Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-180-2013.pdf
PDF · 202.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-15C/180/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II v spore žalobcu: G. Z., O.. X.X.XXXX, V. V. XX, M., zast. JUDr. Jolana Fuchsová, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovaným: X/ C.. E. Š., V. Y. X, M., K. Ú. C. O. F. Ž. X/ W. N., R..F.., F. F. Š. XX, V., C.: XX XXX XXX, P. K.. L.. M. B.Š., R. F. F. U. XA, V., X/ L. U., O.. XX.X.XXXX, V. F. X, M., X/ U. I., O.. XX.XX.XXXX, V. Z.Á. XX, Y. G., X/ E. I., O.. X.X.XXXX, V. Z. XX, Y. G., Ž. X/ R. X/ P. K.. G..C..V.. G. F. E..D.., P. XX, V., C.: XX XXX XXX, X/ F. V. Y. C.. M., so sídlom Bardejovská 3, Košice, o neplatnosť zmlúv a určenie práva, takto
rozhodol:
I. Určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom členského podielu k bytu č. 10 na Bauerovej 11 v Košiciach, ktorý leží v kat. území Grunt, okres Košice II, obec Košice, Sídlisko KVP, v bytovom dome súp. č. 1204, na parc. č. 3263 a je zapísaný na LV č. 2259, výlučným nájomcom bytu č. 10 na Bauerovej 11 v Košiciach a členom Stavebného bytového družstva II. Košice.
II. Určuje, že žalovaný 5/ je výlučným vlastníkom bytu č. 10 na Bauerovej 11 v Košiciach, ktorý leží v kat. území Grunt, okres Košice II, obec Košice, Sídlisko KVP, v bytovom dome súp. č. 1204, na parc. č. 3263 a je zapísaný na LV č. 2259 a vlastníkom podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 2347/100000-in, ktorý je zapísaný na LV č. 2259.
III. Žalobu v časti o určenie, že I. Zmluva o prevode členských a nájomných práv k bytu č. 10 na Bauerovej 11 v Košiciach, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1/ dňa 20.8.2008 je neplatná, II. že Zmluva o prevode členských a nájomných práv k bytu č. 10 na Bauerovej 11 v Košiciach, uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovanými 3/, 4/ zo dňa 13.2.2013 je neplatná a III. že Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu č. 10 na Bauerovej 11 v Košiciach zo dňa 17.4.2013, uzavretá medzi žalovanými 3/ a 4/ a žalovaným 5/ je neplatná, súd z a m i e t a.
IV. Žalobu v časti o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom členského podielu k bytu č. 10 na Bauerovej 11 v Košiciach, ktorý leží v kat. území Grunt, okres Košice II, obec Košice, Sídlisko KVP, v bytovom dome súp. č. 1204, na parc. č. 3263 a je zapísaný na LV č. 2259, výlučným nájomcom tohto bytu a členom SBD II Košice a v časti o určenie, že žalovaný 5/ je výlučným vlastníkom tohto bytu, ktorý leží v kat. území Grunt, okres Košice II, obec Košice, Sídlisko KVP, v bytovom dome súp. č. 1204, na parc. č. 3263 a je zapísaný na LV č. 2259 a vlastníkom podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 2347/100000 - in, vo vzťahu k žalovanej 2/ súd z a m i e t a.
V. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 2/ žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
VI. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným 1/, 3/ až 5/ a vo vzťahu k intervenientovi na strane žalovaného 1/ v plnej výške.
VII. Žalovaní 1/, 3/ až 5/ sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za žalobu vo výške 199.- eur, na účet Okresného súdu Košice II, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaním, doručeným súdu dňa 2.10.2013, doplneným podaním z 30.10.2013, domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ určenia neplatnosti bližšie neoznačených zmlúv. Žalobu viackrát upresňoval a dopĺňal podaniami z 19.12.2013, 12.12.2017 a 19.4.2018 a po pripustení zmeny petitu žaloby uznesením súdu z 20.8.2018, sa domáhal určenia, že I. Zmluva o prevode členských a nájomných práv k bytu č. 10 na Bauerovej 11 v Košiciach, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1/ dňa 20.8.2008 je neplatná, II. že Zmluva o prevode členských a nájomných práv k bytu č. 10 na Bauerovej 11 v Košiciach, uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovanými 3/, 4/ zo dňa 13.2.2013 je neplatná, III. že Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu č. 10 na Bauerovej 11 v Košiciach zo dňa 17.4.2013, uzavretá medzi žalovanými 3/ a 4/ a žalovaným 5/ je neplatná, IV. určenia, že žalobca je výlučným vlastníkom členského podielu k bytu č. 10 na Bauerovej 11 v Košiciach, výlučným nájomcom uvedeného bytu a členom Stavebného bytového družstva II. Košice a V. určenia, že žalovaný 5/ je výlučným vlastníkom uvedeného bytu a vlastníkom podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 2347/100000 - in, ktorý je zapísaný na LV č. 2259.
2. V pôvodnom podaní, doručenom súdu 2.10.2013, odôvodnil žalobca žalobu tým, že v r. 2008 ho požiadala žalovaná 2/ o ručenie jeho členskými právami v SBD II Košice pri pôžičke, ktorú si požiadala v spoločnosti Čerešnička Košice, už pri podpisovaní zmluvy bol uvedený do omylu, pretože sa jednalo o pôžičku s ručením členskými právami v SBD II a nie jeho bytom, ktorý má v prenájme od SBD II Košice na Bauerovej ulici od r. 1988 a nemôže si ho odkúpiť, nakoľko nedisponuje finančnou čiastkou. Poukázal na to, že žiadne vypracovanie zmluvy o pôžičke nedostal, peniaze boli vyplatené v kancelárii firmy žalovanej 2/ do vlastných rúk, poštou obdŕžal len kópiu nájomnej zmluvy z družstva.. Pôžička mala byť vyplatená v splátkach do r. 2010. Firma Čerešnička si svojvoľne, bez jeho súhlasu ihneď previedla členské práva v SBD II Košice na p. Ing. Švarca Romana a predstavenstvo SBD II mu len poslalo písomné vyrozumenie o zmene nájomnej zmluvy, bez jeho súhlasu a účasti. O splácaní pôžičky bol informovaný len ústne žalovanou 2/, preukazovala mu aj šeky o platení splátok a tie detailne nekontroloval. Dňa 12.5.2010 bol vyzvaný na vysťahovanie z bytu, na čo oponoval, pretože pôžička sa splácala, firma Čerešnička mu neumožnila vidieť výpis splácania, prestala existovať a práva vraj prevzala firma EX CREDIT, o čom tiež nebol informovaný. Začali mu prichádzať sms- správy a žiadali ho pod psychickým nátlakom o vysťahovanie bytu, pričom po privolaní polície bol zástupca EX CREDITU upozornený na nelegálnosť jeho počínania. Firmu EX CREDIT požiadal o splátkový kalendár, vysvetlil im situáciu, že on tie peniaze neprevzal a ani nemal vedomosť o nedodržaní splátkového kalendára. Následne podal sťažnosť na SOI, kde zistili, že firma EX CREDIT neexistuje. Ďalej uviedol, že súd rozhodol o vyporiadaní BSM s jeho exmanželkou, ktorej musí vyplatiť 15.534.- eur, čo mu aj exekučne sťahujú z platu a s bytom sa nedá disponovať, keďže je tam exekučná uzávera. Firma Čerešnička- Ing. Roman Švarc dal na neho trestné oznámenie za neoprávnené užívanie bytu, o čom rozhodla Krajská prokuratúra Košice a „zamietla túto žalobu ako neoprávnenú“. Prejavil ochotu dohodnúť sa o splatení dlhu, pretože od začiatku bol uvedený do omylu, neručil bytom, peniaze neprevzal a podpísal zmluvy pod nátlakom a v nevedomosti. V súčasnosti manželský pár Fusekovcov žiada ho o vypratanie bytu, pričom nemá vedomosť, o koho ide a ako sa dostali k jeho členskému podielu k bytu v SBD II. Z toho dôvodu podal žalobu na súd o posúdenie platnosti zmlúv, nakoľko bol od začiatku uvedený do omylu a ide o manipuláciu s jediným cieľom, obohatiť sa pri predaji jeho bytu na Bauerovej. Žiadal o pridelenie advokáta, pretože jeho finančné pomery mu nedovoľujú si ho nájsť.
3. Spolu s týmto podaním predložil žalobca súdu listiny -oznámenie o zrušení trvalého pobytu z 30.10.2012 od MČ Košice - Sídlisko KVP, oznámenie žalobcu z 26.11.2012 na Inšpektorát SOI Košice, odpovede SOI z 10.12.2012 a 19.2.2013, písomnú dohodu s Janou Müllerovou z 10.8.2008 ohľadom pôžičky od firmy Čerešnička, uznesenie Krajskej prokuratúry Košice z 10.4.2013 o zamietnutí sťažnosti poškodeného Ing. Romana Švarca, žiadosti o zaplatenie dlhu a zaslanie kópie zmluvy o pôžičke, adresované žalobcom EX CREDITU a.s. 13.1.2013 a 19.2.2013, ďalej rozhodnutie SBD II Košice o pridelení stabilizačného bytu a úhrade členského podielu, výmer, zápisnicu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, rozsudok KS v Košiciach zn. 1Co/40/2011 zo 7.3.2012.
4. Keďže podanie žalobcu nemalo náležitosti riadneho návrhu, bol vyzvaný súdom na odstránenie vád podania uznesením súdu zo dňa 4.10.2013. Toto podanie doplnil písomne 4.11.2013, avšak
neodstránil jeho vady riadne. Následne doručil žalobca súdu 19.12.2013 už prostredníctvom jeho právnej zástupkyne (PZ) podanie, označené ako upresnenie okruhu účastníkov a žalobného petitu, ktorým žiadal pripustiť zmenu žaloby súdom a rozšíril okruh žalovaných aj na žalovaných 2 až 5/. V tomto návrhu PZ žalobcu poukázala na to, že nahliadnutím do spisu OS Košice II sp. zn. 39C/87/2013 (konanie o vypratanie bytu, vedené manželmi Fusekovými proti žalobcovi) zistila, že byt č. 10 na Bauerovej 11 v Košiciach, vo vzťahu ku ktorému bol žalobca nájomcom a členom družstva, bol prevedený Zmluvou zo 17.4.2013 SBD II Košice do vlastníctva Miriam a Róberta Fusekových. Touto žalobou chce žalobca dosiahnuť, aby sa stal opäť nájomcom a členom družstva a vlastníkom členského podielu v SBD II Košice z dôvodu, že mal ručiť členskými právami k bytu na Bauerovej 11 v Košiciach žalovanej 2/, ktorá si vzala pôžičku od firmy p. Romana Švarca s názvom Čerešnička, pani Müllerová túto pôžičku mala splácať, o tom s ňou spísal zmluvu 10.8.2008, ktorú založil do spisu, žalobca teda si myslel, že po tom, čo pani Müllerová pôžičku splatí, byt bude prepísaný späť na neho, t.j. malo ísť o spôsob zabezpečenia pôžičky pre pani Müllerovú. Nikdy nemal žalobca v úmysle o byt prísť, ani trvalo ho previesť na kohokoľvek, nijakú inú zmluvu nemal v úmysle podpísať a ani vedome nepodpísal, žalovaná 2/ mala získať sirotské pre syna Róberta a vyplatiť celú pôžičku s tým, že on nedisponuje zmluvou, ktorou došlo k prevodu členských a nájomných práv z jeho osoby na Ing. Romana Švarca, preto žiadal súd, aby si túto zmluvu vyžiadal od SBD II Košice. Z uvedeného spisu zn. 39C/87/2013 taktiež zistila PZ žalobcu, že prvý prevod členských práv sa uskutočnil z osoby žalobcu na žalovaného 1/ a následne zo žalovaného 1/ na žalovaných 3/ a 4/, ktorí byt zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu zo 17.4.2013 odkúpili od žalovaného 5/. Nakoľko žalobca nemal nikdy úmysel previesť jeho členské a nájomné práva k bytu na Bauerovej 11 v Košiciach, je prvotný prevod neplatný pre nezhodu vôle a prejavu a následne sú neplatnými aj všetky ďalšie prevody členských a nájomných práv, ako aj prevod vlastníctva družstevného bytu na žalovaných 3/a 4/. Ďalším podaním, doručeným súdu 19.5.2014, žalobca prostredníctvom PZ upresnil žalobný petit o omylom chýbajúce časti, týkajúce sa požadovaného určenia neplatnosti zmlúv. Uznesením zo dňa 18.12.2014 súd pripustil, aby do konania na strane žalovaných vstúpili žalovaní 3/ až 5/ a zároveň súd pripustil zmenu petitu o určenie neplatnosti všetkých troch zmlúv a určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom členského podielu k bytu, výlučným nájomcom bytu a členom SBD II Košice.
5. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že pokiaľ má vedomosť, v novembri 2008 uzavrel žalobca so spoločnosťou EX CREDIT v Košiciach zmluvu o pôžičke, na základe ktorej obdŕžal finančné prostriedky vo výške 300.000.- Sk, ktoré sa zaviazal splatiť spolu s príslušenstvom formou 36 anuitných splátok, kde predmetom zábezpeky boli členské práva k 2 -izbovému družstevnému bytu na Bauerovej ul. v Košiciach. S ohľadom na fakt, že v danom období nebolo v SBD umožnené v zmysle interných stanov a z titulu vysokých poplatkov bolo nevýhodné, previesť členské podiely na právnickú osobu (EX CREDIT), beneficientom členských práv bol v takýchto prípadoch štatutárny zástupca veriteľa, ktorým bol žalovaný 1/. Potvrdil, že nikdy osobne neprišiel do kontaktu so žalobcom, o Jane Müllerovej nemá žiadnu vedomosť, zmluvu signoval ako štatutárny zástupca a zmluvy boli podpísané za účasti notára, pričom vybavovanie všetkých formalít mali na starosti zamestnanci. Vzhľadom na skutočnosť, že jeho pôsobenie vo funkcii štatutárneho orgánu skončilo dňom 10.10.2009 a jeho zamestnanecký pomer so spoločnosťou EX CREDIT vo februári 2012, nebol ďalej dôvod, aby zotrvával ako vlastník členských práv v mene uvedenej spoločnosti. Na základe splnomocnenia poveril pani Fusekovú, ktorá podľa jeho vedomostí mala na starosti agendu nehnuteľnosti v spoločnosti EX CREDIT, k prevodu predmetných členských podielov tak, aby v prípade, ak dlh žalobcu voči spoločnosti EX CREDIT nebol dosiaľ vysporiadaný, zostala kontinuita zábezpeky voči EX CREDITU zachovaná. Uvedená spoločnosť nezanikla, nebola vymazaná z obchodného registra, len zmenila sídlo. Výzve súdu na predloženie požadovaných zmlúv vyhovieť nevedel, keďže sa u neho nevyskytovali fyzicky, ale musia byť súčasťou klientskeho prípadu v sídle spoločnosti EX CREDIT.
6. Dňa 19.3.2015 oznámila AK L.I.B. Legal, s.r.o. prevzatie zastúpenia žalovaných 3/ a 4/ v spore s tým, že samotný žalobný návrh žalobcu nepoznajú a preto sa nevedia k žalobe kvalifikovane vyjadriť.
7. Žalovaný 5/ predložil súdu na vyžiadanie 20.3.2015 Zmluvu o prevode práv a povinností spojených s členstvom v družstve, uzavretú medzi žalobcom a Ing. Romanom Švarcom 19.8.2008, ďalej zápisnicu o technickom stave družstevného bytu a súčasne predložil žalovaný 5/ aj stanovisko k žalobe s poukazom na ust. § 230 zák. č. 513/91 Zb. s tým, že prevod práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve na základe dohody nepodlieha súhlasu predstavenstva. Uviedol, že členské práva a povinnosti spojené s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu predložením zmluvy o prevode členstva príslušnému družstvu alebo neskorším dňom uvedeným v tejto zmluve. Na prevod, týkajúci sa
bytového družstva sa teda nevzťahuje § 229 (zrejme cit. zákona). Zmluvné strany nemusia predložiť zmluvu o prevode členstva, ale môžu predložiť písomné oznámenie o prevode členstva družstvu, ktoré zo zákona neudeľuje súhlas k prevodu. Vyplýva to aj zo stanov SBD II Košice, článok 6 ods. 3, podľa ktorého nájomca môže previesť svoje práva a povinnosti spojené s členstvom v družstve, alebo ich časť na fyzickú osobu, ktorá spĺňa podmienky vzniku členstva podľa článku 4, spôsobom určeným zákonom. Ďalej uviedol, že žalobca uzavrel so žalovaným 1/ zmluvu o prevode práv a povinností, spojených s členstvom v družstve, pričom ich podpisy ako prevodcu a nadobúdateľa na dohode boli úradne osvedčené, uvedený prevod nepodliehal súhlasu predstavenstva SBD II Košice a členské práva a povinnosti spojené s členstvom prešli na nadobúdateľa vo vzťahu k SBD II Košice predložením predmetnej zmluvy s účinnosťou 1.9.2008. Následne na základe žiadosti žalovaného 1/ predstavenstvo SBD II Košice dňa 30.10.2008 schválilo podnájom bytu č. 10, na Bauerovej 11 v Košiciach pre žalobcu a jeho rodinu na 2 roky, bez nároku na náhradný byt. Následne práva a povinností spojené s členstvom prešli na žalovaných 3/ a 4/ vo vzťahu k SBD II Košice na základe predloženej zmluvy o prevode práv a povinností spojených s členstvom v družstve, uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovanými 3/, 4/, dňom jej účinnosti 1.2.2013. Rovnako ani tento prevod nepodliehal súhlasu predstavenstva SBD II Košice. Žalovaní 3/ a 4/ si uplatnili voči SBD II Košice nárok na prevod vlastníctva bytu. Rozhodnutím o povolení vkladu Zmluvy o prevode vlastníctva bytu V3469/2013 zo dňa 17.5.2013 nadobudli žalovaní 3/ a 4/ byt č. 10, na Bauerovej 11 v Košiciach do vlastníctva. Ďalej žalovaný 5/ poukázal na to, že žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti vyššie uvedených zmlúv na súd dňa 2.10.2013 a doplnil ju podaním zo 4.11.2013 a 19.5.2014. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný 5/ argumentoval rozhodnutím NS SR sp. zn.M ObdoV/2000, podľa ktorého dôsledky plnenia z neplatnej zmluvy Obchodný zákonník neupravuje, preto treba pri riešení tejto otázky použiť príslušné ustanovenia Občianskeho zákonník (OZ). Dovolací súd pre stanovenie začiatku plynutia doby na uplatnenie práva vyslovil, že treba použiť ust. § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka. Nesúhlasil s názorom, že dĺžku premlčacej doby pre tento prípad stanovuje OZ. Keďže Obchodný zákonník premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného formou plnenia z neplatnej zmluvy upravuje, nie je možné vzhľadom na § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka na premlčanie tohto práva použiť ust. § 107 OZ. Platí to pre stanovenie začiatku plynutia premlčacej doby, i pre určenie jej dĺžky. Z uvedených dôvodov sa právo na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy premlčuje v 4 ročnej premlčacej dobe podľa § 397 Obchodného zákonníka, ktorá začína plynúť odo dňa, keď ku plneniu došlo. Vzhľadom na uvedené žalovaný 5/ mal za to, že nárok žalobcu je premlčaný a navrhol, aby súd návrh žalobcu v pripustenej zmene žalobného petitu ako nedôvodný zamietol a konanie voči ďalším účastníkom, ktorí vstúpili do konania na strane žalovaných zastavil a nahradil žalovanému trovy konania.
8. Podaním, doručeným súdu 15.4.2016 PZ žalobcu predložila súdu výzvu na vypratanie žalobcu z 12.5.2010 od spoločnosti EX CREDIT, a.s., zároveň požiadala súd zabezpečiť od spoločnosti EX CREDIT, a.s. Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a prevode členských a nájomných práv a povinností k družstevnému bytu č. 8800080071, ako aj dohodu - Zmluvu o prevode členských a nájomných práv a povinností k družstevnému bytu a príslušenstva bytu a dohodu o majetkovom vyporiadaní zo dňa 20.8.2008, i zmluvu o pôžičke, ktorú mal žalobca uzavretú so spoločnosťou EX CREDIT, a.s., existencia ktorej vyplýva z vyjadrenia žalovaného 1/ z 13.3.2015. Spoločnosť EX CREDIT, a.s. zaslala súdu 9.5.2016 požalované doklady a zároveň oznámila, že požadovaná zmluva o pôžičke, ktorú mal žalobca uzavretú so spoločnosťou EX CREDIT, a.s. nebola uzavretá a preto nie je prílohou predložených listín.
9. V priebehu konania dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z - Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016 - Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle ust. § 470 ods. 2, veta prvá C.s.p. a pri vylúčení uplatňovania ustanovení o popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácie, pokiaľ by mali byť v neprospech strany (§ 470 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, prednesom zástupcov všetkých strán, pripojenými a vyžiadanými listinnými dôkazmi a zistil vo veci tento skutkový stav:
11. Súd sa ex offo zaoberal najskôr otázkou (ne)premlčania nároku žalobcu vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným 5/, aj keď nešlo o kvalifikovanú námietku premlčania, keďže žalovaný 5/ neoznačil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť začiatok a koniec plynutia premlčacej doby,
ani dôkazy na preukázanie týchto skutočností. Premlčateľnosť práv je pravidlom (§ 100 ods. 1 OZ), z ktorého sú stanovené v § 100 ods. 2 a 3 OZ výnimky, medzi ne patrí aj právo vlastnícke. Nejde o taxatívny výpočet. Nepremlčateľným právom je aj právo domáhať sa neplatnosti právneho úkonu, ktorý je absolútne neplatný. Len pri relatívnej neplatnosti je lehota na uplatnenie práva. Vychádzajúc z predmetu tohto konania, ktorým nie je žaloba o vrátenie plnenia z neplatného právneho úkonu, nejedná sa ani o obchodný prípad, ako sa mylne domnieval žalovaný 5/, vzhľadom na povahu a funkciu sú z premlčania vylúčené a nepremlčujú sa práva žalobcu, uplatnené v tomto konaní ( absolútna neplatnosť právnych úkonov a určenie vlastníckeho práva). Súd v dôsledku nedôvodne vznesenej námietky premlčania žalovaným 5/ pokračoval v konaní a skúmal ďalej samotnú existenciu subjektívnych práv žalobcu.
