Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/96/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, predsedom senátu JUDr. Dušanom Špirekom, v trestnej veci proti obžalovanému D. P. a obžalovanému F.. S. W., pre zločin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 212 ods. 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e), písmeno h) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 14.11.2018, takto

rozhodol:

Obžalovaný :

1. D. P., narodený XX.XX.XXXX v J., trvale bytom K. XXX/XX, J.,

2. F.. S. W., narodený XX.XX.XXXX v K., trvale bytom E. XXX,

s a u z n á v a j ú v i n n ý m i , ž e

obžalovaní v 1. a 2. rade

- v presne nezistenom čase od 00:00 hod. do 05:15 hod. dňa 29.11.2017 v Nitre na stavenisku automobilky Z. X. V., O. E., napriek tomu, že mali uzatvorenú pracovnú zmluvu so zamestnávateľom F. P. N., spol. s.r.o. G., na základe ktorej vykonávali druh práce - pracovník strážnej služby, v rámci ktorého boli povinní zabezpečovať fyzickú ochranu objektu a areálu zákazníka, ochranu majetku zákazníka, vykonávanie súvislej kontrolnej, strážnej a pochôdzkovej služby a iné práce konkretizované podľa smernice pre výkon strážnej služby v danom objekte v zmysle zákona č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti, počas výkonu práce po predchádzajúcej vzájomnej dohode odcudzili z výrobnej haly s označením Y. and P. (K.) 63 ks medeného elektrického vedenia k výrobným halám s názvom Busbary tým spôsobom, že prerezali pásku, ktorou bola opáskovaná drevená bedňa a postupne z nej vybrali vyššie uvedené medené elektrické vedenie, ktoré odniesli do svojich osobných motorových vozidiel, ktoré mali odparkované pred výrobnou halou, čím svojim konaním spôsobili spoločnosti V. F. M. A. G., J. škodu vo výške 1.100,00 €

t e d a

obžalovaní v 1. a 2. rade

- spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili, spôsobili tak malú škodu a spáchali čin závažnejším spôsobom konania - vlámaním a porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania,

t ý m s p á c h a l i

obžalovaní v 1. a 2. rade

- zločin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov k § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e), písmeno h) Trestného zákona,

a

z a t o s a i m u k l a d á :

obom obžalovaným:

Podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona s prihliadnutím u oboch obžalovaných na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno k), písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, za použitia § 39 odsek 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a), § 50 odsek 1 Trestného zákona súd obom obžalovaným výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor v Nitre podal dňa 09.05.2018 na D. P. a F.. S. W. obžalobu pre zločin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e), písmeno h) Trestného zákona s tým, že predseda senátu túto preskúmal a po oboznámení sa s listinným materiálom rozhodol o nariadení hlavného pojednávania a rozsahu dokazovania.

Po nariadení hlavného pojednávania a prednesení obžaloby prokurátorom obžalovaný D. P. a obžalovaný F.. S. W. v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku vyhlásili, že sa cítia byť vinní zo spáchania skutku kladeného im za vinu v obžalobe prokurátora č. 1 Pv 875/17/4403-23 zo dňa 09.05.2018.

Obžalovaný D. P. a obžalovaný F.. S. W. na všetky položené otázky uvedené v ustanovení § 333 odsek 3 písm. c/, d/, f/, g/, a h/ Trestného poriadku odpovedali áno.

Súd v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného D. P. a obžalovaného F.. S. W. o tom, že sú vinní zo spáchania skutku a zároveň v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku uznesením vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v ktorom sa obaja obžalovaní priznali k spáchaniu skutku na hlavnom pojednávaní, sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Na základe vyššie uvedeného súd následne vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie prečítaním listinných dôkazov.

Na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi:

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaný D. P. v období od 11.05.2013 do 29.11.2017 spáchal 8 priestupkov.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaný F.. S. W. v období od 03.09.2016 do 29.11.2017 spáchal 1 priestupok.

Z odpisu Registra trestov Generálnej prokuratúry SR obžalovaného D. P. vyplýva, že obžalovaný nebol v minulosti odsúdený.

Z odpisu Registra trestov Generálnej prokuratúry SR obžalovaného F.. S. W. vyplýva, že obžalovaný nebol v minulosti odsúdený.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný relevantný listinný materiál, všetky vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, a to na základe starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, pričom na základe takto vykonaného dokazovania dospel k nasledovným záverom:

Podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 212 odsek 4 písmena b) Trestného zákona, odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania. Podľa § 138 písmeno e) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu vlámaním a podľa § 138 písmeno h) Trestného zákona porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona. Podľa § 125 odsek 1 Trestného zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur.

