Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Cb/19/2018

Rozhodnutie

Okresný súd v Martine v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v právnej veci žalobcu: F. Q., T.. XX.X.XXXX, H. M., C.: XXX XX, štátny občan SR, právne zastúpený AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o. so sídlom M. R. Štefánika 25, Martin, PSČ: 036 01, proti žalovanému: TERACOM s.r.o. so sídlom 416 Košťany nad Turcom, 038 41, IČO: 45 467 293, právne zastúpený KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Tajovského 3, Banská Bystrica, PSČ: 974 01, IČO: 36 851 574, v konaní o zaplatenie 1323 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.323,- € spolu s 8% - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.323,- € od 16.7.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca má voči žalovanému právo na 100 % - nú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu domáhal zaplatenia sumy 1323 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že v minulosti vykonával pracovnú činnosť pre žalovaného na základe živnostenského oprávnenia pod IČO: 43 922 210 a to na základe Rámcovej zmluvy o dielo č.2017006 zo dňa 1.1.2017. V zmysle tejto zmluvy žalobca vykonával pre žalovaného práce, za ktoré vystavoval žalobca faktúry a žalovaný tieto s výnimkou poslednej zaplatil. Práce boli rôzne a to vedenie cudzieho motorového vozidla, obsluha stavebných strojov, prípravné práce k realizácií stavby, demolácie, búracie práce atď. Žalobca ukončil podnikateľskú činnosť ku dňu 30.6.2017. Posledná faktúra č.201706 na sumu 1323 eur, splatná 15.7.2017 nebola žiadnym spôsobom namietaná, avšak do času podania žaloby, zostala neuhradená.

2. Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 15Up/236/2017, voči ktorému podal žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu odpor, v ktorom uviedol, že celá spolupráca žalobcu a žalovaná vychádzala z Rámcovej zmluvy o dielo č.2017006, na základe ktorej prílohou každej faktúry mal byť podrobný denný rozpis hodín s popisom práce, odsúhlasený objednávateľom, prípadne jeho zodpovedným zástupcom. Žalobca bol oprávnený vystaviť faktúru až po odsúhlasení rozsahu týchto prác žalovaným. K uvedenej faktúre však žalobca priložil denný rozpis prác, ktorý bol vypodpisovaný žalobcom samotným a nebol odsúhlasený oprávnenou osobou žalovaného. Žalobca teda žiadnym spôsobom žalovanému nepreukázal, že svoju povinnosť poskytnúť plnenie, za ktoré vystavil faktúru aj splnil. Tiež nie je pravdou, že by žalovaný na faktúru nereagoval. Žalobca totiž 29.6.2017 doručil žalovanému list označený ako ukončenie rámcovej zmluvy o dielo, ktorým vypovedal rámcovú zmluvu a súčasne žiadal o ukončenie spolupráce k 30.6.2017, pretože k tomuto dátumu dobrovoľne ukončil svoju podnikateľskú činnosť. Po tomto dátume žalobca už nenastúpil na výkon prác napriek tomu, že ho žalovaný opakovane sprvoti ústne a následne aj písomne listom zo dňa 10.7.2017 upozorňoval, že jeho návrh na ukončenie spolupráce k 30.6.2017 neakceptuje a žiadal ho o riadne vykonávanie prác na diele až do času uplynutia jednomesačnej výpovednej lehoty. Súčasne upozornil žalobcu, že ak nenastúpi do práce, bude voči nemu uplatňovať vzniknutú škodu. Žalobca však na práce nenastúpil, len odpísal, že zánikom živnostenského oprávnenia sa plnenie stalo nemožným a preto zmluvný vzťah zanikol s čím sa žalovaný nestotožňuje. Žalobca mal pri dobrovoľnom ukončení podnikateľskej činnosti myslieť na plynutie výpovednej doby. Žalovaný listom z 25.7.2017 uplatnil voči žalobcovi škodu, ktorá vznikla v dôsledku nezotrvania v zmluvnom vzťahu. Následne žalovaný jednostranným zápočtom, doručeným žalobcovi 4.10.2017 uskutočnil započítanie vzájomných pohľadávok, ktoré sa stretli 2.8.2017 a teda pohľadávka žalobcu v celom rozsahu zanikla zápočtom.

3. K odporu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že nie je pravdou, že by celá spolupráca vychádzala iba z rámcovej zmluvy o dielo. Táto bola dohodou účastníkov modifikovaná a aj zaužívanou praxou, ktorú obidve strany dodržiavali počas trvania spolupráce, a ktorá bola odlišná od rámcovej zmluvy napríklad v tom, že žalobca mal počas dennej zmeny k dispozícií tri záznamy o prevádzke vozidla, v ktorých boli uvedené nie len uskutočnené jazdy ale aj prepravovaný materiál a vykonaná práca. Jeden záznam bol odovzdávaný konkrétnemu odberateľovi výkonov a dva záznamy o prevádzke vozidla boli odovzdávané účtovníčke spoločnosti žalovaného C.. H., ktorá v znení zachytených výkonov následne platila za vystavené faktúry žalobcu až do času ukončenia spolupráce. Takto činili aj ostatní zamestnanci od novembra 2016 až do júna 2017. Počas dennej zmeny mal žalobca za úlohu vykonávať si denné záznamy, evidenciu dochádzky, ktorá bola vyhotovovaná za tým účelom, aby bolo možné porovnať tieto údaje s evidenciou o prevádzke vozidla a táto evidencia dochádzky bola súčasťou vystavenej faktúry. Tieto záznamy o prevádzke vozidla, ktoré svedčia o plnení žalobcu sa nachádzajú v účtovníctve spoločnosti žalovaného. Žalovaný nikdy pred podaním odporu nenamietal spornosť rozsahu vykonaných prác, avšak bezdôvodne faktúru neuhradil. Na ukončenie spolupráce žalovaný nereagoval až do 10.7.2017, kedy sa začal vyhrážať započítaním neexistujúcich pohľadávok. Žalobca započítanie neuznáva. Žalovaný si svojvoľne vypočítal výšku škody a nie je ničím preukázané, že výkony by boli, že tieto sa neuskutočnili zo strany žalovaného podľa zmluvných podmienok, a že by nebolo možné tieto realizovať inými pracovníkmi na strane žalovaného. Žalovaný si voči žalobcovi tiež započítal škodu, ktorá mala vzniknúť porušením povinnosti mlčanlivosti a to vo výške 2808 eur. Tento nárok vychádza z hypotézy žalovaného a svedčí iba o tom, ako je schopný žalovaný prispôsobiť si tvrdenia za účelom minimalizovania povinnosti zaplatiť žalobcovi za realizované výkony. Žalovaný ani len v základných rysoch nepreukázal nie len porušenie zmluvnej povinnosti mlčanlivosti, ale ani vznik škody a príčinnú súvislosť.

