Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49P-190-2017.pdf
PDF · 96.75 KB
Case nature
Area
Subarea
49P/190/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou Mgr. Katarínou Mužilovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov matky: W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, S., a otca: B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, S., o určenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého M. W., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 170,- eur mesačne , vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 04.12.2017. II. Zročné výživné na maloletého M. W., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 04.12.2017 do 31.10.2018 vo výške 1.853,55 eur je otec povinný splácať v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok k rukám matky, počínajúc mesiacom december 2018. III. Vo zvyšnej časti súd návrh matky z a m i e t a. IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 04.12.2017 sa matka domáha určenia výživného na mal. M., nar. 13.04.2017 a to vo výške 250,- eur mesačne.
2. Matka návrh odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a práve preto potrebuje mať súdom určené, koľko bude otec dieťaťa na syna prispievať. Jej partnerský vzťah s otcom maloletého M. sa začal minulý rok v máji, po mesačnej známosti otehotnela. Začali spolu bývať v jej byte a vtedy sa začali prvé nezhody. Partner nebol schopný jej prispievať na chod domácnosti. Raz tvrdil, že má peniaze, inokedy že nemá. Myslela si, že sa to po čase, respektíve po narodení M. zmení a uvedomí si svoju zodpovednosť voči synovi. K zmene však neprišlo. Matka uviedla, že je od 20.októbra 2017 na rodičovskej dovolenke a jej mesačný príjem je 236,- eur. Mesačné náklady na byt sú 200,-eur. Mesačne na synovu potrebu potrebuje 6 nutrilonov a 4 balíky plienok. Umelé mlieko stojí 14,99 eur a vystačí jej na 4 dni. Syn M. neustále rastie a každú chvíľu potrebuje nové oblečenie.
3. Otcovi bol návrh doručený dňa 20.08.2018. Otec sa k návrhu vyjadril v podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 12.11.2018. S návrhom matky nesúhlasil. Uviedol, že s matkou dieťaťa sa spoznali cez internetovú stránku, po dvoch mesiacoch mu povedala, že je tehotná. Začali spolu bývať v jej byte, fungovali ako pár. Začali sa hádať kvôli peniazom, keďže od neho žiadala nemalé peniaze na domácnosť. Chcela od neho 500,- eur a to sa mu zdalo priveľa, keďže nájomné je 118,- eur. Hádky stále pokračovali, lebo sa jej nič nepáčilo. Pred narodením syna matke kúpil celú výbavu do nemocnice pre malého a pre ňu. Keď sa vrátila z nemocnice, tak sa rozprávali kedy pôjdu vybaviť otcovstvo, pričom mu povedala, že keď nepodpíše, tak sa môže zbaliť a ísť do p..... Takto to robila stále, keď sa pohádali. Raz keď došiel domov a pohádali sa, tak mu povedala, že ho pichne nožom. Svoje výdavky otec vyčíslil
250,- eur mobil, 70,- eur magio - televízia+ internet, mobil deti 40,- eur, strava 300,-eur, výživné na 2 deti 300,- eur, cestovné 100,- eur.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdením o príjmoch a výdavkoch rodičov, prehľadom nákladov na maloleté dieťa ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Matka v konaní pred súdom zotrvala na podanom návrhu. Žiadala, aby súd určil výživné na mal. M. vo výške 250,- eur od podania návrhu. V priebehu konania uviedla, že si vie predstaviť dohodu s otcom aj s nižším výživným. Otec sa o syna od decembra 2017 vôbec nezaujíma, po poslednom pojednávaní dokonca prešiel okolo svojho 1,5 ročného syna a ani sa na neho nepozrel. Poslal jej akurát sms, nech mu pošle fotky syna. Fotky mu však neposlala, keďže sa mal možnosť so synom vidieť osobne, čo nevyužil. Vyživovaciu povinnosť si vôbec neplní. Matka uviedla, že od decembra 2017 je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 238,- eur mesačne v čom sú zahrnuté aj rodinné prídavky. Bola nútená sa zamestnať aspoň na polovičný pracovný úväzok. Pracuje od 05.30 do 10.00 hod. v Tescu. Mesačne si privyrobí do 400,- eur netto. Pokiaľ ona pracuje, syna jej stráži jej mama. Keďže jej matka má zdravotné problémy, nie je zrejmé dokedy sa bude môcť o dieťa postarať. Mesačné náklady na dieťa sú asi 300,- eur. Syn je zdravý, je to jej jediné dieťa. Spolu so synom žije na S. XX, kde je výlučnou vlastníčkou tejto nehnuteľnosti. Náklady na bývanie sú celkovo vo výške 180,- eur. Nemá žiadne úvery ani pôžičky.
