Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-10Csp/10/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Alenou Purgat Martinusovou v právnej veci žalobkyne: A. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom: L., B. XX, zast.: JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom: Hlohovec, Železničná 4/A, proti žalovanému: Profi Credit Slovakia, s.r.o. so sídlom: Bratislava, Pribinova 26, IČO: 35 792 752, zast.: JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Bratislava, Kubániho 16, o zaplatenie 2 097,24 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 097,24 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy od 08.05.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.02.2018 sa žalobkyňa domáhala od žalovaného vrátenia sumy 2 097,94 Eur spolu s úrokom z omeškania a náhradu trov konania, a to titulom bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. Svoju žalobu odôvodňovala tým, že dňa 29.09.2014 žalobkyňa v postavení spotrebiteľa uzavrela so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie sumy 1 500,- Eur s výškou ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej ako RPMN) 26,04 %, ktorá však, podľa názoru žalobkyne, nezodpovedá skutočnej výške RPMN vypočítanej vzhľadom na výšku poskytnutého úveru, počet a výšku splátok a je nejasná a nezrozumiteľná. V žalobe žalobkyňa poukazovala tiež na skutočnosť, že žalovaný vykonal započítanie a započítal si sumu poplatku za poskytnutie úveru v sume 150,- Eur, ktorú odpočítal z dohodnutej výšky úveru a v skutočnosti jej poskytol len sumu 1 350,- Eur. Suma 1 350,- Eur predstavuje celkovú výšku úveru, ide o sumu, ktorá bola reálne žalobkyni poskytnutá a pri výpočte RPMN je podľa jej názoru potrebné vychádzať z tejto sumy a nie zo sumy 1 500,- Eur, ako to urobil žalovaný. V opačnom prípade, keby žalovaný vychádzal z výšky skutočne a preukázateľne poskytnutého plnenia, tak by výsledná RPMN bola vo výške 108,38 %, čo sa rovná sume 3 593,58 eur a nie 2 142,06 Eur, ako je uvedené v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 29.09.2014. V tejto súvislosti poukazovala tiež na § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, kde absencia termínu konečnej splatnosti spôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa ku dňu napísania žaloby zaplatila na účet žalovaného sumu 3 447,24 Eur, čo znamená, že poskytnutá istina v sume 1 350,- Eur bola preplatená o čiastku 2 097,24 Eur, ktorú požaduje vrátiť. V žalobe je tiež zdôrazňovaná absencia termínu konečnej splatnosti úveru, ktorá nebola medzi zmluvnými stranami dojednaná, pričom táto podstatná náležitosť mala byť podľa vyjadrenia žalobkyne určená pevným dátumom, aby mal spotrebiteľ pri podpise zmluvy dostatočné informácie na kvalifikované rozhodnutie. Žalobkyňa tiež poukazovala na absenciu doby trvania zmluvy, ktorá je podstatnou náležitosťou a na neplatnosť Dohody o poskytnutí služby.

2. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a uviedol, že spôsob stanovenia hodnoty RPMN a predpokladanej RPMN nebol nikdy posúdený ako protiprávny ani v rámci kontrolných činností napr. Slovenskou obchodnou inšpekciou. Rozdiel medzi predpokladanou hodnotou RPMN a RPMN schváleného úveru vyplýva podľa vyjadrenia žalovaného výhradne z toho, že RPMN schváleného úveru je možné určiť až po jeho schválení, pričom táto hodnota je v bode 6 uvedená presne a nevidí dôvod, v čom by mal údaj o výške RPMN pôsobiť zmätočne a nezrozumiteľne. K poplatku za poskytnutie úveru sa žalovaný vyjadril v tom zmysle, že tento poplatok je súvisiaci náklad pri poskytnutí spotrebiteľského úveru, je zreteľne uvedený v oboch žiadostiach o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového druhu. Z tohto dôvodu bol poplatok za poskytnutie úveru zohľadnený pri výpočte RPMN. Potvrdil, že celkovú čiastku, ktorú musí dlžník, teda žalobkyňa, zaplatiť, je úver, úroky za celú dobu čerpania úveru a poplatok za poskytnutie úveru, ako to správne uvádza aj žalobkyňa. Keďže v zmysle § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. je celkovou čiastkou súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, potom je podľa žalovaného logické, že celkové náklady tvoria úroky za celú dobu čerpania úveru a poplatok za poskytnutie úveru. K výške úrokovej sadzby sa žalovaný vyjadril v tom smere, že zmluvné strany sa dohodli na odplatnom požičaní peňažných prostriedkov. Samotná výška odplaty bola odôvodňovaná tak, že obvyklá odplata bola v rozhodnom období vo výške 14,36 % (najvyššia prípustná výška odplaty bola v čase uzatvorenia zmluvy regulovaná Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorá stanovila, že odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne), čo znamená, že povolený dvojnásobok bol zákonodarcom stanovený na 28,72 %. K námietke absencie termínu konečnej splatnosti uviedol, že Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje určenie termínu konečnej splatnosti viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacov a počtu mesačných splátok a spôsobom uvedeným v článku 4, ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti.

3. Žalobkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila k vyjadreniu žalovaného (k odporu) tvrdiac, že uvedenie RPMN predstavuje pre spotrebiteľa smerodajný údaj pri rozhodovaní o vstupe do právneho vzťahu s bankovým alebo nebankovým subjektom, pretože pre každého spotrebiteľa je výhodnejší ten úver, ktorého nákladovosť je čo najnižšia. Uviedla tiež, že ani ustanovenie čl. 2, ods. 2.1 zmluvných dojednaní nie je žalobcom osobitne podpísané, z čoho vyplýva, že nie sú súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na tom nemôže nič zmeniť, nakoľko žalovaný nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by spotrebiteľa s nimi oboznámil. Poznamenala, že zákon nepozná pojem „predpokladaná RPMN“ a „RPMN za úver“, s ktorými operuje žalovaný v jeho zmluvách. Uvádza, že žalovaný nepopiera skutočnosť, že by žalobkyni neposkytol úver znížený o poplatok, preto považuje výšku skutočne priznaného úveru za nespornú. Vo svojom vyjadrení poukazovala na viaceré rozhodnutia súdov vyššieho stupňa.

4. V doručenej duplike žalovaný zotrváva na svojich vyjadreniach, na tvrdenie žalobkyne o zmätočnosti a nezrozumiteľnosti údaja o výške RPMN nevidí dôvod a popiera jej tvrdenia, že RPMN je v zmluve nesprávne uvedená, nakoľko v nej nie je zahrnutá platba za dohodu o poskytovaní služieb. Opakovane poukazuje aj na skutočnosť, že do celkových nákladov sa nezapočítajú náklady, ktoré vyplývajú z dojednaní nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru, keď predmetné služby sú dobrovoľné a ak by žalobca dohodu vôbec nepodpísal, tak by táto nikdy nevznikla. V ostatných častiach vyjadrenia sa aj naďalej nestotožňoval s tvrdeniami žalobkyne, pričom poukazoval na viaceré rozhodnutia vnútroštátnych súdov, ako aj na akty únijného práva.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadreniami strán sporu, s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým so Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.09.2014, so výpismi z účtu žalobkyne, Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 29.09.2014, Dohodou o poskytnutí služieb zo dňa 29.09.2014, Rozpisom vzorca pre výpočet RPMN k zmluve č. XXXXXXXXXX, formulárom - Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, dokumentom - Reprezentatívny príklad výpočtu RPMN, dokumentom - Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 2. štvrťrok 2014, Inšpekčným záznamom Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Dňa 29.09.2014 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni sumu úveru 1 500,- Eur, pričom v predmetnej zmluve je uvedený informatívny údaj o predpokladanej mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá) v sume 81,99 Eur, počet splátok 42, mesačná splátka vrátane úrokov v sume 47,43 Eur, pričom celková čiastka, ktorú musí dlžník (žalobkyňa) zaplatiť je 2 142,06 Eur. Predpokladaná RPMN je uvedená ako 26,17 %, ročná úroková sadzba je 18,08 %, priemerná RPMN za úver je 44,06 %, poskytnutá čiastka revolvingu je v sume 1 500 Eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť je 2 142,06 Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu bola stanovená na 26,17 %, ročná úroková sadzba revolvingu je 18,08 % a poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu je 150,- Eur. V predmetnej žiadosti je uvedené, že celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, predstavuje úver, úroky za celú dobu čerpania úveru a poplatok za poskytnutie úveru. V bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere je ako hodnota RPMN za úver výška 26,04 %.

7. Z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi vyplýva, že žalobkyni bola schválená výška úveru v sume 1500,- Eur, splatnosť úveru je 42 mesiacov, výška mesačnej splátky je 47,43 Eur, dátum poslednej splátky úveru je 01.04.2018 a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, je 2 142,06 Eur a hodnotou RPMN po vykonaní revolvingu (predpokladaná výška) 26,04 %.

8. Dňa 29.09.2014 uzavrel žalovaný so žalobkyňou Dohodu o poskytovaní služieb, na základe ktorej sa poskytuje zákazníkovi (žalobkyni) komplexný balíček služieb definovaný v tejto dohode. V článku I dohody je uvedené, že dohodnuté služby sú doplnkové a dobrovoľné, nemajú charakter podmienku alebo predpokladu pre uzavretie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi poskytovateľom (žalovaným) a zákazníkom (žalobkyňou) pre získanie spotrebiteľského úveru alebo pre získanie úveru za ponúkaných podmienok. V dohode je uvedené, že zakladá právo zákazníka na využívanie služieb a povinnosť uhradiť odplatu. Konkrétna výška odplaty za jednotlivé doplnkové služby nebola v dohode uvedená.