Objektom trestného činu krádeže je ochrana vlastníckych práv k veci a predmetom útoku je cudzia vec, pričom cudzou vecou sa rozumie hnuteľná vec, ktorá nepatrí páchateľovi vôbec alebo mu nepatrí výlučne a ktorú páchateľ pred útokom nemá vo svojej dispozícií. Prisvojením veci sa na účely tohto zákona rozumie odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou. Zmocnenie sa veci predpokladá cielenú protiprávnu aktivitu nie vo vzťahu k akejkoľvek veci, ale vo vzťahu k „cudzej“ veci, teda veci, ktorá je vo vlastníctve inej (odlišnej od páchateľa) fyzickej alebo právnickej osoby. Trestný čin krádeže je dokonaný prisvojením si cudzej veci zmocnením sa jej. V prípade ust. § 212 odsek 1 Trestného zákona musí byť spôsobená aspoň malá škoda, t. j. 266 Eur. Ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha čin vlámaním a porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona, naplní zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona, pri použití § 138 písmena e) a písmeno h) Trestného zákona. Takéto posúdenie činu jeho podradením pod kvalifikovanú skutkovú podstatu je v pomere špeciality ku kvalifikácii skutku podľa § 212 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, ktorá sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu (§ 125 odsek 1 Trestného zákona).

Súd vzhľadom na vyhlásenie a doznanie obžalovaného D. P. a obžalovaného F.. S. W., ich konanie jednoznačne a jasne kvalifikoval ako zločin krádeže podľa § 212 odsek 4 písmena b) Trestného zákona spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 138 písmeno e) a písmeno h) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný D. P. a obžalovaný F.. S. W. spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili, spôsobili tak malú škodu a spáchali čin závažnejším spôsobom konania - vlámaním a porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z ich zamestnania.

Po zhodnotení predmetnej dôkaznej situácie a po následnom ustálení otázky skutkového stavu, viny obžalovaného D. P. a obžalovaného F.. S. W. a po právnej kvalifikácie ich konania, súd pristúpil k úvahám o možnom trestnoprávnom postihu obžalovaných, podľa § 34 odsek 1, 2, 3 a 4 Trestného zákona, ktoré sú fakticky vyjadrením znakov skutkovej podstaty trestného činu a to objektívnej stránky (spôsob spáchania činu a jeho následok), subjektívnej stránky (zavinenie a pohnútka), subjektu (osoba páchateľa) a priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, pričom zvážil všetky relevantné okolnosti, prihliadol na spôsob počínania obžalovaných a jeho následok, pohnútku, zištný motív a zavinenie / vo forme priameho úmyslu/, prihliadnuc tiež na osobu obžalovaných, na ich doterajší spôsob života, na neexistenciu predchádzajúcich odsúdení, na ich priznanie ku skutku kladenému im za vinu, dobrovoľnému nahradeniu spôsobenej škody, ako i na pomery a možnosti ich nápravy.

Zo zákonom stanovených zásad pre ukladanie trestov vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a v takej výmere, ako ustanovuje , pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.

Pri ukladaní trestu v prípade oboch obžalovaných súd vychádzal v prvom rade z trestnej sadzby určenej pre trestný čin krádeže podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona, ktorý umožňuje za tento trestný čin uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí 3 až 10 rokov. V danom prípade teda musel súd v zmysle § 34 ods. 6 vety druhej Trestného zákona uložiť trest odňatia slobody. Na uloženie aj iného druhu trestu v tomto prípade popri treste odňatia slobody neboli dané z pohľadu súdu žiadne relevantné dôvody. Čo sa týka samotného trestu odňatia slobody a jeho výšky, súd v prípade oboch obžalovaných zistil tri poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno k), písmeno l) a písmeno n), naopak nezistil žiadne priťažujúce okolnosti ani u jedného z obžalovaných. Na základe uvedeného súd v zmysle § 38 ods. 2 a odsek 3, podľa ktorých je potrebné pri ukladaní trestu prihliadať na pomeru a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a v prípade, že prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, upravil trestnú sadzbu na 3 roky až 7 rokov a 7 mesiacov. Súd však pri rozhodovaní o tom, v akej výmere obžalovaným uloží trest, vychádzal jednak z toho, že trest má plniť nielen represívnu a výchovnú funkciu, ale kladie dôraz aj na zásadu humanity, z ktorej vyplýva zákaz neprimeranej sankcie vo vzťahu k okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa a jednak z ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má súd za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Súd rozhodol o použití inštitútu mimoriadneho zníženia trestu aj s prihliadnutím na skutočnosť, že obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní urobili podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásenie, že sú vinní zo spáchania skutkov, ktoré sú im kladené za vinu obžalobou a dobrovoľne nahradili spôsobenú škodu. Súd preto s prihliadnutím na zásadu primeranosti prísnosti trestu k trestnému činu obžalovaným uložil trest odňatia slobody podľa kritérií obsiahnutých v ustanovení § 39 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko uloženie trestu odňatia slobody aj na samej dolnej hranici trestnej sadzby (3 roky) by bolo pre oboch obžalovaných vzhľadom na ich pomery a možnosti nápravy neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. V prípade obžalovaných mal súd za to, že na ich prevýchovu postačí uloženie podmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky. Súd zároveň v súlade s § 49 odsek 1 písmeno a) a § 50 odsek 1 Trestného zákona obom obžalovaným výkon trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.

Vyššie uvedený trest obžalovaného D. P. a obžalovaného F.. S. W. súd považuje z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie za primeraný a zodpovedajúci zákonu.

S poukázaním na odôvodnenie je súd toho presvedčenia, že znenie skutkovej vety, ako aj výrok o vine a treste plne zodpovedá výsledkom náležitého zhodnotenia všetkých okolností predmetného prípadu, pomerov obžalovaných, možností ich nápravy, ako i otázky potreby zabezpečenia ochrany spoločnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať právne účinné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.