v neskoršej výpovedi.
46. Podľa výpisu z LV č. XXX na č.l. 136-137, je výlučným vlastníkom parcely CKN č. XXXX/X o výmere 208m2 zastavené plochy a nádvoria svedok C. Š..
47. Podľa písomného vyhlásenia H. D. z 06.11.2017 na č.l. 169, táto prehlasuje, že v dobe rekonštrukcie rodičovského domu rodičov strán sporu žalovaná v 1. rade stavala hospodársku budovu za jej domom, pričom na tú budovu sa používal materiál zo stavby rodinného domu žalovanej v 1. rade.
48. Podľa písomného vyhlásenia A. A. z 06.11.2017 na č.l. 170, tento prehlasuje, že vlastnoručne muroval hospodársku budovu, sklad náradia a paliva a to vtedy keď sa prerábala strecha na dome na náprotivnom pozemku, v tom čase už rodinný dom žalovanej v 1. rade stál. Práce na stave hospodárskej budovy si objednávala žalovaná v 1. rade.
49. Podľa písomného vyhlásenia Ľ. R. na č.l. 170, tento prehlasuje, že v dobe rekonštrukcie rodičovského domu rodičov strán sporu títo bývali v dome žalovanej v 1. rade.
50. Podľa dokladov o nákupe tovaru predložených žalovanou v 1. rade na č.l. 172-179 táto dňa 14.08.1985 nakúpila asfaltovú lepenku IPA v množstve 30m2.
51. Sporové strany sa pred skončením pojednávania vyjadrili k dokazovaniu tak, že ďalšie dokazovanie nenavrhujú, súd vykonal pojednávanie dňa 14.11.2018 v neprítomnosti žalovanej v 2. rade podľa § 180 CSP.
52. Podľa § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.
53. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
54. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
55. Na základe vykonaného dokazovania a použitých ustanovení Občianskeho zákonníka súd dospel k právnemu záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná a preto ju zamietol. Podľa ustálenej judikatúry súdov SR stavba ako vec v právnom zmysle vzniká v okamihu, v ktorom je vybudovaná minimálne do takého štádia, počnúc ktorým všetky ďalšie stavebné práce smerujú už k dokončeniu tejto druhovo a individuálne určenej veci. V tomto zmysle nebolo žiadnou zo strán sporu rozporované, že sporná stavba je stavbou. Rovnako, že by bola čo do podstatných častí stavby dokončovaná po roku 1985. Teda súd sa zaoberal otázkou určenia vlastníctva a tiež oprávnenej držby za čas najmenej 26 rokov do podania žaloby v tejto veci.
56. V podstate sporným bolo obdobie budovania spornej stavby, osoba stavebníka, osôb, ktoré stavbu stavali s úmyslom užívať ju ako vlastníci. V tomto zmysle boli tvrdenia strán sporu rozporné, pričom súd zistil, že ani jedna zo strán sporu nepreukázala svoje tvrdenia, pokiaľ ide o to kto je výlučným vlastníkom spornej stavby v podiele 1/1. Je však potrebné uviesť, že žalovaným v 1. a 2. rade pre procesný úspech postačilo len to, aby spochybnili tvrdenia či dôkazy, ktoré predkladala žalobkyňa a práve tá musela uniesť dôkazné bremeno, že vlastníkmi spornej stavby boli rodičia strán sporu v podiele uvedenom v petite žaloby. Nebolo predmetom konania po späťvzatí vzájomnej žaloby určiť, kto je vlastníkom spornej stavby, ale či sporná stavba patrí do dedičstva po rodičoch strán sporu - teda či spornú stavu postavili a užívali a nakladali s ňou ako vlastníci. Takéto tvrdenie žalobkyňa nepreukázala, naopak možno považovať za preukázané, že sa na stavbe podieľala, užívala ju nerušene ako oprávnený držiteľ žalovaná v 1. rade po dobu istotne presahujúcu 25 rokov, pričom jej vlastníckemu právu (nebolo predmetom konania či výlučnému) na rozdiel od rodičov strán sporu svedčia vykonané dôkazy a to nielen dôkazy založené na výpovediach svedkov a žalovanej v 1. rade.