12. Z predloženej Dohody - Zmluvy o prevode členských a nájomných práv a povinností k družstevnému bytu a príslušenstva bytu a dohody o majetkovom vyporiadaní zo dňa 20.8.2008, uzavretej medzi zmluvnými stranami - žalobcom a žalovaným 1/, súd zistil z čl. I., že žalobca bol na základe rozsudku OS Košice II z 29.5.2007 sp. zn. 41C/112/2006 určený výlučným nájomcom a členom družstva a na základe nájomnej zmluvy z 30.8.2007, vydanej na SBD II Košice, užívateľom členských a nájomných práv a povinností k družstevnému bytu, ktoré sú predmetom prevodu v prospech žalovaného 1/ podľa tejto zmluvy. Ide o 2 - izbový družstevný byt č. 10, na 5. poschodí, Blok - 23, na ul. Bauerovej 11 v Košiciach, pozostávajúci z 2 obytných miestností a príslušenstva. V článku II. zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene za predmet prevodu podľa článku I. zmluvy vo výške 300.000.- Sk, ktorá bola vyplatená žalobcovi ako prvej zmluvnej strane v hotovosti do vlastných rúk ihneď po prevode členských a nájomných práv k bytu na SBD II Košice v prospech žalovaného 1/ ako druhej zmluvnej strany. Prevzatie dohodnutej hotovosti potvrdzuje prvá zmluvná strana svojim podpisom na tejto dohode, o čom druhá zmluvná strana vystavila písomný doklad a prehlasuje, že vyplatená finančná hotovosť bola čerpaná zo spoločnosti EX CREDIT, a.s. Košice, preto na doklade o vyplatení bude uvedená táto spoločnosť. Žalobca- prvá zmluvná strana prehlásil, že nemá žiadnych námietok voči úkonu prevodu členských a nájomných práv a povinností k hore uvedenému družstevnému bytu na osobu predsedu predstavenstva spoločnosti EX CREDIT, a.s. Ing. Romana Švarca. V článku III. sa žalobca zaviazal uhradiť všetky prípadné nedoplatky na užívaní bytu ku dňu podpisu tejto zmluvy, ďalej prehlásil, že výška kúpnej ceny za predmet prevodu je adekvátna, primeraná, nemá voči nej žiadnych výhrad a bola stanovená po vzájomnej dohode, z jeho podnetu a potvrdil svojim podpisom na dohode, že dôvodom, ktorým navrhol výšku kúpnej ceny za predmet prevodu, nebola jeho finančná alebo iná tieseň alebo tieseň inej, jemu blízkej osoby. Podľa článku VI. žalovaný 1/ mal nadobudnúť členské práva a povinností k bytu na základe rozhodnutia o pridelení členských a nájomných práv a povinností k družstevnému bytu a na základe podpisu tejto dohody medzi zmluvnými stranami. V článku VIII. bolo dohodnuté právo odstúpiť od tejto dohody a to u žalovaného 1/ v prípade porušenia povinnosti podľa ods. 1 a 2 čl. VIII. zo strany žalobcu, resp. ak nedôjde k právoplatnému prevodu členských a nájomných práv k hore uvedenému bytu na SBD II Košice v prospech žalovaného 1/, zároveň žalobca splnomocnil druhú zmluvnú stranu, aby konala v jeho mene s príslušným bytovým družstvom, ako aj s príslušnými orgánmi na odstránení skutočností, brániacich prevodu členských a nájomných práv a povinností na žalovaného 1/. Žalobca mohol od tejto dohody odstúpiť len do okamihu jej podpísania u notára, pričom sa zaviazal druhej zmluvnej strane vyplatiť odstupné v prípade odstúpenia od tejto dohody vo výške 30.000.- Sk a celú kúpnu cenu za predmet prevodu bezodkladne, ako aj všetky notárske a správne poplatky, súvisiace s dohodou o prevode bytu. V poslednom čl. IX. dohody sa konštatuje, že zmluvné strany v zmluve prejavili vôľu slobodne a vážne a súhlasia s jej obsahom, na znak čoho ju vlastnoručne podpísali 20.8.2008. V rovnaký deň, t.j. 20.8.2008 uzavreli žalovaný 1/ ako budúci predávajúci a žalobca ako kupujúci Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a prevode členských a nájomných práv a povinností k družstevnému bytu a dohody o majetkovom vysporiadaní č. 8800080071, predmetom ktorej bol záväzok budúceho predávajúceho a budúceho kupujúceho uzavrieť v budúcnosti kúpnu zmluvu na odpredaj a prevod členských a nájomných práv a povinností k družstevnému bytu a dohodu o majetkovom vysporiadaní - ďalej aj kúpnu zmluvu k bytu, uvedenú v čl. II., a to do 7 dní od vyplatenia kúpnej ceny a jej príslušenstva, v najneskoršom termíne a výške podľa čl. III. tejto zmluvy. V čl. II. tejto zmluvy zmluvné strany súhlasili a potvrdili svojimi podpismi, že splátky, ako aj ostatné dohodnuté finančné plnenia, vyplývajúce z tejto zmluvy, budú poukazované na účet spoločnosti EX CREDIT, a.s., tiež súhlasili, že v prípade porušenia zmluvy budúcim kupujúcim celý takýto záväzok vyplývajúci z porušenia zmluvy postupuje na spoločnosť EX CREDIT, a.s. V čl. III. zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene za predmet kúpy podľa čl. II. zmluvy v celkovej výške 485.640.- Sk, ktorá bude vyplatená budúcim kupujúcim budúcemu predávajúcemu v 36 vzájomne dohodnutých mesačných splátkach kúpnej ceny, pričom určili si výšku mesačnej splátky po 7.898.- Sk a dátum splatnosti vždy do 15. v mesiaci, počnúc 15.12.2008, až do 15.11.2011 s tým, že
po splatení všetkých dohodnutých mesačných splátok uvedených v tomto splátkovom kalendári budúci kupujúci bude mať možnosť odkúpiť nehnuteľnosť jednorazovou splátkou vo výške 209.210.- Sk, t.j. 36. splátka uvedená v splátkovom kalendári, splatná dňa 15.11.2011, ako zostatok kúpnej ceny. Žalobca ako budúci kupujúci prehlásil, že v prípade porušenia tejto zmluvy si od budúceho predávajúceho nebude nárokovať spísanie dodatku a zostatkovú kúpnu cenu doplatí aj s príslušenstvom po výzve budúceho predávajúceho. V čl. III. teda si upravili vzájomné záväzky zmluvných strán a následky v prípade omeškania budúceho kupujúceho. Podľa čl. V. v prípade neporušenia článkov tejto zmluvy budúcim kupujúcim, t.j. žalobcom, sa budúci predávajúci zaviazal okrem iného uzavrieť kúpno-predajnú zmluvu s budúcim kupujúcim o prevode členských a nájomných práv k predmetnému bytu a dohodu o majetkovom vyporiadaní na SBD II Košice za dohodnutú kúpnu cenu 485.640.- Sk. V čl. IV. bod 1,2 sa budúci predávajúci zaviazal, že do dňa vyplatenia celej kúpnej ceny nebude s týmto bytom disponovať a členské práva a povinnosti k nemu nescudzí a nezaťaží v prospech tretej osoby, pričom budúci kupujúci bol oprávnený užívať byt obvyklým spôsobom, avšak len do času, kým budúci predávajúci nepristúpi k predaju tohto bytu v prospech tretej osoby, resp. do času uspokojenia pohľadávky. V bode 7 čl. IV. bolo dohodnuté, že v prípade, že budúci kupujúci nezaplatí riadne kúpnu cenu, budúcemu predávajúcemu zanikajú obmedzenia výkonu vlastníckeho práva, vyplývajúce pre budúceho predávajúceho z čl. IV. bod 1 a 2 a budúci predávajúci je oprávnený uplynutím dňa splatnosti predmetného dlhu s bytom a členskými právami a povinnosťami k nemu voľne, ako vlastník disponovať a tieto i scudziť v prospech tretej osoby. V ostatných a záverečných dojednaniach v čl. VI. bolo zakotvené, že vlastníctvo členských a nájomných práv a povinností k uvedenému bytu nadobudne budúci kupujúci až po rozhodnutí o pridelení družstevného bytu a vydaní nájomnej zmluvy na SBD II Košice.
