Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23S/78/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: Brock Metals, s. r. o., Vstupný areál U. S. Steel, 044 54 Košice - m. č. Šaca, IČO: 35 800 011, právne zastúpený: Deloitte Legal, s. r. o., Digital Park II, Einsteinova 23, 851 01 Bratislava, IČO: 36 868 019, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100933013/2018 zo dňa 11. mája 2018, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy 1. stupňa“) vykonal v období od 10.12.2014 do 21.08.2017 u žalobcu, ako u daňového subjektu, kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie september 2014. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol č. 101762719/2017 zo dňa 15.08.2017.

2. Protokol z daňovej kontroly bol žalobcovi doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole dňa 21.08.2017.

3. Rozhodnutím, vydaným v následnom vyrubovacom konaní, Daňový úrad Banská Bystrica, ako orgán verejnej správy 1. stupňa, č. 102198603/2017 zo dňa 17.10.2017 určil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) rozdiel v sume 370 980,19 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2014, žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet v sume 90 805,08 Eur a vyrubil daň v sume 280 175,11 Eur.

4. V odôvodnení svojho rozhodnutia orgán verejnej správy 1. stupňa opísal priebeh daňovej kontroly, ako aj priebeh vyrubovacieho konania. Poukázal na to, že za účelom preverenia oprávnenosti nároku na odpočítanie dane preveril deklarované obchodné transakcie vo vzťahu žalobca a jeho deklarovaný dodávateľ - spoločnosť DA-Trading, s. r. o., Panónska cesta 34, 851 04 Bratislava, IČO: 45 722 145 (ďalej len „DA-Trading, s. r. o.“), a zároveň vo vzťahu k predchádzajúcim dodávateľom spoločnosti DA- Trading, s. r. o.

5. Správca dane tak vykonal preverovanie v dvoch reťazcoch: 1. reťazec: VOLSK, s. r. o., Mliekarenská 8, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 093 (ďalej len „VOLSK, s. r. o.“) › SENTOX, s. r. o., Bojnická 10, 831 04 Bratislava, IČO: 46 225 251 (ďalej len „SENTOX, s. r.

o.“) › Fadim, s. r. o., Tomášikova 30, 821 01 Bratislava, IČO: 46 895 329 (ďalej len „Fadim, s. r. o.“) › DA-Trading, s. r. o.; 2. reťazec: 4MGROUP, s. r. o., Račianska 66, 821 03 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 36 803 286 (ďalej len „4MGROUP, s. r. o.“) › LPM CONSULTING, s. r. o., Betliarska 22, 851 07 Bratislava, IČO: 45 269 823 (ďalej len „LPM CONSULTING, s. r. o.“) › KCRK Company, s. r. o., Betliarska 22, 851 07 Bratislava, IČO: 46 310 282 (ďalej len „KCRK Company, s. r. o.“) › DA-Trading, s. r. o.

6. Správca dane uviedol, že žalobca je dcérskou spoločnosťou rakúskej spoločnosti Brock Metals Holding Austria Gmbh, Millenium Tower, 21st Fllor, Handelskai 94-96. Hlavným odberateľom výrobkov je U.S. Steel Košice, s. r. o., Vstupný areál U.S. Steel, 044 54 Košice, IČO: 36 199 9222 a materská spoločnosť v Rakúsku. V kontrolovanom zdaňovacom období žalobca nakupoval zinok vo forme ingotov, ktoré spracovával na zinkové zliatiny v prenajatých výrobných priestoroch U.S. Steel Košice. Správca dane poukázal na rozsiahle dokazovanie, ktoré bolo vykonané s tým, že spoľahlivo spochybnil, že sa s deklarovaným tovarom reálne obchodovalo v obchodných reťazcoch. Preverovaním v rámci tuzemských spoločností v reťazci sa preukázalo len deklarovanie formálnymi faktúrami a zmluvami. Dodávateľské spoločnosti nemali zamestnancov, sklady, stroje a dopravné prostriedky. Personálne prepojenie spoločností rovnakými konateľmi jednoznačne potvrdzujú pochybnosti správcu dane. Pohyb tovaru v reťazci tuzemských spoločností sa uskutočnil len fakturačne, s cieľom uplatniť právo na odpočítanie dane z prijatých faktúr jednotlivými platiteľmi v reťazci dodávateľov a uplatňovať si takýmto spôsobom vzniknuté nadmerné odpočty.

7. Osoby zúčastnené v popísaných reťazcoch zdaniteľných obchodov (v umelých schémach) vystavovali faktúry k tovaru, ktoré prvé spoločnosti v zistených a preverených reťazcoch - VOLSK, s. r. o. a 4MGROUP, s. r. o., pravdepodobne nenadobudli legálnou cestou, resp. nenadobudli vôbec. Konanie všetkých spoločností v popísaných reťazcoch bolo vedome dohodnuté a viedlo k vytvoreniu umelej schémy buď z dôvodu legalizácie tovaru nadobudnutého neznámym spôsobom, alebo umelá schéma bola vytvorená z dôvodu získania daňovej výhody, ktorou je odpočítanie dane a vznik nadmerných odpočtov u jednej alebo u viacerých zapojených spoločností. Spoločnosti VOLSK, s. r. o. a 4MGROUP, s. r. o., deklarovali vo svojich kontrolných výkazoch neúmerne vysoké nákupy s úhradou v hotovosti, pričom reálnosť týchto nákupov, ani reálnosť celej činnosti týchto spoločností, nebolo možné preveriť z dôvodu nemožnosti skontaktovať sa s konateľkou oboch spoločností - Z. K. B., Ul. Świetego Jana Sarkandra 18, Cieszyn 434 00 Poľsko.

8. Tým, že uvedené spoločnosti deklarovali prijaté zdaniteľné obchody (nákup) s úhradou v hotovosti, mali pravdepodobne záujem legalizovať nákup a predaj preverovaného, nelegálne zaobstaraného tovaru - zinku, alebo mali záujem vedome, v spolupráci s ostatnými zapojenými spoločnosťami, umelo fakturačne upraviť dodanie tovaru cez reťazec spoločnosti, pričom dodávky boli realizované od poľského výrobcu priamo ku žalobcovi.

9. Nepriamym dôkazom k takto vyhodnotenému postupu osôb zúčastnených v reťazci, bolo aj vyjadrenie v odpovedi na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií nemeckej finančnej správy, týkajúce sa švajčiarskeho dodávateľa s nemeckým IČ DPH, a to spoločnosti COMET PRO A/G ONYX TRUST SERVICES AG, BAARERRSTR. 8, CH-6300 ZUG, IČ DPH: DE 814008012.

10. Správca dane uviedol, že prepojenie medzi spoločnosťami v reťazci je zrejmé aj z osoby nového konateľa po zmenách v spoločnostiach, a to osoby S. P. G. A., ktorý sa stal konateľom v spoločnostiach KCRK Company, s. r. o., SEMURAS-LEITNER, s. r. o. (pred zmenou obchodného mena SENTOX, s. r. o.) a LPM Consulting, s. r. o.

11. Cieľom vytvorenia umelých schém zdaniteľných obchodov bol pravdepodobne úmysel legalizovať nelegálne získaný tovar tak, že na jednotlivých stupňoch umelých schém boli vystavené faktúry k simulovaným zdaniteľným obchodom s nelegálne nadobudnutým tovarom, ktorý bol následne spracovaný kontrolovaným platiteľom, alebo cieľom bolo vedome, v spolupráci s ostatnými zapojenými spoločnosťami, umelo fakturačne upraviť dodanie tovaru cez reťazec spoločností, pričom dodávky boli realizované od poľského výrobcu priamo ku žalobcovi. 12. Daňové subjekty LPM Consulting, s. r. o., SENTOX, s. r. o., Fadim, s. r. o., KCRK Company, s. r. o., DA-Trading, s. r. o., VOLSK, s. r. o. a 4MGROUP, s. r. o., preukazateľne plnili funkciu účelovo vytvorenej spoločnosti - nárazníka a fakturanta pre iné spoločnosti a činnosť uvedených spoločností nie je možné

považovať za hospodársku činnosť. Neboli splnené objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovarov platiteľom dane a hospodárska činnosť. Žalobca neprijal opatrenia, ktoré je možné od neho dôvodne požadovať na zabezpečenie skutočnosti, aby sa nezúčastňoval plnení poznačených podvodom. Žalobca svojím postupom porušil ustanovenie § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH“), nakoľko si uplatnil odpočítanie DPH z nákupu tovarov, pri ktorých nevznikla daňová povinnosť tak, ako je uvedené na faktúrach predložených k odpočítaniu dane od daňového subjektu DA-Trading, s. r. o.

13. Bolo preukázané, že tovar - SHG zinok, dodaný pre žalobcu, nemohol byť dodaný v reťazci spoločností na základe uvedených dodávateľských faktúr. Kontrolovaný daňový subjekt - žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal jednoznačným a vierohodným spôsobom, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne. Žalobca nepreukázal, že tovar bol dodaný v reťazci spoločností na základe uvedených dodávateľských faktúr. Žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by dodanie tovaru a tiež obchodu so zinkom v reťazci vyššie uvedených spoločností preukázali, čo do priebehu a výsledku, a preto právo na odpočítanie dane nemôže byť uznané.

14. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100933013/2018 zo dňa 11.05.2018 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

15. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný orgán k námietkam ohľadne rozporov vo výpovediach J.. V. V., konateľa spoločnosti DA-Trading, s. r. o. a V. F., konateľa spoločnosti Fadim, s. r. o., a k oznámeniu pochybností, uviedol, že správcovi dane bola Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9104405/5/330099/2015/CibE zo dňa 12.02.2015, spísaná so svedkom J.. V. V., doručená dňa 17.03.2015, ako príloha Odpovede na dožiadanie č. 9104405/5/407250/2015/CibE zo dňa 24.02.2015. Dňa 15.08.2016 bola správcovi dane doručená odpoveď č. 103701815/2016 zo dňa 10.08.2016, ktorá sa týkala spoločnosti Fadim, s. r. o. a jej prílohou bola Zápisnica o podaní vysvetlenia č. 1061251/2015 zo dňa 30.06.2015, vyhotovená Kriminálnym úradom finančnej správy, pobočka Západ, Nitra. Správca dane mal k dispozícii vyjadrenie V. F. ako bývalého konateľa spoločnosti Fadim, s. r. o., až dňa 15.08.2016. Správca dane preto prvýkrát oznámil svoje pochybnosti v Oznámení č. 103699573/2016 zo dňa 10.08.2016. Keďže v priebehu daňovej kontroly bolo vykonané rozsiahle tuzemské a medzinárodné preverovanie, ktoré boli časovo náročné, správca dane mohol daňový subjekt oboznámiť so zisteniami daňovej kontroly len po získaní odpovedí na dožiadania a na žiadosti o medzinárodnej výmene informácií. 16. Daňová kontrola bola vykonaná v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, o čom svedčí aj písomnosť č. 20361480/2015 zo dňa 11.06.2015, v ktorej správca dane oboznámil daňový subjekt s úkonmi, ktoré v rámci daňovej kontroly do toho času vykonal, a tiež s informáciou, že po obdržaní odpovedí na zaslané dožiadania, bude žalobca oboznámený s priebehom a výsledkami dokazovania, s možnosťou vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a k spôsobu ich zistenia.