57. Bolo preukázané, že v čase, keď sporná stavba bola budovaná, už bol reálne rodičmi strán sporu rozdelené pozemky medzi žalobkyňu a žalovanú v 1. rade. pričom bolo predmetom konania v inej veci, že takéto reálne rozdelenie nekorešpondovalo s geodetickým zameraním parciel, čo vyústilo aj v ďalšie súdne spory. Je však zrejmé, že na parcele CKN č. XXXX (pôvodne par. č. XXX/X a časť parc. č. XXX/ X o výmere 208m2) bol budovaný aj rodinný dom žalovanej v 1. rade aj sporná stavba, až za ktorou bol vybudovaný plot. Toto vyplynulo z listín ako aj výpovedí žalovanej v 2. rade a svedka C. Š. či O. I.. Žalovaná v 2. rade uviedla, že hlavné slovo v rodine mal otec, ktorý sa podieľal aj na stavbe domu žalovanej v 1. rade, tiež je významné, že jej je známy úmysel otca bývať a "dožiť" v dome žalovanej v 1. rade. Tiež nebolo preukázané, že by akýmkoľvek spôsobom rodičia žalovanej v 1. rade až do ich smrti (obdobie presahujúce 10 rokov) rozporovali jej vlastnícke právo, užívanie spornej stavby, dokonca ani sama žalobkyňa nevykonala žiaden úkon, ktorým by mal charakter námietok voči vlastníctvu a držbe spornej stavby žalovanou v 1. rade, iba voči pozemku na ktorom ležala. To, že žalovaná v 1. rade bola dobromyseľnou držiteľkou spornej stavby po viac než 10 rokov jednak vyplývalo z nerušenia jej držby nárokmi na užívanie či vlastníctvo, ale ako vyplynulo z dokazovania a opäť nebolo vyvrátené, táto jednak
tvrdí, že spornú stavbu stavala, je nesporné že bolo vydané stavebné povolenie na spornú stavbu na jej žiadosť, a tiež kolaudačné rozhodnutie a rozhodnutie o pridelení súpisného čísla, kde je uvedená ako stavebník či vlastník. Svedok D. potvrdzuje, že sa na stavbe podieľala aj ho vyplácala, svedok C.Č. uvádza, že spornú stavbu postavila s pomocou jej otca. Rovnako v súkromných listinách sa tak vyjadrujú svedkovia žalovanej v 1. rade. Tu súd poukazuje aj na investície na spornú stavu žalovanou v 1. rade, kde plocha asfaltovej izolácie zakúpenej žalovanou v čase, keď už bol jej dom obývaný súhlasí so zastavanou plochou spornej stavby.
58. Súd má za to, že žalobkyňa preukázala, že s výstavbou spornej stavby sa začalo pred vydaním staveného povolenia, táto samotná skutočnosť však nepreukazuje, že by stavbu stavali rodičia strán sporu pre seba. Z výpovede svedka I. vyplýva, že už pri výstavbe rodinného domu asi od roku 1981 sa budovala aj sporná stavba, kde bol sklad náradia používaného pri stavbe domu. Aj z Katastrálnej mapy na č.l. 111, kde je uvedené, že je dielom z roku 1984 aj náčrtu vyhotoveného na základe Miestneho vyšetrovania je zrejmé, že už 30.06.1983 existovala v určitom štádiu rozostavanosti sporná stavba, ktorú bolo možné označiť ako "dreváreň". Hoci žalobkyňa poukazuje na to, že stavebné povolenie je vydané pre inú stavbu a žalovaná ho využíva na podporu svojich tvrdení účelovo, z ohliadky na mieste a vzdialeností od susediacich pozemkov či stavieb na stavebnom povolení je zrejmé, že hoci stavba obostavanou plochou nesúhlasí s plochou na stavebnom povolení, je umiestnená presne na mieste, kde je postavená sporná stavba. Súd nehodnotí z akého dôvodu bola na stavebnom povolení uvedená iná parcela ako na ktorej sporná stavba leží, je však zrejmé, že ide chybné označenie parcely ako aj to, že stavebné povolenie bolo vydané v čase, keď už ako vyplýva z náčrtu vyhotoveného na podklade Miestneho zisťovania, ale aj výpovedí jednak žalobkyne, alebo žalovanej v 2. rade ako aj svedkov I. O. C. Š. stavba minimálne vo významnej rozostavanosti existovala. Pre právne posúdenie veci je však opäť významné len to, že to bola žalovaná v 1. rade, kto sa správa ako vlastník, t.j. žiada o vydanie stavebného povolenia, kolaudáciu, súpisné číslo a nie rodičia strán sporu.
