Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-39C/204/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v právnej veci žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava 1, proti žalovanému: B. C., nar. XX.XX.XXXX, tolerovaný pobyt X. na výkon väzby a X. na Z., W. XX/XXX, priečinok 7, XXX XX L., občan T. republiky, o zaplatenie 516 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanému sa p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.09.2016 žalobca žiadal, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 516 € spolu s 5% ročným úrokom z omeškania ročne odo dňa 21.08.2016 do zaplatenia.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 23.08.2015 v čase o 14.45 hod. na A. ulici v K., pri vykonávaní hliadkovej činnosti, príslušníci Policajného zboru v zložení ppráp. P. Z. a ppráp. B. B., spozorovali žalovaného ako podozrivú osobu, ktorý sa potom, ako zbadal hliadku PZ, dal na útek po ulici A. smerom k nákupnému centru E.. Policajti žalovaného začali prenasledovať, žalovaný na výzvy „stoj polícia“ nereagoval. Po dostihnutí príslušníkmi PZ žalovaný kládol proti svojmu zadržaniu aktívny odpor tým, že sa snažil zaháňať rukami proti policajtom a kopal nohami, preto boli voči nemu v zápase použité donucovacie prostriedky, a to hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany podľa ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 171/1993 Z.z. a putá podľa § 52 ods. 1 písm. a) zákona č. 171/1993 Z.z.. Žalovaný bol následne zadržaný ako podozrivý z drogovej trestnej činnosti. Kladením aktívneho odporu žalovaným v zápase s policajtmi, došlo k vzniku zranenia príslušníka PZ ppráp. P. Z. tak, že príslušník PZ pri vykrývaní kopov žalovaného, narazil pravou nohou do pevnej prekážky a tým došlo k pomliaždeniu palca jeho pravej dolnej končatiny. Poškodenie zdravia ppráp. P. Z. bolo posúdené ako služobný úraz. O.. P. Z. si v dôsledku služobného úrazu uplatnil škodu na zdraví v zmysle § 20 ods. 1 písm. b) a § 22 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Na základe rozhodnutia riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa 27.05.2016 č.: KRPZ-BA-VO-35/2015-Ú, mu v súlade s citovaným ustanovením odbor sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností a osobný úrad MV SR dňa 27.06.2016 vyplatil náhradu za bolesť vo výške 516 €. Uvedeným protiprávnym konaním žalovaného bola žalobcovi spôsobená škoda vo výške 516 €. Podľa ustanovenia § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok sociálneho zabezpečenia, náhrady služobného platu alebo služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti na výkon služby v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku

potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku sociálneho zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu, resp. nárok na náhradu škody voči tomu, kto poškodenému za takúto škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu. Podľa § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. služobným úradom, ktorý je oprávnený vymáhať vyplatenú náhradu za bolesť od žalovaného je Ministerstvo vnútra SR. Žalobca zastáva názor s poukazom na ustanovenie § 415, § 420 Občianskeho zákonníka a § 34 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, že ak by žalovaný nepoužil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, s príslušníkmi PZ by spolupracoval a nekládol by aktívny odpor, nemusel byť zo strany príslušníkov PZ vykonaný služobný zákrok s použitím donucovacích prostriedkov a k zraneniu príslušníka PZ a následne ku škode, by nedošlo. Žalobca si náhradu spôsobenej škody uplatnil u žalovaného výzvou zo dňa 27.07.2016, ktorá bola žalovanému doručená prostredníctvom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove a žalovaným prevzatá dňa 09.08.2016. Žalovaný škodu v stanovenej lehote neuhradil. Žalovaný s náhradou škody nesúhlasil. Spolu s istinou si žalobca uplatnil úrok z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka od 21.08.2016 do zaplatenia.