13. Podaním, doručeným súdu 28.6.2016 žalobca prostredníctvom jeho PZ po oboznámení s obsahom zmlúv, predložených spoločnosťou EX CREDIT, a s. poukázal na to, že Zmluva o prevode členských a nájomných práv zo žalobcu na žalovaného 1/ je absolútne neplatná z viacerých dôvodov. V skutočnosti išlo o zmluvu o pôžičke, ktorou spoločnosť EX CREDIT požičala žalobcovi 300.000.- Sk a veriteľ- EX CREDIT mal v úmysle zabezpečiť vymožiteľnosť svojej pohľadávky prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práv, spočívajúceho v zabezpečovacom prevode členských a nájomných práv k spornému družstevnému bytu žalobcu. Žalovaný 1/ nikdy nemal skutočnú vôľu stať sa členom družstva a nájomcom sporného bytu a stalo sa tak len z dôvodu, že EX CREDIT ako právnická osoba nemohol byť vedený ako člen družstva a nájomca. Napriek uvedenému došlo k trvalému prevodu členských a nájomných práv na žalovaného 1/ na základe namietanej Zmluvy o prevode členských a nájomných práv z 20.8.2008. Tvrdil, že napriek tomu, že malo ísť o zabezpečovací prevod práva, v skutočnosti išlo o trvalý prevod vlastníctva členských a nájomných práv, na čom nič nemení existencia budúcej kúpnej zmluvy z 20.8.2008, ktorá je rovnako neplatnou. Poukázal na § 553 c/ OZ, v zmysle ktorého dohody, ktorých obsahom a účelom je uspokojenie veriteľa tým, že si natrvalo ponechá prevedené právo uzavreté pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky, sú neplatné. Ani jedna zo zmlúv neobsahuje náležitosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práv, najmä spôsob, akým sa účastníci zmluvy vyrovnajú v prípade, že žalobca pôžičku nebude splácať, najmä s prihliadnutím k tomu, že reálna hodnota členského podielu bytu bola trojnásobne vyššia. Celkom komickým v tejto súvislosti podľa žalobcu je ust. čl. III. bod 3 Zmluvy o prevode členských a nájomných práv, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/, obzvlášť s prihliadnutím na znalecké zistenia, vyplývajúce z rozsudku o vyporiadaní BSM. PZ žalobcu poukázala na citáciu rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/58/2008 z 25.6.2009, z ktorého je zrejmé, že cit.:„dojednanie zmluvy o prevode členských a nájomných práv za účelom, aby pohľadávka žalovanej bola uspokojená tak, že nadobudne členské a nájomné práva a povinnosti k bytu, predstavuje dojednanie spôsobu zabezpečenia záväzku, ktorý nie je zákonom dovolený a dopadá preto na neho § 39 OZ. Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedku, ktorý sám o sebe nie je zákonom zakázaný. Uzavretie zmluvy o prevode členských a nájomných práv a povinností samo o sebe zákonu neodporuje. V situácii konkrétnych okolností, z ktorých vyplýva, že táto zmluva bola uzavretá za účelom zabezpečenia zmluvy o pôžičke a že realizáciou došlo k prevodu členských a nájomných práv a povinností k bytu ako zálohu na žalovanú 2/ a teda k prepadnutiu zálohu, takéto dojednanie svojimi dôsledkami obchádza kogentnú zákonnú úpravu inštitútu zabezpečenia záväzkov“. Poukázala na to, že v citovanej časti jedná sa o právny názor vyslovený KS v Košiciach ako odvolacím súdom, s ktorým NS SR ako súd dovolací sa plne stotožnil a ďalej uviedol, že z obsahu zmluvy o prevode členských a nájomných práv a povinností a dohody o majetkovom vysporiadaní vyplýva, že by malo ísť o trvalý prevod, to znamená, že takáto zmluva nevyjadruje ani len tú zo základných požiadaviek na zmluvu podľa § 553 OZ v znení do 31.12.2007, ktorá spočíva vo vymedzení, že ide o zabezpečovací prevod práva, teda iba o dočasný prevod práva. Uvedená zmluva už iba z toho dôvodu odporuje zákonu (§39
a 553 OZ) a nemôže byť považovaná za platnú zmluvu o zabezpečovacom prevode práva. Záverom poukázala na to, že úmysel žalobcu nikdy nesmeroval k trvalému prevodu členských a nájomných práv. Súčasne predložila rozsudok OS Košice II sp. zn. 22C/80/2008, z ktorého je zrejmé, že súd do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal všeobecnú hodnotu členského podielu v SBD II Košice, týkajúceho sa 2- izbového bytu č. 10 na Bauerovej 11 v Košiciach, vo výške 40.500.- eur s tým, že ako vyplýva zo strany 6 rozsudku, takto stanovená cena bytu sa týkala aj obdobia, v ktorom žalobca previedol členské a nájomné práva na žalovaného 1/ za sumu 300.000.- Sk. Ďalej predložila súdu rozhodnutie UPSVaR z 1.8.2008, z ktorého je zrejmé, že žalobca bol od 1.8.2008 do 7.10.2008 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, teda v čase uzavretia Zmluvy o prevode členských a nájomných práv a v čase pôžičky sumy 300.000.- Sk od spoločnosti EX CREDIT, a.s., bol bez zamestnania a bez príjmu. PZ žalobcu objasnila naliehavý právny záujem žalobcu na tejto určovacej žalobe tým, že len požadovaným určením neplatnosti všetkých zmlúv, ku ktorým medzičasom došlo, môže sa stať žalobca výlučným nájomcom, členom družstva a späť získať svoj členský podiel a s ním spojené nájomné práva, o ktoré práva prišiel neplatne prvotným prevodom a len požadovaným určením je možné dosiahnuť obnovenie tohto stavu. K námietkam PZ žalovaných 3/ a 4/, že žaloba je nezrozumiteľná, uviedla, že je nezrozumiteľná tak, ako boli nezrozumiteľné pre žalobcu právne úkony, ku ktorým došlo a ktorým vôbec nerozumel, pričom výsluchom žalobcu bude možné pochopiť, ako on vnímal právne úkony ako spotrebiteľ a ako bol schopný im porozumieť. Za kľúčové však považovala vyjadrenie žalovaného 1/, ktoré vo veľkej miere situáciu úplne objasnilo a z ktorého jasne vyplýva vedomosť žalovaných 3/ a 4/ s celým priebehom, keďže k prevodu členských a nájomných práv z osoby žalovaného 1/ na pani Fusekovú s manželom došlo z dôvodu, že žalovaný 1/ prestal pre spoločnosť EX CREDIT pracovať a ako to bolo štandardné v spoločnosti EX CREDIT, došlo k prevodu členských a nájomných práv na p. Fusekovú, pričom zmluva mal byť v skutočnosti zmluvou o zabezpečovacom prevode práva. Žalobca teda tvrdí, že pôžičku od spoločnosti EX CREDIT vnímal tak, že ju berie p. Müllerová od spoločnosti Čerešnička, následne tieto práva mali byť postúpené na spol. EX CREDIT, avšak z dokladov je zrejmé, že žalobca uzavrel zmluvu o pôžičke s EX CREDIT, a.s., ktorej splatnosť mala byť zabezpečená zabezpečovacím prevodom práva, avšak v skutočnosti došlo k zmluve o prevode členských a nájomných práv, čo je absolútne neprijateľné, lebo je to prepadná klauzula a je to nepochybne zrejmé z vyjadrenia žalovaného 1/. Žalobca teda žil v domnení, keďže peniaze prevzala p. Müllerová, že tá bude aj pôžičku splácať, nerozumel presne ani tomu, čo má byť ručenie jeho členskými a nájomnými právami, preto tak aj formuloval žalobu, lebo vôbec tomuto právnemu vzťahu nerozumel a žil v presvedčení, že tento prevod je len dočasný do času, kým bude p. Müllerová splácať pôžičku a v skutočnosti zrejme pôžičku prevzal žalobca, ktorý zmluvami o pôžičke od spoločnosti EX CREDIT nedisponuje a v spise sa nachádzajú jeho opakované výzvy, ktorými žiadal spoločnosť EX CREDIT o doručenie týchto zmlúv, ale nikdy mu zaslané neboli, musia však existovať, čomu nasvedčuje výzva od EX CREDITU pre žalobcu na vypratanie s poukazom na konkrétne čísla zmlúv, ktoré s ním mala mať uzavreté.
14. Žalobca pred súdom vypovedal, že žalovaná 2/ Jana Müllerová je jeho exmanželkou, rozviedli sa v r. 1987, žili však v r. 2008 ako druh a družka, v čase, keď odchádzal pracovať do Nórska, ho žalovaná 2/ požiadala, aby vybral pôžičku vo firme Čerešnička v sume 200.000.- Sk, pričom pôžičku mala vyplatiť žalovaná 2/ z poistky syna po úmrtí manžela, pričom pôžičku mala platiť žalovaná 2/ v splátkach, spoločne šli na Werferovú 2 do budovy uvedenej firmy, kde boli pripravené papiere o pôžičke, vybavovala ich žalovaná 2/ a on ich len podpísal, pričom nevedel, čo podpísal, žiadna zmluva mu nebola ani zaslaná, teda nemal vedomosť, aká suma bola poskytnutá, v akých splátkach mala byť splácaná a odkedy, pretože veril žalovanej 2/ a nečítal zmluvy pred podpisom. Žalobca tvrdil, že žalovanej 2/ vyplatili v hotovosti 200.000.- Sk a musela vrátiť 300.000.- Sk, nepamätal si, či žalovaná 2/ niečo podpisovala, ale trval na tom, že vyplatil jej v hotovosti, presnú sumu nevedel, on žiadne peniaze neprevzal a žalovaná 2/ mu žiadne peniaze z pôžičky nedala, aj keď žili ako druh a družka. Následne žalobcovi začali prichádzať papiere z družstva, že už nie je nájomcom, vôbec nevedel, čo je ručenie členskými právami, v tom čase mal konanie o vyporiadanie BSM, bol na družstve, ale odmietli s ním jednať, že byt na Bauerovej už neparí jemu, začali mu chodiť upomienky od EX CREDITU, že sa neplatia splátky, že už je len v podnájme na Bauerovej, p. Michal Svrčula z EX CREDITU sa mu začal vyhrážať v zamestnaní, aj v byte a žiadal ho o vypratanie bytu, podal na neho trestné oznámenie, avšak trestné stíhanie bolo voči nemu zastavené, zrušil aj trvalý pobyt žalobcovi s deťmi na Bauerovej. Keď žalovaná 2/ neplatila, žalobca sa rozhodol kontaktovať EX CREDIT v snahe splácať pôžičku, pretože nechcel prísť o byt, ale už prevádzka spoločnosti nefungovala, on nemal zmluvu, nevedel koľko a kde má platiť. Žalovaná 2/ sa stratila. Následne celú vec nahlásil SOI, ale nevedeli nájsť firmu Čerešnička, potom mu prišlo vypratanie bytu od p. Fusekovej ako majiteľky bytu, ktorá ani nebola v byte a nemal vedomosť, ako
sa stala majiteľkou, podala aj na súd žalobu o vypratanie bytu a vtedy podal predmetnú žalobu na súd o posúdenie platnosti zmlúv. Trval na tom, že neboli mu doručené žiadne listiny, teda zmluvy, ktoré predložil súdu EX CREDIT. Za spoločnosť EX CREDIT jednal p. Svrčula, čo vyplýva z listinných dôkazov. Žalobca trval na tom, že nevysvetlili mu v EX CREDITE obsah zmlúv, keď podpisoval niečo, nevedel, čo sú členské práva a žalovaná 2/ mu oznámila, že ona vyplatí pôžičku zo sirotského podielu pre syna Róberta Müllera a potom všetky členské práva sa mu vrátia späť. O celej záležitosti svedčí aj obsah listiny, ktorú spísal so žalovanou 2/ dňa 10.8.2008.
15. Z výpovede žalovaného 1/ súd zistil, že nikdy sa nestretol so žalobcom, uzavretie obchodného prípadu prebiehalo v spoločnosti EX CREDIT a názov Čerešnička je len logom spoločnosti EX CREDIT. Tvrdil, že s každým klientom sa podrobne preštuduje zmluva, je podpísaná za prítomnosti notára, išlo o štandardnú operačnú procedúru, kedy EX CREDIT produkoval celý rad finančných produktov, jeden z nich bol repo obchod na členský podiel k družstevnému bytu, teda zmluva o prevode členských práv, ku ktorej uzavretiu došlo aj medzi žalobcom a žalovaným 1/ ako zástupcom EC CREDIT, a.s., pričom peniaze sa čerpali z EX CREDIT, taktiež zmluva o budúcej kúpnej zmluve, kde za splnenia istých finančných kritérií mali byť členské práva prevedené späť na žalobcu. Tvrdil, že žalovanú 2/ nikto nikdy nevidel v EX CREDITE, len žalobca podpisoval zmluvy za prítomnosti notára. Nevedel sa vyjadriť, či prevzal žalobca peniaze v hotovosti, alebo boli poukázané na bankový účet, len žalobca podľa neho musel prevziať peniaze, pretože podpisoval zmluvu, o čom musia existovať príjmové a výdavkové doklady v archíve EX CREDITU. Nepamätal si, či boli uzavreté so žalobcom zmluva o pôžičke, ale vychádzajúc z predložených Zmlúv o prevode a o budúcej kúpnej zmluve, obidve z 20.8.2008, žalovaný tvrdil, že žalobca potreboval peniaze, za tým účelom previedol v prospech neho členské práva a on sa mu ich zaviazal previesť naspäť za predpokladu, že požičané peniaze vráti a zaplatí naviac. Potvrdil, že išlo o pôžičku, ktorú mal žalobca vrátiť vo vyššej čiastke, ako mu bola poskytnutá, a v tom prípade by mu boli vrátené členské práva k bytu, čo napokon žalobca nebol jediný. Opätovne poukázal na to, že pre neho nebolo komfortné byť vlastníkom členských práv a chcel sa toho zbaviť, preto EX CREDIT previedol ich na p. Fusekovú, keď prestal byť zamestnancom, aj predsedom predstavenstva EX CREDITU. Žalobca nesplácal kúpnu sumu a oni sa zaviazali, že mu prevedú naspäť členské práva za 2 roky. Členské práva prešli od prvého momentu na žalovaného 1/ a EX CREDIT sa zaviazal, že prepíšu ich späť na žalobcu za daných finančných podmienok, a to, že to previedol na p. Fusekú vnímal tak, že nechcel tam figurovať a previedol by ich na hocikoho, aby nemal členské práva a zároveň aby EX CREDIT mal zabezpečené tie prostriedky, ktoré do toho vložil, pretože je to dlh, pohľadávka zo strany EX CREDITU. Žalovaný 1/ priznal, že nikdy v predmetnom byte nebol, dokonca ani na SBD a riešili to zamestnanci cez splnomocnenia, nemal vedomosť, či v byte bola p. Fuseková, ktorú mu odporučil niekto z akcionárov EX CREDITU. Nevedel sa vyjadriť k hodnote členských a nájomných práv, či sa rovnala trhovej hodnote bytu v čase uzavretia zmlúv, ani k žiadosti o podnájom pre žalobcu, ktoré podával na EX CREDIT, na družstvo. Vyjadril sa však, že úmyslom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bolo, že keď žalobca naplní podmienky, aby ostal bývať naďalej v predmetnom byte. Žalovaný 1/ nevedel racionálne vysvetliť, ako sa mal vysporiadať rozdiel medzi pôžičkou 300.000.- Sk a hodnotou bytu žalobcu trojnásobne vyššou, ak žalobca mal záväzok voči EX CREDITU a ten nesplácal. Uviedol iba, že každý z klientov si to splatil a nemali taký prípad.