59. Skutočnosti, že vlastníctvo spornej stavby je spojené osobou vlastníka s vlastníctvom domu žalovanej v 1. rade svedčí aj to, že ide o stavbu v tesnej blízkosti jej domu, s vchodom smerujúcim k domu, s elektrickou prípojkou vedenou z jej domu, s obkladom vzhľadovo totožným s obkladom na jej dome, stavba sa nachádza na pozemku na základe rozhodnutia otca strán sporu oddelenom a prevedenom na žalovanú v 1. rade, hoci neskôr bola hranica pozemkov predmetom sporu. Žalovaná pritom predložila doklady o nákupe materiálu ako asfaltovej izolácie za obdobie do augusta 1985, teda za obdobie, keď už bol jej rodinný dom dokončený, čo nasvedčuje pravdivosti jej tvrdení, že sporná stavba sa minimálne dokončovala v tomto období.
60. Z prečítaných listinných dôkazov - súkromných listín vyplýva to, že tak žalobkyňa ako aj žalovaná v 1. rade majú na podporu svojich tvrdení k dispozícii svedkov, pričom prečítanie týchto čestných vyhlásení súd pripustil práve preto, že sú dôkazmi, ktoré sú spôsobilé nie určiť, ale spochybniť vlastníctvo k spornej stavbe tak žalovanej v 1. rade (svedok I.) ako aj rodičov strán sporu a teda čo do výsledku konania svedčia najmä úspechu žalovaných, ktorí nemajú povinnosť preukázania žalovaného nároku.
61. Oproti týmto záverom je len tvrdenie žalobkyne, žalovanej v 2. rade, že rodičia strán sporu stavali spornú stavbu pre seba, výpoveď svedka I.Ň., že mu svokor povedal, že prístavbu budú mať pre seba ako "starobinec" a výpoveď svedka C. Š.B., z ktorej však nevyplýva, aký bol úmysel rodičov strán sporu, naopak potvrdzuje slová žalovanej v 2. rade, že rodičia bývali dočasne v dome žalovanej v 1. rade a spornú stavbu len používali.
62. Za neexistencie výslovne prejavenej vôle rodičov strán sporu k vlastníctvu spornej stavby, za preukázanej dobromyseľnosti užívať stavbu ako vlastník a nerušenia držby stavby žalovanej v 1. rade a existencie dôkazov svedčiacich o tom, že bola formálne stavebníčkou spornej stavby, reálne sa podieľala na jej výstavbe vo významnom rozsahu a financovaním stavby nemožno založiť existenciu vlastníckeho práva C. C. a Z. C., o to viac pokiaľ by pôvodne išlo o bezpodielové spoluvlastníctvo v podiele 1/1 k celku, teda opomínajúc akýkoľvek vlastnícky nárok žalovanej v 1. rade. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol.