17. V zmysle § 45 ods. 2 písm. e) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní () v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), výzvou č. 20730717/2015 zo dňa 26.08.2015 bol daňový subjekt vyzvaný na predloženie dôkazov preukazujúcich dodanie zinku od deklarovaného dodávateľa a bol aj vyzvaný na vyjadrenie sa a podanie vysvetlenia k obchodom s deklarovaným dodávateľom, k duplicite dodacích listov, k preprave, ku konkrétnym množstvám tovaru, k podmienkam dodania tovaru a podobne. Daňový subjekt bol zároveň upovedomovaný o tom, že budú vypočutí svedkovia. V prípade ústneho pojednávania so svedkom J.. V. V. a J.. V. K. právo zúčastniť sa výsluchu nevyužil, toto právo využil pri výsluchu svedkov J. B. a J.. V. B..

18. Daňová kontrola bola prerušená z dôvodu zaslania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií, a to v čase od 10.09.2015 do 29.07.2016 a od 22.09.2016 do 07.08.2017, oznámenia o zistených skutočnostiach boli zaslané následne po zaslaní oznámenia o pokračovaní v daňovej kontrole. Po doručení odpovedí na dožiadania bol daňový subjekt oboznámený so zisteniami a úkonmi, a to Oznámením č. 103699573/2016 zo dňa 10.08.2016 a č. 101718943/2017 zo dňa 08.08.2017.

19. K odvolacím námietkam ohľadne úhrady kúpnej ceny žalovaný uviedol, že bankový výpis so záznamom o úhrade protihodnoty za dodanie tovaru alebo služby sa považuje za podporný dôkaz o realizácii zdaniteľného obchodu, ktorý ale nepreukazuje skutočné dodanie tovaru alebo služby tak,

ako je uvedené vo faktúre. Bolo preukázané, že preverované zdaniteľné obchody preukazujú znaky reťazovej transakcie, kde prvotný nákup je v inom členskom štáte. V tuzemsku boli vytvorené dva reťazce spoločností, ktoré simulovali dodávky tovaru s následnou možnosťou odpočítania dane nasledujúcou spoločnosťou, pričom správca dane zistil, že išlo o nereálne dodania.

20. Spoločnosti: Fadim, s. r. o., KCRK Company, s. r. o., SENTOX, s. r. o. (premenovaná na SEMURAS

- LEITNER, s. r. o.) a LPM Consulting, s. r. o., zapojené do reťazcov s obchodovaním so zinkom, po vykonaných zmenách konateľov na jedného konateľa S. P. G. A. (občan Spolkovej republiky Nemecko, ktorý nemá na území SR miesto pobytu), so správcom dane nekomunikujú a sú nekontaktné. Bývalí konatelia nevedeli uviesť mená osôb, s ktorými jednali, nevedeli uviesť, od koho tovar nakupovali, kde bolo miesto nákladky a výkladky, prepravy mal zabezpečiť vždy ich dodávateľ. Uvedené bolo vyhodnotené tak, že obchodné transakcie nemali ekonomické opodstatnenie. Spoločnosti VOLSK, s. r. o. a 4MGROUP, s. r. o., ktoré boli na začiatku oboch reťazcov, so správcom dane nekomunikovali a boli nekontaktné. Ich konateľka bola nezastihnuteľná a so správcom dane nekomunikovala. Z uvedeného dôvodu zaplatenie protihodnoty za tovar, ktorý mal byť daňovému subjektu dodaný, správca dane nepovažoval za dôkaz o reálnom dodaní tovaru deklarovaným dodávateľom tak, ako bolo uvedené na faktúrach.

21. K odvolacej námietke o tom, že správca dane sa nedostatočne zaoberal odpoveďou zaslanou v rámci medzinárodnej výmeny informácií, týkajúcou sa odberu zinkových zliatin v iných členských štátoch EÚ (Maďarsko a Rakúsko), žalovaný uviedol, že správca dane zistil, že daňový subjekt nakupoval predmetný zinok od viacerých dodávateľov z iného členského štátu EÚ (z Poľska od dodávateľa S. E. (výrobca), Glencore, Huta Olawa, STAKER, STANCHEM) a tiež deklaroval aj nákup v tuzemsku od deklarovaného dodávateľa DA-Trading, s. r. o. Správca dane ďalej zistil, že nakúpený zinok daňový subjekt v rámci svojej podnikateľskej činnosti spracováva na zinkové zliatiny a predáva pre viacerých odberateľov v tuzemsku a tiež odberateľov v iných členských štátoch. Správca dane netvrdil, že tovar neexistoval, ale v daňovej kontrole zistil a mal pochybnosti o deklarovanom dodávateľovi DA-Trading, s. r. o., ktorý preukazoval nákup zinku len listinnými dokladmi, pričom preverovaním správcu dane sa nepreukázalo, že táto spoločnosť zinok reálne nadobudla (nakúpila) a tento tovar následne reálne dodala daňovému subjektu. Správca dane z dôvodu zistenia reálneho výkonu podnikateľskej činnosti daňového subjektu, preveril aj jeho hlavných odberateľov formou žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Vyhodnotil potvrdenie nákupu spracovaného zinku zahraničnými odberateľmi len ako dôkaz o tom, že spracovanie zinku daňovým subjektom je reálne vykonávanou ekonomickou činnosťou.

22. K nesprávnemu vyhodnoteniu výpovede svedka J.. V. V., bývalého konateľa spoločnosti DA-Trading, s. r. o., žalovaný odkázal na obsah tejto výpovede a uviedol, že v samotnej výpovedi svedka boli rozpory, keď sa vyjadril, že zinok bol dodávaný spoločnosťou Fadim, s. r. o., na základe osobných kontaktov s V. F., konateľom spoločnosti Fadim, s. r. o., pričom V. F., konateľ spoločnosti Fadim, s. r. o., vo svojej výpovedi uviedol, že J.. V. V. nikdy nevidel a ani sa s ním nestretol. Preverovaním sa vierohodnosť tvrdení J.. V. V. nepreukázala a nepotvrdila, čím nebolo preukázané reálne dodanie zinku spoločnosťou DA-Trading, s. r. o., pre daňový subjekt. Žalovaný zároveň poukázal na konanie J.. V. V., ktorý previedol spoločnosť DA-Trading, s. r. o., na spoločnosť SIAM FOOD, s. r. o., krátko po tom, ako správca dane začal preverovať obchod so zinkom. Takéto konanie označil žalovaný za účelové, ktorého cieľom bolo previesť spoločnosť na nekontaktnú osobu a zmariť tak konanie správcu dane vo veci preverovania deklarovaných obchodov so zinkom, pretože v čase vykonávania daňovej kontroly, spoločnosti vystupujúce ako dodávatelia spoločnosti DA-Trading, s. r. o., už boli nekontaktné a zmenou konateľa tejto spoločnosti sa stala nekontaktnou aj spoločnosť DA-Trading, s. r. o. Z obchodného registra vyplýva, že spoločnosť DA-Trading, s. r. o., bola počas výkonu daňovej kontroly zrušená z dôvodu zlúčenia so spoločnosťou SIAM FOOD, s. r. o., ktorá bola následne zrušená z dôvodu zlúčenia so spoločnosťou JUING OIL, s. r. o., a tá bola tiež zrušená z dôvodu zlúčenia so spoločnosťou DcaLaser, s. r. o., ktorá bola ex offo vymazaná z Obchodného registra. Ku všetkým prevodom v nástupníckych spoločnostiach došlo krátko po deklarovanom dodaní zinku a krátko po tom, ako správca dane začal preverovať dodanie zinku.

23. Žalovaný ďalej poukázal na výpoveď V. F., konateľa spoločnosti Fadim, s. r. o., ktorý svojou výpoveďou nepotvrdil a nepreukázal žiadnymi dokladmi, že spoločnosť Fadim, s. r. o., reálne dodala predmetný zinok spoločnosti DA-Trading, s. r. o. Ďalej žalovaný poukázal na to, že bol uskutočnený prevod spoločnosti Fadim, s. r. o., na nového konateľa H. B. S., ktorý bol následne nezastihnuteľný

na adrese uvedenej v Obchodnom registri. Následne došlo aj k ďalšej zmene a jediným spoločníkom spoločnosti Fadim, s. r. o., sa stala spoločnosť TRI-Limited, s. r. o., ktorej konateľom je S. P. G. A., štátny občan Spolkovej republiky Nemecko, ktorý nemá na území SR miesto pobytu.

24. J.. V. K., konateľ spoločnosti KCRK Company, s. r. o., sa formálne vyjadril k preverovaným nákupom, avšak svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dokladmi a dôkazmi, ktoré by preukazovali reálne dodanie zinku. Podľa vyjadrenia tohto svedka všetky doklady boli odovzdané novému konateľovi spoločnosti S. P. G. A., čo nasvedčovalo účelovému konaniu bývalého konateľa spoločnosti KCRK Company, s. r. o., previesť spoločnosť na nekontaktnú osobu s cieľom zmariť ďalšie konanie správcu dane.

25. Výpovede konateľov popisovali proces a organizáciu obchodov, avšak ich výpovede nepreukazovali reálny priebeh deklarovaných obchodov. Konatelia nevedeli uviesť konkrétne informácie o deklarovaných zdaniteľných obchodoch, resp. uvádzali rozporné údaje týkajúce sa pôvodu tovarov, dodávateľov, kontraktov, prepravy zinku, kde konatelia spoločnosti na jednotlivých stupňoch reťazca uvádzali, že prepravu tovaru nezabezpečovali, vždy prepravu mal zabezpečiť ich priamy dodávateľ, ktorý tvrdil, že prepravu zabezpečil jeho dodávateľ na predchádzajúcom stupni. Doklady, ktoré by preukazovali reálne dodanie zinku v reťazcoch spoločností, boli v krátkom čase po deklarovaných dodaniach a krátko po tom, ako správca dane začal preverovať predmetné dodania zinku, odovzdané novému konateľovi spoločnosti S. P. G. A., ktorý je občanom Spolkovej republiky Nemecko, nemá na území SR miesto pobytu, a ktorý je nekontaktný. Spoločnosti v reťazcoch, ktoré sa mali zúčastniť na deklarovanom obchode so zinkom, sa po uskutočnených zmenách v spoločnostiach stali nekontaktnými, doklady, ktoré by mohli deklarovať obchodné transakcie, správcovi dane nepredložili. Konanie konateľov spoločností, smerujúce k tomu, že previedli spoločnosti na nekontaktnú zahraničnú osobu a ktorých jediným spoločníkom sa stala spoločnosť TRI-Limited, s. r. o., ktorej konateľom je tiež S. P. G. A., bolo účelové s cieľom previesť spoločnosť na nekontaktnú osobu a zmariť tak konanie správcu dane vo veci preverovania deklarovaných obchodov so zinkom.