3. Na preukázanie skutkových tvrdení žalobca založil do spisu listinné dôkazy: Potvrdenie MV SR z 28.06.2016 č.p. A.-U.-XXX-XXX/XXXX-UR o vyplatení náhrady za bolesť dňa 27.06.2016 (č.l. 5); Rozhodnutie KR PZ BA zo dňa 27.05.2016 č. C.-BA-VO-XX/XXXX-Ú, právoplatnom 08.06.2016, o priznaní nároku na náhradu škody poškodenému (č.l. 6-12); Uznesenie OR PZ Bratislava II z 08.03.2016 ČVS: ORP-XXXX/X-VYS-BX-XXXX o zastavení trestného stíhania (č.l. 13-15); Výzva adresovaná žalovanému na zaplatenie náhrady škody z 26.07.2016, osobne prevzal 09.08.2016 (č.l. 16-17); Sťažnosť žalovaného voči výzve z 18.08.2016 (č.l. 18); Lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia KR PZ BA (č.l. 19-20, 54); Záznam o úraze príslušníka PZ z 25.08.2015 (č.l. 40-43); Zápis o dychovej skúške príslušníka PZ z 23.08.2015 (č.l. 44); Správa KR PZ v BA o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti so služobným úrazom alebo chorobou z povolania z 27.11.2015 (č.l. 45-48); lekárska správa o ošetrení poškodeného z 23.08.2015 (č.l. 49); Úradný záznam KR PZ v BA z 23.08.2015 DÚ: 986-II/VK-2015 o priebehu služobného zákroku (č.l. 50-52); Žiadosť poškodeného o dávku úrazového zabezpečenia za služobný úraz z 30.10.2015 (č.l. 53); Kontrola bodového ohodnotenia služobného úrazu (č.l. 55-56); Príkaz na dodanie do výkonu trestu z 30.04.2015 (č.l. 65); Zápisnica z výsluchu zadržaného z 23.08.2015 (č.l. 66-68); Uznesenie MV SR, SKIS o odmietnutí oznámenia z 26.10.2015 ČVS: SKIS-XXX/OISZ-V-XXXX (č.l. 69-73); Uznesenie OR PZ BA II z 08.03.2016 ČVS: ORP-XXXX/X-VYS-BX-XXXX (č.l. 74-76).

4. Na návrh žalobcu súd vydal dňa 28.09.2016 platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný podal odpor s odôvodnením, že žalovaný sa žiadneho protiprávneho konania nedopustil, žiadneho policajta nezranil a ani nenapadol pri zatýkaní. Policajti dobili žalovaného a žalovaný sa cíti byť poškodený. Súčasne žalovaný žiadal, aby mu bol ustanovený advokát a tlmočník, nakoľko po slovensky nevie na požadovanej úrovni. Uznesením zo dňa 21.10.2016 č.k. 39C 204/2016-31 súd podľa § 267 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. platobný rozkaz zrušil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 08.12.2016.

5. Žalobca podaním doručeným súdu 03.04.2017 doplnil žalobu o ďalšie dôkazy, ktorými preukazoval skutkové tvrdenia a dôvodnosť uplatneného nároku uvedené v žalobe a stanovisko k odporu žalovaného. Odpor žalovaného žalobca považuje za účelový v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spôsobenú škodu. Podľa žalobcu skutkové tvrdenia uvedené v žalobe preukazujú výpovede poškodeného a ppráp. Juraja Juráčeka v úradných záznamoch, ako aj v uznesenie zo dňa 26.10.2015 ČVS: SKIS-359/OISZ-V-2015. Žalovaný bol po vykonaní služobného zákroku a následnom obmedzení osobnej slobody, eskortovaný na Obvodné oddelenie PZ Bratislava Vrakuňa, kde bolo zistené, že na žalovaného je vydaný príkaz na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody. Žalovaný bol dňa 23.08.2015 vypočutý do zápisnice o výsluchu zadržaného -podozrivého. Pri výsluchu bol žalovaný riadne poučený o svojich právach. Žalovaný pred povereným príslušníkom PZ, ktorý vykonával výsluch prehlásil, že na Slovensku žije 10 rokov a slovenský jazyk ovláda slovom aj písmom a tlmočníka nežiada, čo potvrdil do zápisnice svojim podpisom. Tvrdenie žalovaného v predmetnom konaní, že po slovensky nevie, považuje žalobca za zavádzajúce a nepravdivé a žiadosť žalovaného o ustanovenie advokáta v civilnom sporovom konaní a tlmočníka za neopodstatnenú. Po vykonaní neodkladných úkonov bol žalovaný eskortovaný do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Žalovaný podal trestné oznámenie na úrad inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR pre podozrenie zo spáchania zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a zločinu mučenia

a iné neľudské alebo kruté zaobchádzanie, ktorého sa mali dopustiť príslušníci PZ dňa 23.08.2015 pri zadržaní žalovaného. Vyšetrovateľ po zhodnotení všetkých dôkazov dospel k záveru, že nedošlo k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu a z uvedeného dôvodu podanie žalovaného odmietol Uznesením zo dňa 26.10.2015 ČVS: SKIS-XXX/OISZ-V-XXXX.

6. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie výsluchom žalovaného, vypočutím povereného zástupcu žalobcu a listinnými dôkazmi založenými žalobcom na preukázanie skutkových tvrdení do spisu. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že slovenskému jazyku slovom rozumie. Nevie v slovenskom jazyku písať a čítať. Súhlasil s prejednaním veci v neprítomnosti tlmočníka. Písomnosti žiadal, aby mu boli doručované v preklade zo slovenského jazyka do jazyka hindčina. Zhodne s vyjadrením v odpore poprel, že by svojím konaním spôsobil poškodenému zranenie.

7. Súd právne posúdil skutkový stav podľa ustanovení o náhrade škody zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.

8. Z Úradného záznamu spísanom na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave, odbor poriadkovej polície, pohotovostná motorizovaná jednotka v Bratislave I, č. DÚ: 986-II/VK-2015 zo dňa 23.08.2015 (bezprostredne po služobnom zásahu) ppráp. Špilom a ppráp. Juráčekom (č.l. 50-51) súd zistil, že uvedení príslušníci PZ boli dňa 23.08.2015 velení do hliadkovej služby v čase od 06.00 do 18.00 hod. do obvodu BA 2 ako Fatra 201. V čase o 14.40 hod. vykonávali hliadkovú službu na ul. A., kde si všimli osobu mužského pohlavia, ktorá vyšla z vchodu bytového domu na A. XX, pričom, ako ich táto osoba uvidela, evidentne znervóznela a dala sa na útek smerom po ul. A., popri kultúrnom stredisku E.. Osobu začali naháňať, pričom bola niekoľkokrát vyzvaná, aby upustila od protiprávneho konania a zastavila, pričom osoba výzvy neuposlúchla a utekala ďalej. Z úradného záznamu spísaného bezprostredne po služobnom zásahu, ani z ostatných listinných dôkazov nie je jasné, prečo príslušníci PMJ začali utekajúcu osobu mužského pohlavia naháňať a z akého dôvodu ju považovali za osobu podozrivú. V zázname sa ďalej uvádza, že osoba ako utekala, začala trhať igelitový sáčik s neznámym hnedým práškom a tento rozsypala počas behu na zem. Policajti osobu dobehli na trávnatom poraste oproti bytovému domu na A. XX pod stromami pri betónovom múriku, pričom osoba kládla aktívny odpor, zaháňala sa rukami, nohami po policajtoch, snažila sa utiecť a z toho dôvodu boli voči osobe použité donucovacie prostriedky v zmysle § 51 ods. 1 a) zákona o Policajnom zbore. Pri použití hmatov a chvatov ppráp. Z. zakopol a zranil si na pravej nohe palec. Nakoľko policajti plnili úlohy v zmysle § 2 ods. 1 písm. a), b), e), i), j), k), l) zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore, osobu vyzvali na predloženie dokladu totožnosti v zmysle § 18 zákona č. 171/1993 Z.z., na čo im osoba nepredložila občiansky preukaz, ale rozhodnutie o administratívnom vyhostení, ktoré bolo zastavené rozhodnutím č. PPZ-HCP-K Pred kontrolou údajne poučili žalovaného podľa § 8 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z.z., z ktorého vyplýva, že pri vykonávaní služobnej činnosti spojenej so zásahom do práv a slobôd osoby, je policajt povinný túto osobu hneď poučiť, ako je to možné o jej právach, ktoré sú ustanovené v tomto zákone alebo v inom všeobecne záväznom predpise. Nakoľko nastalo podozrenie z prečinu v zmysle § 171 Trestného zákona obmedzili osobu na osobnej slobode v zmysle § 85 ods. 2 Trestného poriadku v čase o 14.45 hod..