4. K tomuto vyjadreniu žalobcu sa vyjadril písomne žalovaný, ktorý uviedol, že je nevyhnutné si uvedomiť, že žalobca doručil svoju žiadosť o ukončenie spolupráce datovanú 28.6.2017 žalovanému až dňa 29.6.2017, teda posledný deň v mesiaci, pretože 30.6.2017 bola sobota. Objektívne nebolo možné v posledný pracovný deň reagovať do konca mesiaca a z rovnakého dôvodu teda nie je možné ani dospieť k záveru o konkludentnom súhlase. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, ten uviedol, že nepožaduje, aby súd zaviazal žalobcu na zaplatenie časti pohľadávky prevyšujúcej vzájomné pohľadávky. Škoda, ktorú si žalovaný uplatňuje voči žalobcovi spočíva v ušlom zisku minimálne vo výške 2040 eur (16 eur x 8,5 hodiny x 15 pracovných dní), ktorej výpočet pozostáva z vynásobenia zmluvnej hodinovej ceny za práce na zákazke, na ktorej by žalobca vykonával práce až do uplynutia výpovednej doby. Ušlý zisk si uplatňuje za 15 pracovných dní, pričom však do konca výpovednej doby by ich bolo až 21. Žalovaný v uvedenom čase nemal k dispozícií iných voľných pracovníkov a ani sa mu napriek jeho snahe nepodarilo počas plynutia výpovednej doby zabezpečiť náhradného dodávateľa. Relevantnou skutočnosťou je, že spoločnosť Salini Impregilo dlhšie časové obdobie zabezpečovala výkon prác strojom prostredníctvom žalovaného a v rovnakom období ako žalobca doručil svoju výpoveď žalovanému, tak zrušila spoločnosť objednávky na uvedené práce napriek tomu, že z pôvodnej objednávky 500 hodín bolo vyčerpaných len niečo cez 100 hodín a ďalší týždeň už pre túto spoločnosť práce zabezpečoval priamo žalobca.

5. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní v podstate zopakovala tvrdenia, uvedené v žalobe a v písomnom vyjadrení s tým, že uviedla, že žalobca si fakturoval za vykonané práce od 1.1.2017 do júna 2017 faktúrami, ktoré boli uhradené až na faktúru za jún 2017, ktorá nebola uhradená v celkovej výške 1323 eur, pričom ale žalobca vykonal pre žalovaného práce, za ktoré si fakturoval 7 eur/1 hodinu a vykonal 189 práce. Zaužívaná prax medzi žalobcom a žalovaným bola taká, že žalovaný mal k dispozícií tri záznamy o prevádzke vozidla, v ktorých boli uvedené nie len uskutočnené jazdy ale aj prepravovaný materiál a vykonaná práca, pričom dve vyhotovenia sa odovzdávali účtovníčke TERACOM a jedno vyhotovenie tretiemu subjektu, čiže objednávateľovi diela.

6. Žalobca na pojednávaní uviedol, že so žalovaným fungovali na základe zmluvy normálne až do momentu, kým mu neoznámil, že musí skončiť. Vtedy mali ešte jeden telefonát, kedy mu žalovaný zložil a žalobca uviedol, že nemal ani šancu vysvetliť mu čo ho vlastne k tomu viedlo. S podnikaním skončil z osobných dôvodov, pretože má mladú rodinu a nevedel to utiahnuť, bolo veľa platenia a zarábal málo, preto sa snažil nájsť si stále zamestnanie, kde sa aj zamestnal, aby mal aj viac času na rodinu. Pre žalovaného pracoval najprv na Dubnej Skale. Tam mu to vyhovovalo, pretože mal 8-hodinový pracovný čas, ale následne bol poslaný na prácu inde a pracoval až do večera. Bolo to síce v súlade so zmluvou, ale nevyhovovalo mu to, lebo nemal čas na rodinu, a preto avizoval zhruba 25 dní predtým, než chcel ukončiť zmluvu, že si musí hľadať inú prácu, že toto mu nevyhovuje. Žalobca uviedol, že sa mu iba smiali, že kde by našiel lepšiu robotu. Uviedol, že je pravdou, že výpoveď nedal, lebo on neni právnik. Zmluvu čítal, aj jej porozumel, ale nijako tomu neprikladal dôraz. Hneď, ako sa dozvedel, že ho prijali do nového zamestnania, tak niekedy okolo 10., 15.júna to povedal žalovanému. Pokiaľ ide o samotný nárok, tak faktúra č.201706 je faktúra za celý mesiac jún, kde vykonával práce na rôznych miestach, medzi iným aj na Priore. Napríklad tam prevzal práce investor a nie žalovaný. Keď robil na iných stavbách, fungovalo to tak, že mal tri stazky. Všetky tri dal podpísať vždy príslušnému investorovi, jednu nechal investorovi a dve odovzdával žalovanému. V podstate v mesiaci jún 2017 vykonával len práce, ktoré spočívali vo vedení vozidla. Svedčí o tom faktúra, kde z druhej strany je evidencia dochádzky a tam sú uvedené hodiny, ktoré pracoval, teda viedol motorové vozidlo. Jediné práce, ktoré nesúviseli s vedením motorového vozidla boli práce, ktoré robil na dielni. V podstate vždy aj v minulosti to fungovalo tak, že ku faktúram dokladal evidenciu dochádzky. Nikdy ju nikto z TERACOM-u neodsúhlasoval. Všetky faktúry boli zaplatené, nikdy to nebolo rozporované. Dokladom o tom, že reálne práce vykonal bola pre žalovaného stazka, potvrdená investorom diela, na ktorom sa práve pracovalo. Robilo sa to tak stále a nikdy nebol problém. Žalobca uviedol, že chce len svoje peniaze, cudzie nechce. Čo sa týka započítania žalobca uviedol, že to, že mal spôsobiť škodu tým, že nenastúpil do práce, to je klamstvo, lebo z TERACOM-u mali za neho milión náhradníkov. Žalovaný uviedol, že sa následne zamestnal vo firme Salini Imregilo S.p.A organizačná zložka Bratislava. Táto firma razí tunel na Dubnej Skale. Pracujú tam aj zamestnanci TERACOM a aj v minulosti pracovali. Pokiaľ ide o žalovaným tvrdené porušenie mlčanlivosti zo strany žalobcu tak uviedol, že nikdy nehovoril o svojich zárobkových pomeroch a nedával žiadne informácie o firme TERACOM.

7. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava tvrdení z predchádzajúcich podaní. Opätovne poukazuje na to, že žalobca ukončil zmluvu k 30.6.2017 s tým, že tento prejav vôle bol žalovanému doručený 29.6.2017. Ide o krátky časový okamih, pre ktorý by mohol žalovaný nejakým spôsobom reagovať a zabezpečiť náhradu. Takýmto spôsobom však nebolo možné ukončiť rámcovú zmluvu. Nebola dodržaná zo strany žalobcu výpovedná lehota v dôsledku čoho bola spôsobená škoda. Žalobca na dohodnuté práce nenastúpil napriek tomu, že vedel, že žalovaný s takýmto ukončením zmluvy nesúhlasí a trvá na tom, aby pokračoval vo vykonávaní diela. Žalovaný na vykonanie týchto prác nemohol využiť ani iného dodávateľa, pretože všetci, s ktorými spolupracoval, v danom čase vykonávali práce na ďalších zákazkách žalovaného. Z konania žalobcu vznikla žalovanému škoda. Dôvod, ktorý uvádza žalobca na ukončení rámcovej zmluvy nemôže obstáť. Nejedná sa o prekážku, ktorá by vznikla mimo jeho vôle, a teda za ňu výslovne zodpovedá a preto sa nemôže v danom prípade liberovať. Žalobca porušil povinnosť mlčanlivosti, vykonával práce pre spoločnosť na základe pracovno-právneho vzťahu. Vedel sa s novým zamestnávateľom dohodnúť na primeranej odplate, pretože vedel využiť informácie ohľadne toho, aké sumy fakturuje žalovaný spoločnosti Salini za práce, ktoré vykonával žalobca a žalobca teda vedel ponúknuť inú odmenu za tieto práce, čo je pre spoločnosť Salini samozrejme výhodnejšie. Naviac žalovanému nebolo umožnené pre spoločnosť Salini pokračovať v prácach počas výpovednej doby žalobcu a preto nedosiahol ani zisk, ktorý by inak opodstatnene očakával.

8. Žalovaný na pojednávaní prostredníctvom svojho konateľa uviedol, že žalobca odchodom spôsobil spoločnosti škodu, lebo nedodržal jednomesačnú výpovednú lehotu a zmluvu ukončil s tým, že mu zaniká živnostenské oprávnenie a teda aj povinnosť vykonávať svoju činnosť. Pokiaľ chcel ukončiť činnosti, tak najprv mal zmluvnému partnerovi oznámiť, že chce skončiť, dodržať výpovednú lehotu tak, ako to bolo v zmluve dohodnuté. Škoda bola spôsobená tým, že žalovaný dostával od spoločnosti Salini od februára 2017 kontinuálne objednávky na výkon údržby ciest, ktorú vykonával p. Q. T.a Dubnej Skale a dialo sa tak aj do momentu, kým žalobca neskončil zmluvný vzťah so žalovaným. Posledná objednávka je na 6/2017 a na mesiac júl už spoločnosť Salini na tento typ práce žiadnu objednávku nevystavila, pretože tú istú činnosť vykonával pre nich p. Q. na ich zariadení, aj keď spolupráca medzi žalovaným a firmou Salini trvá dodnes. Keby p. Q. odpracoval ešte celý júl 2017, tak firma Salini by žalovanému stopercentne vystavila objednávku na ďalší mesiac a minimálne ďalší mesiac by tieto práce vykonávali a to preto, že by nemali obsluhu na zariadenie, pretože toto zariadenie dali do prevádzky práve vtedy, keď p. Q.l odišiel od žalovaného. Druhý dôvod, prečo žalovaný tvrdí, že žalobca mu spôsobil škodu je ten fakt, že p. Q. bol počas mesiaca jún preradený z Dubnej Skaly znova na pozíciu mixéristu, teda na autodomiešavačku na firmu a to práve z toho dôvodu, že žalovaný vedel, že sa chce žalobca dohodnúť s firmou Salini a že chce nejakým spôsobom znevážiť to, že tam nejaký čas pracoval a kvôli tomu ho z objektu z Dubnej Skaly stiahli a nahradili ho inými pracovníkmi. V mesiaci jún žalobca odpracoval na Dubnej Skale maximálne jeden týždeň, je to napísané v jeho dochádzke, kde sa miesto výkonu práce Dubná Skala spomína iba možno prvé tri alebo štyri dni. Všeobecne uviedol, že živnostník vykonáva pre žalovaného v podstate svoju činnosť na základe zmluvy. Podkladom pre fakturáciu je dochádzka, kde je nejakým spôsobom odsúhlasený počet hodín ale táto dochádzka je vždy kontrolovaná konateľom spoločnosti. Vždy, keď sa dochádzky odovzdajú na ekonomické oddelenie p. H., tak táto dochádzky odovzdá konateľovi a ten každú jednu dochádzku kontrolu podľa počtu hodín. Prílohou k fyzickej dochádzke je ešte výstup z elektronického systému, pričom tento elektronický systém pomocou tabletu vlastne má byť kontrolou toho, čo si napíšu z hľadiska dochádzky jednotliví živnostníci. To znamená porovnáva sa čas, ktorý napísali oni s elektronickým zariadením. Je to systém kontroly. Pán Q. tým, že pracoval na Dubnej skale bol zo systému vyradený, pretože na Dubnej Sklade externé zariadenie na evidenciu dochádzky nie je. Pán Q. dochádzal priamo na Dubnú Skalu a z Dubnej Skaly domov, do priestorov firmy TERACOM nechodil a preto ho ani nemali ako kontrolovať koľko na tej Dubnej Skale odpracoval. Tým pádom teda žalovaný uviedol, že nemal ako ho kontrolovať, koľko hodín odpracoval. Preto vlastne kontroloval dochádzku. Každá faktúra je kontrolovaná konateľom, je tam pečiatka a podpis. Je to na faktúre vtedy, ak má faktúra aj prílohu. Každá faktúra musí mať prílohu. Prílohou faktúry je dochádzka, podpísaná konateľom. To znamená vždy, keď p. Fóbel odovzdal dochádzku, konateľ TERACOM-u ju podpísal a takto bola priložená ku faktúre a táto faktúra išla do evidencie. Fungovalo to tak, že bol odovzdaný nejaký podklad, konateľ TERACOM-u ho skontroloval a za ten výstup dostal potom každý zaplatené. P. Q. si však dochádzku skontrolovanú konateľom nebral a neprikladal ju k faktúram. P. Q. nedával k faktúre absolútne žiadnu prílohu ani fotokópiu k dochádzke, ktorú odovzdával, nedal nikdy. Vždy odovzdal iba jeden list. Za 6/2017 uviedol žalovaný, že prostredníctvom konateľa dochádzku p. Q. neodsúhlasoval ani nepodpisoval, pretože objem, ktorý p. Q. urobil, nebolo možné odkontrolovať tým, že bol aj na vysunutom pracovisku.