26. K odvolacej námietke žalobcu o tom, že výsledok daňovej kontroly bol vopred určený, žalovaný uviedol, že správca dane, v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie účelu daňovej kontroly, preveroval doklady predložené daňovým subjektom z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti, správnosti a preukazateľnosti, za účelom overenia splnenia zákonných podmienok stanovených pre uplatnenie práva na odpočítanie DPH v kontrolovanom zdaňovacom období. Z prvotných zistení správcu dane vyplynula potreba ďalšieho preverovania u spoločností, ktoré boli zapojené do reťazcov s obchodovaním so zinkom, sprostredkovateľov a objednávateľov prepráv, vypočutie svedkov v tuzemsku a v iných štátoch EÚ, pretože správca dane považoval za potrebné získať čo najviac dôkazov potrebných pre správne posúdenie uplatneného odpočítania dane, ktoré daňový subjekt deklaroval faktúrami vyhotovenými spoločnosťou DA-Trading, s. r. o., ako dodávateľom zinku. Správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom a v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. K odvolacím námietkam o prerušení daňovej kontroly žalovaný poukázal na rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly (č. 20794235/2015 zo dňa 10.09.2015 a č. 103934897/2016 zo dňa 20.09.2016), ako aj na oznámenia o pokračovaní v daňovej kontrole (č. 103645883/2016 zo dňa 02.08.2016 a č. 101718529/2017 zo dňa 08.08.2017). Správca dane požiadal Daňový úrad Bratislava, ako miestne príslušného správcu dane, a preveroval dodanie deklarovaného zinku v prvom rade priamym dodávateľom DA-Trading, s. r. o. Prvá žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií bola zaslaná na preverenie prepravy zinku poľským prepravcom, ďalšie spoločnosti zúčastnené v reťazcoch s obchodom so zinkom boli preverované až následne. Z prijatých odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a z nových skutočností v nich uvedených, týkajúcich sa najmä neutralizácie dokladov CMR u prepravcov, vyplynula potreba ďalšieho preverovania správcu dane u sprostredkovateľov, aj objednávateľov prepráv, ktorými boli české spoločnosti. Ďalšie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií boli zaslané v súvislosti so žiadosťou o vypočutie svedka - konateľky spoločnosti VOLSK, s. r. o. a spoločnosti 4MGROUP, s. r. o., ktorá je občiankou Poľskej republiky. Ďalšie dožiadania sa týkali preverenia vykonanej prepravy tuzemským prepravcom a poskytnutia údajov z mýtneho systému. Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie § 61 ods. 1, 4, 5 Daňového poriadku a na závery v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/24/2012 zo dna 13.11.2012, týkajúce sa prípustnosti prerušenia daňovej kontroly. Taktiež poukázal na to, že pri žiadostiach o medzinárodnú výmenu informácií správca dane postupoval aj v súlade s nariadením Rady EÚ č. 904/2010.

27. K odvolacím námietkam o preukázaní reálnosti dodania tovaru žalovaný uviedol, že bolo preukázané, že daňový subjekt mal nakupovať zinok od deklarovaného dodávateľa cez sieť spoločností, ktoré sú nekontaktné, nespolupracujú so správcom dane, alebo uskutočnenie obchodov nepreukázali. V reťazci obchodných spoločností dochádzalo k formálnemu vystavovaniu a odovzdávaniu dokladov, pričom rozsiahlym preverovaním správcu dane sa nepreukázalo, že jednotlivé spoločnosti s tovarom reálne fyzicky disponovali, preto týmto dodávateľským spoločnostiam z deklarovaných obchodov nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH. Spoločnosť DA-Trading, s. r. o., nemala právo nakladať s tovarom ako vlastník, preto nebolo preukázané, že tejto spoločnosti pri deklarovanom dodaní zinku vznikla daňová povinnosť v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 Zákona o DPH. Bolo zistené, že zinok pochádzal od výrobcov z Poľska a nebol dodávaný v reťazci dodávateľov, pričom jednotlivé dodávky boli v tuzemsku vyložené iba raz, a to u daňového subjektu.

28. Dodávky zinku pre daňový subjekt, ku ktorým boli vystavované doklady CMR, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť SENTOX, s. r. o., resp. LPM CONSULTING, s. r. o. a ako miesto nákladky je uvedené Bratislava, sa neuskutočnili.

29. Žalovaný ďalej ešte poukázal na to, že J.. V. V., ako konateľ spoločnosti DA-Trading, s. r. o., sa dostavil na ústne pojednávania dňa 12.02.2015 a 17.02.2015, avšak po prvotných dožiadaniach na preverenie dodania zinku touto spoločnosťou pre daňový subjekt, došlo k zmenám v tejto spoločnosti. Novým konateľom sa od 27.05.2015 stal P. M., bytom H. XXXX a od 25.08.2015 bola spoločnosť zrušená z dôvodu jej zlúčenia so spoločnosťou SIAM FOOD, s. r. o., pričom ďalšie nástupnícke spoločnosti boli zrušené a posledná bola ex offo vymazaná z obchodného registra. Ku všetkým prevodom spoločností došlo krátko po deklarovanom dodaní zinku a krátko po tom, ako správca dane začal preverovať dodanie zinku, čo nasvedčuje účelovému konaniu konateľa spoločnosti DA-Trading, s. r. o., ako aj konateľov nástupníckych spoločností, ktorého cieľom bolo zmarenie ďalšieho preverovania vo veci deklarovaného dodania zinku. Po zmenách tejto spoločnosti sa spoločnosť stala nekontaktnou.

30. K námietkam ohľadne dodržania primeranej opatrnosti v obchodnom styku so spoločnosťou DA- Trading, s. r. o., žalovaný uviedol, že je vecou daňového subjektu, ako a či preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov. Jeho postup by mal byť ale taký, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii, mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností. Daňový subjekt uviedol, že pri nadviazaní kontaktu s deklarovaným dodávateľom DA-Trading, s. r. o., bolo uskutočnené osobné stretnutie s konateľom spoločnosti J.. V. V. a v ďalšom období už komunikácia prebiehala e-mailom a telefonicky. Taktiež uviedol, že žiadne referencie ohľadom DA-Trading, s. r. o., nezisťoval, dodávateľa si preveril zadávaním postupne sa zvyšujúcich objednávok na SHG zinok, ktoré dodávateľ dokázal bez problémov plniť. Z uvedeného podľa žalovaného vyplývalo, že svojho dodávateľa si daňový subjekt dostatočne nepreveril a nepostupoval s dostatočnou obozretnosťou. V tejto súvislosti poukázal aj na závery Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 5Sžf/97/2009.

31. K odvolacím námietkam o tom, že žalobca nemohol vedieť o tom, že dodávka zinku mohla byť na predchádzajúcom stupni poznačená podvodom, pretože kúpna cena nebola v danom období neobvyklá, žalovaný uviedol, že cena zinku sa podľa verejne dostupných informácií odvíja od cien na londýnskej burze. Daňovému subjektu pri dohadovaní ceny so spoločnosťou DA-Trading, s. r. o., bola cena známa a je nepravdepodobné, ak je obchodná spoločnosť, ktorá nie je nijako známa a nie je výrobcom zinku, spracovateľom a ani svetovým obchodníkom, vedela nakúpiť tento zinok v nižšej cene ako spoločnosť, ktorá zinok vyrába a s týmito komoditami obchoduje. Je nepravdepodobné, aby spoločnosť DA-Trading, s. r. o., zinok nakúpila od toho istého výrobcu z Poľska cez viaceré spoločnosti za cenu nižšiu, ako ho daňový subjekt nakúpil priamo od výrobcu.

32. K odvolacím námietkam ohľadom prepravy žalovaný uviedol, že preprava tovaru nebola vykonaná tak, ako ju deklaroval daňový subjekt a jeho priamy dodávateľ DA-Trading, s. r. o., predloženými dokladmi. Preverovaním u českých sprostredkovateľov prepravy (SGM Route, a.s., CZ a Deladio Solutions, s. r. o.) prepravu vykonali poľskí prepravcovia. Podľa predložených dokladov mala byť preprava realizovaná z Poľska do Košíc k daňovému subjektu. Preprava zinku mala byť objednaná švajčiarskou spoločnosťou COMET PRO AG a pravdepodobne išlo o účelové konanie s cieľom uvedenia nepravdivých údajov do prepravných dokladov CMR. Toto vyplynulo aj z odpovede Nemeckej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Národná diaľničná spoločnosť v odpovedi č.

8305/117785/20101/2015 zo dňa 06.07.2015 oznámila, že trasa preverovaných vozidiel viedla z Poľska cez prechod Čirč priamo do Košíc, žiadna trasa neviedla cez Bratislavu.

33. Podľa predložených dodacích listov a dokladov CMR z účtovníctva daňového subjektu malo byť dodanie zinku deklarované ako tuzemské dodanie, pričom ako odosielateľ je na dokladoch deklarovaná spoločnosť SENTOX, s. r. o., alebo spoločnosť LPM CONSULTING, s. r. o., a príjemcom je daňový subjekt, miesto naloženia je Bratislava a miesto vyloženia Košice.

34. Pri preverovaní prepravy zinku bolo zistené, že doklady CMR boli počas prepravy zinku zmenené, t. j. údaje o zasielateľovi tovaru i príjemcovi boli zmenené v rámci tzv. CMR neutralizácie. Informácia o nevyhnutnosti zmeny vstúpila do objednávok na prepravné služby, ktoré boli zaslané e-mailom, v ktorom sa uvádzalo, že vodič nesmie doklady CMR ukazovať a potvrdzovať a ani priložiť k faktúre. Šoféri mali kontaktovať cez telefón zamestnancov spoločnosti objednávajúcej prepravu. Neutralizácia má pritom znamenať účelovú, vopred dohodnutú zmenu pôvodných údajov v dokladoch CMR tak, aby bolo možné pôvodné doklady CMR následne použiť napríklad ako doklad k fiktívnym dodávkam. Prepravné doklady CMR predložené k preverovaným dodávkam zinku preto nebolo možné považovať za vierohodný dôkaz, pretože obsahujú nehodnoverné údaje a nie sú dôkazom preukazujúcim prepravu tak, ako to bolo deklarované. Predložené doklady o preprave boli posúdené podľa textu uvedeného v objednávkach k preprave, na ktorých bolo upozornenie POZOR NEUTRALIZACE!!!

35. Žalovaný vyjadril nesúhlas s odvolacou námietkou, že žiadna zo spoločností v reťazci nie je daňovému subjektu známa, a to s poukazom na to, že mal vedomosť minimálne o spoločnosti LPM CONSULTING, s. r. o. a SENTOX, s. r. o., pretože potvrdzoval prevzatie tovaru na dodacích listoch, ktoré boli predložené k daňovej kontrole, a tiež ako prílohy k preverovaným faktúram od deklarovaného dodávateľa, na ktorých bol daňový subjekt uvedený ako kupujúci a ako predávajúci bola uvedená spoločnosť LPM CONSULTING, s. r. o., resp. SENTOX, s. r. o.

36. Z vykonaných preverovaní vyplýva, že išlo o zinok, ku ktorému bolo nasimulované dodanie, a k dodaniu ktorého boli spoločnosťami v dvoch reťazcoch vyhotovované fiktívne faktúry. Týmito faktúrami bolo deklarované aj nereálne dodanie od dodávateľa švajčiarskej spoločnosti COMET PRO AG pre spoločnosť LPM CONSULTING, s. r. o., resp. pre spoločnosť SENTOX, s. r. o., ktoré mali následne dodať zinok spoločnosti KCRK COMPANY, s. r. o., resp. spoločnosti Fadim, s. r. o. a ďalším odberateľom mala byť spoločnosť DA-Trading, s. r. o., ako priamy dodávateľ, ktorý vystavil faktúry za dodávku zinku daňovému subjektu. Daňový subjekt potvrdzoval dodacie listy, kde bol uvedený ako dodávateľ LPM CONSULTING, s. r. o. alebo SENTOX, s. r. o., s ktorými na základe predložených dokladov nebol v žiadnom obchodnom vzťahu. Doklady CMR boli počas prepravy zinku zmenené. V spoločnostiach zúčastnených na deklarovanom obchode so zinkom došlo následne k zmenám, a to krátko po deklarovanom dodaní zinku a krátko po tom, ako správca dane začal preverovať dodanie zinku, čo nasvedčuje účelovému konaniu konateľov zúčastnených spoločností. Prevody spoločností zúčastnených v reťazci na spoločného konateľa S. P. G. A., nasvedčujú účelovému konaniu bývalých konateľov spoločností, previesť spoločnosti na nekontaktnú osobu, s cieľom zmariť ďalšie konanie správcu dane. Zinok nebol daňovým subjektom obstaraný v reťazci deklarovaných tuzemských dodávateľov a obchody so zinkom neboli reálne uskutočnené, ale išlo len o fakturačné obchody. V konaní nebolo preukázané, že práve spoločnosti uvedené v prvom a druhom reťazci boli skutočnými dodávateľmi zinku. Cieľom vytvorenia umelých schém zdaniteľných obchodov bolo pravdepodobne úmyselne legalizovať nelegálne získaný tovar tak, že na jednotlivých stupňoch umelých schém boli vystavené faktúry k simulovaným zdaniteľným obchodom s nelegálne nadobudnutým tovarom, ktorý bol následne spracovaný daňovým subjektom, alebo cieľom bolo vedome, v spolupráci s ostatnými zapojenými spoločnosťami, umelo fakturačne upraviť dodanie tovaru cez reťazec spoločností, pričom dodávky boli realizované od poľského výrobcu priamo k daňovému subjektu. Zúčastnené obchodné spoločnosti mali možnosť získať daňovú výhodu, ktorou bolo odpočítanie dane z fiktívnych nákupov s úhradou v hotovosti platiteľmi na začiatku umelej schémy a uplatnenie oslobodenia od dane daňovým subjektom pri predaji spracovaného tovaru odberateľom v iných členských štátoch EÚ.