9. Z výpisu z účtu žalobkyne na čl. 13 v spise je zrejmé, že žalovaný poskytol žalobkyni prostredníctvom bezhotovostného vkladu sumu 1 350,- Eur, pričom ako variabilný symbol je uvedené číslo Zmluvy o revolvingovom úvere. Z jednotlivých výpisov z osobného účtu žalobkyne je zrejmé, kedy a v akej sume ňou boli uhrádzané splátky poskytnutého úveru.

10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

12. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

13. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

15. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou

1./ sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere,

2./ poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb,

3./ poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,

4./ členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,

5./ poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.

16. Podľa § 53 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 17. V zmysle § 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. sa odplata pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľovi (úver, pôžička poskytovaná bankou alebo nebankovým veriteľom) vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a tvoria ju: · úrok, · poplatky, · akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. 18. V zmysle článku 3 písm. l) smernice 2008/48, „celková výška úveru“ je maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o úvere.

19. V zmysle článku 10, bod 2 písm. d) smernice 2008/48, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: celkovú výšku úveru a podmienky, ktoré upravujú jeho čerpanie.

20. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobe žalobkyne v časti istiny vyhovel. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že žalovaný uzatvoril so žalobkyňou zmluvu o revolvingovom úvere spočívajúcu v poskytnutí finančných prostriedkov pre žalobkyňu v sume 1 500,- Eur, pričom v skutočnosti bolo žalobkyni poskytnutých len 1 350,- Eur, čo rovnako bolo medzi stranami sporu nesporné. V danom prípade žalovaný pri výpočte RPMN nevychádzal zo skutočne poskytnutého plnenia pre žalobkyňu (1 350,- Eur), ale z celkovej výšky úveru (1 500,- Eur), keď si od tejto sumy započítal aj poplatok za poskytnutie úveru v sume 150,- Eur, ktorú odpočítal z dohodnutej výšky úveru. Žalovaný mal pri výpočte RPMN vychádzať zo skutočne poskytnutého plnenia, teda zo sumy 1 350,- Eur, keďže pri výške mesačnej splátky 81,99 Eur s dobou splatnosti 42 mesiacov a s poplatkom za poskytnutie úveru by výsledná RPMN predstavovala výšku 108,38 %, pričom celkovú sumu, ktorý by spotrebiteľ musel zaplatiť, by predstavovala 3 593,58 Eur a nie 2 142,06 Eur, ako uviedol žalovaný v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 29.09.2014. Žalovaný takýmto konaním sledoval nižšiu RPMN, teda v zmluve zámerne vykazuje nižšie percento miery nákladov v porovnaní so skutočnosťou a spotrebiteľa zámerne zavádza. Súd v tejto súvislosti konštatuje, a to aj prihliadnutím na zákonné ustanovenia smernice č. 2008/48, že výška úveru predstavuje objem finančných prostriedkov, ktoré majú byť dlžníkovi poskytnuté, a to bez akýchkoľvek ďalších poplatkov a odplát.

21. Súd tiež zastáva názor, že výška RPMN je v Zmluve o poskytnutí revolvingového úveru uvedená nejednoznačným a nesprávnym spôsobom, keď RPMN uvedená v bode 5 Zmluvy Údaje o požadovanom revolvingovom úvere je 26,17 % a v bode 6 Zmluvy Údaje o schválenom revolvingovom úvere je 26,04 %, teda uvedené údaje skresľujú cenu úveru, pričom, ako súd už konštatoval vyššie, tento údaj RPMN bol uvedený nesprávne a zavádzajúco. Hoci uvedenie RPMN nie je podstatnou náležitosťou zmluvy, jej nesprávne uvedenie pôsobí vo vzťahu k spotrebiteľovi klamlivo a zavádzajúco.

22. Význam RPMN súvisí s jednoduchším orientovaním sa spotrebiteľov pri výbere úverového produktu. V jednom číselnom vyjadrení má totiž spotrebiteľ vyjadrené celkové náklady spotrebiteľa na úver reflektujúce nielen úroky, ale aj poplatky, a to so zreteľom na dobu splácania a výšku splátok.

23. Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným typovou spotrebiteľskou zmluvou upravenou špeciálnym právnym predpisom, a to zákonom o spotrebiteľských úveroch. Žalobca bol od uzatvorenia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaná v postavení spotrebiteľov. Žalovaná zmluvné podmienky nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť. Právny vzťah účastníkov konania súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa osobitného právneho predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch a všeobecného právneho predpisu Občianskeho zákonníka. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí povinne obsahovať osobitné náležitosti podľa § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon absenciu niektorých náležitosti vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení nespája s následkom neplatnosti zmluvy o úvere, avšak poskytuje spotrebiteľovi ochranu.