9. Žalobca za protiprávne konanie žalovaného považuje neuposlúchnutie výzvy „aby upustil od protiprávneho konania (pravdepodobne úteku) a zastal“, s poukazom na ustanovenie § 415, § 420 Občianskeho zákonníka a § 34 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore.

10. Z úradného záznamu spísaného poškodeným policajtom dňa 25.08.2015 (č.l. 52) je zistené, že poškodený nevedel uviesť či zakopol o kameň alebo nejaký predmet, nakoľko sa uvedený zákrok odohral vo veľmi rýchlom slede, a bolo potrebné ho úspešne dokončiť. Zo záznamu o úraze príslušníka PZ č.p. KRPZ-BA-U ev.č. úrazu SÚ 26/2015 zo dňa 25.08.2015 (č.l. 40-44) v časti 9 „podrobný opis úrazového deja a opis úkonu, ktorý zranený vykonával v čase úrazu“ vyplýva, že poškodený dňa 23.08.2015 počas riadneho výkonu služby, v čase vykonávania služobného zákroku, obmedzenia osobnej slobody v zmysle § 85 ods. 2 Trestného poriadku osoby

žalovaného, podozrivej z prečinu v zmysle § 171 Trestného zákona, zakopol a zranil si palec na pravej dolnej končatine. V časti 10 - „zdroj úrazu (uviesť konkrétne)“ - zakopnutie. V časti 12 Záznamu o úraze - „Zavinila úraz policajta iná osoba? V čom spočívalo protiprávne konanie tejto osoby?“ je uvedená odpoveď „NIE“. V časti 16 Záznamu - „Čo robil zranený nesprávnym, nebezpečným, prípadne zakázaným spôsobom?“ je uvedené, že sa jedná o bežné nevylúčiteľné riziko pri služobných zákrokoch. Policajt neporušil žiadny predpis, konal nacvičeným rutinným spôsobom a kontrola na zistenie, či zranená osoba konala pod vplyvom alkoholu bola vykonaná s výsledkom 0:00 MG/L.

11. Na základe správy Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave č. KRPZ-BA-U.-XX/XXXX-Ú zo dňa 27.11.2015 o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti so služobným úrazom alebo chorobou z povolania (č.l. 45-47) riaditeľ Krajského riaditeľstva súhlasil so závermi a návrhmi komisie a úraz poškodeného uznal za služobný úraz s rozsahom zodpovednosti služobného úradu za služobný úraz v rozsahu 100%. Rovnako ako v Zázname o úraze aj v správe o prerokovaní poškodenia zdravia sú uvedené okolnosti, za ktorých k úrazu došlo: „poškodený zakopol o neznámy predmet a spôsobil si zranenie palca na pravej dolnej končatine“. V časti III. Právne posúdenie poškodenia zdravia nie je uvedená žiadna fyzická alebo právnická osoba, ktorá by poškodenie na zdraví policajta zavinila a poškodenie vzniklo v dôsledku plnenia služobných úloh hliadky (služobný zákrok). Na základe výsledkov vyšetrenia úrazu bol úraz kvalifikovaný ako úraz služobný a služobný úrad nesie zodpovednosť v rozsahu 100% a poškodenému policajtovi vznikol nárok na priznanie náhrady za bolesť podľa výpočtu. Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave rozhodnutím zo dňa 27.05.2016 priznalo poškodenému policajtovi náhradu za bolesť vo výške 516 €, ktorá mu bola vyplatená dňa 27.06.2016. Až v predmetnom rozhodnutí (č.l. 6-12) sa uvádza, že „pri vykonávaní hliadkovej činnosti policajti zistili osobu odsúdeného, ktorý vyšiel z vchodu bytového domu ..“. Toto skutkové tvrdenie sa nezakladá na pravde, nakoľko skutočnosť, že osoba vychádzajúca z vchodu bytového domu je odsúdená a je vydaný na ňu príkaz na dodanie do výkonu trestu, zistili príslušníci PZ až na oddelení PZ. Žalovaný bol následne po dostihnutí zadržaný ako podozrivý z drogovej trestnej činnosti podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku. Až v závere rozhodnutia sa uvádza, že „konanie žalovaného smerovalo proti vykonaniu služobného zákroku a preto sa výška náhrady za bolesť v súlade s § 173 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. zvyšuje na dvojnásobok“ a „Nakoľko k poškodeniu zdravia policajta došlo pri vykonávaní služobného zákroku proti žalovanému bude po vyplatení dávok úrazového zabezpečenia s poukázaním na ustanovenie § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. uplatnený regresný nárok na vrátenie vyplatených dávok úrazového zabezpečenia priznaných týmto rozhodnutím“.

12. Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník - Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

13. Aplikácia § 415 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy len vtedy, ak tu nie je konkrétna právna úprava, vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka vyjadruje všeobecnú prevenčnú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Ide o záväznú právnu povinnosť každého dodržiavať nielen povinnosti uložené právnymi predpismi, ale aj bez konkrétne stanoveného pravidla správania - počínať si natoľko obozretne, aby konanie alebo jeho opomenutím nevznikla škoda iným ani jemu samému. Každý je povinný podľa § 415 Občianskeho zákonníka zachovávať vždy taký stupeň pozornosti, ktorý je možné po ňom vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu rozumne požadovať a ktorý (objektívne posudzované) je spôsobilý zabrániť alebo aspoň čo najviac obmedziť riziko vzniku škôd; uvedené ustanovenie mu však neukladá povinnosť predvídať každý v budúcnosti možný vznik škody. Ak niekto nekoná v súlade s takto všeobecne stanovenou právnou povinnosťou, chová sa protiprávne a za splnenia ďalších predpokladov ho postihuje občianskoprávna zodpovednosť za škodu podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd poukazuje na vyjadrenie poškodeného, že sa jednalo o bežné nevylúčiteľné riziko pri služobných zákrokoch. Policajt neporušil žiadny predpis, konal nacvičeným rutinným spôsobom. Na druhej strane, žalovaný sa síce evidentne snažil ujsť pred príslušníkmi, nemal vedomosť prečo hliadka voči nemu zasahuje, z čoho je podozrivý. Táto skutočnosť mu bola oznámená až po použití donucovacích prostriedkov a zadržaní na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava II, OO PZ Vrakuňa, ako vyplýva zo zápisnice o výsluchu zadržaného - podozrivého a z poučenia podľa Trestného poriadku. Je zrejmé, že žalovaný mal dôvod utekať pred hliadkou polície v úmysle vyhnúť sa nástupu do výkonu trestu, ktorému sa vyhýbal od 30.04.2015. Zasahujúci policajti sa však o príkaze na dodanie žalovaného do výkonu trestu dozvedeli až na OO PZ Vrakuňa. Následne z výsledkov zdravotníckej prehliadky

žalovaného pri nástupe do výkonu trestu zo dňa 23.08.2015 vyplývalo, že pri zákroku polície utrpel zranenie, krvnú podliatinu pod oboma očami, bez trvalých následkov. Z uvedeného skutkového zistenia vyplýva, že k zraneniu žalovaného by nebolo došlo, keby bol uposlúchol výzvy policajtov, nesnažil sa utiecť, aktívne sa nebránil zadržaniu, čo malo za následok použitie donucovacích prostriedkov zo strany policajtov a preto bolo konštatované, že použitie donucovacích prostriedkov zo strany policajtov bolo vzhľadom na konanie žalovaného primerané, policajti sa nedopustili protiprávneho konania a zodpovednosť za poškodenie zdravia si žalovaný nesie sám. K zraneniu poškodeného policajta došlo zakopnutím o tvrdý predmet a nebolo spôsobené žalovaným použitím fyzického násilia napr. úderom, alebo kopnutím pri aktívnom bránení sa voči zásahu.