37. Podľa žalovaného daňový subjekt/žalobca neprijal opatrenia, ktoré je možné od neho dôvodne požadovať na zabezpečenie toho, aby sa nezúčastňoval plnení poznačených podvodom.

38. Žalovaný ďalej poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ, konkrétne na rozhodnutia C-439/04 a C-440/04. Uviedol, že nebola spochybnená samotná existencia tovaru, ale boli pochybnosti o reálnom dodaní deklarovaného tovaru. Správca dane preukázal, že daňový subjekt bol súčasťou reťazca, ktorého súčasťou boli spoločnosti, ktoré predkladali doklady, ktoré navodzovali dojem reálnych obchodných transakcií, ale v konečnom dôsledku neboli odrazom hospodárskej reality a zastierali skutočný stav. V reťazci obchodných spoločností existovalo personálne prepojenie a spoločnosti boli následne nekontaktné. Boli predkladané doklady CMR, ktoré boli neutralizované, preto ich nie je možné použiť ako vierohodný dôkaz z dôvodu, že neobsahujú hodnoverné údaje a nie sú dôkazom preukazujúcim prepravu a dodanie preverovaného tovaru tak, ako to bolo deklarované.

39. Podľa žalovaného daňový subjekt/žalobca nemohol nevedieť, že si neoprávnene uplatňuje nárok na odpočítanie dane, pretože doklady CMR a dodacie listy svedčia o tom, že so spoločnosťou DA-Trading, s. r. o., komunikovali a vedeli o tom, že sa stali súčasťou takého reťazca, ktorý si mohli overovať a podávať informácie, vyplývajúce z obchodných reťazcov, ktoré by túto rizikovosť eliminovali.

40. Žalovaný ďalej poukázal na dôkazné bremeno, ktoré má pri daňovej kontrole znášať daňový subjekt s tým, že správca dane nezaťažoval daňový subjekt dôkazným bremenom iných daňových subjektov, ale vykonal rozsiahle dokazovanie, zaobstaral konkrétne dôkazy, ktoré hodnotil jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti a prioritou bola ich pravdivosť a preukazná hodnota. Skutočnosti tvrdené a deklarované daňovým subjektom neboli potvrdené, bolo na ňom, aby predložil také dôkazy, ktoré by preukazovali ním deklarované skutočnosti, pretože dôkazné bremeno je primárne na strane daňového subjektu a dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, čo v tomto prípade správca dane aj vykonal.

41. Odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie považoval tak žalovaný za správne a postup správcu dane, ktorý mu predchádzal, vyhodnotil ako súladný s Daňovým poriadkom, zachovávajúci základné zásady daňového konania.

42. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ich zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil si zároveň aj náhradu trov konania.

43. Žalobca namietal neobjektívne vyhodnotenie skutočností zistených pri daňovej kontrole správcom dane a žalovaným (daňové orgány). Podľa žalobcu prihliadli len na skutočnosti, ktoré boli v neprospech žalobcu a nevysporiadali sa so všetkým, čo pri správe daní vyšlo najavo.

44. Za nesprávne označil žalobca vyhodnotenie výpovedí konateľov spoločností zapojených do reťazcov dodávania tovaru, pretože títo svedkovia so správcom dane spolupracovali. Následné zmeny konateľov ako štatutárnych orgánov nemožno interpretovať ako nedôveryhodnosť osôb. Nebola preukázaná súvislosť medzi zmenou konateľov a daňovou kontrolou.

45. Pokiaľ bolo poukazované na rozpory vo výpovediach svedkov J.. V. V. a V. F., daňové orgány rozpor vo výpovediach neodstránili, iba sa účelovo priklonili k výpovedi V. F..

46. Daňový úrad v priebehu daňovej kontroly uviedol, že bez ohľadu na to, aké dôkazy by žalobca predložil, svoj nárok na odpočítanie dane by preukázať nemohol. Z uvedeného je zrejmé, že daňové orgány nepostupovali v úzkej súčinnosti so žalobcom a porušili jeho práva, ako aj základné zásady správy daní. Preto žalobca považoval daňové konanie za nezákonné.

47. Žalobca ďalej namietal prerušenie daňovej kontroly s tým, že daňová kontrola bola prerušená dvakrát takmer na celý rok (spolu 644 dní), žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií boli zasielané bez súvislostí, v rôznom časovom slede a opakovane. Žalobca označil trvanie daňovej kontroly a dĺžku jej prerušenia za nezákonné, svojvoľné a účelové konanie daňového úradu s cieľom predĺženia celkovej prípustnej doby daňovej kontroly.

48. Žalobca vyjadril nesúhlas so záverom daňových orgánov, že si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane. Podľa jeho názoru, dôkazy predložené počas daňovej kontroly, preukazujú všetky fázy obchodného vzťahu medzi žalobcom, dodávateľom a odberateľmi, bolo preukázané reálne dodanie

tovaru priamym dodávateľom. Pri začatí spolupráce s dodávateľom postupoval v súlade s bežnou obchodnou praxou a zachoval primeranú opatrnosť - verifikoval predmet činnosti dodávateľa a preveril ďalšie rozhodujúce skutočnosti (výpis z Obchodného registra, platnosť registrácie pre DPH, osobné stretnutie s konateľom a obchodným manažérom). Žalobca konal v dobrej viere a vykonal požadované kontrolné úkony.

49. Reálne dodanie od DA-Trading, s. r. o., bolo preukázané, každá objednávka bola žalobcovi oznámená, prebratá v jeho výrobných priestoroch a spracovaná, pričom tovar prešiel aj striktnou zdokumentovanou kontrolou. Nákup zinku bežne prebieha cez obchodníkov a žalobca preukazateľne nemohol vedieť, že dodávka na predchádzajúcom stupni mala byť poznačená podvodom. Spoločnosť DA-Trading, s. r. o., potvrdila dodanie zinku, predložila relevantné dôkazy a dodanie potvrdil aj konateľ pán V.. Správca dane jeho výpovede spochybnil preto, že došlo k zmene v osobe konateľa spoločnosti bez toho, aby preukázal príčinnú súvislosť medzi zmenou a daňovou kontrolou.

50. Existencia tovaru nebola spochybnená a ani jeho dodanie. Dodanie bolo podložené faktúrami, dodaný zinok bol spracovaný a bola preukázaná aj jeho preprava.

51. Daňové orgány sa sústredili výlučne na nákup zinku od spoločnosti DA-Trading, s. r. o., pričom sa sústredili výlučne na dodávky zinku, ktoré mali byť poznačené podvodom. Následne obmedzili právo na odpočítanie DPH na základe arbitrárnych dôvodov a skutočností, ktoré sú bežné a vyskytovali sa aj pri iných obchodoch, ktoré žalobca realizoval. Účelom daňovej kontroly bolo preniesť riziko z nevybratia dane na žalobcu. Nákupy zinku boli od spoločnosti DA-Trading, s. r. o., realizované aj v roku 2013, konkrétne v auguste. Daňová kontrola za toto zdaňovacie obdobie bola zrealizovaná od 11.11.2013 a skončená 05.02.2014, kedy bol doručený Protokol bez nálezu. Žalobca preto nevedel a ani nemohol vedieť, že zinok, ktorý nakupoval od DA-Trading, s. r. o., mohol byť použitý v podvodnom reťazci.

52. Daňové orgány opreli svoje rozhodnutia o podozrenia, pochybnosti a nepriame dôkazy a nepreukázali, že by DA-Trading, s. r. o., nebola skutočným dodávateľom tovaru. V tejto súvislosti poukázal na čl. 14 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 a na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-159/14, C-33/13, C-320/88, C-185/01, C-526/13 a C-73/12. Zdôraznil, že cieľom smernice bola čo najširšia definícia zdaniteľného obchodu a daňové orgány túto definíciu účelovo a svojvoľne zúžili, aby znemožnili žalobcovi odpočítať DPH na vstupe, napriek tomu, že konal opatrne a v dobrej viere.

53. V obchodnej praxi sú bežné tzv. reťazové obchody s tovarom, pričom tovar je fyzicky odovzdaný od prvého k poslednému dodávateľovi v reťazci. V reťazci je uskutočnená len jedna dodávka spojená s fyzickým pohybom tovaru (pohyblivá), ostatné dodania nesprevádza pohyb tovaru (nepohyblivá dodávka).

54. Daňový subjekt nesmie niesť bremeno zodpovednosti štátu za zlyhaný mechanizmus výberu dane a nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa. Opačný výklad by bol v rozpore so zásadou proporcionality (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-409/04).

55. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/137/2013 zo dňa 27.11.2014 a na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-277/14 v súvislosti s dôkazným bremenom daňového subjektu pri zamietnutí odpočtu DPH z dôvodu, že plnenie zakladajúce nárok na odpočet DPH je súčasťou podvodu. Daňové orgány nedôvodne a v rozpore so zákonom rozširovali dôkazné bremeno, ktoré mal pri daňovej kontrole znášať žalobca. Svoje rozhodnutia opierajú o skutočnosti, ktoré jednotlivo, i vo vzájomnej súvislosti, nemôžu byť vyhodnotené tak, že žalobca nekonal v dobrej viere. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za iné subjekty. V tejto súvislosti poukázal na závery v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/108/2009.

56. Žalobca vyčerpal dôkazné bremeno a preukázal, že tovar bol dodaný. Dôkazy boli hodnotené v rozpore so zákonom a bez náležitého odôvodnenia boli konštruované len všeobecné pochybnosti o postupe žalobcu, preto vzhľadom na absenciu odôvodnenia sú rozhodnutia daňových orgánov nepreskúmateľné.

57. Nešlo o vymyslené obchody, zinok bol reálne dodaný. Žalobca zaň zaplatil a bol aj spracovaný. Výroba zinku je hlavnou podnikateľskou činnosťou žalobcu, pričom s ňou má dlhodobé skúsenosti. Priemerná marža žalobcu pri výrobe zinkovej zliatiny je 2 %, preto je vylúčené, aby vedome nakupoval najdôležitejšiu surovinu spôsobom, pri ktorom by nemal alebo nemohol mať nárok na odpočítanie DPH, čím by ohrozil svoju existenciu.

58. Žalobca nevedel, a ani nemohol vedieť, že dodávka zinku mohla byť na predchádzajúcom stupni poznačená podvodom. Dodávateľa DA-Trading, s. r. o., si preveril identicky ako iných dodávateľov v danom zdaňovacom období, ktorých ale správca dane nepreveroval.