16. Dňa 11.10.2016 oznámil súdu EX CREDIT, a.s. vstup do konania ako intervenient na strane žalovaných (po ozrejmení na strane žalovaného 1/) z dôvodu právneho záujmu na výsledku tohto konania. Žalobca a žalovaný 5/ nesúhlasili so vstupom intervenienta do konania, naopak PZ žalovaných 3/ a 4/ dala súhlas so vstupom intervenienta - spoločnosti EX CREDIT do konania na strane žalovaného 1/. Súd uznesením zo dňa 21.12.2016 pripustil vstup EX CREDIT, a.s. do konania ako intervenienta na strane žalovaného 1/. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10.1.2017. Spoločnosť EX CREDIT, a.s. ako intervenienta zastupovala v spore spočiatku advokáta JUDr. Barbora Korenecová a neskôr advokátka JUDr. Katarína Hegedüšová. Obe navrhli žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Z ich pohľadu došlo k platnému a účinnému uzatvoreniu zmlúv, ktoré sú predmetom tohto konania. K uzavretiu zmluvy o pôžičke v žiadnom prípade nedošlo a samotná zmluva o prevode členských a nájomných práv k bytu bola uzavretá platne, za prítomnosti notára s tým, že nemôžu sa stotožniť s vyjadrením žalobcu o prevzatí peňazí žalovanou 2/, pretože zmluvu uzatváral žalobca, ktorý mal vedomosti o obsahu zmluvy, peniaze prijal, čiže išlo o prevod členských a nájomných práv a nie o žiadnu pôžičku, nejde preto o zastretý právny úkon. Spoločnosť EX CREDIT mala v záujme kúpiť členské a nájomné práva k tomuto bytu a bolo to z iniciatívy žalobcu, ktorý prišiel do spoločnosti intervenienta a ponúkol túto transakciu, čiže predaj a kúpu, ktorá následne bola zrealizovaná. Žalobca si zmluvu prečítal, vedel čo podpisuje a teda musel
vedieť, že predáva svoje členské práva k družstevnému bytu a za akých podmienok, následne musel mať vedomosť o nájomnom vzťahu so spoločnosťou EX CREDIT, keď platil nájomné za užívanie bytu a bolo to následne v dispozícii žalovaného 1/, či byt následne prevedie na iného, ako aj previedol na žalovaných 3/ a 4/, ktorí následne kúpili byt dobromyseľne, nešlo o žiaden zamestnanecký vzťah u pani Fusekovej k EX CREDITU a samotná zmluva bola uzavretá platne. Účastníkom zmluvy je žalobca, preto nepovažovali za potrebné vypočúvať žalovanú 2/, ani za podstatné, či použil získané peniaze žalobca pre niekoho iného, pretože dôsledky prevodu nesie žalobca. Nepovažovali za podstatné, za akú cenu žalobca predal členské práva, ak to bolo na základe dohody zmluvných strán, preto je irelevantné jeho tvrdenie po niekoľkých rokoch, že kúpa bola pod cenu. Trvali na tom, že nešlo tu o zabezpečenie pôžičky.
17. Žalovaný 5/ okrem premlčania nároku žalobcu poukazoval v spore aj na to, že po prevode členských práv a povinností na žalovaného 1/ podpísal žalobca zmluvu o podnájme, čiže bol si vedomý dôsledkov zmluvy o prevode členských práv a povinností, ak podal žiadosť o súhlas s podnájmom, o ktorom rozhodovalo predstavenstvo. Rovnako aj PZ intervenienta poukázala na tú skutočnosť, že žalobca musel si byť vedomý podľa obsahu všetkých uzatváraných dohôd, že je v podnájomnom vzťahu a nie je vlastníkom členských práv k družstevnému bytu, ktoré vlastne predal a bolo jeho vecou, že pod cenu, teda peniaze potreboval, keď bol ochotný predať byt pod cenu a navyše tvrdil, že platí za byt ako vlastník, aj keď podpísal podnájomný vzťah, teda to preukazuje, že žalobca musel si byť vedomý, v akom vzťahu sa nachádzal, keď uzatváral tieto zmluvy. PZ žalobcu na to reagovala tým, že z výpovede žalovaného 1/ jasne vyplynulo, že v čase uzavretia zmlúv konal za spoločnosť EX CREDIT, že išlo o pôžičku a riešilo sa to formou prevodu členských a nájomných práv, ktorými mala byť zabezpečená splatnosť pôžičky, je to zrejmé aj z listín, nachádzajúcich sa v spise. To, že nemohlo ísť o kúpu členských a nájomných práv, nasvedčuje aj skutočnosť, že byt bol, resp. členské a nájomné práva k bytu prevedené výrazne pod cenu, keďže trhová cena členských a nájomných práv sa rovnala trhovej cene bytu. Rovnako poukázala na prepojenosť žalovanej 3/ na spoločnosti a osoby, ktoré sa vyskytujú aj v spoločnosti EX CREDIT, i keď nebola priamo zamestnankyňou tejto spoločnosti. Zdôraznila skutočnosť a argumentovala rozhodnutiami NS SR, aj KS v Košiciach, že zmluvou o prevode členských a nájomných práv a majetkovom vyporiadaní sa obchádza zákon, pretože nie je možné členské a nájomné práva použiť na zabezpečenie pohľadávky, ktorá tu bola z pôžičky, čo sa jasne uvádza vo vyjadrení žalovaného 1/ z 13.3.2015, že uzavrel so žalobcom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej obdŕžal žalobca sumu 300.000.- Sk, ktorú sa zaviazal splatiť spolu s príslušenstvom formou 36 anuitných splátok, kde predmetom zábezpeky bolo členské právo k predmetnému bytu, a to je neprípustné, pretože došlo k prepadnému prevodu členských a nájomných práv, a to žalobca nikdy nemal v úmysle, aby trvalo previedol členské a nájomné práva k svojmu družstevnému bytu, ale vnímal to tak, ako už bolo uvedené, že pôžičku si berie žalovaná 2/ a on jej ju zabezpečuje, teda ručí za ňu svojim bytom, ale nerozumel, čo sú členské a nájomné práva. Žalobca sa cíti byť stále nájomcom družstevného bytu a z toho dôvodu dlhodobo platí za služby spojené s jeho užívaním. Záver o tom, že išlo o zmluvu o pôžičke, podporuje už len samotný splátkový kalendár, ktorý je súčasťou zmluvy o prevode členských a nájomných práv, a teda že nešlo o predaj bytu a táto pôžička bola zabezpečená práve prevodom členských a nájomných práv. Pokiaľ ide o podnájomný vzťah, ten už neexistuje, bol obmedzený na konkrétnu, určitú dobu a keďže ručil členskými a nájomnými právami a použil ich na zabezpečenie pohľadávky, z toho dôvodu musel uzavrieť podnájomnú zmluvu. Poukázala aj na to, že žalovaný 5/ prijíma duplicitne platby za predmetný byt od žalovaných 3/ a 4/, aj od žalobcu, čo však nie je podstatné pre predmet sporu, svedčí však o správaní sa žalobcu, ktorý sa cíti byť nájomcom bytu a členom družstva, ktorého z neho robí neplatný prevod týchto členských a nájomných práv.
18. Súd vypočul žalovanú 2/ a z jej výpovede vyplynulo, že so žalobcom ako exmanželom nadviazali vzťah v r.2005, chodila k nemu do bytu na Bauerovu ul., starala sa mu o deti, pretože manželka mu odišla, žili ako druh a družka v jednej domácnosti cca 12 rokov a 1.6.2017 tento ich vzťah skončil. Tvrdila, že mali záujem o pôžičku so žalobcom, pretože v banke ju im neposkytli, našla inzerát EX CREDITU o požičiavaní peňazí, kde ju informovali, že pôžičku poskytnú, ak založí byt a uzavrie splátkový kalendár. Mala vedomosť o tom, že žalobca je členom družstva a byt nemá vo vlastníctve, lebo jej žalobca poskytol výmer od predmetného bytu. Všetky tieto okolnosti oznámila žalobcovi, aké podmienky k pôžičke navrhovali, koľko požičajú a žalobca s tým súhlasil, že založí byt a požičajú si peniaze. Žalovaná tvrdila, že peniaze vybrali spoločne, potrebovali ich kvôli 4 deťom žalobcu, nevyplatili im však celú požičanú sumu, peniaze odovzdali žalobcovi ako majiteľovi bytu a ona bola osobne pritom. Tvrdila, že išlo o pôžičku s tým, že ak sa splatí každý mesiac splátka, ktorú mali obidvaja splácať, pretože žalobcovi pomáhala so splátkami, aby neprišiel o byt. Osobne sama vyplácala splátky v EX CREDITE do
pokladne, alebo v banke na ich účet, pričom obdŕžala doklad, pretože žalobca bol zamestnaný. Splátky vykonávali zo spoločných peňazí, keďže spolu hospodárili, ona mala sirotský, aj vdovský dôchodok a žalobca pracoval. Žalobca podpisoval pred ňou nejaké zmluvy v EX CREDITE, ona nič nepodpisovala a žalobcovi mali vrátiť byt a prepísať na neho po splatení pôžičky aj s úrokmi. Žalovaná si nepamätala, aké zmluvy podpisoval žalobca, bolo ich ale viac. Uviedla, že dlh EX CREDITU chceli ísť vyrovnať, ale už firma Čerešnička neexistovala a byt už prepísala na niekoho iného, žalobcovi chceli vziať byt, preto mienili si zabezpečiť peniaze na vyplatenie dlhu, ale prestali s nimi komunikovať, pretože družstvo už prepísalo byt na žalovaného 1/. Následne sa dozvedeli, že majiteľom bytu je p. Fuseková, žiadala ich aj vypratať byt, poslali policajtov a vyhrážali sa im. Požičané peniaze použili spoločne so žalobcom a jeho deťmi na dovolenky, na vrátenie viacerých dlhov. Poprela, aby požičané peniaze použila sama, ako tvrdil žalobca, keďže sa spolu starali o 4 deti žalobcu, teda spoločne aj použili peniaze s deťmi, pričom pôžičku prevzal žalobca u p. Švarcovej v EX CREDITE. Žalovaná potvrdila, že žalobca nemal v úmysle natrvalo predať byt žalovanému 1/. Po rozchode so žalobcom nemala vedomosť o ďalších splátkach, ale žalobca jej oznámil, že byt je už evidovaný na žalovaného 1/ a prepísali ho aj na družstve. Žalovaná objasnila, že bola si vedomá toho, že keď sa splatí pôžička, byt ostane žalobcovi. Po prevzatí pôžičky žalobcom ten jej peniaze odovzdal a celú sumu bola vložiť do banky na účet žalobcu, pretože on išiel do zamestnania. Takýmto spôsobom vysvetľovala na námietku PZ žalovaných 3/ a 4/ k rozporu vo výpovedi so žalobcom o tom, či mali jasnú vedomosť, že sa prevádzajú členské práva dočasne.