63. Záverom k právnemu odôvodneniu súd uvádza, že skutkový stav nasvedčuje tomu, že úmyslom rodičov strán sporu bolo bývať v dome žalovanej v 1. rade, potom čo dôjde k rozdeleniu pozemkov medzi žalobkyňu a žalovanú v 1. rade. K tomu aj reálne došlo v roku 1980 kedy nadobudla pozemok, na
ktorom si postavila dom žalovaná v 1. rade. Následne v rokoch 1981-1983 bol postavený dom žalovanej v 1. rade a v tom čase bolo začaté aj s výstavbou spornej stavby, dokončená mohla byť však aj roku 1985, je logické, že prednosť mala stavba domu. Je nesporné, že aj na stavbe domu žalovanej v 1. rade sa podieľal otec žalovanej v 1. rade. Podieľal sa na stavbe domu pre dcéru (žalovanú v 1. rade) ako aj spornej stavbe, pretože mal úmysel s manželkou "dožiť" v dome s žalovanou v 1. rade. Nebolo preukázané, že sporná stavba bola určená na bývanie, ale ako akýsi sklad, uvádzané je použitie aj ako letná kuchyňa. Účel stavby bol doplnkový k stavbe rodinného domu, pričom vlastníkom stavby mala byť žalovaná v 1. rade v tom čase žijúca v manželstve, jej rodičia neboli stavebníkmi s úmyslom vybudovať stavbu pre seba, ale pokiaľ aj sa podieľali na stavbe osobne prácou, alebo finančne, pomáhali tak dcére, a to bol aj dôvod prečo po dokončení spornej stavby jej vlastníctvo nerozporovali. Hoci došlo k oddeleniu pozemkov plotom, pravdepodobne ju aj užívali, keďže im v tom nik nebránil, avšak nie s úmyslom so stavbou nakladať ako s vlastnou.
64. Žalobkyňa si uplatnila trovy konania proti žalovanej v 1. rade, žalovaná v 1. rade proti žalobkyni. Žalovaná v 2. rade si trovy konania neuplatnila.
65. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
66. Pretože žalovaná v 1. rade bola vo veci úspešná a to až do dňa predchádzajúceho dňu podania vzájomného návrhu podľa výsledku konania a to v plnom rozsahu ako aj po doručení späťvzatia vzájomnej žaloby žalobkyni, súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanej v 1. rade proti žalobkyni náhradu trov konania vzniknutých do 26.11.2017 a po doručení späťvzatia vzájomnej žaloby žalobkyni teda opäť od 16.10.2018 v rozsahu 100%.
67. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
68. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
69. Žalovaná v 1. rade vzala vzájomný návrh späť dňa 04.10.2018 čo bolo oznámené žalobkyni dňa 15.10.2018, zavinila zastavenie konania v tejto časti, pritom z hľadiska predmetu konania ide o konanie, kde mieru úspechu a neúspechu nemožno merať inak ako rovnakú. Žalovaná v 2. rade si trovy konania neuplatnila. Preto súd podľa § 255 ods. 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania vzniknutých od 27.11.2017 do 16.10.2018 právo.
70. Podľa § 257 ods. 1 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
71. Pretože procesne úspešná voči žalobkyni bola aj žalovaná v 2. rade avšak to len z dôvodu procesného spoločenstva, inak však neodporovala žalobe, hoci bola žalovanou stranou, súd jej náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznal.
72. Svedok O. I. si na pojednávaní dňa 14.11.2018 uplatnil svedočné. Bol to svedok, ktorého prítomnosť zabezpečila žalobkyňa, ktorá navrhla jeho osobný výsluch. Pretože svedok, ktorý sa dostavil na súdne pojednávanie bol vo veci vypočutý, uplatnil si svedočné, pričom povinnosť svedčiť mu vyplynula na základe návrhu žalobkyne súd podľa § 258 ods. 1 CSP priznal svedkovi nárok na svedočné proti žalobkyni s poukazom na § 251 a § 252 CSP v rozsahu 100%. O samotnej výške svedočného rozhodne súd prvej inštancie v prípade vyčíslenia svedočného svedkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.