59. Závery daňových orgánov ohľadom ceny zinku označil žalobca za laické. Je bežné, že dodávatelia zinku sú schopní dojednať a garantovať nižšie nákupné ceny od výrobcu, ako je možné dosiahnuť v prípade nadviazania priamych obchodných vzťahov s výrobcom. Z informácií získaných počas daňovej kontroly vyplýva, že obchodníci nakupovali zinok na základe dlhodobých kontraktov, čím sa mohli dostať k lepšej cene. S týmto sa daňové orgány nevysporiadali. Ceny zinku na londýnskej burze sú premenlivé a v roku 2014 sa pohybovali približne od 1 430,- Eur/1 t po 1 840,- Eur/1 t. Ak si dodávateľ zmluvne zafixoval cenu na určité obdobie, napríklad na kvartál, rozdiel v kúpnej cene v jeho prospech by bol minimálne vo výške 100,- Eur/1 t. V septembri 2014 žalobca nakupoval od DA-Trading, s. r. o., za priemernú cenu zinku v mesiaci dodávky, pričom objednávky boli zadávané na obdobie kvartálu. Dodávateľ vedel, aké množstvo je potrebné zabezpečiť, preto mohol využiť premenlivosť cien na zabezpečenie svojej najnižšej ceny. Závery o reálnosti ceny preto nemožno založiť na odhade jedného výrobcu, ktorý svojou predajnou politikou chráni svoje obchodné záujmy.

60. Žalobca uviedol, že LME používa ako svoj zabezpečovací nástroj, pretože je to obchodná praktika skupiny. Toto ale nemožno uplatniť všeobecne aj na iných distributérov, ktorí nie sú striktne viazaní cenami na LME a LME je pre nich len niečo ako referenčné centrum. Napriek tomu, že žalobca túto argumentáciu poskytol správcovi dane, tento sa účelovo priklonil k laickej teórii o cenotvorbe. Podľa žalobcu došlo k porušeniu najmä § 3, § 24 a § 44 ods. 1 Daňového poriadku.

61. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe poukázal na priebeh daňovej kontroly a na obsah preskúmavaných rozhodnutí.

62. K žalobným námietkam uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane sa vysporiadal aj s námietkami žalobcu a s návrhmi na dokazovanie. Správca dane informoval žalobcu o kontrolných zisteniach, umožnil mu, aby sa k zisteným skutočnostiam vyjadril a predložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Žalobcovi bolo umožnené uplatniť si právo vyjadrovať sa ku všetkým zisteniam, ktoré vyšli najavo v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Skutkový stav bol správcom dane zistený dostatočne a správca dane hodnotil získané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a zistený skutkový stav posudzoval aj v zmysle ustanovení Zákona o DPH.

63. Žalobca predkladal listinné doklady (napr. doklady CMR, dodacie listy), ktorými preukazoval, že k dodaniu zinku došlo, ale preverovaním správcu dane (podrobne uvedeným v preskúmavaných rozhodnutiach) sa jeho tvrdenia nepotvrdili, lebo nebolo preukázané, že tovar bol dodaný tak, ako bolo deklarované predloženými dokladmi, t. j. nepotvrdila sa pravdivosť údajov uvedených na faktúrach, dokladoch CMR a dodacích listov.

64. V reťazci spoločností obchodujúcich so zinkom dochádzalo k formálnemu vystavovaniu a odovzdávaniu dokladov, pričom sa rozsiahlym preverovaním správcu dane nepreukázalo, že jednotlivé spoločnosti s tovarom reálne fyzicky disponovali, čím z deklarovaných obchodov dodávateľským spoločnostiam nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH.

65. Bolo zistené, že zinok pochádzal od výrobcov z Poľska a nebol dodávaný v reťazci dodávateľov, pričom jednotlivé dodávky boli v tuzemsku vyložené iba raz, a to u žalobcu.

66. Žalobca nadobudol predmetný zinok priamo od poľskej spoločnosti Huta Cynku. Preverovaním u spoločnosti DA-Trading, s. r. o., a ďalších dodávateľov na predchádzajúcich stupňoch v obchodných reťazcoch bolo preukázané, že predmetný zinok reálne nenadobudli, nedodali ho teda spoločnosti DA-

Trading, s. r. o., ako priamemu deklarovanému dodávateľovi žalobcu. Spoločnosti DA-Trading, s. r. o., nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH, a tým žalobcovi v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH nevzniklo právo na odpočítanie dane.

67. Svedecké výpovede J.. V. V. a V. F. boli vykonané v rôznych časových obdobiach, avšak otázky boli kladené konkrétne a odpovede predmetné skutočnosti buď potvrdili, alebo nie. Správca dane vo vydanom rozhodnutí konkrétne uviedol, v čom boli výpovede svedkov rozporné, a prečo ich neakceptoval ako relevantný dôkaz.

68. Daňová kontrola bola prerušená v súlade s § 61 ods. 1, 4 a 5 Daňového poriadku a aj v súlade s nariadením Rady EÚ č. 904/2010. Bez požadovaných informácií správca dane nemohol v daňovej kontrole pokračovať z hľadiska dôvodu prerušenia uvedeného v rozhodnutiach o prerušení daňovej kontroly, ako aj z hľadiska čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu.

69. Správca dane bol oprávnený preveriť, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre odpočítanie dane stanovené v ustanovení § 49 Zákona o DPH. Podľa žalovaného je vecou žalobcu, ako a či preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov. Z výpovede žalobcu vyplýva, že žiadne referencie, týkajúce sa deklarovaného dodávateľa DA-Trading, s. r. o., si nezisťoval a tohto dodávateľa si preveril zadávaním postupne zvyšujúcich sa objednávok na zinok, ktoré dodávateľ dokázal plniť. Žalobca si teda dostatočne nepreveril svojho deklarovaného dodávateľa, čím nepostupoval s dostatočnou obozretnosťou.

70. Pri posúdení práva na odpočítanie dane správca dane správne vychádzal v ustanovení Zákona o DPH, zohľadňujúc tiež závery rozsudkov Súdneho dvora EÚ, v ktorých súdny dvor konštatoval, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ daní sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Platiteľ dane, ktorý vedel, alebo mal vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, sa musí považovať za účastníka na tomto podvode, a to bez ohľadu na otázku, či má z opätovného predaja tovaru prospech, alebo nie (C-439/04 a C-440/04). V predmetnom prípade nebola spochybnená samotná existencia tovaru, ale boli pochybnosti o reálnom dodaní deklarovaného tovaru. Správca dane preukázal, že žalobca bol súčasťou reťazca. V reťazci spoločností, obchodujúcich s preverovaným tovarom, existovalo personálne prepojenie, medzi spoločnosťami, ktoré v reťazci boli nekontaktné. Boli predkladané doklady CMR, ktoré boli neutralizované, preto ich nebolo možné použiť ako vierohodný dôkaz z dôvodu, že obsahujú nehodnoverné údaje a nie sú dôkazom preukazujúcim deklarovanú prepravu a dodanie tovaru.

71. Žalobca nepreukázal, že prijal všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne požadovať na zabezpečenie, aby plnenia neboli poznačené podvodom. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že žalobca nemohol nevedieť, že si neoprávnene uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od deklarovaného dodávateľa DA-Trading, s. r. o. Potvrdzujúce doklady CMR a dodacie listy svedčia o tom, že spolu komunikovali a vedeli o tom, že sa stali súčasťou takého reťazca, ktorý si mohli overovať a podávať informácie, vyplývajúce z obchodných reťazcov, ktoré by túto rizikovosť eliminovali.

72. K žalobnej námietke o tzv. reťazových obchodoch, žalovaný uviedol, že nespochybňuje, že v praxi takéto reťazové obchody existujú, ale v danom prípade preverovaním správcu dane bolo preukázané, že žalobcovi tovar nebol dodaný v reťazci deklarovaných dodávateľov, ale mu bol dodaný priamo od poľského výrobcu zinku Huta Cynku.

73. K námietkam týkajúcim sa prenesenia dôkazného bremena žalovaný uviedol, že daňový subjekt, ktorý si uplatnil právo na odpočítanie DPH, musí byť schopný sám preukázať, že dodanie deklarovaného tovaru bolo uskutočnené tak, ako to deklarujú ním predložené doklady. V zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku je preto dôkazné bremeno na strane žalobcu, ktorý mal povinnosť preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva, čo vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/122/2009.

74. Ďalej žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 a na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 78/2011 zo dňa 23.02.2011 k rozsahu dôkazného bremena a k jeho rozloženiu medzi daňový subjekt a správcu dane.

75. Dodávateľ a ďalšie spoločnosti v reťazci obchodu so zinkom, ktoré by mohli potvrdiť obchodné transakcie, zostali vo vzťahu ku správcovi dane nekontaktné a doklady, ktoré by mohli preukázať deklarované obchodné transakcie, správcovi dane cielene predložené neboli, keďže tieto spoločnosti boli prevedené na osoby z iných štátov, ktoré sú nekontaktné, niektoré spoločnosti následne zanikli v krátkom čase po zrealizovaní obchodov a osoba - bývalý konateľ deklarovaného dodávateľa, pokiaľ sa k obchodom vyjadril a pokiaľ ich slovne potvrdil, tak nevedel svoje tvrdenia preukázať, pretože doklady odovzdal novej, pre správcu dane nekontaktnej osobe. Existencia tovaru a právo nakladať s týmto tovarom, a vznik daňovej povinnosti pri tomto tovare podľa § 19 Zákona o DPH u dodávateľa, sú pritom základné predpoklady na to, aby žalobca splnil podmienky na odpočítanie dane, aby mu vzniklo právo na odpočítanie dane. Pokiaľ sa tovar pohybuje v reťazci obchodníkov, je dôvodné správcom dane skúmať existenciu, pohyb a reálne dodanie tohto tovaru v zistenom reťazci. Argumenty, že žiadna z vymenovaných spoločností v reťazci žalobcovi nie je známa a nebol s nimi v obchodnom vzťahu, nijako neznehodnocujú zistenia správcu dane a závery z nich prijaté.

76. Žalobcovi nebola pričítaná dôkazná núdza týkajúca sa skutočností, na ktoré žalobca nemal žiaden vplyv. Správca dane nevyžadoval preukázanie skutočností, na ktoré žalobca nemal vplyv, ale povinnosťou žalobcu bolo preukázať oprávnenosť uplatneného nároku na odpočítanie dane.

77. Keďže počas výkonu daňovej kontroly vznikli pochybnosti o dodávke tovaru, dôkazná povinnosť bola na strane žalobcu, aby tieto pochybnosti vyvrátil. Žalobca mal preukázať, že tovar mu bol dodaný dodávateľom uvedeným na preverovaných faktúrach a že dodanie tovaru sa reálne uskutočnilo deklarovaným dodávateľom. Správca dane žiadal predložiť len dôkazy, na základe ktorých si uplatnil žalobca nárok na odpočítanie DPH.

78. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť skutočnosti uplatnené a deklarované žalobcom, pričom sa pridržiaval zásady objektívnej pravdy, dostatočne zistil skutkový stav veci tým, že vykonal dokazovanie, a to formou tuzemských, ako aj medzinárodných dožiadaní. Správca dane dbal na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní, boli zistené čo najúplnejšie a nebol pritom viazaný iba návrhmi žalobcu. V priebehu konania boli zachované všetky procesné práva žalobcu, skutkový stav bol zistený dostatočne a správca dane dôkazy vyhodnotil v súlade s Daňovým poriadkom.