14. Podľa § 420 ods. 1, 3 zákona č. 40/1964 Zb. - (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

15. Základným predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia zodpovednostného vzťahu, ktorý je daný 1. Existenciou oprávneného a zodpovedného subjektu; 2. Existenciou právnej úpravy spájajúcej správanie daného subjektu so zodpovednosťou; 3. Naplnením ďalších predpokladov vyžadovaných právnou úpravou. Všeobecnú zodpovednosť za náhradu škody je možné charakterizovať ako subjektívnu zodpovednosť s predpokladaným zavinením škodcu. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že škodu spôsobil škodca/žalovaný, existencia škody a jej výška zaťažuje poškodeného/žalobcu. O všeobecnú zodpovednosť ide vtedy ak sú kumulatívne naplnené všetky zákonné predpoklady: 1. Porušenie právnej povinnosti, 2. Vznik škody, 3. Vzťah príčinnej súvislosti medzi porušením a škodou a 4. Predpokladané zavinenie. Porušením právnej povinnosti je mienený objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická osoba skutočne konala a tým ako konať mala, aby splnila svoje povinnosti. Okrem porušenia povinnosti zákonnej a zmluvnej, zákon zakladá všeobecnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, t.j. generálnu prevenciu (uvedené v bode 13 odôvodnenia rozsudku). Vo vzťahu k zodpovednosti za škodu, zavinenie je definované ako vnútorný psychický vzťah fyzickej osoby ku konaniu a výsledku tohto konania, ktoré je protiprávne. Zavinenie je teda založené na poznaní konajúceho, spočívajúce vo vedomosti a predvídaní určitého výsledku a na vôli konajúceho, ktorý prejavuje svoju vôľu tak, že niečo chce alebo je s niečím uzrozumený alebo by mal byť uzrozumený. Otázka existencie príčinnej súvislosti medzi konaním alebo zanedbaním konajúceho a vznikom škody je otázkou skutkovou nie právnou. Príčinná súvislosť je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Pri nedbanlivosti je potrebné, aby si protiprávne konajúca osoba aspoň mala alebo mohla predstaviť, že sa príčinný vzťah k jej konaniu môže rozvinúť do vzniku škody. Ak nepredvídateľný príčinný priebeh nie je v zavinení obsiahnutý, konajúca osoba nezodpovedá za následok, ktorý takto vznikne.

16. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že príslušníci PZ pri vykonávaní služobných povinností, hliadkovej činnosti, spozorovali žalovaného, ktorý sa dal pred policajtmi na útek. Na výzvy polície, aby zastal, nereagoval a po dostihnutí kládol aktívny odpor tým, že sa snažil zaháňať rukami proti policajtom a kopal nohami, snažil sa ujsť. Aktívne konanie žalovaného smerovalo proti služobnému zákroku policajtov, v dôsledku čoho boli použité zo strany policajtov donucovacie prostriedky proti žalovanému. V súvislosti s použitím donucovacích prostriedkov poškodený narazil pravou nohou do pevnej prekážky, čím utrpel úraz, pomliaždenie palca pravej dolnej končatiny. Žalovaný fyzicky nenapadol poškodeného spôsobom, ktorý by mal za následok poškodenie zdravia/pomliaždenie palca pravej dolnej končatiny a ani nemohol predpokladať, že policajt pri použití donucovacích prostriedkov zakopne o pevnú prekážku, ktorá sa na mieste nachádzala. Príčinný priebeh bol nepredvídateľný ako pre žalovaného, tak aj pre poškodeného. Navyše poškodený sám uviedol, že úraz nezavinila iná osoba, jednalo sa o bežné nevylúčiteľné riziko pri služobných zákrokoch.

17. Žalobca navrhoval vykonať dokazovanie výsluchom poškodeného. Súd predmetný dôkaz vzhľadom na listinné dôkazy, predovšetkým úradné záznamy o priebehu služobného zákroku, spísané poškodeným bezprostredne po služobnom zákroku, zázname o úraze príslušníka policajného zboru a následne pri uplatňovaní náhrady za bolestné ako aj Správy o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti so služobným úrazom, považoval za nadbytočný, vzhľadom na skutočnosť, že k úrazu došlo v príčinnej súvislosti so zakopnutím o tvrdý predmet a nie fyzickým napadnutím policajta zo strany žalovaného.

18. Žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal, že žalovaný zodpovedá za škodu uplatnenú žalobou, súd preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

19. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 . Žalobca mal v konaní plný úspech a preto má právo aj na plnú náhradu trov konania. O tomto nároku súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z.)