19. Z výpovede žalovanej 3/ pred súdom vyplynulo, že dlhé roky pracuje s nehnuteľnosťami a dostala sa do obchodného styku aj so spoločnosťou EX CREDIT, bola nimi oslovená, či má záujem o investíciu do nehnuteľnosti v Košiciach a rozhodla sa, že kúpi družstevný byt v Košiciach. Žalovaného 1/ nepoznala, zoznámili sa až v tomto obchodnom prípade, nakoľko nájomná zmluva bola písaná na neho. Žalovaný 1/ jej poskytol splnomocnenie a ona absolvovala konanie na bytovom družstve, vyžadované k prevodu členských práv, vyplatila nedoplatky, aby nadobudla byt s manželom podľa podmienok družstva a mohli previesť členské práva a povinnosti zo žalovaného 1/, rovnako mala plnomocenstvo od manžela pri zmluve o prevode členských práv a povinností a podpise nájomnej zmluvy a následne požiadali družstvo o odkúpenie predmetného bytu do vlastníctva. Jej úmyslom teda bola kúpa bytu v Košiciach z dôvodu investície, aj keď žila a bývala v Dunajskej Lužnej, v tomto byte osobne nebola. Potvrdila, že pri prevode bytu zo žalovaného 1/ nebola dohodnutá žiadna cena, teda žalovanému 1/ nevyplatila nič za prevod práv a ústna dohoda znela, že po odovzdaní bytu bude dohodnutá polovica trhovej ceny, mínus náklady s tým spojené. Od nadobudnutia členských práv a povinností platila za užívanie bytu družstvu, nemala vedomosť, že aj žalobca platí úhrady za byt, odkedy bolo vydané súdom predbežné opatrenie o povinnosti žalobcu platiť zálohové platby za byt a odvtedy žalovaná 3/ tieto platby neplatí. Uviedla, že po nadobudnutí členských práv od žalovaného 1/ vyzvali žalobcu uvoľniť nehnuteľnosť, avšak ten byt odmietol uvoľniť, preto podali žalobu na súd o vypratanie bytu a toto konanie je prerušené do právoplatného skončenia tohto konania. Rovnako podala voči žalobcovi žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. sumy, ktorú v medziobdobí zaplatili žalovaní 3/ a 4/ za byt z dôvodu, že ak by súd určil zmluvy za neplatné, nemali by inú možnosť, ako vymáhať bezdôvodné obohatenie od žalobcu, pretože platili za neho a žalovaný 5/ prijímal duplicitné platby. Žalovaná 3/ sa nevedela vyjadriť ku kúpnej cene za prevod vlastníctva tohto bytu z družstva na nich s manželom a vyjadrila názor, že investovala nesprávne.
20. Súd na návrh žalobcu vykonal dôkaz vyžiadaním oznámenia od SLSP, a.s., ako aj Tatra banky, a.s., o pohybe na účte žalobcu od 20.8.2008 do 21.8.2008, avšak nakoľko uplynula 5 ročná archivačná doba, SLSP, a.s. za požadované obdobie neeviduje už účty na meno žalobcu. Rovnako Tatra banka a.s., neposkytla súdu požadovanú informáciu, keďže bežný účet žalobcu ním označený bol otvorený až 11.11.2008, teda po požadovanom období.
21. Súd právne posúdil zistený skutkový stav podľa týchto ustanovení zákonov: 22. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka (OZ) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 23. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
24. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
25. Podľa § 553 ods.1 až 3 OZ splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len "zabezpečovací prevod práva"). Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou ( § 133). Ak je prevádzané právo zapísané v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri, veriteľ je povinný oznámiť dočasnosť prevodu práva v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri. Uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza právo späť na toho, kto ho previedol.
26. Podľa § 553a ods. 1,2 OZ zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzatvoriť písomne a musí obsahovať vymedzenie zabezpečeného záväzku a označenie práva, ktoré sa prevádza v prospech veriteľa, práva a povinnosti účastníkov zmluvy k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva, jeho ocenenie v peniazoch, spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a najnižšie podanie v prípade dobrovoľnej dražby; ak sa prevádza právo inej osoby ako dlžníka, zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať aj označenie dlžníka.
27. Podľa § 553c ods.1,2 OZ ak zabezpečený záväzok nie je riadne a včas splnený, veriteľ je oprávnený začať výkon zabezpečovacieho prevodu práva a prevedené právo speňažiť spôsobom uvedeným v zmluve alebo dražbou podľa osobitného zákona. Dohody, ktorých obsahom alebo účelom je uspokojenie veriteľa tým, že si natrvalo ponechá prevedené právo uzavreté pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky, sú neplatné.
28. V konaní nebola spochybnená skutočnosť, že žalobca bol pred podpisom Zmluvy o prevode čl. a nájomných práv k bytu na žalovaného 1/ dňa 20.8.2008 výlučným nájomcom bytu č. 10 na Bauerovej 11 v Košiciach, členom SBD II. Košice, aj výlučným vlastníkom členského podielu v družstve. Svedčí o tom aj predložený právoplatný rozsudok KS v Košiciach zn. 1Co 40/2011 zo 7.3.2012. V danom prípade sa žalobca domáha určenia jednak neplatnosti troch zmlúv, označených bližšie v III. výroku tohto rozsudku a aj určenia vlastníckeho práva tak, ako je špecifikované v I. a II. výroku tohto rozsudku, tvrdiac, že u prvej zmluvy z 20.8.2008, ktorú uzavrel so žalovaným 1/, ide o absolútne neplatný právny úkon pre jeho nezhodu prejavu a vôle, pretože nikdy nemal v úmysle prísť natrvalo o byt (resp. členské a nájomné práva a povinnosti) a tiež z dôvodu, že táto zmluva odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom vzhľadom na spôsob, akým mu boli predložené podmienky zmluvy, ktorú neprečítal a nadväzne aj zmluvy o budúcej zmluve z toho istého dňa. Dôvody neplatnosti opakovane uviedol žalobca na pojednávaniach prostredníctvom PZ, aj v podaní z 27.6.2016. Naliehavý právny záujem na tomto určení podľa neho spočíva v tom, že chce docieliť stav pred zmenou jeho právneho postavenia podľa uvedenej zmluvy a stať sa opäť členom družstva, nájomcom bytu a vlastníkom čl. podielu k bytu, pričom ak je neplatná prvotná zmluva z 20.8.2008, neplatné sú potom aj ďalšie napadnuté zmluvy z 13.2.2013 a 17.4.2013, ktorých neplatnosti sa rovnako domáha touto žalobou. Pokiaľ žalovaný 1/ nenadobudol čl. a nájomné práva od žalobcu platným spôsobom, nemohli ich od neho platne nadobudnúť ani žalovaní 3/ a 4/, keďže nikto nemôže previesť na druhého viac práv, než má sám. 29. Podľa § 137 písm. c/d/ C,s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
30. Za určovaciu žalobu v zmysle §137 C.s.p. považuje súdna prax aj žalobu o neplatnosť právneho úkonu ako jeden z právnych prostriedkov ochrany účastníka tohto právneho úkonu. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné vždy skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa žalobe na plnenie a môže sa dosiahnuť s daným určovacím petitom spornosť žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu).
31. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, je to, že účastníci majú vecnú legitimáciu, a že žalobca má na určení naliehavý právny záujem.
32. Žalobca podľa názoru súdu nepreukázal v konaní naliehavý právny záujem na určení neplatnosti 3 zmlúv, pretože požadované určenie vo svojej podstate nie je spôsobilé odstrániť neistotu v danom právnom vzťahu vzhľadom na to, že aj v prípade vyhovenia žalobe v tejto časti by nebola uspokojivo vyriešená otázka, komu pripadá členský podiel k predmetnému bytu, kto je jeho nájomcom a členom družstva a súčasne aj vlastníkom tohto bytu. Žalobou chce žalobca dosiahnuť odstránenie neistoty jeho právneho postavenia, keďže aj žalovaní 3/a 4/ sa v súdnom konaní vedenom na OS KE II. pod sp. zn. 39C 87/2013 domáhajú vypratania žalobcu z predmetného bytu, pričom žalobca mieni nadobudnúť aj členský podiel k bytu, nájom bytu a členstvo v družstve, ktoré jeho práva žalovaní v tomto spore (s výnimkou žalovanej 2/ neuznávajú). Právne významné je teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu a či snáď spornosť neodstraňuje. Ako už bolo uvedené, právne postavenie žalobcu a jeho právo nájmu v spornom byte, či vlastníctvo čl. podielu k bytu a členstvo v družstve požadovaným určením neplatnosti 3 zmlúv by sa v porovnaní s existujúcim stavom právne nezlepšilo. Ak by súd prípadne aj vyhovel jeho žalobe v časti prvých troch výrokov petitu žaloby (o určenie neplatnosti zmlúv), bolo by síce záväzne určené, či označené zmluvy sú platné alebo neplatné, naďalej by ale nad všetky pochybnosti nebolo jasné, kam členský podiel patrí, kto je jediným jeho nositeľom a nebolo by vyriešené právne postavenie žalobcu vo vzťahu k bytu a k družstvu. Jediným prostriedkom na odstránenie neistého právneho postavenia žalobcu je žaloba o určenie práva k sporného bytu, na základe ktorého by mohlo prísť v prípade kladného rozhodnutia súdu k obnoveniu stavu pred podpisom predmetných zmlúv a k zápisu nájomných práv žalobcu k bytu na SBD II Košice, obnoveniu členstva v družstve s vlastníctvom čl. podielu Ak cieľom žalobcu je deklarovať jeho nájomný vzťah k bytu, umožní to iba formulovaný petit žaloby v časti IV a VI. o určenie práv. Súd sa stotožnil s názorom PZ žalovaných 3/ a 4/ v tom smere, že žalobca nepreukázal, z akého osobitného právneho predpisu v zmysle § 137 písm. d/ C.s.p. má vychádzať potreba určenia neplatnosti týchto 3 zmlúv. Z tohto dôvodu súd žalobu v časti o určenie neplatnosti 3 zmlúv (výrok III. rozsudku) zamietol, bez potreby zisťovania legitimácie na strane žalovaných. Neboli totiž splnené procesné podmienky vo vzťahu ku každému žalovanému pre nedostatok naliehavého právneho záujmu.
33. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená ani vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Nejde tu o samotnú určovaciu žalobu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza.
34. Pokiaľ vychádzame z ustálenej súdnej judikatúry, z nej vyplýva, že nie je naliehavý právny záujem na takomto určení, pokiaľ súd si túto otázku rieši ako otázku prejudiciálnu v konaní a tú súd aj riešil.
35. Žalobca sa absolútnej neplatnosti Zmluvy o prevode čl. a nájomných práv z 20.8.2008 a v nadväznosti na tú aj neplatnosti všetkých ďalších úkonov, ktoré z tohto úkonu vznikli, domáhal aj z dôvodu, že nikdy nemal skutočnú vôľu previesť svoju nehnuteľnosť na tretie osoby natrvalo, že mal vedomosť len o založení svojho bytu za pôžičku pre žalovanú 2/ a tá bola poskytnutá len za takých okolností, že žalobca prevedie svoje členské a nájomné práva k bytu na žalovaného 1/ ako predsedu predstavenstva spoločnosti EX CREDIT, a.s., ktorý poskytne žalobcovi podnájom v danom byte, čo potvrdila vo výpovedi žalovaná 2/, z čoho je zrejmé, že malo ísť o zabezpečenie pôžičky a nie o trvalý prevod čl. a nájomných práv. Aj keď žalovaná 2/ poprela, aby pôžička od EX CREDITU bola v skutočnosti poskytnutá jej, na podstate dôvodov neplatnosti Zmluvy o prevode čl. a nájomných práv zo žalobcu na žalovaného 1/ nemá žiaden vplyv. Písomné prehlásenie žalovanej 2/ z 10.8.2008, predložené žalobcom však potvrdzuje klamlivé tvrdenie žalovanej 2/ pred súdom o tom, že pôžička bola určená reálne pre ňu a nie pre žalobcu. Podľa úvahy súdu, aj na strane žalovaných 1/, 3/ a 4/ došlo pri k nezhode vôle a prejavu pri realizovaní napadnutých právnych úkonoch. Žalovaný 1/ totiž rovnako, ako aj žalovaní 3/ a 4/ tiež nemali nikdy skutočnú vôľu byt nadobudnúť a vykonávať vlastnícke práva, byt nepotrebovali, nikdy ho nevideli, neužívali, čo zakladá bez ďalšieho neplatnosť prvej označenej zmluvy. Ukázalo sa, že Zmluva o prevode čl. a nájomných práv k bytu bola v skutočnosti zabezpečovacím prevodom práva a dojednanie o spôsobe uspokojenia pohľadávky tým, že si veriteľ ponechá predmet zabezpečenia, treba považovať za odporujúce účelu § 553 OZ, lebo takéto ustanovenie je v rozpore s dobrými mravmi a aj preto je zmluva neplatná v zmysle § 39 OZ a taktiež je neplatná podľa § 37 ods. 1 OZ., keďže právny úkon žalobca a žalovaný 1/ neurobili vážne. Vôľou strán nebolo previesť čl. práva a povinnosti k bytu ( vymeniť členský podiel za peniaze), ale zabezpečiť zmluvu o pôžičke týmto právnym úkonom a teda Zmluvou o prevode čl. a nájomných práv zastreli iný právny úkon a to zmluvu o zabezpečovacom prevode práva
a táto zmluva nie je platná, lebo nemá náležitosti podľa ust. § 553 ods. 2 OZ. Základným atribútom a náležitosťou každého právneho úkonu je prejav vôle, v prejednávanej veci prejav vôle zabezpečiť existujúci záväzok z pôžičky, ktorá tu bola poskytnutá, ale v Zmluve o prevode je uvedené, že prevádzajú sa práva, nie zabezpečujú. Bez ohľadu na to, či žalobca zmluvu podpísal alebo nie, je neplatná, lebo neobsahuje všetky zákonné náležitosti zabezpečovacieho prevodu práva, hlavne podstatnú náležitosť
- dočasnosť na zabezpečenie pohľadávky, pretože tu sa nezabezpečuje pohľadávka a prezentuje sa ako kúpna cena za prevod čl. práv a to nikto z účastníkov Zmluvy nechcel. Neplatný simulovaný úkon nemôže byť platný ani z dôvodu, že Zmluva spočíva na uspokojení pohľadávky - veriteľ si práva ponechá
- a to je neplatné dojednanie. Rovnako Zmluva nerieši, čo v prípade, ak žalobca nesplní povinnosť vrátiť finančné prostriedky. S názorom žalobcu na dôvody neplatnosti Zmluvy o zabezpečovacom prevode, ako aj o existencii zásady „nemo plus iuris“ pri prevodoch nehnuteľností, sa súd stotožnil, lebo tento názor pokladá za správny a preto z neho vychádzal pri hodnotení dokazovania a v plnom rozsahu na neho poukazuje (bod 13 a 17 odôvodnenia rozsudku). Pokiaľ prevod čl. a nájomných práv zo žalobcu na žalovaného 1/ je neplatný, nemohol žalovaný 1/ platne previesť čl. a nájomné práva na žalovaných 3/ a 4/ a tí potom nemohli platne nadobudnúť vlastnícke právo k bytu od žalovaného 5/ (dosiaľ sú evidovaní na LV č.2259 . k. ú. Grunt, okres Košice II. ako bezpodieloví vlastníci bytu č. 10 na Bauerovej 11 v Košiciach na základe vkladu zmluvy o prevode vlastníctva bytu pod V-3469/2013 zo dňa 17.5.2013), pričom ich dobromyseľnosť pri nadobudnutí vlastníckeho práva nebola s istotou nájdená a preukázaná.
36. Podľa zákonných zásad hmotného práva zmluva sa neposudzuje podľa označenia, ale podľa obsahu a v danom prípade, aj keď účastníci označili zmluvu zo dňa 20.8.2008 ako Zmluvu o prevode čl. a nájomných práv a povinností k družstevnému bytu a prísl. bytu a dohodu o majetkovom vysporiadaní, v skutočnosti išlo o zmluvu o pôžičke, ktorou spoločnosť EX CREDIT požičala (aj reálne poskytla a odovzdala) žalobcovi finančné prostriedky vo výške 300.000 Sk (aj keď to označili v čl. II Zmluvy ako kúpnu cenu za predmet prevodu). EX CREDIT, a.s. ako veriteľ mal v úmysle zabezpečiť vymožiteľnosť svojej pohľadávky voči žalobcovi prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práv, v danom prípade čl. a nájomných práv k spornému bytu žalobcu. Napriek uvedenému došlo k trvalému prevodu čl. a nájomných práv na žalovaného 1/ na základe tejto namietanej Zmluvy, aj keď žalovaný 1/, ako sa sám jasne vyjadril, nikdy nemal skutočnú vôľu stať sa nájomcom tohto bytu a členom družstva a stalo sa tak len z dôvodu, že spoločnosť EX CREDIT ako právnická osoba nemohla byť vedená ako člen družstva a nájomca v SBD II. Košice. Podľa čl. VI. Zmluvy žalovaný 1/ nadobudol členské práva a povinnosti k bytu na základe podpisu tejto zmluvy medzi zmluvnými stranami. Na tomto stave nič nemení ani existencia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným 1/ v ten istý deň 20.8.2008, nakoľko ani jedna z uvedených zmlúv neobsahuje náležitosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práv, a to najmä absentuje podstatná náležitosť, viažuca sa k predmetu týchto právnych úkonov z hľadiska určenia spôsobu, ktorým by sa mala naplniť uhradzovacia funkcia zaisťovaného prevodu práva, resp. akým spôsobom sa má vykonať speňaženie zaisteného prevodu práva a v akom rozsahu má právo dlžník na vyplateniu rozdielu. Súd poukazuje v tom zmysle na právnu úpravu, prijatú zák. č. 568/2007 Z. z., (v znení platnom od 1.1.2008 a teda účinnou v čase uzavretia oboch zmlúv medzi žalobcom a žalovaným 1/), ktorou novelou OZ bolo zmenené znenie ust. § 553 a doplnené nové ust. § 553a až § 553e, ktorými bola doplnená dovtedajšia stručná úpravu zabezpečovacieho prevodu práva. Zákon presne vymedzil právne postavenie prevodcu a nadobúdateľa práva, v § 553a ods, 2 vymedzil, čo musí obsahovať zmluva o zabezpečovacom prevode práva a nová zákonná úprava predovšetkým zmenila spôsob nadobudnutia prechodu práva, ktoré bolo predmetom zabezpečenia, na veriteľa, keď zaviedla výkon zabezpečovacieho prevodu práva, podľa ktorého veriteľ už nenadobudne právo, ktoré bolo na neho dočasne prevedené, v dôsledku nesplnenia záväzku zo strany dlžníka, ale musí uplatniť výkon zabezpečovacieho práva. Za otázku zásadného právneho významu považoval súd posúdenie, že absencia takých podstatných podmienok, ktoré upravovalo ust. § 553a až 553e OZ a ktoré majú význam pre posúdenie určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu (predmet záväzku, obsah záväzku a v danom prípade aj spôsob speňaženia a zaistenia predmetu prevodu), robí právny úkon neplatným podľa § 37 ods. 1, prípadne podľa § 39 OZ. Súd mal za to, že v danom prípade zo skutkových okolností vyplýva, že zmluvnými stranami pri zmluvách z 20.8.2008 nebol určený spôsob, ktorým by sa mala naplniť uhradzovacia funkcia zaisťovacieho prevodu práva, resp. ako sa má vykonať speňaženie zaisteného prevodu práva a pre absenciu takého dojednania žalovaný 1/ k výplate rozdielu do súčasnej doby nepristúpil, ak prevod členských a nájomných práv žalobcu k bytu na neho sa stal trvalým. Súd bol toho názoru, že dohoda o zabezpečovacom prevode práva, na základe ktorej sa žalovaný 1/ ako veriteľ bez ďalšieho stane trvalým vlastníkom prevedených práv, je absolútne neplatná v zmysle § 39 OZ, pretože sa prieči účelu zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ktorým je dočasnou stratou