79. Žalobca v daňovej kontrole preukazoval nárok na odpočítanie dane formálne bezchybnými dokladmi, avšak samotná existencia zjednodušeného daňového dokladu, znejúceho na meno dodávateľa - platiteľa DPH, nie je dôkazom toho, že k dodaniu tovaru došlo tak, ako to deklarujú predložené faktúry. Ako to vyplýva z preverení v daňovej kontrole a následného vyrubovacieho konania, dodanie zinku deklarovaným dodávateľom nebolo preukázané.

80. Podľa žalovaného, z administratívneho spisu vyplýva, že preverovaním správcu dane bolo zistené, že išlo o zinok, ku ktorému bolo nasimulované dodanie a k dodaniu ktorého boli spoločnosťami v reťazcoch vyhotovované fiktívne faktúry, pričom k reálnemu dodaniu tovaru nedošlo. Ďalej žalovaný poukázal na zmenu dokladov CMR a ich neutralizáciu, na personálne prepojenie spoločností zúčastnených v reťazci osobou S. P. G. A. a na zistenia o tom, že obchody neboli reálne uskutočnené. Žalovaný ďalej zopakoval časť odôvodnenia svojho rozhodnutia o vytvorení umelých schém zdaniteľných obchodov.

81. Podľa žalovaného zo zistení správcu dane a predložených dokladov, vyplýva, že žalobca mal mať vedomosť minimálne o spoločnosti LPM CONSULTING, s. r. o. a SENTOX, s. r. o., pretože potvrdzoval prevzatie tovaru na dodacích listoch, ktoré boli predložené k daňovej kontrole žalobcom a tiež ako prílohy k preverovaným faktúram od deklarovaného dodávateľa DA-Trading, s. r. o., na ktorých bol žalobca uvedený ako kupujúci a ako predávajúci bola uvedená spoločnosť LPM CONSULTING, s. r. o., resp. SENTOX, s. r. o. Žalobca pri prevzatí zinku vyhotovil súpis dodávky, kde uvádzal aj pôvod zinku, a to spoločnosť Huta Cynka, resp. ZAKŁADY GÓRNICZO - HUTNICZE „BOLESŁAW BUKOWNO. Žalobca teda vedel, odkiaľ mu bol zinok dodaný a tovar od spoločnosti Huta Cynku nakupoval aj sám, a to aj

v kontrolovanom zdaňovacom období september 2014 a aj prepravu mu zabezpečil práve prepravca Q. W., W.. Žalobca teda vedel, že tovar mu nedodala spoločnosť SENTOX, s. r. o., ani spoločnosť LPM CONSULTING, s. r. o., ktoré boli uvedené na prepravných dokladoch, a napriek tomu potvrdzoval dodacie listy vystavené na uvedené spoločnosti, na ktorých bol žalobca uvedený ako kupujúci, pričom s týmito spoločnosťami nemal žiadny zmluvný vzťah.

82. K žalobným námietkam týkajúcim sa argumentácie o cenách zinku, žalovaný zopakoval závery, ktoré sú uvedené v preskúmavanom rozhodnutí.

83. Podľa žalovaného preskúmavané rozhodnutia boli vydané po riadne zistenom skutkovom stave, ktorý bol vyhodnotený v súlade s Daňovým poriadkom a rozhodnutia boli relevantným spôsobom odôvodnené. Žalobca ani v správnej žalobe nepredložil také dôkazy, ktoré by skutkový stav preukázali inak, ako ho správca dane v daňovej kontrole a v následnom vyrubovacom konaní zistil, vyhodnotil a odôvodnil. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu zamietol a zaviazal ho znášaním trov konania zo svojho.

84. V replike žalobca oproti správnej žalobe uviedol, že neutralizácia je bežným postupom v obchodnej činnosti za účelom ochrany obchodného tajomstva, keďže konečný príjemca tovaru nemá informáciu o jednotlivých subjektoch predávajúcich tovar v rade. Podľa žalobcu výrobca zinku potvrdil dodanie tovaru subjektom, ktoré predchádzali v rade obchodných vzťahov.

85. V duplike žalovaný odkázal na obsah svojho vyjadrenia k správnej žalobe.

86. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania v zmysle § 107 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 4 SSP.

87. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§134 ods. 1,2 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

88. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH; právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

89. Podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH; platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

90. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

91. Námietka o neobjektívnom vyhodnotení zistených skutočností daňovými orgánmi s tým, že mali byť vzaté do úvahy len skutočnosti, ktoré svedčili v neprospech žalobcu, neobstojí.

92. Žalobca deklaroval dodanie SHG - zinku v zdaňovacom období september 2014 aj od dodávateľa DA-Trading, s. r. o. a predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Správca dane následne preveril deklarované obchodné prípady vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi DA-Trading, s. r. o., ako aj vo vzťahu k jeho dodávateľom a im predchádzajúcim dodávateľom. Verifikáciu žalobcom tvrdených a preukazovaných skutočností o realizovaní deklarovaných obchodných transakciách a preverením

celého reťazca dodávateľských spoločností, správca dane dospel k záveru, že deklarované obchodné transakcie sa nestali tak ako ich deklaroval žalobca.

93. Žalobca v správnej žalobe len všeobecne uviedol, že správca dane nezobral do úvahy skutočnosti, ktoré svedčili v jeho prospech, ale neuviedol, ktoré skutočnosti to mali byť.

94. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by daňové orgány postupovali neobjektívne, naopak vyhodnotili všetky získané dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom závery vyvodené z vyhodnotenia dôkazov sú preskúmateľné.

95. Aj keď žalobca predložil faktúry, dodacie listy a súpisy zinku, ide len o preukázanie formálnej stránky deklarovaných obchodných transakcií. Uvedené listinné dôkazy samy o sebe nie sú dostatočným dôkazom o reálnosti dodávaných plnení. Aj keď žalobca preukazoval aj úhradu kúpnych cien za dodaný tovar prostredníctvom bankových prevodov, podľa správneho súdu sú správne závery daňových orgánov, že preukázanie úhrady kúpnej ceny je podporným dôkazom, ktorý ale nepreukazuje sám o sebe reálne dodanie tovaru. Aj tento dôkaz bol vyhodnotený jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi, pričom jeho dôkazná sila bola prelomená ďalšími dôkazmi, ktorými bolo spochybnené reálne dodanie tovaru tak, ako to deklaroval žalobca.

96. Podľa správneho súdu boli správne vyhodnotené aj výpovede svedkov - konateľov obchodných spoločností zapojených do reťazcov a nebolo potrebné odstraňovať rozpory vo výpovediach J.. V. V. a V. F..

97. Svedok J.. V. predložil pri výsluchu účtovné doklady (faktúry, dodacie listy, bankové výpisy), ktorými bola ale deklarovaná len formálna stránka týkajúca sa uplatnenia nároku na odpočítanie DPH. Z jeho výpovede zároveň vyplynulo, že zinok mal byť dodávaný z Poľska: Huta Cynku a Huta Bukowno, Spoločnosť DA- Trading, s. r. o., mala predávať zinok výlučne pre žalobcu a dodávateľov mala mať z tuzemska. Dodávky od Fadim, s. r. o. a KCRK Company, s. r. o., mali byť realizované na základe osobných kontaktov s V. F. (konateľ Fadim, s. r. o.) a V. K. (konateľ KCRK Company, s. r. o.). Oproti tomu svedok V. F. (konateľ Fadim, s. r. o.) uviedol, že V. V. (rovnako ako ani J. B. - konateľa SENTOX, s. r. o.) osobne nepozná a nikdy sa s ním nestretol. Tento svedok zároveň uviedol, že spoločnosť Fadim, s. r. o. nikdy neriadil, riadil ho J. A., ktorý mu dal pokyny na to, ako bude obchodovať, pričom on len preposielal e-maily podľa inštrukcií.

98. Podľa žalobcu daňové orgány mali odstraňovať rozpory vo výpovedi uvedených svedkov, konkrétne to, že V. F. vypovedal, že V. V. osobne nepozná a naopak V. V. povedal, že obchodné transakcie medzi DA-Trading, s. r. o. a Fadim, s. r. o. boli realizované na základe osobných kontaktov s V. F..

99. Odstraňovanie rozporov vo výpovediach uvedených svedkov podľa správneho súdu nebolo potrebné, a to predovšetkým s ohľadom na ďalšie dôkazy (najmä dodacie listy, výsledky preverenia prepravy a podobne). Odstraňovanie rozporov by malo význam iba v tom prípade, ak by daňové orgány nemali k dispozícii ďalšie dôkazy o deklarovaných obchodných transakciách a ich závery by boli založené len na uvedených výpovediach.

100. K námietkam o vyhodnotení svedeckých výpovedí ako nedôveryhodných a o nepreukázaní súvislosti zmien, ktoré nastali v obchodných spoločnostiach, ktoré boli súčasťou reťazcov, s daňovou kontrolou, správny súd uvádza:

101. Daňové orgány správne vyhodnotili výpovede všetkých svedkov (konateľov obchodných spoločností, ktoré boli súčasťou zistených reťazcov) a správne prihliadli aj na to, že tieto obchodné spoločnosti nemali zamestnancov a ani skladové priestory, mali len prenajaté kancelárske priestory, žiadna z nich neobstarávala prepravu a len odkazovali na to, že prepravu mal zabezpečiť predchádzajúci dodávateľ. Ani jeden z vypočutých konateľov neuviedol nič konkrétne o deklarovaných dodávkach zinku. Len J.. V. sa vyjadril k pôvodu tovaru a uviedol, že zinok mal pochádzať z Poľska. Nemožno opomenúť ani následné zmeny v obchodných spoločnostiach, ktoré nastali krátko po deklarovaní dodávok alebo po začatí preverovania deklarovaných obchodných transakcií správcom dane. V každej z obchodných spoločností došlo k personálnym zmenám. Samotné spoločnosti boli nekontaktné, pokiaľ správca dane zasielal výzvy na adresu ich sídel, zásielky s výzvami na zapožičanie dokladov sa vrátili

s poznámkou „adresát neznámy“ alebo „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Konatelia spoločností resp. bývalí konatelia (okrem VOLSK, s. r. o. a 4MGROUP, s. r. o.) boli kontaktní a vypočutí miestne príslušnými správcami dane, avšak následne v dôsledku zmien vykonaných v obchodných spoločnostiach boli spoločnosti a ich štatutárne orgány nekontaktné, prípadne došlo k zrušeniu až k zániku obchodných spoločností s tým, že sa nedostupnými stali aj doklady súvisiace s deklarovanými obchodnými transakciami. Následné zmeny v obchodných spoločnostiach zapojených do reťazcov tak boli vyhodnotené jednotlivo a aj vo vzájomných súvislostiach s inými získanými dôkazmi právne vo vzťahu k tomu, či spoločnosti reálne na základe deklarovaných obchodných transakcií plnili. Keďže žalobca deklaroval nadobudnutie tovaru od DA-Trading, s. r. o., správca dane sa správne zameral na preverenie toho, či tento subjekt mal oprávnenie nakladať s tovarom, ktorý mal byť predmetom prevodu. Za týmto účelom bolo potrebné preveriť aj to, či DA-Trading, s. r. o. reálne nadobudla tovar od svojich dodávateľov, tak ako to deklarovala vo svojich účtovných a daňových dokladoch. Z dôvodu potreby preverenia reálneho dodania tovaru preto správca dane pristúpil aj k prevereniu predchádzajúcich dodávateľov. Príčinná súvislosť preverovania dodania tovaru u obchodných spoločností zapojených do reťazcov s daňovou kontrolou vykonanou u žalobcu je daná tým, že správca dane preveroval, či tovar bol reálne dodaný a či mohol byť dodaný žalobcovi tak, ako to žalobca deklaroval. Následné zmeny v obchodných spoločnostiach sú výpovedným faktorom vo vzťahu k posúdeniu reálnosti deklarovaných obchodných transakcií v obchodnom reťazci, na konci ktorého mal byť žalobca.