24. RPMN je dôležitým kritériom pre spotrebiteľa pri porovnaní úverov z hľadiska ich výhodnosti. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje ako povinnú osobitnú náležitosť písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmyslom uvedenej zákonnej úpravy je jednoznačne ochrana záujmov spotrebiteľa, ktorý na základe uvedeného údaja vie zistiť cenu úveru a porovnávať medzi viacerými úvermi. Nie je naplnený zmysel uvedeného zákona, ak je výška RPMN v zmluve síce uvedená, ale v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa. Uvedenie nesprávneho údaja RPMN je klamaním spotrebiteľa a niet dôvodu priznávať takejto praktike miernejšie dôsledky ako tie, ktoré predpokladá zákon pri neuvedení RPMN v ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. Z uvedeného dôvodu súd považuje úver poskytnutý žalobkyni za bezúročný a bez poplatkov.

25. K absencii termínu konečnej splatnosti úveru súd uvádza, že tento údaj je považovaný za obligatórnu náležitosť zmluvy, ktorou sa spotrebiteľovi poskytuje úver, pričom mal by byť v zmluve výslovne uvedený, nie v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Tento údaj bol v zmluve o revolvingovom úvere uvedený len počtom splátok 42, pričom tento údaj musí byť výslovne uvedený a nemôže byť vyvodzovaný z ďalších zmluvných náležitostí, napr. z počtu splátok úveru, ako to bolo v tomto prípade. Iný výklad, než ten, že konečná splatnosť úveru musí byť určená dátumovo, neprichádza do úvahy (rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/2/2015). Žiadateľ o úver nie je povinný navrhnúť konkrétny dátum, keď táto povinnosť je viazaná na poskytovateľa úveru, pričom táto skutočnosť nemôže byť vyjadrená neurčito, ako uvádza žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to určením podľa dátumu splátok v jednotlivých mesiacoch, alebo dátumom splatnosti poslednej splátky uvedenej v oznámení o schválení úveru. Vo vzťahu k absencii doby trvania zmluvy súd uvádza, že aj tento údaj predstavuje obligatórnu náležitosť zmluvy, ktorého absencia, ako aj absencia termínu konečnej splatnosti úveru a spôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Súd konštatuje, že v Zmluve o revolvingovom úvere medzi stranami sporu tento údaj absentuje.

26. Vo vzťahu k namietanej neplatnosti Dohody o poskytnutí služby súd uvádza, že žalobkyňa so žalovaným túto dohodu uzatvorila dňa 29.09.2014. Žalobca namietal, že dohoda súvisí so zabezpečením pohľadávky žalovaného vzniknutou na základe Zmluvy, zo strany žalobkyne musela byť podpísaná, pričom žalovaný namietal, že jej uzatvorenie bolo medzi stranami sporu na báze dobrovoľnosti. Žalobkyňa tvrdila, že za túto službu žalovaný zinkasoval odplatu mesačne vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru, ktorá predstavovala sumu 34,56 Eur mesačne, pričom uvedená výška sumy nie je žiadnym spôsobom odôvodnená a v Dohode o poskytnutí služby nie je odkaz na žiadny sadzobník poplatkov alebo rozpis jednotlivých poplatkov za poskytnutú službu. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že v predmetnej dohode je v článku I. bod 1 uvedené, že dohoda upravuje podmienky poskytovania dohodnutých služieb k uzavretej Zmluve o revolvingovom úvere a dohoda zakladá právo zákazníka na využívanie služieb a povinnosť uhradiť odplatu. Bližšia špecifikácia poplatkov, ktoré sa mali vzťahovať na využívanie v nej zadefinovaných doplnkových služieb, ako napríklad Informácia o zostávajúcich záväzkoch, alebo služba Odklad splatnosti splátok, nebola v dohode uvedená, a tak sa žalobkyňa dostala do stavu právnej neistoty, keďže jej bolo účtované niečo, o ktorého výške nemala žiadnu vedomosť.

27. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Súd priznal žalobkyni úrok z omeškania od 08.05.2018, teda od nasledujúceho dňa po doručení žaloby žalovanému, teda kedy sa mohol žalovaný dozvedieť o tom, že žalobkyni vzniklo konaním žalovaného bezdôvodné obohatenie. Z tohto dôvodu súd žalobu v časti, v ktorej žalobkyňa žiadala o priznanie úroku z omeškania od 02.12.2016, zamietol ako nedôvodný.

30. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného k vráteniu sumy 2 097,24 Eur, keď o túto čiastku sa žalovaný obohatil. Súd je toho názoru, že poskytnutý revolvingový úver je bezúročný a bez poplatkov. Súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keď žalobkyňa mala v konaní čo do istiny konania plný úspech. O konkrétnej výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).