9. Svedok Q. H. uviedol, že je bývalým kolegom žalobcu s tým, že pracoval vo firme TERACOM ako zamestnanec a C.. Q. na základe živnosti. V súčasnej dobe obidvaja pracujú vo firme Salini. Pokiaľ ide o spôsob výkonu práce u žalovaného tak C.. Q. najskôr pracoval ako vodič domiešavača a neskôr bol preradený na traktor na Dubnú Skalu. Vždy ráno, alebo večer predo dňom dostávali príkaz od dispečera na prácu na ďalší deň. Robotu mali v podstate tú istú C.. Q. ako živnostník a svedok ako zamestnanec. Aj postupovali rovnako z hľadiska toho, koľko odpracovali. Obaja mali stazky, ktoré si vždy po ukončení dňa dali podpísať zákazníkovi. Zákazníkom bol vlastne investor. Niekoľko zákaziek mohlo byť aj v priebehu dňa. Postup bol vždy rovnaký, stazky vypisovali trojmo a dali podpísať zákazníkovi. Jednu nechali zákazníkovi ako doklad a dve odovzdali na TERACOM-e, aby to mohli účtovníčky spracovať. Svedok vypovedal, že vypisoval na ktorom stroji pracoval, od kedy, do kedy, koľko tam pracoval a kedy napríklad tankoval. Každý deň postupoval rovnako. Na konci mesiaca to odovzdal a na základe toho bola spracovaná výplata. Rovnako to robili všetci, či živnostníci, či zamestnanci. Nikto od firmy TERACOM tieto doklady nepodpisoval. Musel to skontrolovať zákazník, kde investor, ktorý za tú prácu platil TERACOM-u. Ten potvrdzoval, že to tam svedok alebo C.. Q. alebo aj ostatní odpracovali. Po nahliadnutí do tlačiva svedok uviedol, že mal rovnaké tlačivo na evidenciu dochádzky ako C.. Q.. Je pravdou, že zamestnávateľ robil v dochádzke zmeny s tým, že mal nárok zamestnanec pol hodinu na obed. Niekedy sa stalo, že obed nestihol a tak si vyznačil, že obedňajšiu prestávku nemal, ale napriek tomu mu to zamestnávateľ odrátal. Iný spôsob úpravy dochádzky neprebiehal žiadny. Nedochádzalo k tomu. Dochádzka bola kontrolovaná aj cez tablet, ktorý bol umiestnený pod schodiskom firmy TERACOM, pri príchode aj odchode z práce sa zamestnanec odfotil. Svedok ďalej uviedol, že vie, že v júni ešte pracoval C.. Q. pre firmu TERACOM, pretože svedok už v tom čase pracoval na Dubnej Skale a chodievali niekedy spolu.

10. Svedkyňa I. H. vypovedala, že pracoval vo firme TERACOM ako personalistka a p. Fóbel pracoval pre TERACOM ako živnostník. So živnostníkmi to v zásade funguje tak, že keď vystaví faktúru, tak má k nej formulár o dochádzke, ktorý si vyplňuje sám ten živnostník a tento formulár aj s faktúrou predloží svedkyni. Na firme funguje aj dochádzkový systém, je tam umiestnený tablet, kde sú mená zamestnancov aj živnostníkov, každý kto prichádza alebo odchádza, nájde si na ňom svoje meno a tam sa odklikne a zobrazí sa dátum a čas. Svedkyňa uviedla, že tieto údaje z tabletu si potom vytiahne a skontroluje s dochádzkou, ktorú predloží živnostník a porovnáva to s dochádzkou na tablete. Keď všetko skontroluje, tak to podpíše, čo vlastne znamená, že to odkontrolovala a že údaje sú v poriadku. Následne potom doklady predloží konateľovi na kontrolu. Svedkyňa ďalej uviedla k listine, ktorá jej bola predložená k nahliadnutiu, ktorou bola faktúra spolu s evidenciou dochádzky, že v pravom dolnom rohu sa nachádza pečiatka a jej podpis, čo znamená, že ona odkontrolovala evidenciu dochádzky, ktorú si vyhotovil C.. Q. a porovnala ju s evidenciou v tablete. Porovnala príchody a odchody. Ďalej svedkyňa uviedla, že systém evidencie dochádzky je totožný pre živnostníkov aj pre zamestnancov. Vždy, keď sa zmluvný vzťah s nejakou osobou, alebo pracovný vzťah skončí, tak sa táto vymazáva z tabletu z dochádzkového systému. Svedkyňa uviedla, že potom, ako skontrolované doklady odovzdá konateľovi, tak nevie, či on ich fakticky kontroluje, ale musia byť vždy opatrené jeho podpisom. Ďalej svedkyňa uviedla, že v prípade, že živnostníci pracovali, teda aj p. Q. napríklad na Dubnej Skale, tak ráno prišli na firmu, zaevidovali sa na tablete a keď ochádzal z Dubnej Skaly, zase prišiel na firmu a zaevidoval si odchod na tablete. Podkladom k fakturácií je evidencia dochádzky, stazky nebývajú podkladom k fakturácií.