102. Obchodná spoločnosť DA-Trading, s. r. o.: Výsluch konateľa J.. V. sa konal dňa 12.02., 17.02. a 14.05.2015. Od 27.05.2015 sa novým konateľom stal P. M., H. XXXX. Od 25.08.2015 bola spoločnosť zrušená zlúčením so spoločnosťou SIAM FOOD, s. r. o., ktorá bola dňa 31.03.2016 zlúčená so spoločnosťou JUING OIL, s. r. o., ktorá bola dňa 27.10.2016 zlúčená s DcaLaser, s. r. o., ktorá bola dňa 09.11.2016 ex offo vymazaná z Obchodného registra.

103. Obchodná spoločnosť Fadim, s. r. o.: Od 10.02.2015 sa konateľom stal H. B. S., ktorý bol nezastihnuteľný na adrese uvedenej v Obchodnom registri. Od 05.03.2015 došlo k zmene sídla na Betliarska 22, Bratislava, od 05.03.2015 sa jediným spoločníkom stala spoločnosť TRI-Limited, s. r. o., ktorej konateľom bol S. P. G. A., štátny občan Spolkovej republiky Nemecko, ktorý bol nekontaktný.

104. Obchodná spoločnosť SENTOX, s. r. o.: Od 31.01.2015 došlo k zmene názvu na SEMURAS-LEITNER, s. r. o. a bolo aj zmenené sídlo na Betliarska 22, Bratislava, od 10.01.2015 sa konateľom stal S. P. G. A.. Od 31.01.2015 jediným spoločníkom sa stala spoločnosť TRI-Limited, s. r. o., ktorej konateľom je tiež S. P. G. A..

105. Obchodná spoločnosť KCRK COMPANY, s. r. o.: Od 21.10.2014 bol novým konateľom S. P. G. A., od 30.10.2014 bolo zmenené sídlo spoločnosti na Betliarska 22, Bratislava a jediným spoločníkom bola obchodná spoločnosť CONTRACTUS, s. r. o., ktorej konateľom bol S. P. G. A.. Aj v obchodnej spoločnosti CONTRACTUS, s. r. o., nastali zmeny - od 24.10.2014 bola premenovaná na TRI-Limited, s. r. o. a bola zmenená adresa sídla na Dlhá 372/43, Šamorín a od 07.10.2014 je konateľom S. P. G. A.. 106. Obchodná spoločnosť LPM CONSULTING, s. r. o.: Od 24.10.2014 sa novým konateľom stal S. P. G. A., od 29.10.2014 sa zmenilo sídlo spoločnosti na Betliarska 22, Bratislava a jediným spoločníkom sa stala spoločnosť CONTRACTUS, s. r. o./neskôr TRI- Limited, s. r. o., ktorej konateľom bol S. P. G. A..

107. Popísané zmeny obchodných spoločností, rovnaké adresy sídla, osoby spoločníka prípadne konateľa a následná nekontaktnosť spoločnosti a jej konateľa, ktorému mali byť odovzdané doklady, teda aj nedostupnosť účtovných dokladov, boli správcom dane správne vyhodnotené ako účelové, ktorými sa zmarila ďalšia možnosť správcu dane preverovať deklarované obchodné transakcie. Ku všetkým zmenám došlo v období bezprostredne nadväzujúcom na dodanie zinku a po začatí preverovania obchodných transakcií správcom dane.

108. K výpovedi J. B. (konateľ SENTOX, s. r. o.) je potrebné zdôrazniť, že tento svedok nič konkrétne neuviedol s odôvodnením, že si nič nepamätá, ani to, kto v spoločnosti zabezpečoval vedenie účtovníctva. Svedok bol vypočutý dňa 08.09.2016, teda takmer dva roky po uskutočnení deklarovaných obchodných transakcií. Toto časové obdobie nemožno považovať za tak dlhé, aby si

štatutárny orgán spoločnosti nič konkrétne o činnosti spoločnosti nepamätal a v podstate len to, že určite boli uzavreté zmluvy, na základe ktorých mal byť dodaný tovar. Svedok žiadnu dokumentáciu neodovzdal, s vysvetlením, že všetko odovzdal novému konateľovi S. P. G. A., ktorý bol novým konateľom spoločnosti. Vypovedal ďalej, že tovar mal byť dodaný od spoločnosti COMET PRO, s. r. o. so sídlom v ČR ale nič bližšie (ani konkrétne mesto ako sídlo spoločnosti) nevedel uviesť. Ani J.. K. (konateľ KCRK Company, s. r. o.) nič konkrétne o obchodných transakciách so zinkom neuviedol s tým, že doklady odovzdal S. P. G. A. ako novému konateľovi spoločnosti.

109. Ani J. B. (konateľ LPM Consulting, s. r. o.) nič konkrétne neuviedol, doklady k obchodným transakciám nemal k dispozícii, pretože boli odovzdané novému konateľovi S. P. Wilhelmovi Brüggenkampovi. Jeho výpoveď bola rozporná, neurčitá, viac odpovedal, že si nič nepamätá - na otázky kto im dodával zinok, ako bol tovar prebratý, ako sa s ním manipulovalo, kto obstarával prepravu a hradil ju, a podobne. Uviedol, že si myslí, že so spoločnosťou KCRK Company, s. r. o. obchodovali, nepamätal si s čím spoločnosť obchodovala v septembri 2014.

110. Vo vzťahu ku spoločnostiam VOLSK, s. r. o. a 4MGROUP, s. r. o. bola zaslaná žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií do Poľska. Dôvodom bola nekontaktnosť týchto dvoch spoločností a nekontaktnosť ich konateľky Z. K. B.. Z odpovede poľskej daňovej správy vyplynulo, že adresa pobytu konateľky, uvedená v Obchodnom registri, bola fiktívnou adresou a ani po preverovaní na adresách pobytu evidovaných v Poľsku, na ktorých by sa mala uvedená osoba zdržiavať, sa ju nepodarilo zastihnúť. Uvedená občianka Poľska sa stala konateľkou spoločností krátko pred kontrolovaným zdaňovacím obdobím, v ktorom mali byť zrealizované dodávky zinku, pričom obe spoločnosti mali vykonať vysoké nákupy v hotovosti na začiatku reťazcov. Pre nekontaktnosť týchto spoločností nebolo možné deklarované dodávky bližšie preveriť.

111. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že správca dane v priebehu daňovej kontroly uviedol, že žalobca by nemohol nárok na odpočítanie dane preukázať, nech by predložil akékoľvek doklady, nie je zrejmé kedy a kým malo byť uvedené konštatovanie prednesené. Záver, ku ktorému dospeli daňové orgány je nesporný. Daňové orgány dodržali aj zásadu úzkej súčinnosti so žalobcom, pretože bol upovedomený o začatí daňovej kontroly, o jej prerušení a o odpadnutí dôvodov na jej prerušenie, o skutočnostiach zistených na základe dožiadaní, o výsluchoch svedkov, ktorých mal možnosť zúčastniť sa, boli zachované aj jeho procesné práva vyjadriť sa k zisteniam získaným v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ako aj právo navrhovať dôkazy. Žalobca žiadnym konkrétnym spôsobom - vo vzťahu ku konkrétnym procesným úkonom, porušenie zásady súčinnosti nenamietal. Konanie pred správnym súdom v daňových veciach je ovládané koncentračnou zásadou a nie je úlohou správneho súdu vyhľadávať konkrétne nezákonnosti v postupoch a rozhodnutiach daňových orgánov.

112. Daňová kontrola bola prerušená rozhodnutím č. 20794235/2015 zo dňa 10.09.2015 na obdobie od 10.09.2015 do 29.07.2016. Následne bola daňová kontrola prerušená rozhodnutím č. 103934897/2016 zo dňa 20.09.2016, a to na obdobie od 22.09.2016 do 07.08.2017. Dôvodom na prerušenie daňovej kontroly boli žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií.

113. Podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku; správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a)

Poznámka 21a): Napríklad zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010.

114. Podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku; správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.

115. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku; ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

116. Žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej aj len „MVI“) je v zmysle Daňového poriadku a aj v zmysle judikatúry súdov akceptovaným dôvodom na prerušenie daňovej kontroly. V praxi nemožno vylúčiť prípady, že k prerušeniu daňovej kontroly môže dôjsť aj opakovane, a to preto, že nastane nový dôvod na prerušenie daňovej kontroly.

117. Správca dane prvýkrát prerušil daňovú kontrolu rozhodnutím zo dňa 10.09.2015. Dôvodom prerušenia boli žiadosti o MVI č. 1386770/2015/Brt zo dňa 08.09.2015 a č. 1386980/2015/Brt z 08.09.2015, ktorými správca dane preveroval dodanie zinku od Huta Cynku a ZGH Boleslaw Poľsko. Takýto postup správcu dane má logické opodstatnenie v tom, že z výpovede J.. M. V. - konateľa deklarovaného dodávateľa žalobcu DA-Trading, s. r. o., ako aj z výpovedí žalobcu, vyplynulo, že zinok mal mať pôvod u uvedených výrobcov v Poľsku.

118. Z odpovedí od poľskej daňovej správy vyplynulo, že Huta Cynku so spoločnosťami uvedenými v obchodných reťazcoch neobchodovala. Obchodovala priamo so žalobcom a tovar, ktorý mal byť predmetom obchodov, bol uvedený v dokladoch žalobcu ako nadobudnutie tovaru z iného členského štátu EÚ.

119. Ani spoločnosť ZGH Boleslaw so spoločnosťami v reťazci a ani so žalobcom neobchodovala, zistilo sa len objednanie tovaru pre spoločnosť COMET PRO A/G Zug s nemeckým IČ DPH.

120. Keďže správca dane preveroval najprv priameho deklarovaného dodávateľa žalobcu, požiadal o MVI v súvislosti s informáciami, ktoré mu boli poskytnuté deklarovaným dodávateľom a žalobcom. Následne správca dane pristúpil k preverovaniu ďalších deklarovaných dodávok zinku v zistených obchodných reťazcoch, v dôsledku čoho vyvstala potreba požiadať o MVI vo vzťahu k prvým dvom obchodným spoločnostiam na začiatku reťazcov - VOLSK, s. r. o., a 4MGROUP, s. r. o., (výsluch konateľky Z. K. B.), ďalej vo vzťahu ku spoločnosti COMET PRO, s. r. o., ČR (dodanie od tohto subjektu deklaroval J. B., konateľ SENTOX, s. r. o.), ako aj vo vzťahu k COMET PRO AG. Všetky žiadosti o MVI boli datované dňa 19.09.2016 (č. 1532936/2016, č. 1532536/2016, č. 1532228/2016 a č. 1531012/2016).

121. Z uvedeného vyplýva, že prerušenie daňovej kontroly bolo vykonané v súlade so zákonom a správca dane žiadal o MVI v logických a aj časových súvislostiach v súlade so zásadou hospodárnosti a efektívnosti konania. Daňová kontrola tak prebehla v lehote podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, so zohľadnením § 61 ods. 5 a § 27 ods. 2 Daňového poriadku, pričom trvala 347 dní.