prevedeného práva pôsobiť na dlžníka, aby si splnil svoju povinnosť. V skutočnosti takáto dohoda sledovala účel nadobudnúť nehnuteľnosť a nie domôcť sa zabezpečenej pohľadávky, čo v konečnom dôsledku obchádza kogentnú zákonnú právnu úpravu inštitútu zabezpečenia záväzkov. Vzhľadom na promptné konanie žalovaného 1/ a jeho nasledovné úkony, bolo zrejmé, že ako veriteľ nemal záujem na splnení záväzku žalobcom. Jeho úmyslom bolo získať nehnuteľnosť v nepomerne vyššej hodnote, ako bola výška jeho pohľadávky voči dlžníkovi, resp. zisk z jej predaja. Zmluva o prevode práv je aj neurčitá, svojím účelom odporuje zákonu a je v rozpore s dobrými mravmi. Je predsa nemysliteľné a spoločensky nežiaduce, aby takýmto právnym úkonom došlo platne k prevodu čl. a nájomného práva k nehnuteľnosti. Z okolností poskytnutia pôžičky žalobcovi možno vyvodiť, že spoločnosť EX CREDIT bezcitne zneužila nepriaznivú finančnú situáciu žalobcu, jeho dôverčivosť a neskúsenosť v určitej oblasti ľudskej činnosti, ktorá má dopad na majetkovú sféru človeka, keď namiesto zmluvy o zabezpečovacom prevode práva mu dali podpísať zmluvu o prevode čl. a nájomných práv bytu, aj zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a takým spôsobom, aj keď mu poskytli fakticky pôžičku, nezohľadnili reálnu hodnotu čl. podielu bytu žalobcu, ktorá bola štvornásobne vyššia (znalecky stanovená v konaní o vyporiadanie BSM) ako požičaná suma t.j. premyslene zneužili jeho finančné problémy, čo sa prejavilo v neschopnosti logického uvažovania a myslenia žalobcu, keď vykonal právne úkony. Je zrejmé z jeho prejavov aj voči súdu (aj z formulácie samotnej žaloby), ako žalobca zmluvy vnímal, že nerozumel podstate právneho vzťahu, do ktorého sa dostal. Je však nepochybné, že nemal nikdy úmysel „predať“ svoje čl. a nájomné práva k bytu, navyše bez toho, aby sa dohodli zmluvné strany na spôsobe vyrovnania rozdielu medzi výškou pohľadávky z pôžičky a hodnotou čl. podielu k bytu. Tento právny úkon je teda absolútne neplatný v zmysle § 37 ods. 1, i § 39 OZ. Vzhľadom na zásadu platnú pri prevodoch nehnuteľností, podľa ktorej nikto nemôže previesť viac práv než má sám, v prípade, ak je neplatný prevod nehnuteľností, je neplatný aj nasledujúci prevod a to bez ohľadu na dobromyseľnosť osoby na strane nadobúdateľa. Z dôvodu absolútnej neplatnosti Zmluvy o prevode práv z 20.8.2008 a uvedenú zásadu, súd sa v predmetnom spore už nezaoberal platnosťou ďalších označených zmlúv žalobcom ako takou, keď mal za to, že vyššie uvedená zásada sa vzťahuje i na tento spôsob nadobudnutia práv k predmetnej nehnuteľnosti. Zamietnutie žaloby v časti III. výroku rozsudku odôvodňuje súd poukazom na § 137 písm. d/ C.s.p., keď dospel k záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na takomto určení. Absencia naliehavého právneho záujmu je vždy dôvodom zamietnutia žaloby. Súd konštatuje, že úvahy vedúce k záveru o absolútnej neplatnosti Zmluvy o prevode práv z 20.8.2008 boli náležite zdôvodnené žalobcom, preto súd nemal dôvod zasiahnuť do týchto úvah, stotožnil sa s nimi a v poukazuje na ne v plnom rozsahu. Prepadná klauzula je neprijateľná pri zabezpečovacom prevode práva, ako aj pri iných druhoch zabezpečenia záväzkov. Dojednanie o spôsobe uspokojenia pohľadávky tým, že veriteľ si ponechá predmet zabezpečenia, odporuje účelu § 553 OZ v znení po 1.1.2008 a je v rozpore s dobrými mravmi.
37. Súd sa priklonil k argumentácii žalobcu, ktorý kvôli systému nevýhodných zmlúv prišiel o byt, aj z dôvodu zohľadnenia dôležitých okolností prípadu. Samozrejme zmluvy musia byť chránené a dlhy se majú platiť. Na druhej strane, vo férovom demokratickom štáte, ktorý je založený na zásadách spravodlivosti, není možné pripustit takýto „nemravný“ obchod, kde je človek pripravený o nehnuteľnosť za menej než jednu polovinu ceny tejto nehnuteľnosti, čo sa v danom prípade stalo. Všeobecná hodnotu čl. podielu predmetného bytu bola preukázateľne vo výške 40.500 eur (1.220.103 Sk), čo je zrejmé z rozsudku KS v Košiciach zn.1Co 40/2011 zo dňa 7.3.2012, a túto hodnotu určil súd zo znaleckého posudku znalca Ing. Dušana Šoltýsa. Žalobca nakoniec reálne dostal menej ako 300.000 Sk ( 9.958,17 eur), čo je menej ako 1-ina reálnej hodnoty čl. podielu bytu. Žalobca sice byt stále užíva, ale niekoľko rokov žije v neistote spolu so synmi. V druhej línii totiž prebieha konanie o vypratanie bytu a je iba prerušené do skončenia tohto konania. Žalovaní 3/ a 4/ poukázali na žalobcovu neuvážlivosť a ľahostajnosť. Založenie bytu resp. čl. a nájomných práv bolo jedinou možnosťou žalobcu, ak potrebovali so žalovanou 2/ peniaze. Súd ale pripomína, že pri rozhodovaní, či bola zmluva uzavretá platne, nemajú súdy hodnotiť to, ako sa dlžník dostal do zlej finančnej situácie a aká bola jeho platobná morálka, ale to, ako dlžník zmluvu vnímal a či veriteľ nezneužil jeho potiaží k presadeniu neférových podmienok.
38. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobcom požadovaným určením, že označené zmluvy sú neplatné, by sa postavenie žalobcu v porovnaní s existujúcim stavom právne nezlepšilo. Jediným prostriedkom na odstránenie neistého právneho postavenia žalobcu je žaloba v časti o určenie práva k sporného bytu, na základe ktorého by mohlo prísť v prípade kladného rozhodnutia súdu k obnoveniu zápisu členských a nájomných práv k bytu na SBD II Košice. Tu znovu súd posudzoval, či je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určovacích výrokoch petitu žaloby v bodoch IV. a VI. Vo svojich úvahách pri tomto hodnotení
súd vo všeobecnosti vychádzal z toho, že určenie práv, tak ako sa domáhal žalobca, je účinným a vhodným prostriedkom ochrany jeho práv, smerujúcim k odstráneniu spornosti týchto práv, kedy dôjde k obnoveniu stavu, ktorý tu bol pred podpisom neplatných zmlúv a odstráni sa tým jeho roky neisté právne postavenie vo vzťahu k predmetnému bytu. Tým je daný jeho naliehavý právny záujem na požadovanom určení práva. Určením vlastníctva bytu č. 10 na Bauerovej 11 v Košiciach, ktorý leží v kat. území Grunt, okres Košice II, obec Košice, Sídlisko KVP, v bytovom dome súp. č. 1204, na parc. č. 3263 a je zapísaný na LV č. 2259 a vlastníctva k podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 2347/100000 - in, ktorý je zapísaný na LV č. 2259, v prospech družstva - žalovaného 5/ dôjde k zápisu SBD II. Košice do KN, keďže jasne musí byť predovšetkým stanovené, kto je vlastníkom bytu. Nie je postačujúce určiť, že niekto (v tom prípade žalobca) je členom bytového družstva bez toho, aby bolo určené, kto je vlastníkom bytu, s ktorým je spojený členský podiel bytu a súčasne členstvo v družstve. S členstvom v družstve je totiž v danom prípade spojený nájom konkrétneho bytu č. 10 na Bauerovej 11 v Košiciach. Nakoniec, ak by súd určil len, že žalobca je výlučným vlastníkom čl. podielu k tomuto bytu, ktorý patrí nájomcovi, nevyriešila by sa základná otázka práv ku konkrétnemu družstevnému bytu. Z uvedených dôvodov súd vyhovel žalobe v časti 2 uplatnených nárokov žalobcu o určenie práva , čo sa odrazilo v I. a II. výroku rozsudku.
39. Dispozícia predmetom konania predstavuje vymedzenie okruhu pojednávaných skutočností (skutková stránka), ale aj strán sporu (koho sa konanie týka). Žalovaná 2/, ktorú žalobca označil ako stranu sporu, nebola v tomto prípade nositeľom práv a povinností, neišlo u nej vo vzťahu k ďalším žalovaným v spore ani o nerozlučné spoločenstvo, ani o nútené spoločenstvo a vo vzťahu k výrokom rozsudku I. a II. nebola pasívne legitimovaným subjektom v konaní, takže jej účastníctvo v spore bolo nadbytočné . Z uvedených dôvodov súd voči nej žalobu zamietol (výrok IV. rozsudku).
40. Podľa ust.§ 255 ods. 1 Cs.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle cit. ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Vzhľadom k tomu, že vo veci bola úspešná žalovaná 2/, voči ktorej súd žalobu zamietol, tá však žiadne trovy si neuplatnila, súd rozhodol tak, že vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 2/ žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
43. Vo vzťahu k žalovaným 1/, 3/ až 5/ a vo vzťahu k intervenientovi na strane žalovaného 1/ súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Výroky o neplatnosti zmlúv sú subsumované v určeniach práva. To v konečnom dôsledku znamená, že žalobu súd zamietol v určeniach neplatnosti zmlúv len z toho dôvodu, že by určenie za tohto stavu bolo nadbytočné a neslúžilo by potrebám praktického života. Naviac treba vnímať všetky určenia v istej organickej jednote, nakoľko smerovali k usporiadaniu vzťahov, ktoré bezo zvyšku žalobca dosiahol. Preto i napriek tomu, že formálne nebolo vyhovené žalobe tak, ako bola vymedzená so zreteľom na dosiahnutie konečného usporiadania v plnej miere zodpovedajúcej predstave žalobcu, materiálne bol žalobca plne úspešný. Zamietnutie troch výrokov petitu žaloby z piatich za tohto stavu nemožno považovať za čiastočný neúspech. Pre intervenienta platí to iste zdôvodnenie, ako pre subjekt, ktorý v spore podporuje (žalovaného 1/), keďže zdieľa jeho procesné práva a povinnosti.
44. Podľa ust. § 2 ods. 2, 3 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Ak vznikne viacerým poplatníkom podľa odseku 1 povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, platia ho spoločne a nerozdielne.
45. Žalovaným 1/, 3/ až 5/ súd uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za žalobu vo výške 199.- eur ( za 2 vyhovujúce výroky - t.j. 2x po 99,50 eur podľa položky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov) na účet Okresného súdu Košice II, vo výroku VII. tohto rozsudku, keďže žalobca bol oslobodený od súdneho poplatku súdom. Pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a uvedenými žalovanými súd vychádzal z tej úvahy, že všetky výroky rozsudku je potrebné vnímať ako súčasť jednej ochrany. Otázka platnosti zmlúv bola riešená prejudiciálne, v konečnom dôsledku
žalobca sa domáhal ochrany čl. a nájomných práv k bytu a formulácie výrokov petitu I.,II. a III. žaloby boli dielčimi prostriedkami k dosiahnutiu cieľa. Uplatnený nárok vo svojej podstate bol opodstatnený a dosiahol žalobca v konečnom dôsledku to, o čo mu išlo v konaní, teda nadobudnutie členských a nájomných práv k spornému bytu, o ktoré prišiel na základe podpísania neplatných zmlúv.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Košice II.
V odvolaní proti rozsudku sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).