11. Do spisu bola predložená listina označená „Rámcová zmluva o dielo č.2017006“ medzi objednávateľom TERACOM s.r.o. a zhotoviteľom F. Q. s tým, že predmet zmluvy bol definovaný v bode 3.1.1 tak, že zhotoviteľ sa zaväzuje pre objednávateľa na základe tejto zmluvy vykonať dielo a to poskytovanie služby, vedenie cudzieho motorového vozidla, obsluha stavebných strojov, prípravné práce k realizácií stavby, demolácia, búracie práce, príprava staveniska, terénne úpravy na stavbách, kde je objednávateľ zhotoviteľom riadne a včas požadovanej v inak obvyklej kvalite a to za podmienok a v rozsahu spôsobom a v lehotách podľa zákazky. Podľa bodu 5.1 sa zmluvné strany dohodli na cene za vykonávanie diela za hodinovú účtovnú sadzbu 7 eur za hodinu vykonaných prác. Podľa bodu 5.2. podkladom k úhrade ceny diela bude faktúra, vystavená zhotoviteľom po riadnom a včasnom vykonaní diela. Súčasťou faktúry za vykonané práce v hodinovej zúčtovacej sadzbe musí byť podrobný denný rozpis hodín s popisom prác a s denným odsúhlasením objednávateľom (zodpovedným zástupcom objednávateľa). Uvedené doklady sa predkladajú za fakturačné obdobie. Odsúhlasenie uvedených dokladov fakturácie potvrdzuje objednávateľ. Objednávateľ si vyhradzuje lehotu tri dni na odsúhlasenie predložených súpisov práce. Podľa bodu 8.1.1 zmluva zaniká písomnou dohodou zmluvných strán a podľa bodu 8.1.2 výpoveďou ktorejkoľvek zo zmluvných strán; ktorákoľvek zmluvná strana je oprávnená túto zmluvu vypovedať v jednomesačnej výpovednej dobe. Výpovedná doba začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bude písomná výpoveď doručená zmluvnej strane. Uplynutím výpovednej doby táto zmluva zanikne.

12. Žalobca do spisu predložil aj faktúru 201706, ktorou fakturoval vedenie cudzieho motorového vozidla za 180 hodín v sadzbe 7 euro v celkovej sume 1323 eur. Faktúra bola vyhotovená 29.6.2017, splatná 15.7.2017. Žalobca uviedol, že evidenciou dochádzky za toto obdobie nedisponuje, pretože ju odovzdával žalovanému. Samotný žalovaný predložil do spisu rovnakú faktúru spolu s evidenciou dochádzky za obdobie mesiaca jún 2017 živnostníka F. Q., z ktorej vyplýva ako miesto výkonu práce tak aj príchod, odchod, odpracovaný čas a ŠPZ vozidla, na ktorom sa práca vykonával a začiatočný a konečný počet kilometrov, pričom v poslednom stĺpci je podpis živnostníka, ktorý dochádzku vyhotovoval. Na faktúre predloženej žalovaným v pravom dolnom rohu sa nachádza pečiatka „likvidácia účtovného dokladu“ s dátumom kontroly 30.6.2017, v tomto riadku sa nachádza aj kontroloval - nečitateľný podpis, v kolónke schválil akýkoľvek údaj chýba. Faktúra je tiež opatrená pečiatkou F. Q. s nečitateľným podpisom.

13. V spise sa nachádza listina, označená ako Ukončenie rámcovej zmluvy o dielo adresovaná žalobcom žalovanému, datovaná 28.6.2017, z ktorej vyplýva, že žalobca podáva výpoveď v zmysle bodu 8.1.2 Rámcovej zmluvy o dielo č.2017006 s tým, že tento vzťah zaniká. Žiada o zánik tohto vzťahu dňom 30.6.2017 a to z dôvodu, že týmto termínom zaniká jeho živnostenské oprávnenie a zaniká tým aj možnosť dodávať činnosti podľa zmluvy o dielo. Súčasne požiadal žalobca o doplatenie podľa faktúry.

14. Na túto výpoveď reagoval žalovaný dňa 10.7.2017, kde uvádza, že zmluvný vzťah zaniká uplynutím jednomesačnej výpovednej doby k 31.7.2017, do tohto dátumu zmluva trvá a žalobca je povinný plniť svoje záväzky z nej vyplývajúce. Dobrovoľným ukončením živnostenského oprávnenia záväzky zo zmluvy nezanikli. Žalovaný oznámil, že žiadosť o zánik zmluvy k 30.6.2017 neakceptuje a vyzýva na riadne plnenie podľa zmluvy v opačnom prípade si bude uplatňovať vzniknutú škodu.

15. Na tento list reagoval žalobca 14.7.2017 a uvádza, že plnenie zo zmluvy sa pre neho stalo nemožným, pretože došlo k zániku živnostenského oprávnenia a teda aj došlo k zániku zmluvného vzťahu. Zánik možnosti dodávky práce oznámil včas a čo pri pružnom manažérskom riadení nemohlo a nedošlo k žiadnej škode, naviac k obdobiu ukončenia zmluvy nevykonával práce, ktorých prerušenie by mohlo mať za následok nejakú škodu.

