Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17CoP-26-2018.pdf
PDF · 98.43 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/26/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci navrhovateľa: N. nemocnica C. U., W. XXX, C. U., o spôsobilosť na právne úkony O. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. N., v konaní zastúpeného opatrovníkom K. N., za účasti prokurátora J. prokuratúry v T. a opatrovníka D. A., bytom N., S. XXXX/XX, na odvolanie O. Q. proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 27. septembra 2017, č.k. 2Ps/4/2016-80, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom obmedzil spôsobilosť na právne úkony O. Q., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom K. N. tak, že nie je spôsobilý samostatne vystupovať pred súdmi, orgánmi štátnej správy či samosprávy s výnimkou výkonu volebného práva, tiež nie je spôsobilý na majetkovoprávne a dedičské úkony - uzatvárať kúpne zmluvy, darovacie zmluvy, zmluvy o úvere, o pôžičke, byť ručiteľom, prevádzať svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok na iné osoby, akýmkoľvek spôsobom ho zaťažiť a spísať závet, nemôže samostatne hospodáriť s finančnými prostriedkami a majetkom v sume vyššej ako XX eur týždenne a nemôže samostatne rozhodovať o svojej zdravotnej starostlivosti, liečebnej starostlivosti, vrátane odmietnutia zdravotnej starostlivosti, s výnimkou konania o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení podľa zákona č. 161/2015 Z.z. - Civilného mimosporového poriadku (CMP). Druhým výrokom súd ustanovil O. Q. opatrovníka v osobe D. A., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom N., S. XXXX/XX, ktorý bude menovaného zastupovať vo veciach, v ktorých má tento spôsobilosť na právne úkony obmedzenú. Ak nejde o bežnú vec je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu. Tretím výrokom súd uložil opatrovníkovi povinnosť vždy k 30.06. a k 30.12. každého roka predkladať správu o výkone funkcie opatrovníka a správe majetku čiastočne nesvojprávneho. Ďalším výrokom súd nepriznal štátu náhradu trov konania a posledným výrokom súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 10 ods. 1,2, § 26, § 27 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka, ďalej ust. § 248 ods. 1,2, § 274 ods. 2 CMP a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony O. Q. je v záujme jeho ochrany, a to preto, aby boli úkony vzťahujúce sa k hospodáreniu s majetkom vykonávané treťou osobu - spôsobilou na právne úkony a blízkou osobe, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, tiež aby opatrovník dohliadal a vykonával za opatrovanca zložitejšie právne úkony najmä ohľadom komunikácie so štátnymi inštitúciami a samosprávou a bola zabezpečená ochrana osoby, o ktorej spôsobilosť na právne úkony sa koná pred neuváženými úkonmi ohrozujúcimi jeho zdravotný stav, najmä v súvislosti s prípadnou liečbou. Súd mal z výsledkov vykonaného dokazovania preukázané, že vyšetrovaný trpí duševnou poruchou, ide o paranoidnú schizofréniu s reziduálnou zmenou osobnosti, ktorá nie je len prechodného charakteru. Táto duševná porucha sa prejavuje aj nežiaducimi sociálnymi dôsledkami, vyšetrovanému bolo v dôsledku činov inak trestných ukladané aj ochranné psychiatrické liečenie. Existuje dôvodné riziko jednak toho, že sám nebude schopný komunikovať s orgánmi štátnej správy a samosprávy, súdmi, pri riešení bežných životných situácii, hospodárne nakladať s majetkom ( čo potvrdil aj jeho brat) a tiež otázku liečebnej starostlivosti, najmä psychiatrickej liečby nemožno ponechať na jeho vôli. Súd nezistil dôvod na obmedzenie jeho volebného práva aj preto, že v súčasnosti nemá akútne príznaky ochorenia. Ďalej súd uviedol, že prihliadol na závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom, z ktorého okrem iného vyplýva, že porucha vyšetrovaného sa prejavuje oslabenou koncentráciou a výdržou pozornosti, emočnou oploštenosťou, afektívnou strnulosťou, spomaleným stereotypným a simplexným myslením, v zhoršeniach stavu paranoidne perzekučnými bludmi, poklesom intelektových a mnestických schopností, znehodnotením úsudku, zmenami osobnosti v oblasti