122. Vyhodnotenie nesplnenia podmienok pre odpočítanie dane bolo daňovými orgánmi vykonané správne. Nebolo preukázané reálne dodanie priamym deklarovaným dodávateľom DA-Trading, s. r. o. Konateľ J.. V. uviedol, že tovar mal pochádzať z Poľska. Preverovaním v rámci MVI alebo nebolo zistené, že by označení poľskí výrobcovia zinku dodali tovar niektorej zo spoločností v zistených reťazcoch obchodovania. Spoločnosť Huta Cynku potvrdila dodávky priamo žalobcovi, ale išlo o iné, nesporné obchodné prípady, ktoré žalobca aj vykazoval vo svojich účtovných a daňových dokladoch. Ak mal tovar pochádzať z Poľska a mal sa k žalobcovi dostať prostredníctvom deklarovaného dodávateľa DA-Trading, s. r. o., muselo by byť preukázané, že zinok s pôvodom v Poľsku sa k deklarovanému dodávateľovi dostal priamo od poľského výrobcu alebo cez jeho dodávateľov, čo ale preukázané nebolo. Konateľ spoločnosti DA-Trading, s. r. o. potvrdil len formálnu stránku deklarovaných obchodov, ale reálna stránka preukázaná nebola.

123. Žalobca v správnej žalobe všeobecne namietal, že dodanie zinku deklarovaným dodávateľom bolo preukázané a že bola preukázaná aj preprava. Tieto námietky ale neoprel o žiadne konkrétne dôkazy. Žalobca nijako nespochybnil závery správcu dane, že aj vo svojom účtovníctve mal dodacie listy, na ktorých ako predávajúci bola uvedená spoločnosť SENTOX, s. r. o. alebo LPM Consulting, s. r. o., s ktorými ale nebol v priamom obchodnom vzťahu, a tieto dodacie listy potvrdzoval. Tieto dodacie listy mali aj prepravcovia a boli predložené v rámci žiadostí o MVI.

124. Za správne je potrebné považovať závery daňových orgánov vo vzťahu k preukázaniu prepravy. Dodanie tovaru malo byť deklarované ako tuzemské, s nákladkou v Bratislave a vyložením v Košiciach. Preverením deklarovanej prepravy ale nebolo preukázané, že by bol tovar nakladaný v SR, konkrétne v Bratislave. Navyše v získaných prepravných dokladoch boli vykonané zmeny pôvodných údajov (neutralizácia). Žalobca v správnej žalobe žiadnym konkrétnym spôsobom (s odkazom na konkrétne

dôkazy) nevyvracia závery daňových orgánov o nepreukázaní prepravy. Je nepochybne správna argumentácia žalobcu, že v praxi sa vyskytujú prípady reťazových obchodov s tým, že tovar sa reálne prepravuje len od prvého článku reťazca k poslednému, teda že nie je reálne vykladaný a opätovne nakladaný u jednotlivých článkov obchodného reťazca. Preukázanie obchodných transakcií medzi jednotlivými článkami reťazca, vrátane prepravy od prvého po posledný článok reťazca ale musí byť nepochybne preukázané, čo v prejednávanej veci nebolo. Taktiež aj prepravu môže potom zabezpečovať konečný dodávateľ. Tieto skutočnosti o zrealizovaní reťazového obchodu a o preprave tovaru boli v prejednávanej veci spochybnené.

125. Ak mal mať tovar pôvod u poľských výrobcov (tvrdenie J.. V. a žalobcu), muselo by byť jednoznačne a nepochybne preukázané ako (cez akých dodávateľov, ktorí alebo ktorých subdodávatelia by tovar odoberali od poľských producentov) sa mal vlastníkom tovaru stať žalobcom deklarovaný priamy dodávateľ DA-Trading, s. r. o. Tieto skutočnosti sa ale nepreukázali a nepreukázala sa ani realizácia prepravy zinku, ktorá by nadobudnutie zinku deklarovaným spôsobom preukazovala a potvrdzovala.

126. Konateľ DA-Trading, s. r. o. deklaroval pôvod tovaru v Poľsku, konateľ SENTOX, s. r. o. od českej spoločnosti COMET PRO, s. r. o., ktorú nevedel bližšie identifikovať.

127. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že od spoločnosti DA-Trading, s. r. o. odoberal zinok aj v roku 2013 a odpočty DPH z týchto transakcií boli akceptované, toto tvrdenie neznamená, že išlo o rovnaké obchodné prípady ako v dotknutom zdaňovacom období september 2014. Predmetom daňovej kontroly a vyrubovacieho konania bolo zdaňovacie obdobie september 2014, preto poukaz na dodávky uskutočnené v roku 2013, navyše bez bližších konkrétnych súvislostí, sú vo vzťahu k preskúmavaným rozhodnutiam nepodstatné.

128. Daňové orgány na žalobcu nepresunuli zodpovednosť za nevybratú daň a ani ho nezaťažovali dôkazným bremenom nad rozsah daňovej kontroly. Žalobca deklaroval, že prijal tovar od deklarovaného dodávateľa, na základe čoho si uplatnil odpočítanie DPH, pričom deklaroval, že išlo o tuzemské dodanie tovaru. Správca dane verifikoval/preveril tvrdenia deklarované žalobcom ako daňovým subjektom a ním deklarované tvrdenia spochybnil.

129. Je nepochybné, že v prejednávanej veci správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, a to aj dožiadaním miestne príslušných správcov dane v SR a aj dožiadaním zahraničných správcov dane cestou MVI. Správca dane nezaťažoval žalobcu dôkazným bremenom vo vzťahu k iným subjektom, ktoré sa mali zúčastniť na dodaní tovaru, naopak sám správca dane vykonal množstvo dôkazov vo vzťahu k týmto subjektom, najmä potom, čo sa nepreukázali tvrdenia žalobcu ako daňového subjektu a vzniklo podozrenie o účelovosti konania zainteresovaných obchodných spoločností.

130. Správy súd považuje za správne závery daňových orgánov o tom, že žalobca nepreukázal, že nákup zinku sa uskutočnil tak ako bol deklarovaný na dodávateľských faktúrach od deklarovaného dodávateľa DA-Trading, s. r. o., čím žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane uvedené v § 49 Zákona o DPH. Správca dane preukázal, že spoločnosti DA-Trading, s. r. o. ako dodávateľovi žalobcu nevznikla daňová povinnosť z dodania tovaru v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH a tým žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH.

131. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že nevedel a ani nemohol vedieť, že zinok, ktorý nakupoval od DA-Trading, s. r. o., mohol byť použitý v podvodnom reťazci, ani táto žalobná námietka nie je dôvodná. Správca dane preveroval žalobcom deklarované plnenia a pri tomto preverovaní získal aj informácie o tom, že išlo o simulované obchodné transakcie, ktoré boli poznačené účelovosťou. V tejto súvislosti daňové orgány prijali správny záver vo vzťahu k nedodržaniu primeranej opatrnosti zo strany žalobcu v obchodnom styku. Ak by žalobca bol dodržal primeranú opatrnosť, mohol a mal vedieť, že sa zúčastňuje obchodných transakcií, ktoré sú poznačené simulovaným a účelovým konaním. Preverenie obchodného partnera oboznámením sa s výpisom z Obchodného registra, preverením registrácie ako platcu DPH a postupné zvyšovanie objednávok nemožno považovať za dostačujúce. Žalobca sám poukazuje na svoje dlhodobé pôsobenie na špecifickom trhu spracovania zinku s tým, že podľa označenia vie rozoznať aj jednotlivých výrobcov - pôvodcov. Možno teda predpokladať, že má prehľad o obchodných spoločnostiach, ktoré sa obchodovaniu so zinkom dlhodobo venujú a ktoré už zo svojej obchodnej činnosti pozná, oproti novým subjektom na trhu. Preto ani poukaz na to, že žalobca

sa osobne kontaktoval so štatutárnym orgánom a obchodným manažérom deklarovaného dodávateľa, bez bližšieho konkretizovania čo si pri komunikácii s nimi overoval, neobstoja.

132. V prejednávanej veci daňové orgány na jednej strane tvrdili, že žalobca deklaroval obchodné transakcie a správca dane preveril, či sa deklarované obchodné transakcie stali tak, ako to žalobca deklaroval. Potom, ako správca dane vyvrátil tvrdenia daňového subjektu/žalobcu o deklarovaných obchodných transakciách, sa malo dôkazné bremeno presunúť na daňový subjekt/žalobcu, pretože úlohou správcu dane nie je zisťovať ako sa obchodná transakcia stala, len verifikovať tvrdenia daňového subjektu. Z preskúmavaných rozhodnutí, ale na druhej strane vyplýva, že v prejednávanej veci sa daňové orgány neobmedzili len na verifikovanie žalobcom tvrdených skutočností, ale po zistení skutočností svedčiacich o účelovosti konania a o simulovaní obchodných transakcií, pokračovali v zisťovaní rozhodujúcich skutočností a dospeli k záveru, že žalobca pri vynaložení primeranej opatrnosti v obchodnom styku mal vedieť, že sa zúčastňuje na obchodných transakciách, ktoré sú poznačené účelovosťou a simulovaním obchodných transakcií. Žalobca okrem žalobnej námietky, v ktorej uviedol, že nevedel a ani nemohol vedieť, že dodávka zinku, ktorý nakupoval, mohla byť na predchádzajúcom stupni poznačená podvodom, keďže svojho dodávateľa DA-Trading, s. r. o., si riadne preveril (rovnako ako aj iných dodávateľov), nič konkrétne voči postupu a uvedeným záverom daňových orgánov nenamietal. Pre záver o tom, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane (v dôsledku čoho mu nevznikol nárok na uplatnenie nadmerného odpočtu), pritom postačovali už zistenia správcu dane o tom, že deklarovaná obchodná transakcia sa nestala žalobcom deklarovaným spôsobom.

133. Správny súd pri prejednaní veci prihliadal aj na závery vyslovené Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn. 5Sžf/66/2016 zo dňa 31.05.2018. V uvedenom rozhodnutí najvyšší súd okrem iného uviedol: „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu, získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.“

134. Najvyšší súd zároveň v uvedenom rozhodnutí zdôraznil (a tento záver platí aj pre prejednávanú vec), že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať aj povahu faktu, t. j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Zároveň správny súd poukazuje aj na závery najvyššieho súdu v tom smere, že daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná a je na mieste vyžadovať od daňového subjektu, aby už v priebehu vykonávania zdaniteľných plnení prijal opatrenia, ktoré zaistia, že sa prijatím konkrétneho plnenia nebude podieľať na daňovom podvode.

135. Pokiaľ ide o žalobnú námietku vo vzťahu k cenám zinku, ktoré sa majú odvíjať od cien na londýnskej burze, ani túto nepovažuje správny súd za spôsobilú prelomiť závery daňových orgánov. Žalobca v správnej žalobe len tvrdí, aká je prax pri tvorbe cien zinku bez toho, aby tieto skutočnosti osvedčoval. Ani pri prípadnom uznaní jeho argumentácie o tom, že si dodávateľ mohol zmluvne zafixovať ceny určené na určité obdobie a pri premenlivosti cien zinku na londýnskej burze si tak mohol na určité obdobie zafixovať výhodnejšiu cenu, nie je táto žalobná námietka spôsobilá prelomiť závery v preskúmavaných rozhodnutiach. Daňové orgány cenový aspekt uvádzali ako jeden z dôvodov, pre ktorý mal žalobca uskutočniť iné opatrenia na preverenie svojho obchodného partnera - dodávateľa. Nie je to ale jediný argument, na ktorom daňové orgány založili svoj záver o nedostatku primeranej opatrnosti v obchodnom styku. Ani pri rešpektovaní záveru, že žalobca mohol nákupnú cenu považovať za bežnú, nemožno prijať záver, že žalobca vynaložil primeranú opatrnosť v obchodnom styku a preveril si svojho obchodného partnera a spôsob dodania komodity, ktorej pôvodcu vedel určiť.

136. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto mu správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal právo na náhradu trov konania.

137. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.