Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-101-2018.pdf
PDF · 101.79 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/101/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, AK Bratislava, Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. XXX, XXX XX M., o zaplatenie sumy 654,29 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 3Csp/153/2017-52 zo dňa 06.12.2017 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 138,29 eur s prísl. s tým, že sa jedná o zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti.
Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 138,29 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z uvedenej sumy od 21.03.2017 do zaplatenia. Ďalším výrokom žalobu zamietol. Vyslovil, že účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa právny predchodca žalobcu domáhal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 654,29 eur s príslušenstvom. Nárok odvodzoval od zmluvy o vydaní a použití kreditnej platobnej karty uzavretej dňa 14.04.2011, na základe ktorej viedol pre žalovanú účet č. XXXXXXXX. Dlžný zostatok predstavuje debetný zostatok na kartovom účte po zúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov. Konečný dlh predstavuje sumu 654,29 eur.
2. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 3 Csp/153/2017-35 pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu, a to spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o.
3. Prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 39; § 41; § 52 ods. 1 až 4; § 53 ods. 1 až 3, 5; § 54 ods. 1, 3; § 517 ods. 1, 2; zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka; § 1 ods. 2; § 2 ods. 1 písm. a), b); § 9 ods. 1, 2; § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch; § 3 ods. 1, 2; § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. zistil, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanou bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanej bol poskytnutý osobitný druh revolvingového úveru s úverovým rámcom 300 eur a s dohodnutou mesačnou splátkou úveru 10 eur. Jednotlivými výbermi žalovaná vyčerpala finančné prostriedky vo výške 300 eur a v prospech žalobcu (jeho právneho predchodcu) žalovaná uhradila sumu 368,31 eur. Vyššie uvedené je zrejmé zo žalobcom predloženého výpisu z úverového účtu a písomného vyjadrenia žalobcu. Uvedenú zmluvu prvoinštančný súd považoval za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch s konštatovaním, že uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona (§1 ods. 2 zákona). Právny predchodca žalobcu je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a žalovaná je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Nakoľko zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z., musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 cit. zákona. Zistil tak, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky 10 eur bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Zmluva rovnako v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona neobsahuje povinnú náležitosť, a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru. Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť.
4. V ďalšom uviedol, že účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to v jeho vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov ( obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012, sp. zn. 17Co/151/2012). Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch súvisiacich s úverom. Právny predchodca žalobcu pritom ako dodávateľ mal zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaná v predmetnom prípade však túto možnosť nemala, keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj tiež uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/245/2010.). Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 5Co/286/2014 z 27.05.2014, Krajského súdu v Trnave vo veci 11C/34/2013 zo dňa 12.02.2014 a na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15.10.2013 sp. zn. 14Co/407/2012 zo dňa 15.10.2013.
5. Podľa názoru súdu prvej inštancie okrem uvedeného zmluva neobsahuje ani ďalší povinný údaj a to podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských - úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru. Výška úrokovej sadzby je uvedená iba v cenníku pôvodného veriteľa a podľa názoru súdu nie je takéto určenie úrokovej sadzby dojednaním v súlade s uvedeným zákonom.
6. Zmluva tiež neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú sumu, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Musia sa uviesť všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Je zrejme, že údaj o RPMN sa dá určiť na začiatku revolvingového vzťahu, pretože v tomto období výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádza z počtu splátok, ktoré sú vlastne v tomto čase zistiteľné. Iná je situácia v priebehu tohto úverového vzťahu v podobe revolvingového úveru, no napriek tomu nemožno pripustiť situáciu, že uvedenie jednotlivých súm úveru by bolo svojvoľné, pretože musí obsahovať prehľadné vymedzenie povinnosti dlžníka tak, aby sa vedel už na začiatku úverového vzťahu zorientovať, aké nároky vo vzťahu k nemu môže žalobca uplatniť.V tejto súvislosti poukázal na názor Krajského súdu v Prešove vyjadrený v uznesení zo dňa 21.05.2013 sp. zn. 5Co/78/2013. Rovnako absentuje aj údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov v zmysle § 9 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch. Ministerstvo financií SR zverejnilo po prvý krát priemernú hodnotu RPMN 29.04.2008, všetci veritelia boli podľa zákona povinní uvádzať tento údaj až od 29. júna 2008. Keďže úverová zmluva bola so žalovanou uzavretá 14.04.2011, bolo povinnosťou žalobcu tento údaj v zmluve uviesť.
7. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel prvoinštančný súd k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. a ) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.