integrity, temperamentu, vôle, v záujmoch. Jeho konanie je pasívne, bez primeranej vôľovej kontroly. Správanie posudzovaného v rodine a v spoločnosti je nesamostatné, neschopné sociálneho fungovania, zanedbávajúce sa, v sociálnej tiesni so sklonom k disociálnym prejavom. Prognóza ďalšieho vývoja duševnej poruchy je nepriaznivá, pričom je potrebné mu zabezpečiť umiestnenie v zariadení sociálnej starostlivosti. Súd prihliadol aj na ostatné skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas súdneho pojednávania, najmä na spôsob hospodárenia s majetkom vyšetrovaného, ako pristupuje k liečbe, do akej miery samostatne a zodpovedne doposiaľ vybavoval bežné záležitosti a preto obmedzil jeho spôsobilosť na právne úkony v rozsahu uvedenom vo výroku rozsudku. Pretože aj znalec navrhol ponechať vyšetrovanému možnosť disponovať s určitou hotovosťou v takom rozsahu, aby to negatívne neovplyvnilo majetkovú situáciu, súd ponechal vyšetrovanému možnosť samostatne hospodáriť s finančnými prostriedkami a majetkom v sume nie vyššej ako 15 eur týždenne. Pre nekritičnosť k potrebe liečby a skutočnosť, že duševná porucha má vplyv aj na jeho rozhodovanie o liečebnej starostlivosti, ktorú môže mariť a tým si škodiť, súd v zákonných hraniciach, rešpektujúc zákonnú úpravu konania o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení podľa CMP, obmedzil spôsobilosť na právne úkony menovaného aj čo do samostatného rozhodovania o svojej zdravotnej starostlivosti, liečebnej starostlivosti vrátane odmietnutia zdravotnej starostlivosti. V súlade s príslušnými ustanoveniami CMP ustanovil súd O. Q. za opatrovníka jeho brata, ktorý je bezúhonný, s ustanovením za opatrovníka súhlasil, okrem matky vyšetrovaného je jedinou osobou, ktorá je v blízkosti vyšetrovaného a aj doposiaľ tomuto pomáha. Je spôsobilý pre túto funkciu a požíva jeho dôveru. Zároveň opatrovníkovi súd určil rozsah opatrovníckych práv a povinností a frekvenciu povinnosti podávať správy o činnosti opatrovníka. V súlade s ust. § 251 ods. 1 CMP súd rozhodol, že štátu nepriznal náhradu trov konania a zároveň v zmysle ust. § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie O. Q.. B., že znalec K.. Q. J. vyhotovil posudok na neho zle, keďže vychádzal z vymyslených a nepravdivých diagnóz, ktoré boli vyhodnotené z jeho klamania a predstierania duševného stavu, keďže sa bál hrozby odsúdenia v trestnom konaní. Jeho aktuálnu diagnózu už znalec nerešpektoval, keďže posudok vyhotovil, keď ešte nebol na poslednej hospitalizácii a pridržiaval sa tak starých nepravdivých diagnóz. Pravdu zistila až primárka K.. X., ktorej testy vyšli so záverom, že on netrpí žiadnou duševnou chorobou, ako je napríklad schizofrénia. Primár K.. Z. nechcel uznať, že bol každú hospitalizáciu ním oklamaný a nedokázal si to všimnúť. Žiadal preto nové dokazovanie, aby bola do prípadu privolaná K.. X., ktorá vie najlepšie, či trpí duševnou chorobou a aby bolo rešpektované nové dokazovanie a vymyslené diagnózy choroby schizofrénie.
3. K odvolaniu O. Q. prokurátor uviedol, že správa pre ošetrujúceho lekára na osobu O. Q. z N. nemocnice C. U. bola súdu, znalcovi, ako aj všetkým účastníkom konania známa už pred vydaním rozsudku v danej veci. K tejto správe sa na pojednávaní vyjadril aj znalec a správa bola predložená aj zástupcovi navrhovateľa MUDr. H. Z.. Obaja napriek tejto predloženej správe sa na pojednávaní vyjadrili, že O. Q. trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodného charakteru a ktorá odôvodňuje obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u neho. Znalec aj na pojednávaní 27.09.2017 zotrval v plnom rozsahu na záveroch znaleckého posudku a uviedol, že vyšetrovaný trpí duševnou poruchou, ide o paranoidnú schizofréniu s reziduálnou zmenou osobnosti, ktorá nie je iba prechodného charakteru. Znalec pritom uviedol, že výsledky psychodiagnostického vyšetrenia nevylučujú diagnózu osoby O. Q., ide iba o pomocné vyšetrenie, dôležité je vyšetrenie psychiatrické. Dodal, že dôkazy vykonané súdom považuje za dostatočné na zistenie skutočného stavu veci a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako zákonný a vecne správny potvrdil.