6. Otec s návrhom matky nesúhlasil. Navrhol určiť výživné vo výške 100,- eur. Hoci sa matka v konaní chcela dohodnúť, s dohodou matky nesúhlasil, nakoľko náklady, ktoré matka na dieťa vyčíslila považuje za nadhodnotené. Je pravdou, že od decembra 2017 si neplní vyživovaciu povinnosť na syna. Je to z toho dôvodu, že ho matka vyhodila z bytu. Povedala mu, že má zabudnúť na syna. Nevidí teda dôvod na to, aby mal na dieťa platiť a chcel by sa vzdať otcovstva. Stretávania so synom sa na súde nedomáhal. Okrem maloletého M. má ešte ďalšie 2 deti, ktoré sa narodili v roku 2008. S ich matkou sa dohodli na výživnom vo výške 150,- eur na každé dieťa. V súčasnosti žije s novou partnerkou v Q. C. A. u jeho babky. Bývajú tam iba 2 týždne, predtým žili v B., kde býval s partnerkou a jej dvoma deťmi, ktoré má partnerka v striedavej osobnej starostlivosti s bývalým manželom. O jej deti sa nestaral, iba im občas nakúpil potraviny. Po presťahovaní do Q. C. A. ich jej deti zatiaľ nenavštívili. K svojim majetkovým pomerom otec uviedol, že teraz je doma, od novembra 2018 je nezamestnaný. Nie je evidovaný na úrade práce. Pracoval ako živnostník, ale nedohodol sa na ďalšej spolupráci, tak momentálne nepracuje. Živnosť nemá prerušenú, naďalej funguje, ale nevykonáva teraz žiadnu činnosť. Momentálne sa stará o babku, kým si hľadá prácu. Babke prispieva sumou 100,- eur, jeho partnerka, ktorá s nimi žije neprispieva ničím. Hoci teraz nepracuje, v minulosti dosahoval príjem 1.100-1.200,- eur netto mesačne. Pracuje v oblasti opravy a údržby motorových vozidiel. Je vyučený auto - klampiar. Jeho mesačné náklady sú 250,- eur za mobil, nakoľko platí 2 telefóny, za TV a internet 70,- eur, za stravu 300,- eur a za cestovné 100,- eur. Nehnuteľnosti a hnuteľné veci vyššej hodnoty nevlastní. Od decembra 2017 do polky januára 2018 mal problémy s chrbticou, lekári doteraz nevedia zistiť čo mu je. Má tiež problémy so srdcovou chlopňou, berie lieky na ukľudnenie srdca. V práci s tým však nemá problém.
7. Podľa dokladov doložených matkou náklady na bývanie matky sú vo výške cca. 173,-eur ( SIPO
- nájomné 118,- eur, SIPO - plyn, rozhlas, TV 13,64 eur, ZSE 21,- eur, UPC 20,68 eur). Nevyhnutné náklady na mal. M. vyčíslila na 108,- eur ( Nutrilon 75,- eur, plienky 28,- eur, vlhčené obrúsky 5,- eur), ďalšie aktuálne náklady na dieťa sú vo výške 180,- eur ( strava, oblečenie, drogéria, obuv, hračky, lieky).
8. Z potvrdenia o príjme matky v spoločnosti D. O. O., X..O.. za obdobie od 12/2017 do 03/2018 súd zistil, že priemerný mesačný príjem matky predstavoval 335,75 eur netto, za obdobie od 04/2018 do 09/2018 to bolo 410,07 eur netto. Matka je od 01.10.2017 na rodičovskej dovolenke, pričom poberá rodičovský príspevok cca. 214,- eur a prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur.
9. Z daňového priznania otca za rok 2017 vyplýva, že jeho príjmy za uvedené zdaňovacie obdobie boli vo výške 33.586,55 eur. ( základ dane predstavoval 11.970,57 eur).
10. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni predstavoval vymeriavací základ otca za obdobie od 10/2017 do 09/2018 sumu 1.012,22 eur, za mesiac október 2018 bol vymeriavací základ 761,92 eur.
11. Kolízny opatrovník navrhol určiť na maloleté dieťa výživné v rozmedzí 150-180,- eur. Náklady na maloleté dieťa sú plne opodstatnené a nižšie určené výživné nie je v záujme dieťaťa.
12. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15. Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 63 ods. 2 Zák. o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
17. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
18. Podľa § 78 ods. l Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
19. Podľa § 232 ods. 3, 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
20. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Pri rozhodovaní o návrhu na určenie výživného súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb maloletého M. ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti
rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi faktormi a to výškou mesačných nákladov, výškou položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov ako napr. dovolenky, účty za mobilný telefón, či výška hypotekárnych úverov.