8. Prvoinštančný súd vyhodnotil aj všeobecné obchodné podmienky, ktoré ak sa majú stať súčasťou zmluvy, tak iba prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. O netransparentnú inkorporačnú doložku (v danom prípade drobným písmom uvedenú v predposlednom odseku zmluvy) ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy. Ide teda o nevhodne predkladanú zmluvnú podmienku, čo súd vyhodnotil ako nedobrý úmysel, ktorému sa nemieni poskytnúť ochrana. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS/342/09. Z uvedeného vyvodil záver, že neprijateľná inkorporačná doložka, v danom prípade písaná drobným písmom, nemohla privodiť viazanosť obchodných podmienok zmluvy o úvere, prípadne cenníka. Tak ustanovenia obsiahnuté vo VOP sa v prípade neprijateľnej inkorporačnej doložky nestávajú súčasťou zmluvy.
9. Keďže žalovaná v prospech žalobcu uhradila sumu 368,31 eur a reálne jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 300 eur, a teda žalovaná uhradila viac ako vyčerpala. Súd preto uplatnený nárok žalobcu považoval za nedôvodný a jeho žalobu zamietol.
10. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1, 2; § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP s poukazom na čl. 17 CSP. Žalovaná sa zriekla práva na náhradu trov konania, preto súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
11. Súd prvej inštancie výrok označený ako I. o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 138,29 eur s prísl. odôvodnil ust. § 145 ods. 2 CSP a § 146 ods. 1 CSP a vzhľadom na to, že žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie uvedenej sumy 138,29 eur s prísl. späť, a to ešte pred prvým pojednávaním, súd v tejto časti konanie zastavil.
12. Prvoinštančný súd opravným uznesením č. k. 3Csp/153/2017-60 zo dňa 06.12.2017 opravil zápisnicu z pojednávania konaného dňa 06.12.2017, a to tak, že prvý výrok a druhý výrok správne znie: I. výrok: Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 138,29 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 138,29 eur od 21.03.2017 do zaplatenia zastavuje. II. výrok: Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta. Uvedené opravné uznesenie vydal dňa 06.12.2017.
13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to proti jeho druhému a tretiemu výroku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť mu sumu 516 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne od 21.03.2017 do zaplatenia a prizná mu náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Súdu prvej inštancie vytýkal to, že tento nerozhodol v súlade so zásadou kontradiktórnosti konania podľa § 282 CSP. Žalobu zamietol o zaplatenie 654,29 eur s prísl. z dôvodu bezúročnosti úveru, pritom neprihliadol na uznávací prejav žalovanej a na ich návrh na rozhodnutie sporu rozsudkom pre uznanie nároku. Rozhodnutie súdu preto nie je správne. Pritom v odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že žalovaná so žalobou súhlasila a požiadala o zaplatenie dlhu v splátkach. Z jej vyjadrenia nie je možné dospieť k inému záveru iba k tomu, že nárok uznala. Podporne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23Co/660/2014, ako aj rozhodnutie č. k. 24Co/345/2016-67. Požiadavka určitosti uznávacieho prejavu v zmysle súdnej judikatúry je splnená aj bez výslovného použitia výrazu uznanie dlhu, ak je z okolností prípadu nepochybné, že išlo o uznávací prejav (R25/1993). V zmysle čl. 11 ods. 1 CSP je rozhodujúci obsah a nie forma právneho úkonu. Žalobca v podaní zo dňa 30.11.2017 navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku podľa § 282 CSP z dôvodu uznania nároku žalovanou. Boli preto splnené všetky zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku, preto mal prvoinštančný súd aj tak rozhodnúť. Rozsudkom pre uznanie mal rozhodnúť bez toho, aby vyhodnocoval skutkový stav, predložené dôkazy a vykonával právne posúdenie skutkového stavu z hľadiska hmotného práva, lebo takýto postup bol v rozpore s podstatou rozhodnutia v zmysle § 282 CSP. To, že v prípade uznania nároku žalovanou súd neskúma hmotnoprávne predpoklady uznania vyplýva aj z publikácie Občiansky súdny poriadok, prvý diel, komentár 2, vydanie Praha C.H.BECK, 2012, strana 555. Tiež uviedol, že účinky uznávacieho úkonu žalovaného nie je možné vziať späť.
14. Odvolateľ ďalej poukázal na uznesenie NS SR z 18.03.1999, sp. zn. 6Obo/380/98 a podporne poukázal aj na uznesenie NS SR pod sp. zn. 3Obo/38/2009 z 25.03.2010. Aj prípadná argumentácia súdu prvej inštancie o potrebe vykonania ex offo súdnej kontroly z dôvodu spotrebiteľského charakteru sporu je v prípade procesného uznania bez opory v CSP v ust. § 282, kedy súd v prípade uznania nároku na návrh žalobcu rozhodne rozsudkom pre uznanie. Ani pre spotrebiteľské spory žiadna výnimka v tomto smere neplatí. Navrhol preto rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť a priznať mu trovy konania, a to za zaplatený súdny poplatok a za trovy právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil sumou 181,67 eur.
15. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.
16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia ústneho pojednávania ( § 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 08.11.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
17. Ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku (§ 282 CSP).
18. Odvolací súd má za to, že uznanie nároku je úkonom žalovaného, ktorý pred súdom uzná nárok uplatnený žalobou. Pritom uznanie nároku voči súdu nemá predpísanú procesnú formu, ale podstatným je obsah tohto úkonu. Žalovaný musí byť o možností uznať žalobcov nárok poučený súdom v zmysle ust. § 167 CSP. Žalovaný pritom môže uznať nárok žalobcu i len čo do určitej výšky alebo čo do základu.
19. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaná po doručení jej žaloby a poučenia, súdu dňa 07.09.2017 doručila podanie zo dňa 04.09.2017, v ktorom uviedla, že uznáva svoj dlh podľa žalobcu, ktorý je vedený pod sp. zn.: XXXXXXXX a zároveň žiada o možnosť nezaplatiť túto pohľadávku v mesačných splátkach v sume 20 eur vždy k poslednému dňu v mesiaci. Z uvedeného jej prejavu však nie je možné jednoznačne ustáliť, že uvedené podanie sa ma týkať konania vedeného pod sp. zn. 3Csp/153/2017, nakoľko žalovaná uviedla úplne inú sp. zn., ku ktorému mal jej uznávací prejav smerovať.
20. Z uvedeného preto nie je možné jednoznačne usúdiť, že ide o uznávací prejav žalovanej v zmysle ust. § 282 CSP, preto odvolacia námietka žalobcu, že súd mal rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nie je dôvodná. Je tiež potrebné uviesť, že počas konania, a to podaním zo dňa 30.11.2017 žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 138,29 eur s prísl. vzal späť, preto bolo konanie v uvedenej časti postupom podľa § 145 ods. 2 CSP zastavené. Keďže žalovaná mala svoj „uznávací“ prejav súdu doručiť pred čiastočným späťvzatím žaloby, ak by bol jej prejav perfektný a bolo by bez pochýb, že ním uznáva nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní, bolo by nejasným čo mala uznať, či aj nárok na zaplatenie sumy 138,29 eur s prísl., o čo žalobca žalobu vzal späť. Z uvedených dôvodov tiež nebolo možné súhlasiť s názorom žalobcu, že žalovaná jeho nárok v tomto konaní uznala.
21.Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch, a preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na doplnenie, ako aj k odvolacím dôvodom v zmysle § 387 ods. 2 CSP uvádza, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, preto si odvolací súd osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Je možne sa plne stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou správne vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, v ktorej chýbali zákonné náležitosti, preto dospel k správnemu záveru, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je potrebné úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový. Keďže žalovaná uhradila za poskytnuté finančné prostriedky 300 eur sumu 368,31 eur, teda viac, ako na základe úverovej zmluvy dostala, nárok žalobcu je nedôvodný, preto bola správne žaloba zamietnutá. Keďže nebolo možné súhlasiť s názorom žalobcu, že žalovaná v predmetnom konaní neuznala nárok, lebo jej uznávací prejav mal smerovať k spisovej značke XXXXXXXX, pritom bolo zistené, že voči žalovanej sa vedú aj iné konania, a tiež skutočnosť, že počas konania žalobca v časti žalobu vzal späť, nebolo možné prejav žalovanej zo dňa 04.09.2017 považovať za prejav, ktorým by mala uznať nárok žalobcu v predmetnom konaní. Z uvedených dôvodov preto aj odvolací súd je toho názoru, že žaloba v predmetnom konaní bola súdom prvej inštancie správne zamietnutá čo do zaplatenia sumy 516 eur s príslušenstvom (pôvodne žalovaná suma 654,29 eur s prísl. - 138,29 eur s prísl., o čo bola žaloba vzatá späť).
22. Odvolací súd preto rozsudok v napadnutej časti postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a to okrem výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 138,29 eur s prísl. s tým, že sa jedná o zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti. Potvrdený bol aj výrok o trovách konania, ktorým správne korešponduje rozhodnutiu vo veci samej.
23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 v spojení s § 255, § 257 CSP tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Aj keď v odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, svojou nečinnosťou pred odvolacím súdom jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, ani zo spisu nevyplývajú, ani si ich neuplatnila, preto jej nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemohol vzniknúť.
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).