4. K odvolaniu O. Q. navrhovateľ (Psychiatrická nemocnica C. U.) uviedol, že s rozhodnutím súdu sa plne stotožňuje a žiada ho ako vecne správny potvrdiť.
5. Vo vyjadrení k vyjadreniu prokurátora O. Q. uviedol, že K.. J. nie je dobrý znalec, pridržiava sa vymyslených diagnóz, vôbec ho nepozná. On chorobu iba predstieral, aby sa vyhol väzeniu a povinnej vojenskej dochádzke. Bol mladý, nerozvážny a hlúpy, ale mal aj svoje potrestanie za to, že si chorobu vymýšľal (liečba elektrošokmi). Uviedol, že býva v podnájme, za ktorý platí 170 eur mesačne, pracuje vo firme E. A., kde sa vyrábajú topánky. Sám sa o seba riadne stará a nechápe, prečo by mal byť nesvojprávnym a takto potrestaným. Dodal, že ani MUDr. Z. vo C. U. ho nepozná a nechal sa oklamať, rovnako aj K.. K., ktorá si to, že klame, nevšimla za 20 rokov. Jeho klamstvo prekukla iba K.. X. a na základe tejto lekárky urobené psychologické testy nepreukázali chorobu schizofrénie u neho.
6. K vyjadreniu O. Q. sa vyjadril jeho opatrovník D. A., ktorý uviedol, že jeho brat je človekom, ktorý nikdy nedodržal slovo, vždy využil rodinu, hlavne matku, ktorá je kvôli nemu psychiatrickým pacientom. Je pravdou, že jeho brat nikdy preludy a halucinácie nemal, hovoril mu to a taktiež, že si to vymýšľa len kvôli tomu, aby nešiel do väzenia a nenastúpil na základnú vojenskú službu v tom čase. Taktiež mu brat uvádzal, že bol hlúpy a nerozvážny, aj to je pravdou, iba s tým, že mu to trvá dodnes. Býva v podnájme, kde platí 170 eur. Je pravdou, že aj pracoval, ale vydržal tam iba dva týždne, potom prácu nechal tak, tak ako to vždy v živote robil. Všetko za neho vybavovávala matka, on nikdy nič nedodržal. Je to notorický klamár, gembler, feťák, ktorý sa vždy rozhodne zle a keď už ho poslúchne, tak nikdy nič dlhšie nevydrží. Ak žiada o pomoc, je to iba z dôvodu, že chce peniaze.
7. K odvolaniu, ako aj k vyjadreniam O. Q. sa vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že zotrváva na podanom návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u pacienta. Tento bol v minulosti opakovane hospitalizovaný na ich oddelení, hospitalizácie boli dostatočne dlhé, aby pacienta pozorovali a diagnostikovali. V minulosti bol aj znalecky vyšetrený znalcami pre trestný čin a bol exkulpovaný pre schizofréniu. Posledná hospitalizácia u nich bola krátka, aktuálne nie je v popredí akutizácia schizofrénneho ochorenia, ale reziduálny stav dlhoročného ochorenia s defektom osobnosti a sociálneho zlyhávania tak, ako je to popísané v znaleckom posudku K.. J.. Bol toho názoru, že aktuálne konanie menovaného je účelové.
8. O. Q. zaslal odvolaciemu súdu znalecký posudok vypracovaný znalcom K.. C. I. (zo dňa 10.07.2018) v trestnej veci vedenej na OR PZ v N. (O. Q. stíhaný pre zločin nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi), na ktorého závery poukázal s tým, že v tomto má byť uvedené, že vie rozpoznať protiprávnosť svojho konania a vie ovládať svoje konanie. On nie je duševne chorý, resp. netrpí takým závažným ochorením, ktoré by bolo dôvodom na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.
9. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne k doplnenému podaniu a predloženému znaleckému posudku uviedol, že tento berie na vedomie, naďalej zotrváva na vyjadrení v tejto veci k odvolaniu a rozsudok považuje za zákonný, vecne správny a navrhuje ho potvrdiť.
10. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny.
