Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Csp-9-2021.pdf
PDF · 86.81 KB
Case nature
Area
Subarea
3Csp/9/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Monikou Kurjakovou, v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom náměstí T.G. Masaryka 2392/17, Břeclav, Česká republika, IČO: 043 55 211, právne zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3479/3A, Bratislava, IČO: 42 185 190, proti žalovanému: M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., v konaní o zaplatenie 100 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 09.10.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť v prospech žalobcu sumu 100 eur, spolu s úrokom z omeškania 8,05% ročne zo sumy 100 eur od 01.12.2017 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 12 eur a náhradu trov konania.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru 100 eur. Pri registrácii a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so zmluvou o úvere, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a že údaje, ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol, sú pravdivé a úplné. Na základe Smlouvy o zápůjčce č. 511771 zo dňa 26.10.2017 žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 100 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 28 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 128 eur, a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok, stal sa jeho dlh splatným dňa 23.11.2017. Podľa čl. 18 všeobecných podmienok poskytnutia úveru veriteľ je oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď e-mailom, sms správou alebo písomne. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3 eur za každú upomienku. Žalobca vyzýval žalovaného na zaplatenie jeho záväzku upomienkami formou e-mailov. Žalovaný na upomienky nereagoval. Zaslané boli 4 upomienky, preto žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi 12 eur za upomienky. Dňa 11.08.2020 bola žalovanému zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaný doteraz nezaplatil žalobcovi žiadnu platbu.
3. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd kauzálne príslušný na konanie podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, vydal platobný rozkaz sp. zn. 13Up/1915/2020 zo dňa 05.11.2020. Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk a žalobca navrhol pokračovať v konaní, bola vec postúpená na Okresný súd Námestovo.
4. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená fikciou doručenia podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), t.j. zverejnením na úradnej tabuli súdu a webe, nevyjadril.
5. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
6. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel Ia) druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
7. Podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 z 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti. Bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.
8. Nakoľko žalobca je, a tiež v čase poskytnutia peňažných prostriedkov žalovanému bol, osobou registrovanou v Českej republike, a zároveň zmluva o spotrebiteľskom úvere je vyhotovená podľa právneho poriadku Českej republiky, súd posudzoval medzinárodnoprávne aspekty sporu. Podľa slovenského aj európskeho práva je možné považovať vzťah medzi žalobcom a žalovaným za spotrebiteľský vzťah. V zmysle čl. 18 ods. 2 Nariadenia Brusel Ia súd konštatuje, že má právomoc rozhodovať tento spor, nakoľko žalovaný spotrebiteľ má bydlisko v Slovenskej republike. Vo vzťahu k rozhodnému právu súd zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere ako aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v bode 04 stanovujú, že na úpravu právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným sa majú použiť ustanovenia právneho poriadku Českej republiky. Súd z úradnej povinnosti skúmal, ktoré právo je pre žalovaného ako spotrebiteľa výhodnejšie a dospel k záveru, že právny vzťah strán sporu by sa mal riadiť právnym poriadkom Slovenskej republiky, a to najmä s poukazom na čl. 6 ods. 1 nariadenia Rím I. Súd poukazuje aj na to, že spotrebiteľ nemohol reálne ovplyvniť voľbu rozhodného práva. Zmluva o spotrebiteľskom úvere mala formulárový charakter a spotrebiteľ tak nemohol ovplyvniť právny poriadok, podľa ktorého bola dojednaná. Dojednanie o rozhodnom práve sa nachádza aj vo všeobecných podmienkach, ktoré boli prílohou zmluvy o úvere. Ani v tomto prípade nemal spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť voľbu rozhodného práva. V zmysle vyššie uvedené nemožno takéto určenia rozhodného práva považovať za voľbu spotrebiteľa podľa čl. 6 ods. 2 Nariadenia Rím I.
9. V súlade s § 297 písm. b) CSP súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis, najmä žalobou, výpisom žalobcu z obchodného registra, zmluvou o úvere (Smlouva o zápůjčce č. 511771), všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, emailovými upomienkami, výzvou na okamžité uhradenie dlžoby a lustráciou na internetovej stránke NBS <subjekty.nbs.sk>.
11. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
12. Podľa § 20 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere: Veriteľ je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery len na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to v závislosti od udeleného povolenia v tomto rozsahu: a) bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20a alebo b) v obmedzenom rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20b.
13. Podľa § 11 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere: Ak osoba v zmluve o spotrebiteľskom úvere označená ako veriteľ neoprávnene poskytne spotrebiteľský úver bez povolenia podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie, osoba v neplatnej spotrebiteľskej zmluve označená ako veriteľ je povinná umožniť spotrebiteľovi uhradiť len skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak sa nedohodnú inak; tým nie je dotknuté právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté finančné plnenie naraz.
14. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
15. Súd v zmysle § 185 ods. 2 C.s.p. § 295 C.s.p. vykonal dôkaz lustráciou vo verejne prístupnom registri Národnej banky Slovenska a zistil, že žalobca nemal v čase poskytovania peňažných prostriedkov žalovanému udelené povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek na území Slovenskej republiky. Existencia takéhoto povolenia je, a aj v čase poskytnutia peňažných prostriedkov bola, elementárnou podmienkou oprávňujúcou veriteľa poskytovať spotrebiteľské úvery a pôžičky spotrebiteľom na území Slovenskej republiky. Poskytovanie spotrebiteľských úverov a pôžičiek bez takéhoto povolenia možno hodnotiť aj ako nepovolené podnikanie. Žalobca preukázateľne poskytoval spotrebiteľské úvery sústavne a za účelom dosiahnutia zisku a posudzovaný prípad nemožno hodnotiť ako jednorazové poskytnutie úveru. V zmysle § 11 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch je preto zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným neplatná. Poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom žalovanému preto nie je z právneho hľadiska úverom ani pôžičkou, ale plnením z neplatného právneho úkonu. Takéto plnenie má povahu bezdôvodného obohatenia.
16. Tým, že zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným bola od začiatku neplatná, žalovanému vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi len skutočne poskytnuté peňažné prostriedky. Súd preto žalobcovi nepriznal plnenia a nároky odvodené od tejto neplatnej zmluvy o úvere, ktoré boli žalobcom vyčíslené na 12 eur, ktoré mali vzniknúť z titulu zasielania upomienok žalovanému.
17. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
18. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
19. Podľa § 879v Občianskeho zákonníka konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
20. Žalobca uvádza kedy presne žalovanému poskytol peňažné prostriedky, a to dňa 26.10.2017. Subjektívna premlčacia lehota žalobcu na uplatnenie práv z bezdôvodného obohatenia žalovaného tak začala plynúť deň nasledujúci po poskytnutí finančných prostriedkov žalovanému, teda 27.10.2017 a uplynula najneskôr 26.10.2019. Najneskôr od tohto dátumu je možné považovať pohľadávku žalobcu voči žalovanému za premlčanú. Nakoľko sa toto konanie začalo dňa 09.10.2020, súd naň musel
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 05.12.2018. Súd v konaní zistil, že pohľadávka žalobcu je premlčaná. Takúto pohľadávku nemožno v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka vymáhať. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
21. Žalovaný bol z procesného hľadiska stranou, ktorá mala úspech v spore v celom rozsahu. Nakoľko však žalovanému žiadne trovy v tomto konaní nevznikli, súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).