16. Dňa 25.7.2017 žalovaný reagoval listom, v ktorom uviedol, že ukončením zmluvného vzťahu zo strany žalobcu vznikla žalovanému škoda a vyzýva, aby v lehote päť dní od doručenia zaplatil žalobca žalovanému sumu 2040 eur (suma 15 pracovných dní x 136 eur) plus hodnota zrušenej objednávky 2808 eur bez DPH. Čo sa týka porušenia mlčanlivosti žalovaný iba cituje zmluvné dojednanie. Žiadne konkrétne okolnosti neuvádza.

17. Na toto vyúčtovanie škody reagoval žalobca 27.7.2017, v ktorom vyzval žalovaného na základe akých dôkazov ho neprávom obviňuje z porušenia mlčanlivosti a zrušenia objednávky od firmy Salini Impregilo - Dúha. Uviedol, že za zrušenie objednávky nenesie žiadnu zodpovednosť. Tiež žiadal o vysvetlenie výpočtov škody vo výške 16 eur x 8,5 hodiny. Uvádza, že nevie, za akú konkrétnu činnosť je táto suma, lebo žiadnu objednávku na mesiac júl neobdržal. Žalobca upozornil na neuhradenú faktúru za mesiac jún.

18. Na túto situáciu reagoval žalovaný dňa 2.10.2017 jednostranným započítaním, kde voči svojej pohľadávke titulom škody v sume 4848 eur započítal pohľadávku žalobcu voči nemu vo výške 1323 eur.

19. Žalobca ďalej predložil do spisu faktúry, kde ku každej faktúre je pripojená evidencia dochádzky a faktúra je opatrená pečiatkou a podpismi ako žalobcu, tak žalovaného. Faktúry za obdobie február až máj 2017 s tým, že všetky sú podľa tvrdenia žalobcu zo strany žalovaného uhradené.

20. Z oznámenia firmy Salini Impregilo Bratislava vyplýva, že spoločnosť inzerovala na internete pracovné miesta, uvedené v prílohe s tým, že neinzerovala obsadenie pozície operátor cisterny. So spoločnosťou TERACOM spolupracovala v roku 2017 a pracuje aj naďalej. Firma Salini predložila súdu na návrh žalobcu počítačovú tabuľku prehľadu zmlúv a objednávok so spoločnosťou TERACOM v roku 2017. Uvedená tabuľka je pre súd nezrozumiteľná, nevedel ju vysvetliť ani žalobca, ktorý dôkaz navrhoval, avšak podľa dátumov je možné ustáliť, že v priebehu celého roku 2017 vykonávala spoločnosť TERACOM činnosti pre firmu Salini Impregilo Bratislava. Žalovaný k uvedenej tabuľke uviedol, že má k dispozícií originály objednávok zo strany spoločnosti Salini Impregilo, avšak do spisu ich nedoložil.

21. Žalovaný predložil do spisu záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravy, kde ako osádka vozidla je uvedený žalobca C.. F. Q.. Záznamy sú zo dňa 7.6., 8.6., 15.6., 16.6., 19.6., 20.6., 21.6., 22.6., 23.6.. K uvedeným záznamom žalobca namietal, že nejde o všetky záznamy, pretože ku každému popisu miesta práce v zmysle dochádzky existovala stazka. Následne žalovaný doložil záznam o prevádzke stroja, ktorý pracoval na Dubnej Skale s osádkou F. Q. s dátumom 1., 2., 3. a 5.6.2017 a tiež doložil do spisu evidenciu dochádzky za mesiac marec, apríl a máj, ktoré sú podpísané konateľom žalovaného. K zostávajúcej evidencii prevádzky motorového vozidla žalovaný uviedol, že predložil všetky doklady, ktoré mohol a mal možnosť zaobstarať.

22. Podľa § 261 ods.1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 536 ods.1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

24. Podľa § 536 ods.2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

25. Podľa § 556 Obchodného zákonníka ak dielo spočíva v inom výsledku činnosti než v zhotovení veci, montáži, údržbe, oprave alebo úprave veci, je zhotoviteľ povinný pri tejto činnosti postupovať v rámci určenom zmluvou s odbornou starostlivosťou tak, aby sa dosiahol hmotne zachytený výsledok činnosti určený v zmluve. Zhotoviteľ je povinný hmotne zachytený výsledok odovzdať objednávateľovi.

26. Podľa § 548 ods.1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

27. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

28. Podľa § 581 Občianskeho zákonníka 1/ započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia. 2/ Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. 3/ Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2. 4/ Započítanie proti pohľadávkam na výživné upravuje Zákon o rodine.

29. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav veci súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom k tomu, že ako žalobca tak žalovaný sú podnikateľmi a ich záväzkový vzťah vznikol v súvislosti s podnikateľskou činnosťou, bude sa spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ako vyplýva z písomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu uskutočňovať stavby, zmeny, prípravné práce, realizáciu stavieb, dokončovacie práce pri realizácií exteriérov a interiérov. Aj v rozhodnom období žalobca vykonával práce, ktoré súviseli s vedením motorových vozidiel, predovšetkým pracovných strojov, na ktorých vykonával činnosti na stavbe, napríklad čistenie ciest a podobne, čo možno považovať za iný hmotne zachytený výsledok činnosti a teda záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd vyhodnotil ako zmluvu o dielo. Predmetom konania bol nárok žalobcu, ktorý si uplatňoval titulom rámcovej zmluvy o dielo a to za činnosti, ktoré pre žalovaného vykonal v mesiaci jún 2017. Išlo o 189 hodín práce, pričom jednotková cena bola v samotnej rámcovej zmluve dojednaná 7 eur/1 hodina, pričom teda celková cena diela za tento mesiac predstavovala sumu 1323 eur. Že si žalobca vyfakturoval cenu diela v súlade s dojednanou cenou v rámcovej zmluve o dielo, o tom svedčí faktúra 201706. Žalovaný túto faktúru neuhradil s tým, že práce, ktoré boli vyfakturované faktúrou 201706 žiadnym spôsobom do začatia súdneho konania nerozporoval, vyjadroval sa len k spôsobu ukončenia zmluvného vzťahu a vyzýval k zaplateniu škody. V odpore prvýkrát žalovaný tvrdil, že je to žalobca, kto nepreukázal, že rozsah fakturovaných prác aj reálne vykonal, pretože tieto práce neboli odsúhlasené žalovaným s tým, že žalovaný tvrdil, že žalobca bol oprávnený vystaviť faktúru až po odsúhlasení rozsahu týchto prác. Toto tvrdenie žalovaného súd považuje za nepravdivé a to vzhľadom na ustanovenie článku 5.bod 5.2. rámcovej zmluvy o dielo, v ktorom sa hovorí, že podkladom k úhrade ceny diela bude faktúra, vystavená zhotoviteľom po riadnom a včasnom vykonaní diela, súčasťou faktúry za vykonané práce v hodinovej zúčtovacej sadzbe musí byť podrobný denný rozpis hodín s popisom prác a s denným odsúhlasením objednávateľom alebo zodpovedným zástupcom objednávateľa. Žalobca preukázal, že túto svoju povinnosť na vystavenie faktúry si splnil, pretože súčasťou faktúry bol presný denný rozpis hodín s miestom výkonu práce, popisom práce. Dokonca táto faktúra, ktorej prílohu tvorí evidencia dochádzky, ktorá obsahuje všetky náležitosti v zmysle rámcovej zmluvy, teda druh vykonanej práce, počet, denný rozpis hodín a popis práce, ktorú žalobca vykonal, je odsúhlasená účtovníčkou žalovaného C.. H., kde z pečiatky v pravom dolnom rohu na faktúre je zrejmé, že táto faktúru odkontrolovala dňa 30.6.2017 a opatrila svojim podpisom. Samotná svedkyňa na pojednávaní uviedla, že zaužívaná prax u žalovaného je taká, že živnostník spolu s faktúrou predloží formulár s dochádzkou jej. Tiež na firme funguje dochádzkový systém a to tablet, kde sú mená zamestnancov aj živnostníkov a každý, kto prichádza a odchádza, si svoje meno odklikne na tomto tablete, kde sa zobrazí dátum a čas. Ona ako personalistka si výstup z tohto tabletu vytiahne a skontroluje dochádzku, ktorú fyzicky vyhotovil na formulári živnostník a porovná ju s dochádzkou v tablete. Keď odovzdáva doklady konateľovi, tak faktúru, ktorú vystavil živnostník podpíše, čo znamená, že odkontrolovala údaje, teda porovnala rukou vyplnené tlačivo o dochádzke, s výstupom z tabletu a ak sú údaje v poriadku, tak doklad podpíše. Svedkyni bola daná aj k nahliadnutiu práve sporná faktúra, ktorej súčasťou je evidencia dochádzky a ona uviedla, že keďže sa tam nachádza jej podpis, tak je zrejmé, že odkontrolovala evidenciu dochádzky, ktorú si vyhotovil p. Q. a porovnala ju s evidenciou v tablete. Svedkyňa vypovedala, že takto postupovala vždy s každou faktúrou u každého ako zamestnanca tak živnostníka. Ide teda zo strany personalistky o osobu, ktorá bola pri prevádzkovaní podniku poverená určitou činnosťou a teda bola splnomocnená na všetky úkony, ku ktorej pri tejto činnosti obvykle dochádza, teda išlo v danom prípade o podnikové zmocnenie podľa § 15 Obchodného zákonníka. Ak aj žalovaný prostredníctvom konateľa tvrdil, že to bol výlučne on, kto mohol dochádzku odkontrolovať a keď dochádzka bola v poriadku, tak toto odsúhlasil svojím podpisom, na čo ako dôkaz predložil evidenciu dochádzky, ktorá bola ním podpísaná, tak súd poukazuje na dojednanie v zmluve v článku 5. bod 5.2., kde sa okrem iného uvádza, že objednávateľ si vyhradzuje lehotu troch dní na odsúhlasenie predložených súpisov prác. Ak teda žalovaný a jeho konateľ, ktorý si vyhradil právo odkontrolovať súpis prác s týmto rozpisom prác nesúhlasil, mal trojdňovú lehotu na to, aby tento rozpis prác neodsúhlasil. Čo sa však nestalo až do momentu, kým nezačalo súdne konanie. To, že žalobca reálne u žalovaného v mesiaci jún 2017 pracoval, o tom teda svedčí faktúra, evidencia dochádzky ako aj stazky, ktoré predložil samotný žalovaný, aj keď nepredložil stazky za všetky dni, ale nebolo v možnostiach žalobcu, aby tieto stazky predložil, lebo nimi nedisponoval. Jediný, kto ich mohol predložiť bol žalovaný, ktorý predložil len časť staziek za mesiac jún 2017 s tým, že je pre neho mimoriadne obtiažne ako komplikované vytiahnuť a predložiť stazky za všetky dni. Ďalej to, že reálne pracoval žalobca pre žalovaného v mesiaci jún 2017 o tom svedčí aj výpoveď svedkyne H., ktorá fyzicky odkontrolovala jeho dochádzku na tablete s evidenciou dochádzky, ktorá tvorila prílohu faktúry a tiež je tvrdenie žalobcu preukázané aj výpoveďou svedka Q. H., ktorý u žalovaného pracoval ako zamestnanec, ktorý uviedol, Ž. C.. Q. v mesiaci jún 2017 stále ešte pracoval v TERACOM-e na Dubnej Skale. Svedok sám už v TERACOM-e nepracoval, ale stalo sa, že ho niekedy C.. Q. spod Strečna brával domov. Z evidencie dochádzky je zrejmé, že minimálne na začiatku mesiaca prvé dni pracoval žalobca práve v mieste výkonu práce Dubná Skala. Svedok Q. H. tiež vypovedal, že ako živnostníci tak zamestnanci, zamestnaní u žalovaného , postup bol vždy rovnaký. Vždy ráno alebo večer predo dňom dostali od dispečera pokyn na prácu na ďalší deň. Rovnako postupovali aj z hľadiska toho, koľko odpracovali ako zamestnanec, tak aj živnostník C.. Q.. Obaja mali stazky, ktoré vždy po ukončení pracovného dňa dali podpísať zákazníkovi, teda investorovi. Stazky sa vypisovali trojmo. Jednu si nechal zákazník - investor, a dve boli odovzdané v TERACOM-e, aby ich účtovníčky mohli spracovať. Uviedol nikdy nikto z firmy TERACOM stazky nepodpisoval, musel to skontrolovať zákazník - investor, ktorý za tieto práce platil a ten to podpísal. Rovnako dochádzka sa zaznamenávala dvojmo, teda aj na tablete, všetci ako zamestnanci tak živnostníci sa museli pri príchode aj odchode odfotiť do tabletu, kde bol zaznamenaný dátum a čas príchodu aj odchodu a s fotografiou. Že stazky naozaj nikto z firmy TERACOM nepodpisoval, ale že ich podpisoval investor o tom svedčí aj časť staziek - záznamov o prevádzke stroja, ktoré predložil samotný žalovaný, kde nikde sa nenachádza podpis kohokoľvek zodpovedného z firmy TERACOM. Nachádza sa tam podpis strojníka a podpis toho, kto stazku kontroloval a schválil a vždy ide o iný podpis. Je teda zrejmé, že nemôže ísť o zodpovedného zamestnanca firmy TERACOM, pretože na každej stazke, na každom zázname o prevádzke stroja je iný podpis v kolónke kontroloval a schválil. V danom prípade teda výpoveďou žalobcu ako aj svedka Františka Brežného a svedkyne H. mal súd preukázané, že pri takomto postupe išlo o prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli tak, ako to má na mysli ustanovenie § 266 ods.3 Obchodného zákonníka. Pokiaľ žalovaný poukazoval na nezrovnalosti v konečnom a počiatočnom stave kilometrov na záznamoch o prevádzke vozidla, tak išlo o minimálne rozdiely a tieto skutočne minimálne rozdiely žalobca aj prijateľným spôsobom vysvetlil, keď vypovedal, že fungovalo to tak, že keď napríklad nakladali v betonárke, tak ten, čo išiel prvý odmeral trasu ak to bolo napríklad 2,7 km, už napísal rovno tri a potom už všetci písali rovnako. Tieto drobné rozdiely však podľa názoru súdu nepreukazujú, že by žalobca prácu, ktorú si vyfakturoval nevykonal. Podľa názoru súdu žalobca predložil dostatok dôkazov a hodnoverným spôsobom preukázal, že prácu, za ktorú si vyúčtoval cenu diela aj reálne vykonal.

31. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že záväzok zaplatiť cenu diela zanikol započítaním, keď jednostranným právnym úkonom on započítal voči žalobcovi voči pohľadávke žalobcu svoju pohľadávku titulom škody, ktorú mu mal spôsobiť žalobca tým, že nedodržal výpovednú lehotu a v mesiaci jún 2017 nevykonával práce, čím prišiel žalovaný o objednávku od firmy Salini Impregilo a tiež tým, že porušil mlčanlivosť, tak súd konštatuje, že zo strany žalobcu skutočne došlo k porušeniu zmluvných povinností ukončiť zmluvu tak, ako bolo v rámcovej zmluve o dielo dojednané v článku 8. bod 8.1. a to buď dohodou zmluvných strán, k čomu nedošlo, alebo výpoveďou ktorejkoľvek zo strán, s tým, že ktorákoľvek zmluvná strana je oprávnená zmluvu vypovedať v jednomesačnej výpovednej lehote. Zo strany žalobcu došlo k výpovedi, avšak nedodržal jednomesačnú výpovednú lehotu, pričom reálne zmluvný vzťah skončil medzi ním a žalovaným až 31.7.2017. Ak žalobca tvrdil, že na jeho strany nastala nemožnosť plnenia, bolo plne v kompetencii žalobcu, aby ukončil svoje podnikanie v súlade so zmluvou, ktorú mal uzavretú so žalovaným, teda v jednomesačnej výpovednej lehote. Že výpovedná lehota bola dojednaná na jeden mesiac, s týmto bol žalobca uzrozumený. S takto dojednanou výpovednou lehotou súhlasil a tejto výpovednej lehote mal prispôsobiť aj ukončenie svojho podnikania. Teda je zrejmé, že zmluvu porušil. Žalovaný však na druhej strane žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu v súvislosti s týmto porušením zmluvnej povinnosti vznikla škoda. Ak žalovaný tvrdil, že žalobca porušil mlčanlivosť tým, že oboznámil s cenami, za ktoré práce vykonáva firma TERACOM, aby následne firme Salini Impregilo ponúknuť cenu priaznivejšiu, toto svoje tvrdenie žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. Rovnako nepreukázal ani skutočnosť, že by firma Salini Impregilo zrušila objednávku práve preto, že u nej na rovnaké práce v mesiaci júl nastúpil žalobca. Naopak firma potvrdila v svojom písomnom vyjadrení, že zmluvný vzťah so žalovaným trvá ešte aj v súčasnej dobe. Teda existenciu škody žalovaný nepreukázal a teda neexistovala na jeho strane pohľadávka, ktorú by mohol voči žalobcovi započítať a teda jeho záväzok zaplatiť cenu diela, nemohol zaniknúť započítaním. Preto súd zaviazal žalovaného k zaplateniu ceny tak, ako bola žalovaná.

32. Je zrejmé, že žalovaný sa dostal s plnením peňažného záväzku do omeškania, preto žalobcovi prislúchali úroky z omeškania.

33. Podľa § 369 ods.2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví Vláda SR nariadením.

34. Podľa § 369c ods.1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, § 369a a § 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov, spojených s uplatnením pohľadávky a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov, spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví Vláda SR nariadením.

35. Podľa § 1 ods.1 Nariadenia Vlády SR č.21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

36. Podľa § 2 Nariadenia Vlády SR č.21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods.1 Obchodného zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

37. Z rozhodovacej praxe je súdu známe, že úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania bola 0%. Potom prislúchali žalobcovi úroky z omeškania vo výške osem percentuálnych bodov z dlžnej sumy odo dňa nasledujúce po dni splatnosti faktúry až do zaplatenia a tiež 40 eur ako výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca si uplatnil paušálnu náhradu nákladov ako aj úroky z omeškania v zmysle zákona, preto mu ich súd tak, ako si ich uplatnil, priznal.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal veci plný úspech priznal voči žalovanému právo na 100%-nú náhradu trov konania o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.