11. V predmetnej veci sa navrhovateľ ( Psychiatrická nemocnica C. U.) domáhal, aby súd obmedzil spôsobilosť na právne úkony pacienta O. Q., ktorý je psychiatricky u nich liečený od roku 1997 pre paranoidnú schizofréniu. V ich zariadení bol hospitalizovaný 6x a posledný krát bol odoslaný k hospitalizácii ambulantným lekárom pre zhoršenie základného ochorenia. V uvedenom čase mal nariadené ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou, pričom pre opätovný čin krádeže malo byť uskutočnené verejné pojednávanie vo veci uloženia ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou. Navrhovateľ poukazoval na to, že ochorenie pacienta nie je vyliečiteľné, je ovplyvniteľné sústavnou liečbou, pričom pod vplyvom medikamentóznej liečby je možné dosiahnuť na ochorenie iba parciálnu kritickosť a úsudok. V prípade ambulantnej liečby nie je predpoklad jeho spolupráce v plnom rozsahu. Vzhľadom na chronický charakter ochorenia a trvalé zmeny osobnosti je ako sociabilita, tak aj aptibilita pacienta trvale znížená. Stav pacienta si pritom vyžaduje trvalé riešenie pre sociálne zlyhávanie a opakované trestné činy zo strany pacienta, perspektívne umiestnením v ZSS, kde bude zabezpečený sociálny štandard a permanentná kontrola nad užívaním psychofarmák. Súd prvej inštancie návrhu po vypracovaní znaleckého posudku znalcom K.. J., jeho výsluchu na pojednávaní, ako aj výsluchu navrhovateľa O. Q., D. A. (opatrovníka posudzovaného) v zmysle ust. § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyhovel a obmedzil spôsobilosť O. Q. na právne úkony ( v zmysle výroku I. napadnutého rozsudku), ustanovil mu opatrovníka v osobe jeho brata D. A. a rozhodol o trovách štátu , ako aj o trovách účastníkov konania.
12. Z ust. § 10 ods. 1,2 Obč. zákonníka vyplýva, že ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony. Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov, či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.
13. Súdne konanie o spôsobilosti na právne úkony je rozhodovaním o najcitlivejšej otázke existencie človeka, a to jeho spôsobilosti na právne úkony, o jeho "svojprávnosti". Vychádzajúc z koncepcie Civilného mimosporového poriadku, ktorý upravuje konanie o spôsobilosti na právne úkony, pritom už v súčasnosti nie je možné človeka úplne pozbaviť jeho spôsobilosti na právne úkony, túto možno len obmedziť, aj to len v nevyhnutnom rozsahu. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je závažným zásahom do prirodzených práv človeka ( čl. 5, 10 Listiny základných práv a slobôd, čl. 14, 19 Ústavy SR ) a už samotné začatie konania o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je zásahom do týchto práv a súkromného života jednotlivca. Je preto potrebné zdôrazniť všeobecne platný princíp, podľa ktorého prípadné zásahy do základných ľudských práv a slobôd, a teda aj ich obmedzenia, musia byť interpretované reštriktívne a nie extenzívne, aj pri ich obmedzení musí byť zachovaná ich podstata a zmysel, a takéto obmedzenia nesmú byť zneužívané k iným účelom, ako pre ktoré boli stanovené.
14. Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou (čo je otázka pre znalca) na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nestačí. Ďalším predpokladom je, že táto trvalá duševná porucha vo vymedzenej časti vylučuje alebo obmedzuje schopnosť človeka uskutočňovať právne úkony. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude možné bez toho, aby súd nevykonal aj ďalšie dokazovanie, ktoré náležite vyhodnotí. Pri riešení tejto otázky teda súd musí vychádzať zo skutkových zistení nielen na základe posudku znalca, ale tiež v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania.
15. Zo znaleckého dokazovania znalcom MUDr. J. vyplýva, že O. Q. trpí duševnou poruchou - paranoidnou schizofréniou s reziduálnou zmenou osobnosti, ktorá nie je len prechodného charakteru, pričom táto porucha sa u O. Q. prejavuje oslabenou koncentráciou a výdržou pozornosti, emočnou oploštenosťou, afektívnou strnulosťou, spomaleným myslením, v zhoršeniach stavu paranoidne - perzekučnými bludmi, poklesom intelektových a mnestických schopností, znehodnotením úsudku, zmenami osobnosti v oblasti integrity, temperamentu, vôle, v záujmoch. Jeho konanie je pasívne, bez primeranej vôľovej kontroly, v spoločnosti sa správa nesamostatne, nie je schopný sociálneho fungovania, v sociálnej tiesni má sklony k disociálnym prejavom. Znalec konštatoval, že vyšetrovaný nie je schopný zodpovedne vybavovať svoje záležitosti a v podstatnej miere nie je schopný ovládať svoje konanie, pričom prognóza ďalšieho vývoja jeho duševnej choroby je nepriaznivá.