20. Spornou medzi rodičmi bola výška výživného, kedy matka požadovala určiť výživné na maloletého M. vo výške 250,- eur mesačne od 04.12.2017 a otec navrhol určiť výživné vo výške 100,- eur mesačne. Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadal na rozsah vyživovacej povinnosti oboch rodičov podľa zásady úmernosti ich životnej úrovne, životnej úrovne dieťaťa a jeho práva podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Je zarážajúce, keď otec tvrdí, že nemôže prispievať na syna viac ako 100,- eur mesačne, avšak na stravu pre seba vynakladá 300,- eur mesačne a je schopný hradiť náklady na dva mobilné telefóny vo výške 250,- eur. Plnenie výživného pre maloleté dieťa preňho nepredstavuje prvoradý výdavok, naopak vyživovaciu povinnosť si neplní vôbec. Od odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti na maloleté dieťa neprispieval vôbec. Otec zostal nečinný tak vo vzťahu k osobnej starostlivosti o dieťa, ako aj vo vzťahu k plneniu vyživovacej povinnosti. Je to výlučne matka, ktorá sa o dieťa stará osobne a okrem toho vyvíja aktivitu ( zamestnala sa na polovičný úväzok) aj na zabezpečenie všetkých hmotných potrieb dieťaťa. Náklady na maloleté dieťa vrátane pomerných nákladov na bývanie, ktoré boli matkou vyčíslené vo výške 300,- eur mesačne, považoval súd za plne opodstatnené. Pri určení výživného súd prihliadol na odôvodnené potreby maloletého M., ktorý je vo veku cca. 1,5 roka, na to že otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, ako aj na skutočnosť, že otec vôbec nezabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa. Hoci otec deklaroval, že v súčasnosti je nezamestnaný, skutočnosť, že svojvoľne nevykonáva podnikateľskú činnosť, nemôže ísť na úkor vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa. Jeho prístup k otázke zabezpečenia príjmu považoval súd za ľahkovážny, vzhľadom na pracovné príležitosti, ktoré ponúka región v ktorom žije (S.) ako aj na jeho vzdelanie. Otec je v produktívnom veku, nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili sa zamestnať. Je teda jeho povinnosťou zamestnať sa (respektíve zabezpečiť si príjem zo živnosti), ktorým zvýši svoju životnú úroveň nielen sebe, ale aj maloletému dieťaťu. Je povinný zadovážiť si príjem z pracovnej aktivity v takom rozsahu, aby si mohol svoju vyživovaciu povinnosť riadne plniť a aby ju neprenášal výlučne na matku, ktorá zabezpečuje okrem iného aj osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Svoju vyživovaciu povinnosť si musí plniť hoc aj na vlastný úkor a je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. V tomto smere sa súd nestotožnil s vyjadrením otca, že na maloleté dieťa môže prispievať sumou maximálne 100,- eur. Otec pred súdom uviedol, že žije so svojou partnerkou a jej deťmi o ktoré sa síce nestará, ale keď treba nakúpi im potraviny. Keď má otec prostriedky na zabezpečenie výživy maloletým deťom svojej partnerky, musí mať aj prostriedky na výživu svojho biologického dieťaťa. Sám otec na pojednávaní potvrdil, že na syna od decembra 2017 neprispieva žiadnym výživným, nezabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa, so synom sa nestretáva. Predtým ako svojvoľne prestal vykonávať živnosť dosahoval podľa vlastného vyjadrenia príjem 1.100 -1.200,- eur. Náklady vyčíslil celkovo vo výške 1.060,- eur. Z uvedených nákladov súd nezohľadnil náklad na mobilné telefóny vo výške 250,- eur, ktoré otec žiadnym spôsobom nepreukázal. (Je zrejmé, že náklady na mobilné telefóny ako aj cestovné sú náklady, ktoré si otec uplatňuje dvojmo, raz ako odpočítateľnú položku pri nákladoch na živnosť v daňovom priznaní a ešte raz ich deklaruje ako náklad na odpočítanie z čistého príjmu). Bez započítania nákladov na mobilné telefóny predstavujú mesačné náklady aj s výživným na ďalšie dve maloleté deti cca. 810,- eur. Súd vyhodnotiac všetky skutkové okolnosti ako aj listinné dôkazy, vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj zo zásady potencionality, prihliadnuc na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, dospel k záveru, že v reálnych možnostiach a schopnostiach otca je platiť výživné vo výške 170,- eur, ktoré zodpovedá aj nákladom na maloleté dieťa, ktoré matka v konaní vyčíslila. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.
21. Súd určil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého M. počnúc dňom podania návrhu na súd, t. j. odo dňa 04.12.2017 do 31.10.2018, t.j. do konca mesiaca, v ktorom sa už stalo výživné splatným, t.j. za 10 mesiacov a 28 dní. Zročné výživné tak predstavuje 10 mesiacov x 170,- eur, spolu vo výške 1.700,- eur, a výživné za 28 dní v mesiaci december 2017 vo výške 153,55 eur, (t.j. 170/31 dní x 28 dní). Nakoľko otec si svoju vyživovaciu povinnosť za uvedené obdobie neplnil vôbec, zročné výživné predstavuje celkovo sumu 1.853,55 eur. S ohľadom na vyššiu sumu zročného výživného, súd dospel k záveru, že platenie zročného výživného v splátkach je v predmetnej veci plne dôvodné a povolil otcovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok k rukám matky počínajúc mesiacom december 2018.
22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.