16. Po vypracovaní a doručení znaleckého posudku súdu bol O. Q. opakovane hospitalizovaný v N. nemocnici C. U. ( po dobu 19 dní), pričom z prepúšťacej správy ošetrujúcej lekárky K.. X. ( na výsledky ktorej O. Q. poukazuje aj v odvolaní) vyplýva, že bol prijatý na odporúčanie jeho psychiatra pre suicidálne proklamácie, toxikologickým vyšetrením moču boli zistené u neho pozitívne kanabinoidy a metamfetamíny. Lekárka uviedla, že pacient v kontakte neimponuje ako schizofrenik, preto zrealizovali psychodiagnostické vyšetrenie, ktorým sa nepotvrdila psychotická kvalita stavu, ani znaky svedčiace pre prítomnosť procesuálneho ochorenia. Znalec K.. J. sa k svojmu znaleckému posudku, ako aj k prepúšťacej správe MUDr. X. vyjadril na pojednávaní pred súdom prvej inštancie a zdôraznil, že zotrváva na záveroch posudku, pričom ani psychodiagnostické vyšetrenia u pacienta nevylučujú jeho diagnózu, keďže ide iba o pomocné vyšetrenie pre vyšetrenie psychiatrické. K diagnóze podľa neho zrejme pribudla aj diagnóza toxikománia, teda u vyšetrovaného ide o toxikomániu v spojení so schizofrénnym ochorením s reziduálnou zmenou osobnosti, u ktorej nie sú aktívne príznaky schizofrénie. V zmysle týchto zistení potom znalec navrhol, na aké právne úkony ( v akom rozsahu) je potrebné obmedziť spôsobilosť O. Q..
17. Dôvodnosť obmedzenia spôsobilosti na právne úkony O. Q. preukazuje aj vyjadrenie jeho brata D. A. pred súdom prvej inštancie, ako aj vo vyjadrení k odvolaniu, ktorý mu bol zároveň ustanovený za opatrovníka, pričom z týchto nepochybne vyplýva, že O. Q. sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti, nevie hospodáriť s peniazmi, má stále svoju pravdu, po hospitalizácii vždy funguje normálne iba chvíľu, ambulantnú liečbu sa snaží absolvovať, hoci opakovane uvádza, že kvôli nej nemôže riadne fungovať. Podľa jeho názoru je pritom jeho brat gembler, fetuje, nedokáže riadne pracovať a zodpovedne sa o seba postarať.
18. Pokiaľ súd prvej inštancie na základe uvedených výsledkov vykonaného dokazovania považoval za dôvodne a v záujme O. Q. obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony v rozsahu, špecifikovanom vo výroku rozsudku, bolo podľa názoru odvolacieho súdu jeho rozhodnutie správne a odvolací súd sa sním stotožňuje. Súd prvej inštancie správne zdôraznil, že k takémuto záveru dospel nielen s prihliadnutím na závery znaleckého dokazovania, výsluch znalca, navrhovateľa, brata O. Q. (opatrovníka), ale aj na jeho samotné hospodárenie s majetkom, na jeho postoj k liečbe, na spôsob vybavovania bežných vecí, kde v popredí rezonuje jeho nekritičnosť.
19. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolanie O. Q. v danej veci nebolo dôvodné a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie o obmedzení jeho spôsobilosti na právne úkony vo vymedzenom rozsahu, vrátane rozhodnutia o ustanovení opatrovníka, trovách konania štátu a trovách účastníkov ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Ani poukaz O. Q. na znalecký posudok K.. I., doložený v odvolacom konaní nemôže priniesť zmenu predmetného rozhodnutia, keď závery tohto znaleckého posudku nie sú v prospech O. Q., pokiaľ sa týka jeho duševnej choroby, ako sa nesprávne O. Q. domnieva a prezentuje. Z týchto záverov totiž vyplýva, že O. Q. v čase spáchania predmetných trestných činov trpel duševnou poruchou v pravom slova zmysle, t.j. psychózou, resp. postpsychotickým sociálnym defektom osobnosti s modifikáciou a úpadkom hodnotového systému, s insuficientným úsudkom a kritičnosťou, pričom táto porucha nebola u menovaného spôsobená užívaním návykových látok, vznikla a trvala u menovaného roky pred začiatkom užívania návykových látok.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).